Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Pc/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202793
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118202793.1

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľa:
Y.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, H. nad U., proti odporcovi - synovi navrhovateľa: C.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V., E. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou : Y.. R. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. V., E. XXX, o zníženie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2018 domáhal zníženia svojej vyživovacej
povinnosti voči odporcovi ako plnoletému synovi zo sumy 160,- eur mesačne na sumu 100,- eur
mesačne, ktorá vyživovacia povinnosť mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 26P/69/2014 zo dňa 15.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

6CoP/74/2016 zo dňa 25.10.2016. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že od poslednej úpravy uplynul
viac ako jeden rok a za ten čas sa pomery podstatne zmenili, keďže v čase posledného rozhodovania
súdu bola matka odporcu na rodičovskej dovolenke, ktorá jej končí dovŕšením troch rokov veku
mal. Daniela, teda dňa 31.03.2018. Rovnako sa zmenili zárobkové pomery navrhovateľa, ktorý je
poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 365,05 eur mesačne, pričom do konca februára 2018
pracoval na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Ing. Iveta Václavová - P.A.V. s príjmom vo

výške 70,- eur mesačne v čistom pričom od marca 2018 tento príjem nedosahuje. Býva v 1- izbovom
byte, náklady na bývanie hradí mesačne vo výške 84,60 eur. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť
k mal. R. C. vo výške 130,- eur mesačne. Z týchto dôvodov nie je v možnostiach a schopnostiach
navrhovateľa výživné ďalej platiť v doteraz určenej výške, a preto žiada o jej zníženie od 01.04.2018.

2. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ mu neplatil výživné

podľa posledného právoplatného a vykonateľného rozsudku, ale podľa predošlého rozsudku vo výške
130,- eur, čím mu vznikal dlh v sume 30,- eur mesačne, nehovoriac o nezaplatenom zameškanom
výživnom v sume 210,- eur. Odporca sa dohodol s navrhovateľom, že od 20.10.2017 sa k nemu
presťahuje, pričom u neho býval do 24.01.2018, potom sa vrátil k matke. Po túto dobu navrhovateľ na
odporcu ako na syna platiť nemusel, ale matka mu prispievala podľa svojich možností, s čím všetci
súhlasili. Navrhovateľ vo februári 2018 uhradil odporcovi sumu 350,- eur na kurz na získanie vodičského

preukazu, zvyšok uhradila matka. Odporca sa 24.01.2018 vrátil k matke, odkedy sa o neho stará matka.
Odišiel od navrhovateľa preto že mu nezabezpečil prijateľné podmienky, požíval s ním alkohol, nemal
svoje miesto na učenie, ani odkladací priestor, nemal ani kľúče od bytu a navrhovateľ ho posielal k
babkedoPrejty-Vystrkova,kdesúobmedzenédopravnéspoje.Navrhovateľnásledneprestalodporcovi
platiť výživné úplne a ani s ním nekomunikuje. Navrhovateľ sa informoval u odporcu, akú sumu mu má
platiť mesačne, a keď odporca uviedol, že sumu 160,- eur podľa rozsudku, navrhovateľ toto odmietol

s odôvodnením, že brigáduje, a preto mu nič nezaplatí. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ
ukončil dohodou služobný pomer v ZVJS Trenčín dňa 04.05.2013, absolvoval rekvalifikačný kurz akoošetrovateľ. U posledného zamestnávateľa v ZVJS poberal príjem viac ako 800,- eur mesačne, pričom
toto zamestnanie bezdôvodne ukončil a odvtedy nemá snahu nájsť si adekvátnu prácu, hoci má vek
i vzdelanie na to, aby sa zamestnal. Okrem toho mu bolo vyplatené odchodné vo výške 7.343,38

eur, z ktorého mohol platiť výživné. Na výsluhovom dôchodku je teda svojím zavinením. Okrem toho
poukázal na to, že dokiaľ u navrhovateľa odporca býval, navrhovateľ chodil do pohostinstiev, požíval
alkohol a fajčil. V práci sa zdržiaval 3 krát do týždňa, pracoval od skorého rána do 23,00 hod a zarobil
viac ako 200,- eur. Chodil aj na výlety so svojou priateľkou, vozil ju vlastným autom z Rakúska. Na
svojom profile na sociálnej sieti navrhovateľ prezentuje výlety a dovolenky, a to aj zahraničné. Okrem

toho má navrhovateľ v pláne prerobiť rodičovský dom, kde sa chce presťahovať, tak bude potrebovať
peniaze na rekonštrukciu, a preto návrh odporca považoval za účelový. Odporca študuje na gymnáziu,
mesačne precestuje cca 30,- eur, stravuje sa v školskej jedálni, kde platí cca 30,- eur mesačne, má
zvýšené náklady na ortopedickú obuv cca 200,- eur ročne, keďže má indikované plochonožie. Okrem
toho navštevuje zubnú ambulanciu asi každý druhý mesiac a s tým spojené výdavky predstavujú vždy
asi 30,- eur, na telefón minie asi 20,- eur mesačne.

3. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, keďže sú nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že voči
odporcovi na výživnom nemá žiaden dlh, keďže ho celý uhradil z prostriedkov, ktoré mu požičala jeho
priateľka. Na dovolenku chodí 1 x ročne, pričom tieto financuje jeho priateľka a v prípade, že vezie
priateľku z Rakúska, kde pracuje, tak náklady na pohonné hmoty tiež uhrádza priateľka v celom rozsahu.

Zdôraznil, že matke odporcu skončila rodičovská dovolenka, táto začala pracovať, má riadny príjem,
ktorý jej umožňuje sa finančne podieľať na výžive spoločného syna.
4. V duplike odporca konštatoval, že treba vziať do úvahy, že navrhovateľ sa ľahkovážne vzdal svojho
pomeru v ZVJS a nižší príjem si privodil dobrovoľne. Spochybnil potvrdenie o výške príjmu doložené
k návrhu, podľa ktorého na dohodu zarobí 70,- eur mesačne, keď odporca vie, že navrhovateľ pracuje

aj viac než 150 hodín mesačne, robí na krátky a dlhý týždeň, kde pracovná zmena trvá viac než 12
hodín. Navrhovateľ vyštudoval II. stupeň vysokoškolského štúdia v odbore vychovávateľ, okrem toho
je vyučený ako nástrojár (mechanik - nastavovač) a prác v strojárskom priemysle, je na trhu práce
dostatok, a to aj v okolí miesta jeho bydliska. Navrhovateľ nadobudol v roku 2018 darovacou zmluvou do
výlučného vlastníctva rodinný dom a príslušný pozemok v k.ú. Dubnica nad Váhom - Prejta, ktorý mu na

naliehanie navrhovateľa darovala jeho ťažko chorá teta, ktorá má v predmetnom dome aj zriadené vecné
bremeno v podobe práva doživotného bývania a užívania. Na tejto nehnuteľnosti prebiehajú búracie a
stavebnépráce.Okremtohobeztiarchahypotékyvlastníajbyt.Ztvrdenýchpríjmovtitulomvýsluhového
dôchodkuapríjmuzdohody,ktorédokladujenavrhovateľsúdu,bysizrejmenavrhovateľnemoholdovoliť
financovať stavebné práce a zároveň platiť byt, v ktorom býva aj výživné, a preto bol návrh na začatie

konania podľa odporcu podaný účelovo s cieľom ušetriť financie na rekonštrukciu nehnuteľnosti.

5. Na výzvu súdu navrhovateľ dokladoval svoje výdavky, ktoré sú vo výške 75,73 eur titulom úhrad za
byt - nájomné, fond opráv a elektrinu, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo
výške 36,44 eur / os., daň z nehnuteľnosti vo výške 9,67 eur, výživné na dcéru Janu vo výške 130,-

eur mesačne. Poprel, že by na dohodu pracoval aj viac ako 150 hod, dosiahnutý príjem zodpovedal
odpracovanému času. Uviedol, že výučný list v odbore nástrojár dostal pred viac ako 30 rokmi, túto prácu
nikdy nevykonával, preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach túto prácu vykonávať. V odbore
vychovávateľ sa zúčastnil neúspešne viacerých pohovorov. Uviedol, že na rekonštrukciu nehnuteľnosti
si musel vziať úver, kde splátka činí 350,- eur, túto spláca vo výške 100,- eur teta X.á, vo výške 100,-

eur matka navrhovateľa a vo výške 150,- eur priateľka navrhovateľa.

6. Na výzvu súdu odporca dokladoval svoje výdavky, s tým, že doprava do školy stojí 30,- eur mesačne,
obedy v školskej jedálni 28,- eur mesačne, telefón 16,- eur mesačne, na stužkovú sa zbierali 250 ,- eur
mesačne, pričom táto suma ešte nie je konečná, učebnice na cudzie jazyky stáli 16,77 eur, oblek na

stužkovú cca 200,- eur, košeľa a topánky na stužkovú cca 70,- eur, lekárska starostlivosť u stomatológa
v roku 2018 bola 200,- eur až doposiaľ. Okrem toho uviedol, že náklady na drogériu, potraviny, oblečenie
a voľný čas pre celú päťčlennú rodinu stoja cca 1000,-eur mesačne, čo priemerne na 1 osobu vychádza
zhruba 200,- eur. Náklady v domácnosti činia zálohy na plyn v SPP činia 110,- eur mesačne, zálohy za
el. energiu 60,- eur mesačne, vodné a stočné 20,- eur mesačne, internet 15,- eur mesačne, televízia cca

15,- eur mesačne, komunálny odpad 107,50 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 20,34 eur ročne, úrazové
poistenie 17,60 eur štvrťročne, poistenie životné 34,- eur mesačne, poistenie domácnosti 96 eur ročne,
opravy a údržba rodinného domu cca 150,- eur ročne.7. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.10.2018, na ktoré sa účastníci dostavili. Navrhovateľ svoje
vyjadrenia doplnil tak, že je v súčasnosti v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z dôvodu, aby mohol
byťevidovanýnaúradepráce,bolnútenýukončiťvšetkypomeryzaloženédohodamiatoajvspoločnosti

