Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712215330
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712215330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: R.. F. O., Z. O. W., K. Č..
XXXX, zast.: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová ul. č. 1725, Čadca proti žalovanému:
Mesto Modra, Dukelská ul. č. 38, Modra, zast.: RR Legal Corp., s.r.o., Advokátska kancelária, so
sídlomHumenskénám.4,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,naodvolaniežalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. januára 2015, č. k. 4C/217/2012-145, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. januára 2015, č. k.
4C/217/2012-145 v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách prvoinštančného konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu v tomto
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11.324,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 25.02.2013 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 681,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.729,83 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, T. B., T. W., katastrálne územie W., ako parcela registra H., parcelné číslo
XXXX T. O. XXX W. - zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, T. B., T. W.,
katastrálne územie W., parcela registra H., parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere
XXX W.. Dňa 28.12.2009 Krajský pamiatkový úrad Bratislava obdržal oznámenie žalobcu o havárii
hradobného múru v úseku priľahlom k parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX. Na základe uvedeného

Krajský pamiatkový úrad Bratislava začal konanie vo veci zabezpečenia nápravy. Dňa 08.02.2010 vydal
rozhodnutie č. Z., ktorým nariadil žalovanému ako vlastníkovi opevnenia v Modre, ktoré je národnou
kultúrnou pamiatkou, vykonať opatrenia, o.i. vykonať sanáciu časti hradobného múru. V odôvodnení
svojhorozhodnutiauviedol,žesprávnekonaniebolozačatézaúčelomnápravyzrútenejčastiopevnenia,
na základe podnetu vlastníka pozemkov, na ktorého pozemok sa hradby zrútili. Pamiatkový úrad SR vo
svojom rozhodnutí zo dňa 12.05.2010 zmenil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava v
tom, že uložil žalovanému o.i. vykonať sanáciu časti hradobného múru v úseku západných strán parciel

č. XXXX F. XXXX do 30.09.2010. Žalobca výzvou zo dňa 21.03.2011 vyzval žalovaného na odstránenie
časti mestského oplotenia z pozemku v jeho vlastníctve, najneskôr do 15.04.2011. Dňa 27.11.2009 bolo
žalobcovi mestom W. vydané stavebné povolenie č. M. na stavbu rodinného domu na parcelách č.
XXXX, XXXX, XXXX O. N. Ú. W.. Žalovaný dňa 08.04.2011 vyzval žalobcu na poskytnutie súčinnostipri odvoze spadnutého kameňa z jeho pozemku, pričom realizácia týchto prác sa začne 11.04.2011.
Na uvedenú žiadosť žalobca reagoval listom zo dňa 08.04.2011, kde uviedol, že riešenie navrhnuté
žalovaným je iba čiastočné a v celom rozsahu nevyrieši vzniknutú situáciu. Uviedol, že spadnutý kameň

má byť použitý na rekonštrukciu hradieb a preto, ak ho žalovaný vyvezie, bude ho musieť na pozemok
žalobcu opäť dovážať a vstupovať tak opakovane na jeho pozemok, čím mu bude brániť vo výstavbe
rodinného domu. Za najlepšie riešenie označil okamžitú rekonštrukciu mestských múrov s tým, že bude
skončená v čo najkratšom čase tak, aby žalobca mohol začať so stavbou rodinného domu. Podľa zmluvy
o dielo uzavretej medzi žalovaným a zhotoviteľom diela - spoločnosťou AQUAPRESS, s.r.o. zo dňa

21.09.2011, ktorej predmetom mala byť realizácia stavebných prác na objekte mestského opevnenia v
Modre, malo byť dielo dokončené do 15.11.2011. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie
uviedol, že v roku 2007 kúpil pozemok skladajúci sa z troch parciel. Stála tam stará chalupa, nevhodná
ani na opravu. Začal vybavovať búracie povolenie a súčasne stavebné povolenie. Na konci pozemku sa
nachádzali hradby mestského opevnenia mesta Modra, ktoré boli už v čase kúpy pozemku navrhnuté
cca70cmsmeromdovnútrakjehopozemku.Mnohokrátžalovanéhonatoupozorňoval.Najarroku2011

