Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113222919
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7113222919.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne: W. W., G.. XX. XX. XXXX, K. L., R. XXX, práv. zast.

JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát, so sídlom Košice, Vodárenská 2, proti žalovanej: Nemocnica s
poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a. s., so sídlom Rožňava, Špitálska 1, IČO: 36 597 341, práv. zast.
JUDr. Mário Keleti, advokát, so sídlom Hnúšťa, Hlavná 36, v konaní o náhradu škody na zdraví vo výške
9.660,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinná zaplatiť žalobkyňa.

O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

III. O náhrade trov štátu bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej nároku na náhradu škody na zdraví vo
výške 9.660,- Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.09.2010 bola prijatá v zdravotníckom zariadení Nemocnica
s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, na gynekologicko - pôrodníckom oddelení (ďalej len „GPO“),
kde jej bola následne dňa 08.09.2010 v celkovej anestézie odstránená maternica. Po prepustení z

nemocničného zariadenia namiesto zlepšenia zdravotného stavu, sa dostavili pooperačné bolesti, v
dôsledku ktorých jej bola dňa 09.12.2010 vykonaná laparoskopia, za účelom rozrušenia pooperačných
zrastov.Potejtooperáciižalobkyňazačala pociťovaťbolestivľavejdriekovejoblasti.Napriekodstupu10
dní od laparoskopicky vykonanej operácie, bolesti nielenže pretrvávali, ale sa aj zintenzívnili. V dôsledku
zásadného pochybenia pri laparoskopicky vykonanej operácii dňa 09.12.2010 došlo k prepojeniu
močovodu s pošvou, a dochádzalo k samovoľnému úniku moču. Z toho dôvodu bola opätovne prijatá
dňa 20.12.2010 do zdravotníckeho zariadenia. V tomto čase okrem medikamentóznej liečby, neboli

vykonané žiadne zdravotné úkony na odstránenie príčiny samovoľného úniku moču a bolesti. Podľa
názoru žalobkyne tým došlo aj k ohrozeniu jej zdravia. Sama v žalobe skonštatovala, že operatér
pri laparoskopickej operácii stroho konštatoval, že takéto typy poškodenia zdravia sa pri tomto druhu
gynekologickej operácii stávajú, a nie je možné zaručiť úspešnosť zákroku pre absolútne všetky prípady,
vzhľadom na stanovenú diagnózu.
3. Po spomínanom operačnom zákroku u žalovanej, bola žalobkyňa v nepretržitej ambulantnej
starostlivosti v urologickej ambulancii a bola aj hospitalizovaná na urologickom oddelení Univerzitnej

nemocnice L. Pasteura v Košiciach, kde podstúpila viaceré zákroky na doriešenie zdravotného stavu.
Hospitalizácie vyplývajú z jednotlivých prepúšťacích správ v dňoch 01.01.2011, 15.02.2011, 02.06.2011,
29.06.2011. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa podrobila viacerým operačným zákrokom a vyšetreniam,
ako aj liečbe a jej zdravotný stav sa nezlepšoval, z toho dôvodu sa obrátila listom zo dňa 15.11.2011na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby prešetril, či jej bola poskytnutá adekvátna
zdravotná starostlivosť zamestnancom žalovanej, M.. M. O., O.. Uvedený úrad oznámil žalobkyni, že nie
je kompetentný riešiť uznanie odškodného. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalobkyňa bola nútená

domáhať sa nároku na náhradu škody. Predmetné poškodenie spôsobilo žalobkyni nenapraviteľné
zhoršenie a degradáciu kvality jej života, čo malo trvalý dopad na jej psychiku, osobné záujmy a
spoločenské uplatnenie. V dôsledku zdravotných problémov, sa nemôže venovať svojim aktivitám,
nakoľko kvôli samovoľnému úniku moču sa bojí opustiť svoje bydlisko, je obmedzená v cestovaní, nevie
si nájsť adekvátnu prácu a v čase podania žaloby bola nezamestnaná. Podľa názoru žalobkyne, k

trvalému poškodeniu zdravia v podobe samovoľného úniku moču, došlo pri laparoskopicky vykonanej
operácii dňa 09.12.2010. Morálne zadosťučinenie nepovažuje sa dostatočné, keďže išlo o hrubý zásah
do možnosti jej sebarealizácie a vedenia aktívneho života. Jediný účinný nástroj zmiernenia tejto ujmy
sa javil u žalobkyni v podobe zadosťučinenia v peňažnej forme. Pre tieto účely predložila žalobkyňa
bodové hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a to bolestné v rozsahu 100 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia v rozsahu 600 bodov, pričom hodnotu žalovaná označila vo výške 16,10 Eur,

platnú pre rok 2012. Tejto bodovej hodnote zodpovedala celková suma 9.660,- Eur.

4. Pôvodne bola podaná žaloba na Okresný súd Košice I. V dôsledku námietky miestnej nepríslušnosti
žalovanou, bola vec postúpená dňa 27.01.2014 na tunajší súd.