GM Steel a aj u Ivety U., a preto aktuálne jeho jediný príjem je výsluhový dôchodok. Žiadne dávky zo
sociálnej poisťovne ani úradu práce nepoberá preto, že na ich poberanie nesplnil zákonné podmienky.
Snaží sa hľadať novú prácu aj z úradu práce mu posielajú ponuky, chodí aj na pohovory, ale zatiaľ
sa mu adekvátnu prácu nepodarilo nájsť. S partnerkou žije v spoločnej domácnosti, partnerka bola
do konca augusta zamestnaná v Rakúsku s príjmom asi 800,- eur mesačne a od septembra sa jej

plat znížil. Partnerka na bývanie prispieva 50,- eur mesačne. Čo sa týka nehnuteľnosti - rodinného
domu, ktorý nadobudol navrhovateľ do vlastníctva, navrhovateľ si zobral úver na rekonštrukciu vo výške
25.000,- eur, bolo to v lete tohto roku, tento mu dali aj napriek jeho aktuálnemu príjmu. Nehnuteľnosť
sa snaží zobytniť tak, aby bola obývateľná do Vianoc, zabezpečuje si stavebné práce živnostníkmi a
kamarátmi. Úver navrhovateľ ale nespláca zo svojich prostriedkov. Úspory žiadne nemá, nevie ešte
odhadnúť, koľko bude rekonštrukcia celkovo stáť, ale túto plánuje financovať z úveru, pričom nejaké

finančné prostriedky má aj jeho partnerka a nejaké prostriedky navrhovateľovi dala aj mama. Nepribudla
mu žiadna vyživovacia povinnosť a ani zdravotný stav sa navrhovateľovi nezhoršil. Výživné voči obom
deťom si plní pravidelne v plnej výške tak, ako mu bolo určené súdom s tým, že nad rámec výživného nič
neprispieva, ale naposledy dal synovi 20,- eur, keďže mal sviatok. Keď odporca u neho býval, výživné na
neho neplatil a považoval za správne, aby mu odporca sumou 50,- eur mesačne na bývanie prispieval.

Čo sa týka nehnuteľnosti, ktorú aktuálne prerába, darovala mu ju krstná mama, ktorá je chorá a má
vysoký vek. Najprv ho však ponúkala iným dvom neteriam, a keď dom tieto netere odmietli, navrhovateľ
jej ponuku prijal aj s tým, že ju s priateľkou doopatrujú. Byt navrhovateľovi kúpil otec, ten mu ho daroval,
a keďže sa otec bál, aby si partnerka navrhovateľa na byt nerobila nárok, navrhovateľ ho otcovi daroval
naspäť, s tým, že mu však dovolil, aby v byte ešte býval, dokiaľ si prerobí spomínanú nehnuteľnosť.

Všetky náklady na bývanie v tomto byte uhrádza stále navrhovateľ s pomocou partnerky.

8. Odporca na pojednávaní uviedol, že na pracovnom trhu je dostatok miest, a preto by si navrhovateľ
mohol nájsť adekvátne zamestnanie v rámci jeho kvalifikácie, navrhovateľ neuvážene odišiel zo
služobného pomeru v ZVJS a neuvážene sa pustil do rekonštrukcie nehnuteľnosti, hoci mal kde bývať,

mal vo vlastníctve jednoizbový byt, a preto nebolo nutné si zabezpečovať bývanie iným spôsobom.
Odporca je v maturitnom ročníku gymnázia, s čím sú spojené výdavky na stužkovú. Na stužkovú sa
rodičia skladali po 300,- eur, s tým, že na rodičovskom združení bolo povedané, že bude potrebné sa
ešte dodatočne poskladať, keďže táto suma nie je postačujúca. Matka odporcovi zakúpila oblek vo výške
200,- eur, topánky za 45,- eur, ešte musí dokúpiť košeľu na stužkovú. Syn ma zvýšenú kazivosť zubov,

na poslednom vyšetrení matka uhradila 200,- eur ako doplatok za vyšetrenie. Takisto 23.10.2018 pôjde
na ďalšie vyšetrenie a očakáva ďalší obdobný výdavok. Indikované má plochonožie, je treba zakupovať
ortopedické vložky s tým, že zle našľapuje, je potrebné zakúpiť aj štyri páry topánok ročne, keďže sa
rýchlo opotrebúvajú. Inak je odporca zdravý, pričom sám sa snaží si privyrobiť tak, že pracuje brigádne
v Kauflande ako pokladník, pričom tieto prostriedky si sám sporí. Nič matke na domácnosť neprispieva.

Z takto usporených financií si odporca kúpil auto a matka mu zaplatila poistku za auto. Syn plánuje
ďalej študovať na vysokej škole, takže je predpoklad že od septembra, ak ho zoberú, pôjde študovať
do Bratislavy. Čo sa týka príjmu manžela matky odporcu, tento zarobí 1.700,- eur mesačne v čistom,
avšak z tejto sumy platí výživné na dve deti z predchádzajúceho vzťahu vo výške 420,- eur mesačne
s tým, že sa s matkou svojich deti dohodol, že bude prispievať ešte o 100,- eur mesačne viac, keďže