žalovaný začal hradby obnovovať, čo trvalo až do marca 2014. Pracovníci žalovaného sa pohybovali na
celom jeho pozemku. Právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalovaný je vlastníkom mestských
hradieb mesta Modra, že dňa 25.12.2009 sa mestské hradby zrútili na pozemok žalobcu. Žalovaný bol
niekoľko rokov nečinný, a to napriek rozhodnutiu pamiatkového úradu, ktorý mu uložil vykonať sanáciu
týchto hradieb. Prvú stavebnú činnosť začal vykonávať žalovaný v máji 2011. Za obdobie 25.11.2009

do 25.05.2011 si žalobca uplatňoval proti žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom
nároku konal Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/193/2011. V tomto konaní sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 25.02.2013. Zo znaleckého
posudku č. 119/2012 zo dňa 15.08.2012 bol znalcom stanovený ročný nájom vo výške 10,112 eur/
m2. Výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 11.390,10 eur (8.202,11 eur za obdobie

od 26.05.2011 - 31.08.2012, 3.187,99 eur za obdobie od 01.09.2012 - 25.02.2013). Žalovaný v konaní
namietal existenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu zodpovedajúcom užívaniu
nehnuteľnosti vo výmere XXX W., keď poukazoval na to, že spadnuté hradné múry zasahovali na
pozemok žalobcu len vo výmere XXX W..
Zo znaleckého posudku č. 119/2012 vyhotoveného Ing. Marcelom Mastiliakom súd prvej inštancie zistil,

ževýmerapozemkovjecelkomXXXW.,ztohovýmerazabratázrútenýmihradbamipredstavujeXXX,XX
W.. Výška nájmu za rok predstavuje sumu 3.530 eur.
Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je z väčšej časti dôvodná.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na
to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. č. XXXX-

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX W., zapísaná na LV č. XXXX F. B.. Č.. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX W., zapísaná na LV č. XXXX, B.. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX W., zapísaná na LV č. XXXX. Za nespornú považoval skutočnosť, že dňa
25.12.2009 sa na uvedené pozemky zrútila časť mestských hradieb, ktoré sú vlastníctvom žalovaného.
Uvedenou udalosťou sa stali pozemky žalobcu z časti neužívateľnými. Spornou v konaní ostala otázka

rozsahu zabratej výmery pozemkov vo vlastníctve žalobcu a výška bezdôvodného obohatenia, ktorá
danou udalosťou vznikla. V tomto smere súd prvej inštancie ustanovil znalca Ing. Marcela Mastiliaka,
ktorý stanovil sumu ročného nájomného za meter štvorcový za rok na 10,112 eur. Žalobca sa v tomto
konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 25.02.2013. Zo zápisu
z preberacieho konania stavby „oprava časti mestského opevnenia v Modre“ zo dňa 03.03.2014 bolo

preukázané, že stavebná činnosť na pozemkoch žalobcu trvala do roku 2014. Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za celú výmeru
pozemku v jeho vlastníctve (642 m2), kde pri ročnom nájme 10,112 eur/rok, suma bezdôvodného
obohatenia predstavuje výšku 11.324,88 eur (10,112 eur/rok, mesačne 0,83 eur, 0,84 x 21 mesiacov x
642 m2). Vo zvyšku uplatnenej sumy žalobu zamietol. Bezdôvodné obohatenie žalovaného tu potom

predstavuje užívanie pozemku žalovaným vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu (§ 451 ods. 2 OZ).
O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým súd prvej inštancie
žalobe vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a

vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vo väčšom rozsahu, v akom nehnuteľnosti žalovaný skutočne užíval.
V tomto smere poukázal na závery znaleckého posudku č. 119/2012 z ktorých vyplýva, že celkovávýmera pozemkov bola XXX W., z toho výmera plochy zabratá zrútenými hradbami bola iba v
rozsahu XXX,XX W.. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie priznal žalobcovi vydanie bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúce výške rovnajúcej sa celkovej rozlohe pozemkov o veľkosti XXX W.. Rovnako

poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 9C/193/2011 s totožným
predmetom sporu. V tomto konaní súd pri rozhodovaní vychádzal pri výpočte sumy bezdôvodného
obohatenia iba z veľkosti výmery skutočne užívanej a stanovenej znaleckým posudkom. Predmetné
rozhodnutie bolo potvrdené i zo strany Krajského súdu v Bratislave rozhodnutím č.k. 4Co/308/2013-151
zo dňa 13.11.2013. V ďalšom žalovaný namietal, že mu bol doručený rozsudok, v ktorom sa uvádza,