5. Z vyjadrenia žalovanej k žalobe vyplynulo, že žalovaná nesúhlasí s uplatneným nárokom žalobkyne.
Navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa bola prijatá na GPO žalovanej dňa 08.09.2010
pre chronickú panvovú bolesť, v dôsledku čoho absolvovala operačný zákrok. Pooperačný priebeh
bol nekomplikovaný, v krátkom čase bola prepustená z ústavnej starostlivosti. Dňa 09.12.2010 pre 1
až 2 - týždne trvajúce bolesti, absolvovala laparoskopickú revíziu, kde pooperačný priebeh bol opäť

bez komplikácií. Dňa 20.12.2010 bola opätovne prijatá na GPO žalovanej pre bolesti v podbrušku
a únik moču. Nakoľko sa potvrdila po dostupných vyšetreniach extravazácia moču, bola primárom
GPO dohodnutá hospitalizácia na urologickom odd. NSP L. Pasteura v Košiciach, pretože žalovaná
nedisponovala urologickým oddelením. Žalovaná zdôraznila, že pred vykonaním operačných zákrokov,
žalobkyňa podpísala informovaný súhlas, vrátane poučenia, že jej bolo vysvetlené a bola poučená o

možných komplikáciách operačného zákroku. Na prvom mieste možných komplikácii pri tomto type
operácii, je možné poškodenie močovodu, čo jej bolo vysvetlené a podpisom informatívneho súhlasu
vyjadrila súhlas s operáciou. Žalovaná trvala na tom, že nejde o pochybenie pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ale o komplikáciu operačného riešenia. Tieto dva pojmy nie je možné zamieňať a už
vôbec nie stotožňovať. Rovnako nebola zanedbaná ani zdravotná starostlivosť pri hospitalizácii od

20.12.2010. Boli vykonané všetky potrebné úkony na správne stanovenie diagnózy a jej následnú liečbu,
tzn. že diagnostický proces na pracovisku žalovanej bol správny. V prípade žalobkyne je zrejmé zo
záznamov, že žalobkyňa nemala poruchy močenia až v dôsledku poškodenia močovodu pri operácii dňa
09.12.2010, ale tieto mala už v čase pred prvou hospitalizáciou, dňa 08.09.2010. Naviac z lekárskych
správ nevyplynulo, že by implantácia močovodu bola neúspešná a pokiaľ bol implantát bol prijatý a

funkčný a napriek dochádzalo k úniku moču, išlo možno o inkontinenciu, nesúvisiacu s predošlou
komplikáciou. Žalovaná poukázala aj na doručené lekárske správy, z ktorých vyplývalo, že pri testoch
nikdy nebol zachytený únik moču. Za predpokladu, že by bol súd iného názoru, namietla žalovaná aj
bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože v posudku bola položka
99, ktorá vôbec nesúvisí s tvrdeným poškodením zdravia žalobkyne. Aj výška použitej hodnoty bodu pre

účely odškodňovania, bola nesprávna, pretože hodnota bodu pre určenie výšky bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, predstavovala v roku 2010 sumu 14,89 Eur a nie 16,10 Eur.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, znaleckým dokazovaním,
oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe, aj na dôvodoch, ktoré boli uvedené v žalobe. Doplnila ďalšie
skutočnosti, ktoré viedli k zdravotným ťažkostiam. Potvrdila, že už v minulosti mala zápaly vaječníkov,
sprevádzané s bolesťami v bodbrušku. Bola aj liečená v gynekologickej ambulancii v P.. Okrem
týchto ťažkostí mala dlhodobé ťažkosti s chrbticou, so žalúdočnými vredmi, v dôsledku čoho neustále

brala nejaké lieky, čo malo nepriaznivé dôsledky na jej zdravotný stav. V roku 2008 konzultovala s
ambulantnou lekárkou svoje zdravotné ťažkosti a dospela k určitej diagnóze na základe porovnávania
symptómov uvádzaných v televíznej relácii, domáhala sa nejakého riešenia a bola odkázaná na
pracovisko v P., na primára M.. O. alebo na Nemocnicu v Brezne. Žalobkyňa sa rozhodla pre Rožňavu,pretože už v minulosti prišla do kontaktu s M.. O.. Do nemocnice nastúpila dňa 07.09.2010, dňa
08.09.2010 bola operovaná, kde jej odstránili maternicu. Priebežne chodila na kontroly na gynekologickú
ambulanciu do P., Q. V. P.. Po konzultácii v novembri 2010 bola objednaná na operáciu v decembri 2010.