obaja synovia nastúpili na vyšší stupeň štúdia, s čím sú spojené vyššie výdavky. Okrem toho má matka
odporcu s manželom jedno spoločné dieťa. Manžel dochádza denne do Bratislavy autom, teda z príjmu
vynakladá sumu 250-300,- eur mesačne na cestovné do práce a čo sa týka výdavkov na rodinný dom,
tieto platí matka sama zo svojho účtu, manžel prispieva na ostatné bežné výdavky a pomáha jej finančne
aj s úhradou potrieb na odporcu a jeho sestru. Matka odporcovi dáva každý mesiac 30,- eur na cestovné

do školy, keďže denne dochádza do Nového Mesta nad Váhom, kde aj brigáduje v Kauflande, popri
škole chodí tri krát do týždňa, odrobí asi 80h mesačne a takto si privyrobí asi 300,- eur mesačne. Zatiaľ
to takto zvláda, tieto peniaze si odkladá do budúcna na čas, keď nebude už môcť brigádovať. Takto si
nasporil sumu 1.000,- eur, ktorú investoval na kúpu auta. Futbal už nehráva. S otcom žil od októbra
2017 do januára 2018. Starostlivosť bola v poriadku, ale byt bol malý. Otec býval často v robote, a preto

chodieval prespávať aj k babke, čo však bolo dosť ďaleko, bolo to náročné, bol z toho unavený a navyše
sa musel prepravovať na svoje náklady. Okrem toho otec chcel, aby prispieval 50,- eur mesačne na
bývanie, že aj on sa má pričiniť na spoločných výdavkoch. Odporca následne toto svoje rozhodnutie
prehodnotil, usúdil, že v dome je viac miesta, a hoci nebolo mu s otcom zle, vrátil sa bývať k mame. Ajza tú dobu, čo odporca býval u otca, matka mu prispievala tak, že mu platila obedy v škole. Okrem toho
mu mama posielala každý mesiac za toto obdobie aj prídavky, ktoré na neho dostávala a 50,- eur ako
výživné a 100,- eur dostal od nej na Vianoce.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/69/2014-133 zo dňa 15.06.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/74/2016-149 zo dňa 25.10.2016 právoplatného dňa

30.11.2016, súd zistil, že týmto rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporcu
výživným v sume 160,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2015. Dlh na zameškanom výživnom v sume
210,- eur súd povolil navrhovateľovi splácať po 8,75 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok
vprípadenezaplateniačoilenjednejsplátkyriadneavčas. Týmtorozhodnutímdošlokzmenerozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/307/2011-99 zo dňa 08.12.2011.

11. Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa navrhovateľa Nemocnice pre obvinených a odsúdených a
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín vyplynulo, že navrhovateľ bol v služobnom pomere od
01.06.1999, po preložení do tohto ústavu vykonával funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti
oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, a to až do skončenia služobného pomeru dňa 04.05.2013.
Počas sledovaného obdobia od 01/2012 až do skončenia služobného pomeru sa voči nemu viedlo

dva krát disciplinárne konanie, uložené mu boli dve disciplinárne opatrenia, ktoré boli zahladené
dňa 01.01.2013. Služobný pomer skončil navrhovateľ na vlastnú žiadosť a z tohto dôvodu mu neboli
ponúkané iné voľné pracovné pozície. V roku 2012 dosahoval navrhovateľ čistý priemerný mesačný
príjem 874,94 eur, v období 01/2013 do 04/2013 v sume 846,95 eur v máji 2013 v sume 121, 22 eur. V
mesiaci jún 2013 bolo navrhovateľovi vyplatené odchodné v sume 7.343,38 eur.

12. Čo sa týka pomerov na strane navrhovateľa, v čase posledného určovania výživného voči odporcovi
(jún 2016) z posledného rozsudku, ktorým súd upravoval výživné, súd mal zistené, že navrhovateľ bol
poberateľom výsluhového dôchodku v sume 364,04 eur mesačne, výdavky na bývanie činili 91,58 eur
mesačne, býval v jednoizbovom byte, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Platil poplatky za internet v

sume 8,99 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 5,86 eur ročne, poplatok za komunálny odpad v sume
34,82 eur ročne, telefón 10,- eur mesačne, deťom šetril po 9,96 eur mesačne, výdavky na cestovanie
boli cca 15 ,- eur mesačne.

13. V čase aktuálneho rozhodovania o návrhu navrhovateľa je navrhovateľ od 01.10.2018 evidovaný

v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súčasne poberá výsluhový dôchodok vo výške 365,05 eur
mesačne. Čistá mesačná mzda navrhovateľa v spol. REGIONPRESS s.r.o., kde navrhovateľ až do
30.06.2018 vykonával distribúciu reklamných materiálov do schránok, bola za obdobie od 01/2018 do
06/2018 v sume cca 30,- eur mesačne. Ďalej navrhovateľ poberal čistý príjem titulom odmeny z dohody
o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Ing. Iveta U. P.A.V. za obdobie od 01/2018 do 06/2018 v sume