že konanie prebiehalo pred zákonnou sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner, avšak v písomnom vyhotovení
rozsudku je uvedená ako sudkyňa JUDr. Ingrid Daxner v zastúpení JUDr. Jana Ocelková. Žalovanému
tak nie je zrejmé, či bol rozsudok vyhotovený, a hlavne odôvodnený zákonnou sudkyňou v zmysle
zákona č. 757/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, namietal účelnosť trov
právneho zastúpenia žalobcu, keď žalobcu zastupoval advokát so sídlom v Čadci, hoci obaja účastníci
konania majú bydlisko/sídlo v W.. Za povšimnutie stojí i to, že advokát žalobcu používal na cesty do

Pezinka motorové vozidlo s extrémne vysokou priemernou spotrebou až 9,5 l/100 km, čím
účtované cesty dosahovali náklady vyše 130,- eur za cestu. Napokon namietal neúčelnosť odmeny za
úkony právnej služby - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 24.09.2012, odpoveď na výzvu súdu zo dňa
30.04.2013 - doplnenie návrhu, odpoveď na žiadosť súdu zo dňa 20.01.2015, nakoľko uvedené úkony
boli vyslovene iba procesného charakteru bez akéhokoľvek prínosu vo veci samej. Pokiaľ ide o odmenu

za účasť na pojednávaní konanom dňa 09.10.2014, toto riadne neprebehlo. Napokon súd prvej inštancie
nesprávne určil aj tarifnú hodnotu jedného úkonu právnej služby. Nakoľko sa jednalo o nárok, ktorého
výška sa v priebehu konania menila, hodnota úkonu právnej služby mala zodpovedať hodnote žalovanej
istiny v tom, ktorom čase. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 26.05.2011 do 31.08.2012. Neskoršími dispozičnými úkonmi žiadal vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 25.02.2013, čo je navýšenie o 6 mesiacov a vo finančnom
vyjadrení predstavuje sumu 3.187,99 eur.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Uviedol, že zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že z dôvodu zrútenia mestských
hradieb nie je možné zrealizovať výstavbu rodinného domu v zmysle vydaného stavebného povolenia

a tým sú pozemky žalobcu znehodnotené. Má zato, že pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia nie
je možné brať do úvahy iba plochu, kde boli padnuté kamene uskladnené, ale aj potrebu umiestnenia
maringotky, bagrov a ďalších mechanizmov. V tomto smere poukázal na to, že stavebná činnosť
žalovaného na pozemkoch žalobcu trvala od roku 2011 do roku 2014. Navyše do spisu žalobca založil
14 kusov fotografií, z ktorých je evidentné, že mesto Modra ostatnú časť pozemkov vo vlastníctve

žalobcu mimo spadnutých hradieb používalo ako prístupovej koridory (cesty) k stavenisku, po ktorých
jazdili stavebné mechanizmy alebo na uskladnenie stavebných materiálov a stavebných mechanizmov.
K otázke vypracovania rozsudku uviedol, že napadnutý rozsudok bol v rozhodnutí zákonným sudcom,
ktorý bol oboznámený so všetkými dôkazmi. Vyber zákonného sudcu bol uskutočnený v súlade so
zákonom a rozvrhom práce. To, že zákonná sudkyňa bola bezprostredne po vyhlásení rozsudku

hospitalizovaná v nemocnici, neznamená, že iná jej kolegyňa sudkyňa nemôže byť predsedom súdu
ustanovená na zastupovanie, teda na písomné vyhotovenie rozsudku. K trovám právneho zastúpenia
uviedol, že za advokáta si vybral osobu, ktorej plne dôveruje a môže sa naňho spoľahnúť, že ho bude
čestne zastupovať, vysoko profesionálne chrániť a presadzovať jeho práva. Výber advokáta uskutočnil
na základe pozitívnych recenzií na jeho osobu od jeho známych. Nakoľko sa súdny spor týkal mesta