cca 40,84 eur mesačne. Za obdobie od 02/2018 do 06/2018 poberal príjem v spol. GM-STEEL, s.r.o.
v sume cca 8,54 eur mesačne v čistom. Navrhovateľ býva v jednoizbovom byte spolu s partnerkou,
ktorej príjem bol do 08/2018 v sume cca 800,- eur mesačne (podľa tvrdení navrhovateľa, ktoré odporca
nerozporoval) a od 01.09.2018 podľa predloženého potvrdenia jej funkčný plat činil 480,- eur mesačne.
Navrhovateľ preukázal výdavky na bývanie v sume 75,73 eur mesačne (nájomné, fond opráv, elektrina),

daň z nehnuteľnosti v sume 9,67 eur ročne, miestny poplatok za komunálny odpad v sume 72,89 eur
ročne. Tiež bolo preukázané, že sa v roku 2018 stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinnému
domu súp.č. 68 na parc.č. 39 a rodinného domu súp. č XX na parc.č. 41, ako to vyplýva z LV č. XXXX
a 2066 pre k.ú. T., a to titulom darovacej zmluvy a podielovým spoluvlastníkom pozemku KNE parc.č.
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 675 m2, ako to vyplýva z LV č. 3224 pre k.ú. Prejta, tiež

titulom darovania. Navrhovateľ predložil čestné prehlásenie priateľky Ivany V. zo dňa 07.06.2018, kde
táto deklarovala, že požičala navrhovateľovi prostriedky v sume 720,- eur na úhradu dlhu na výživnom
na dcéru Janu a v sume 700,- eur na úhradu dlhu na odporcu a tiež vyhlásila, že dovolenky, na ktoré
chodí s navrhovateľom raz ročne, platí ona v celom rozsahu aj navrhovateľovi a tiež uhrádza náklady
na pohonné hmoty, diaľničné známky a ostatné výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s cestou z jej práce

z Rakúska. Tiež predložil čestné vyhlásenie zo dňa 17.09.2018 podpísané Ivanou Kurákovou, Evou
Mikulovou a E. C., že navrhovateľovi poskytujú mesačne na splátku úveru sumu 350,- v súčte tak, že
Ivana V. poskytuje 150,- eur a ostatné dve menované po 100,- eur.14. Včaseposlednéhourčovaniavýživnéhovočiodporcovi(jún2016),odporcabolštudentomgymnázia
v Novom Meste nad Váhom, mal výdavky na cestovné v sume 30,- eur mesačne, výdavky na školské
potreby 20,- eur, na jazykové učebnice 35,- eur, za školskú jedáleň platil cca 30,- eur mesačne, zúčastnil

sa lyžiarskeho výcviku, kde lyžiarska výstroj stála cca 150,- eur, bol členom futbalového klubu FC
Melčice-Lieskové, kde výdavky na dopravu a športové potreby činili cca 10,- eur mesačne. Náklady
na zubára boli cca 100,- eur ročne, na zdravotnú obuv cca 200,- eur ročne, za okuliare 116,- eur.
Zvýšené výdavky boli na ošatenie, stravu a telefón stál cca 5,- eur mesačne. Matka odporcu bola v čase
poslednéhourčovaniavýživnéhoodoktóbra2015narodičovskejdovolenke,pričompoberalarodičovský

príspevok vo výške 203,20 eur. Jej čistý mesačný príjem pred nástupom na materskú a rodičovskú
dovolenku za rok 2014 činil 734,12 eur, za obdobie od 01/2015 do 09/2015 mala čistú mzdu vo výške
celkom 317,54 eur a náhradu DN v sume 5.052,10 eur. Matka odporcu bola vydatá, pričom čistý príjem
jej manžela činil za obdobie od 1/2015 do 09/2015 sumu cca 1.450,- eur mesačne, tento súčasne mal
dve vyživovacie povinnosti v sume 420,- eur mesačne. Náklady na bývanie boli v tom čase deklarované
v sume 100,- eur mesačne za plyn, 60,- eur mesačne za energie, za komunálny odpad 98,80 eur

ročne, daň z nehnuteľnosti 20,34 eur ročne, za poistenie domácnosti 120,- eur ročne, vývoz splaškového
odpadu 40,- eur mesačne, za vodu 20,32 eur mesačne, poistenie majetku 96,- eur ročne, jednorazový
výdavok za práce na miestnej komunikácii a chodníku cca 1.428,- eur.

15.Včaseaktuálnehorozhodovaniasúdujeodporcaštudentom4.ročníkagymnáziavNovomMestenad

Váhom. Preukázané boli výdavky na dopravu do školy 30,- eur mesačne, obedy v školskej jedálni 28,-
eur mesačne, telefón 16,- eur mesačne, výdavky na stužkovú 300,- eur, učebnice na cudzie jazyky 16,77
eur, oblek na stužkovú 200,- eur, topánky na stužkovú 45 eur, poplatok za stomatologické vyšetrenie
200,- eur. Ďalej boli predložené pokladničné doklady za nákup oblečenia a obuvi pre odporcu v sume
celkom cca 174 eur za obdobie od 04/2018 do 08/2018, potvrdenie o výške poistky odporcu 7,12 eur

štvrťročne. Výpismi z účtu a faktúrami preukázané výdavky celej domácnosti predstavovali zálohy na
plyn v SPP 110,- eur mesačne, zálohy za el. energiu 60,- eur mesačne, internet 15,- eur mesačne,
televízia cca 10,- eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 94,90 eur ročne, poistenie domácnosti 96
eur ročne, vodné a stočné 118,64 eur (od 12/2017 do 08/2018), poistenie úrazové 17,60 eur štvrťročne,
poistenie životné 34,- eur mesačne. Matka odporcu poberala od januára do marca 2018 rodičovský

príspevok v sume 214,70 eur, a od apríla do júna 2018 dosiahla priemernú čistú mesačnú mzdy vo výške
cca 1.304,- eur. Čistý priemerný mesačný zárobok manžela podľa tvrdení odporcu, ktoré navrhovateľ
nerozporoval, je cca 1.700,- eur mesačne, z čoho výživné pre jeho dve deti činí 420,- eur mesačne plus
zvýšené výživné po 100,- eur z dôvodu nástupu oboch detí z predchádzajúceho vzťahu na vyšší stupeň
štúdia, pričom jeho náklady na dochádzanie za prácou činia 250- 300,- eur mesačne.

16. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. ZR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené,
že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov
sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom
je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože

inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene
výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo
jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd
objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Už
v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom,
lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľa ani na strane
odporcu nedošlo ku dňu rozhodovania súdu k takej zmene pomerov, ktorá by navrhovanú úpravu
vyživovacej povinnosti odôvodňovala čo i len čiastočne.

19. V danej veci súd za rozhodné skutkové okolnosti považoval to, že odporca je stále študentom, oproti
predchádzajúcej úprave výživného len vo vyššom ročníku tej istej strednej školy, pripravujúcim sa denne
na budúce povolanie, preto je potrebné konštatovať, že i napriek plnoletosti nie je sám schopný sa živiť.
Pokiaľ v konaní vyšlo najavo, že v tomto čase (na rozdiel od času minulej úpravy výživného) odporca
brigáduje popri svojom štúdiu ako pokladník v Kauflande v Novom Meste nad Váhom a mesačne si

privyrobí cca 300,- eur, súd konštatuje, že toto v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu odporcu. Práve
naopak, ak popri dennom štúdiu (navyše v maturitnom ročníku gymnázia) odporca inkasuje peniaze
titulom brigádnickej činnosti, ktorými hradí výdavky v rámci svojich spoločenských a kultúrnych aktivít
primeraných veku, resp. ktoré si sporí na výdavky, na ktoré mu výživné od rodičov nepostačuje, prípadne
aksizodpovednepeniazešetrí(odporcauviedol,žesipeniazeodkladánačas,keďužpopriškoleneskôr

nebude stíhať brigádovať, a dokonca z takto nasporených peňazí si sám kúpil ojazdené auto), táto
snaha odporcu môže byť jedine ak tak ocenená. Určite však nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom,
aby si ktorýkoľvek z rodičov ponížil tomu adekvátne vyživovaciu povinnosť voči takto dobrovoľne si
privyrábajúcemudieťaťu,ktoré sasvojouusilovnosťousnažíodbremeniťsvojichrodičovodfinancovania
čo i len časti svojich osobných výdavkov.

20. Priemerné bežné výdavky odporcu sú porovnateľné s výdavkami v čase poslednej úpravy výživného
(približne rovnaká suma za dochádzanie za štúdiom, na stravu v školskej jedálni, nákup školských
potrieb, zdravotnej obuvi). Zmena nastala v súvislosti s indikovanou zvýšenou kazivosťou zubov, keď
náklady na stomatologické ošetrenie sa ročne zdvojnásobili (z priemernej sumy 100,- eur na aktuálne

riadne preukázanú sumu 200,- eur ročne). Súčasne sa zvýšili aj jednorazové náklady vynaložené v
spojení s organizovaním stužkovej ( zbieralo sa po 300,- eur) a zakúpením spoločenského oblečenia
(oblek a topánky 245,- eur), čo prevyšuje aj výdavky, ktoré v čase poslednej úpravy výživného ako
mimoriadne výdavky deklaroval odporca v spojení s absolvovaním lyžiarskeho výcviku a zakúpením
lyžiarskej výstroje v sume 150,- eur. Teda je vidieť, že mimoriadne jednorazové výdavky odporcu vzrástli.

Hoci v tomto čase odporca už futbal nehráva, pokles pôvodne deklarovaného výdavku v sume 10,-
eur mesačne za účelom cestovného na dochádzanie na futbalové tréningy je najmä v kontexte vyššie
uvedeného nárastu výdavkov zanedbateľný. Vzrástli aj výdavky odporcu na telefón z pôvodných 5,- eur
na sumu 16,- eur mesačne. Výdavky na domácnosť sú deklarované v približne rovnakej výške, preto aj
podiel z týchto výdavkov celej rodiny na odporcu pripadajúci zostal v približne rovnakej výške. Na strane

odôvodnených potrieb a výdavkov odporcu, ktoré riadne preukázal, preto nedošlo k poklesu nákladov
potrebných na uspokojovanie potrieb, naopak, bol preukázaný čiastočný nárast v niektorých položkách
z dôvodov už vyššie uvedených. Na strane odporcu teda súd nezaznamenal žiadnu a nie to ešte výraznú
zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného čo i len sčasti.