W., nedôveroval advokátom z tohto okolia, nakoľko by mohli mať väzby na miestnu samosprávu. Za
nedôvodnú považuje námietku neúčelnosti úkonov právnej služby - odpoveď na výzvu súdu zo dňa
24.09.2012, 30.04.2013 - doplnenie žaloby, 20.01.2015, keďže predmetné vyjadrenia boli dôležité na
objasnenie predmetu sporu a teda ide o úkony vykonané vo veci samej. Pojednávanie dňa 09.10.2014
sa uskutočnilo v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Pokiaľ ide o tarifnú hodnotu úkonu právnej

služby, túto súd prvej inštancie určil správne postupom podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220
ods. 2 C.s.p.).8.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej
a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe čiastočne vyhovel.

10. K odvolacej námietke o priznaní bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalobcu
vo väčšom rozsahu, než v akom nehnuteľnosti skutočne žalovaný užíval, odvolací súd uvádza, že
bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie
detentora jeho pozemku tým, že celý pozemok využíval pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu
na to, nakoľko ho skutočne intenzívne využíval (t.j. akú plochu, ako často, príp. koľkokrát sa na ňom
zdržiaval). Výška bezdôvodného obohatenia sa musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho

nájomnej zmluve obvyklej na danom mieste a v čase vo vzťahu k celému pozemku (pozri rozsudok
NS ČR z 20.03.2001 sp. zn. 25Cdo/845/1999). V danej veci žalovaný v žalovanom období užíval celú
výmeru pozemku žalobcu vo výmere XXX W., keď tento na ňom umiestnil i mechanizmy (maringotky,
bagre, nakladač, miešačka a pod.) potrebné na odstránenie a obnovu zrútených mestských hradieb.
Rovnako tak pracovníci žalovaného pozemky žalobcu využívali ako prístupové koridory k stavenisku,

po ktorých jazdili stavebné mechanizmy, a na ktorých boli uskladnené stavebné materiály. Je potom
zrejmé, že žalovaný svojím konaním v žalovanom období znehodnocoval pozemky žalobcu až do takej
miery, že na nich nebolo možné realizovať výstavbu rodinného domu v zmysle udeleného stavebného
povolenia. Nemožno sa tak stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobcovi patrí nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho pozemkov vo výmere iba v rozsahu XXX,XX W.,

t.j. plochy, na ktorej sa nachádzali zrútené hradby. V danej veci nebolo podstatným iba to, na akej
časti pozemku žalobcu sa nachádzajú zrútené hradby mestského opevnenia, ale predovšetkým to, že
žalovaný pozemky žalobcu užíval takým spôsobom, že mu znemožnil akékoľvek užívanie (čo i len časti)
jeho pozemkov na stanovený účel.

11. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 9C/193/2011, v tomto
žalobca ponechával na úvahu súdu, či prizná žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške stanovenej znalcom za časť výmery jeho pozemku, na ktorej sa zrútené hradby nachádzajú, alebo
za celú výmeru pozemku. Nakoľko však v danom konaní petit žaloby znel iba na vydanie bezdôvodného
obohatenia vychádzajúceho z časti výmery pozemku, na ktorej boli zrútené hradby, súd viazaný týmto

žalobným petitom, nemohol v danom konaní priznať žalobcovi nárok vo vyššej sume, než bol uplatnený
žalobou. Neobstojí preto odvolacia argumentácia žalovaného, že nakoľko v konaní sp. zn. 9C/193/2011
bol žalobcovi priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za výmeru pozemku, na ktorom
bolizrútenéhradby, taktobymalipostupovaťsúdyajvprejednávanejveci,keďže(akoužbolouvedené),
v konaní sp. zn. 9C/193/2011 si žalobca žalobným petitom uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia len za časť výmery jeho pozemku (kde sa nachádzali zrútené hradby), a nie za celý
pozemok. Súd viazaný jeho žalobným petitom mu tak nemohol priznať viac než žaloval. V tomto konaní
však žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za celú výmeru pozemku a v tomto smere aj
formuloval svoj žalobný petit. Z tohto hľadiska tak v predmetných konaniach nešlo o identický nárok (iba
s rozdielom žalovaného obdobia).