21.Pokiaľideokritériummožností,schopnostíamajetkovýchpomerovnavrhovateľa,súdpredovšetkým
(ako aj v čase poslednej úpravy výživného) nezohľadnil, že navrhovateľ poberá len výsluhový dôchodok
vo výške 365,05 eur, a to z dôvodu, že tento sa bez vážneho dôvodu vzdal svojho služobného pomeru
v ZVJS k 04.05.2013 a odvtedy sa riadne nezamestnal (s výnimkou prác vykonávaných dočasne nazáklade dohôd). Súd má za to, že navrhovateľ, pokiaľ na vlastnú žiadosť ukončil služobný pomer v ZVJS,
čoho dôsledkom je fakt, že je poberateľom len výsluhového dôchodku (ktorú skutočnosť navrhovateľ
opakovane zdôrazňoval), vzdal sa dobrovoľne lepšieho zárobku, pričom v konaní nepreukázal, že by sa

tak stalo z ospravedlniteľných a akceptovateľných dôvodov. Takéto počínanie však nemôže ísť na vrub
detí, ku ktorým má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť. Pred ukončením služobného pomeru v ZVJS
navrhovateľdosahovalpríjemobdobí01/2013do04/2013vsume846,95eur,vmáji2013vsume121,22
eur, pri jeho ukončení dostal navyše odchodné. Pokiaľ sa na základe vlastného uváženia navrhovateľ
rozhodol pomer ukončiť s vedomím, že jeho príjmom bude len výsluhový dôchodok, táto okolnosť na

plnenie jeho vyživovacej povinnosti nemá žiaden vplyv. Z rovnakých úvah vychádzal súd aj v čase
poslednej úpravy výživného, nebol dôvod sa od nich odchýliť, keďže v tomto konaní nevyšla najavo
okolnosť, ktorá by prijatie opačného záveru odôvodnila. Okrem toho treba podotknúť, že nielenže sa
navrhovateľ vzdal výhodnejšieho príjmu dobrovoľne, ale narozdiel od času poslednej úpravy výživného,
kedybolpríjemnavrhovateľavyplácanýlentitulomvýsluhovéhodôchodku,včaseaktuálnejúpravy(ikeď
len za časť obdobia do júna 2018) preukázateľne navrhovateľ poberal aj príjem titulom vykonávaných

prác na základe troch dohôd o vykonávaní pracovnej činnosti, a teda jeho disponibilný príjem, z ktorého
je možné platiť výživné, je dokonca i o niečo vyšší, a teda nedošlo v žiadnom prípade k poklesu
príjmu tak, ako to tvrdil navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ deklaroval svoje výdavky
na bývanie, daň za nehnuteľnosť, poplatky za komunálny odpad, v zásade v rovnakej výške, ako v
čase poslednej úpravy výživného a tu treba podotknúť, že k zmene došlo (v prospech navrhovateľa)

minimálne v tom, že narozdiel od času poslednej úpravy, sa na nákladoch na bývanie podieľa aj jeho
partnerka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Teda pokiaľ sa náklady, ktoré predtým navrhovateľ
platil sám, hradia (čo i len čiastočne) i ďalšieho príjmu, táto zmena svedčí v prospech navrhovateľa a
jeho majetkových pomerov.

22. Tiež nemožno opomenúť, že navrhovateľ sa stal v roku 2018 bezodplatne vlastníkom rodinného
domu s pozemkom, ktoré nehnuteľnosti momentálne aktívne rekonštruuje, hoci deklaruje, že jeho príjem
takmer nestačí pokryť jeho bežné životné potreby a je odkázaný na finančnú pomoc svojej partnerky.
Pokiaľ sa navrhovateľ pustil do nákladnej rekonštrukcie, ktorej hodnotu ani sám nevie ešte odhadnúť,
takéto konanie nesvedčí tomu, že by sa pomery navrhovateľa zhoršili. Už vôbec by nemohla mať vplyv

na plnenie výživného skutočnosť, že sa navrhovateľ zaviazal splácať úver vo výške 25.000,- eur, ktorý
si mal vziať na financovanie tejto rekonštrukcie, keďže ide o záväzok dobrovoľný, do ktorého vstúpil
navrhovateľ s vedomím si z toho plynúcich dôsledkov. Okolnosťou, ktorá by mohla pre účely tohto
konania „poľahčiť“ navrhovateľovi nemôže byť ani fakt, že deklaruje, že sám na splácanie úveru nemá
prostriedky a na splátky úverov sa mu majú podľa predloženého čestného vyhlásenia skladať jeho

partnerka, matka a teta. V konečnom dôsledku je voči veriteľovi zaviazaný navrhovateľ sám, a pokiaľ
z akéhokoľvek dôvodu mu matka, teta či partnerka na úhradu splátky prestanú prispievať, bude celú
ťarchu splátky úveru znášať navrhovateľ sám z vlastných zdrojov, čoho si však musel byť navrhovateľ
zaiste vedomý, keď do takéhoto záväzku za svojej majetkovej situácie vstúpil. Pokiaľ navrhovateľ na
pojednávaní uviedol, že mu na rekonštrukciu dali peniaze matka a jeho partnerka, potom táto skutočnosť

nesvedčí o ničom inom, ako len o tom, že voľné finančné prostriedky (a to nielen titulom úveru)
navrhovateľ má, a pokiaľ navrhovateľ prostriedky má, tieto majú byť v prvom rade vynakladané na
úhradu výživného ako prednostného výdavku. Dôvodom na zníženie výživného nie je to, že navrhovateľ
potrebuje aktuálne výdavky na rekonštrukciu. Naviac bytovú situáciu navrhovateľ vyriešenú mal, keďže
v jeho vlastníctve bol jednoizbový byt, ktorý podľa výpisu z LV (č.l. 13) nadobudol kúpnou zmluvou v roku