12.Votázkezákonnéhosudcuodvolacísúduvádza,ževzmyslerozvrhupráceOkresnéhosúduPezinok
na rok 2015 bola za zastupujúcu sudkyňu za JUDr. Ingrid Daxner, určená JUDr. Jana Ocelková. Podľa §
50ods.2písm.c)zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,Rozvrhpráce
obsahuje určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych
úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v

prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky
brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony. Podľa § 158 ods. 1 O.s.p.,
písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže podpísať
predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod
sa na písomnom vyhotovení poznamená. Podľa § 61 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a

kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu vlastnoručne podpisuje
predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal. Prvopis rozhodnutia
vydaného podľa osobitného predpisu podpisuje vlastnoručne notár. Ak podľa predpisov o konanípred súdmi podpisuje prvopis iný člen senátu alebo iný poverený sudca, uvedie sa pred podpisom
zastupujúceho skratka "v zast.", prípadne "v z.".
V danej veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásila na pojednávaní konanom dňa

22.01.2015zákonnásudkyňaJUDr.IngridDaxner.Podľa§156ods.4O.s.p.lenčosúdvyhlásirozsudok,
je ním viazaný. Táto následne žiadosťou zo dňa 12.02.2015 požiadala predsedu súdu o predĺženie
lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia (§ 158 ods. 4 O.s.p.) z dôvodu PN. Z dôvodu pretrvávajúcej
PN zákonnej sudkyne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku podpísala JUDr. Jana Ocelková,
ktorá bola rozvrhom práce na rok 2015 určená na zastupovanie JUDr. Ingrid Daxner. Prvopis vydaného

rozhodnutia tak správne obsahuje vlastnoručný podpis zastupujúcej sudkyne, vrátane uvedenia skratky
pri jej mene „v zastúpení“.
13.Zuvedenéhovyplýva,žerozsudoksúduprvejinštanciejevnapadnutejčastivovecisamejzhľadiska
odvolacích dôvodov vecne správny. Preto ho odvolací súd v napadnutej časti vo veci samej v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p.
Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol odvolaním napadnutý nebol a nadobudol

právoplatnosť.
14. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje s
argumentácioužalovaného,žepriurčenívýškytarifnejhodnotysporujepotrebnézohľadniťiskutočnosť,
že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia iba za obdobie od
26.05.2011 do 31.08.2012 (15 mesiacov) a až podaním zo dňa 06.03.2013 (č.l. 29) (doplneným o

podanie zo dňa 30.04.2013 - č.l. 43) žalované obdobie rozšíril do 25.02.2013 (čo súd prvej inštancie
pripustil uznesením zo dňa 20.06.2013, č. k. 4C/217/2012-48). Napriek tomu, že rozhodnutie súdu o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku (a teda bol pri rozhodovaní o trovách konania namieste
postup podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a preto žalobcovi bolo potrebné priznať náhradu trovy konania),
výška tarifnej odmeny za zastupovanie sa musí odvíjať od znenia žalobného petitu. Inými slovami,

tarifná hodnota úkonov právnej pomoci vykonaných do 06.03.2013 mala byť počítaná iba zo sumy
priznaného bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.05.2011 do 31.08.2012 (t.j. zo sumy 8.202,11
eur)azaúkonyprávnejpomocivykonanépo06.03.2013zosumyrozsudkompriznanéhobezdôvodného
obohatenia od 26.05.2011 do 25.02.2013 (t.j. zo sumy 11.390,10 eur).
Za dôvodnú považuje odvolací súd i argumentáciu žalovaného o neúčelnosti vynaložených trov konania

spočívajúcich v cestovných náhradách (vo výške 328,09 eur) a strate času (vo výške 394,27 eur)
advokáta žalobcu, ktorého sídlo sa nachádza v Čadci. V tomto smere odvolací súd uvádza, že slobodu
voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca
republiky je neprimeraná, ak všetky konania prvostupňové aj odvolacie sa konajú v jednom meste,
pričom o miestnej príslušnosti nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor.

V takom prípade má súd aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy dbajú okrem
iného na to, aby sa práva nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na
presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky
advokátov, nie sú v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142
ods. 1 O.s.p. a účastník si ich má znášať zo svojho (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 2.

októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 736/2012).
V danej veci je nesporné, že konania ohľadne nároku žalobcu prejednávajú súdy v obvode Krajského
súdu v Bratislave (Okresný súd Pezinok, Krajský súd v Bratislave), pričom sa nejedná o náročný alebo
komplikovaný spor. Zároveň v mieste prebiehajúcich konaní (či už v meste Pezinok, alebo v Bratislave)
pôsobia desiatky advokátov, ktorí mohli žalobcu dôstojne zastupovať pri uplatňovaní jeho práv. Za

daného stavu, prostriedky vynaložené na presun advokáta z Čadce, nebude možné považovať za
účelne vynaložené a preto ich žalobca bude musieť znášať zo svojho. V tomto smere neobstojí tvrdenie
žalobcu, že si advokáta z Čadce vybral preto, lebo mu plne dôveruje a môže sa naňho spoľahnúť, že ho
bude čestne zastupovať, vysoko profesionálne chrániť a presadzovať jeho práva, keď takáto povinnosť
vyplýva každému advokátovi zo zákona o advokácii a navyše žalobca v konaní nepreukázal, že by v

prípade výberu advokáta z bližšieho miesta hrozila obava z jeho prepojenia na samosprávu obce Modra.
Ako už bolo uvedené konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo v Pezinku (nie v Modre), kde
pôsobí niekoľko desiatok advokátov, pričom u žiadneho z nich nebola preukázaná hrozba prepojenia
na samosprávu mesta Modra.
Napokon sa odvolací súd stotožňuje i s odvolacou argumentáciou žalovaného ohľadne neúčelnosti

dvoch úkonov právnej služby - a to odpovede žalobcu zo dňa 24.09.2012 a zo dňa 30.04.2013.
Odpoveď žalobcu zo dňa 24.09.2012 na výzvu súdu ohľadom oznámenia ceny poplatkového úkonu
(t.j. výšky požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia) pre účely určenia výšky súdneho poplatku,
nemožno totiž považovať za úkon právnej pomoci účelne vynaložený na uplatňovanie a bráneniepráv žalobcu, nakoľko uvedené oznámenie sa netýka predmetu sporu vo veci samej (týka sa výlučne
poplatkovej povinnosti) a navyše žalobca tak bol povinný urobiť už v podanej žalobe (žaloba žalobcu
trpela vadou neurčitosti a nevykonateľnosti žalobného petitu). Rovnako i odpoveď žalobcu zo dňa

30.04.2013 je iba reakciou na uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.04.2013, ktorým bol
žalobca vyzvaný na doplnenie a opravu podanej žaloby, ktorá vykazovala vady. Takýto úkon takisto
nemožno potom považovať za účelne vynaložený, keď je predovšetkým vecou advokáta (žalobca bol
od počiatku zastúpený advokátom), aby podal na súd žalobu bez vád. Uvedené sa však netýka už
úkonu právnej pomoci - odpoveď na žiadosť súdu zo dňa 20.01.2015, nakoľko táto sa týkala procesného

postupu súdu v konaní (žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania) a žalobca bol súdom vyzvaný,
aby sa k nej vyjadril. Tento úkon právnej služby tak možno považovať za účelne vynaložený. Pokiaľ ide
o pojednávanie konané dňa 09.10.2014 toto riadne prebehlo i bez prítomnosti žalovaného (§ 101 ods.
2 O.s.p.) a zúčastnil sa ho i právny zástupca žalobcu. Za tento úkon právnej služby rovnako žalobcovi
patrí odmena za právne zastupovanie.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania a vec mu v tomto
rozsahu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ňom bude súd prvej inštancie
viazaný názorom odvolacieho súdu vysloveným v bode 14 tohto rozsudku.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení

s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).