2011, a teda nie darovacou zmluvou, ako to tvrdil na pojednávaní. Pokiaľ sa navrhovateľ rozhodol tento
byt darovať otcovi, opäť sa navrhovateľ vzdal dobrovoľne potenciálneho príjmu, ktorý by mal, pokiaľ by
sa byt, ktorý sám nadobudol kúpnou zmluvou, rozhodol predať. Z takto prípadne utŕžených prostriedkov
by opäť navrhovateľ mohol získať financie na úhradu výživného. Z týchto dôvodov súd vôbec na strane
navrhovateľa nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal pristúpiť čo i len k čiastočnému zníženiu výživného.

23. Ak ako dôvod na zníženie výživného navrhovateľ uvádzal, že matka odporcu má oproti
predchádzajúcemu obdobiu vyšší príjem, keďže po rodičovskej dovolenke začala pracovať, a táto
okolnosť má byť dôvodom na zníženie výživného, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Určujúcimi
kritériami pri stanovení výšky výživného (vrátane jeho neskoršej zmeny - zvýšenia alebo zníženia)

sú odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (v súdenej veci odporcu) a možností a schopností
výživou povinnej osoby (v súdenej veci navrhovateľa), ktoré súd podrobne vyhodnotil vyššie a dospel k
záveru o tom, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného medzičasom nedošlo.
Z konštatovaného je zrejmé, že možnosti a schopnosti, t.j. v užšom nazeraní výška príjmu rodiča, ktorýmá dieťa v osobnej starostlivosti, skôr len okrajovo vplýva na určenie výšky výživného. Totiž, pokiaľ
majetkové pomery tohto rodiča sú lepšie, ako pomery výživou povinného subjektu (spravidla druhého
rodiča), tieto „lepšie pomery“ sa prejavujú v širšom rozsahu a materiálne vyššej kvalite zabezpečovania

bezprostrednej osobnej starostlivosti, ale nepodmieňujú automaticky modifikáciu výšky vyživovacej
povinnosti výživou povinného rodiča. Inými slovami, zvýšenie príjmu na strane rodiča, ktorý má dieťa
osobnej starostlivosti, paušálne nevedie k (proporcionálnemu) zníženiu výživného výživou povinného
rodiča. Súd teda zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie / zmenu výživného považuje
majetkové pomery povinnej osoby a odôvodnené potreby dieťaťa, a hoci dieťa má zdieľať životnú

úroveň oboch rodičov, samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard
alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho
vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania,
zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný
postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo
nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie

rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Pri opačnom výklade by sa totiž rodič, ktorý má dieťa
v starostlivosti, (aj špekulatívne zámerne) prakticky nikdy nesnažil mať vyšší príjem, pretože by jeho
zvýšenie bez ďalšieho malo viesť k zníženiu výživného druhého rodiča, na čo by doplácalo iba dieťa, a to
nemožnopripustiť.Okremtohorodič,ktorémujedieťazverené,saodieťaajosobnestaráazabezpečuje
mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade

je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to,
aké výživné druhý rodič platí. S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery druhého rodiča,
ktorý má dieťa v starostlivosti, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich
dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného.
Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery,

či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva. Len samotná
okolnosť, že došlo k zvýšeniu príjmu druhého rodiča, bez splnenia primárnych kritérií (ktoré neboli
splnené, ako už bolo uvedené), nemôže viesť k záveru o potrebe zníženia výživného, hoci aj príjem
druhého rodiča (matky odporcu) vzrástol po jej opätovnom nástupe do práce po materskej dovolenke.
V neposlednom rade súd uvádza, že dôvodom na zníženie výživného v žiadnom prípade nemá byť ani

prípadné zvýšenie príjmu nového manžela matky odporcu, kde navyše síce k rastu čistého mesačného
príjmu oproti času predchádzajúcej úpravy výživného došlo, ale súčasne mu pribudli nemalé mesačné
náklady na každodenné dochádzanie za prácou (250-300,- eur) a tiež sa mu zvýšila vyživovacia
povinnosť voči dvom deťom z predchádzajúceho manželstva (pôvodne spolu 420,- eur + navýšenie 2 x
po 100,- eur). Ani tieto okolnosti preto nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre zníženie výživného tak,

ako sa navrhovateľ domnieva.

24. Zhrnúc uvedené, na strane účastníkov nebola zistená taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného voči odporcovi, a to čo i len čiastočne. Táto zmena pomerov nebola daná ku dňu
rozhodovania súdu o podanom návrhu, a preto súd návrh na začatie konania ako nedôvodný v celom

rozsahu zamietol.

25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.