Nevedela presne, čo je dôvodom operácie. Podľa informácie mali sa lekári pozrieť, z akých dôvodov
bolesti pretrvávajú. Operácia bola zrealizovaná a asi po 6 až 7 dňoch ju prepustili. V tom čase nemala,
problémy s nekontrolovaným únikom moču neskôr, asi od 17.12.2010. Absolvovala vyšetrenie na
gynekologickom oddelení v P., kde primár uvedeného oddelenia uviedol, že je to komplikácia súvisiaca
s vykonaním zákroku v P. a z toho dôvodu je potrebné ísť do P.Ň.. M.. O., primár GPO v Rožňave

potvrdil, že ide o komplikáciu, ktorá sa môže vyskytnúť pri týchto druhoch zákroku a vybavil žalobkyni
hospitalizáciunaurologickomoddelenívKošiciach,kdebolaoperovanávofebruári2011.Ajpooperáciiv
Košiciachkomplikáciepretrvávali.Oddecembra2010aždooperáciemuselachodiťsvývodom.Potroch
týždňoch po operácii bola prepustená. Mala občasné bolesti avšak od mája 2011 ju bolesti sprevádzali
denne a opäť začalo dochádzať k úniku moču. V tom čase bola liečená u urológa M.. U. M., ktorý v
novembri 2011 konštatoval tretí stupeň inkontinencie a okrem toho chodievala aj na kontrolné vyšetrenia

do Košíc, kde jej potvrdili stresovú a urgentnú inkontinenciu. Ku svojej pracovnej činnosti uviedla, že
pracuje na 4 hodiny denne ako pedagogická pracovníčka v družine. Pred operačnými zákrokmi bola
nezamestnaná, pretože sa liečila na chrbticu. Pôvodnou profesiou bola laborantka - chemik, operátor.
V čase pre tým, ako sa stala nezamestnanou, pracovala ako doručovateľka na pošte, a súčasne aj ako
vedúca pošty, v Obci P. - K.. Upresnila, že pred operáciou bola liečená na gynekologickej ambulancii M..

L., po ktorej prebrala ambulanciu M.. A. a tá ju odporučila na vyšetrenie na urologickú ambulanciu do
Rimavskej Soboty k M.. M. a súčasne sa liečila aj na neurologickej ambulancii M.. M. a u ortopéda M.. T.
v Revúcej. V čase podania žaloby sa liečila v gynekologickej ambulancii u M.. C.C. v Brezne. Všeobecná
lekárkažalobkynejeM..Q.I.vChyžnom. Vroku2009bolainvalidizovanápreťažkosti schrbticouztoho
dôvodu, že utrpela úraz pádom na schodoch v roku 1985. Tvrdila, že pred prvou operáciou v Rožňave

nemala žiadny problém s únikom moču. Uvedené stanovisko upravila vzhľadom k existencii správy z
11.03.2010, z ktorej vyplynulo, že po dobu asi 4 mesiacov práve pred týmto obdobím mala problémy s
močením. Pripísala to zrejme súvisu s nejakými inými ženskými problémami, ktoré mala pred operáciou.
Ku komunikácii pred operačnými zákrokmi uviedla, že v septembri 2010 bola prijatá M.. Š., ktorý bol
ošetrujúcim izbovým lekárom, operoval ju M.. O.. Informovaný súhlas jej dala podpísať sestrička. V

decembri 2010 bola prijatá na GPO žalovanej dňa 08.12.2010. S istotou nevedela uviesť, či ju prijímal
M.. O., ale pravdepodobne ju operoval on. Aj v tomto prípade jej dala podpísať informovaný súhlas
sestrička. Potvrdila, že informovaný súhlas, ktorý dostala, bola listina s okruhom otázok, na ktoré mala
odpovedať s tým, že konkrétnejšie bude informovaná M.. O. pri operácii. Informácie dostala po operácii.
Potvrdila, že implantácia močového mechúra v Košiciach bola v poriadku, bol funkčný. V súvislosti s

inkontinenciou, jej bola v roku 2012 navrhnutá liečba vrátane operačného riešenia.

8. Žalovaná trvala na písomnom stanovisku k žalobe a navrhla, aby súd vyžiadal zdravotnú
dokumentáciu súvisiacu s liečbou žalobkyne, jednak u žalovanej, ďalej na urologickom oddelení NsP
L. Pasteura v Košiciach, od ambulantných lekárov M.. U. M., Mirramed, NZZ urologická ambulancia,

Rimavská Sobota, od M.. C. V., NsP, gynekologická ambulancia, Brezno, od M.. I. Q., všeobecnej
lekárky, Chyžné a z Nemocnice s poliklinikou Brezno. Žalovaná udelila súhlas na zabezpečenie
zdravotnej dokumentácie pre účely konania, za účelom navrhnutého znaleckého dokazovania.

9. Z predloženého Poučenia a informovaného súhlasu pacienta pri hospitalizácii zo dňa 07. 09. 2010

bolo zistené, že poučenie a informovaný súhlas z uvedeného dňa obsahovali okrem mena a priezviska
žalobkyne, jej rodného čísla, meno prijímajúceho lekára M.. Š.a a v dolnej časti boli uvedené meno
a adresa, ako aj kontaktné údaje osoby, ktorej majú byť poskytované informácie o zdravotnom stave
žalobkyne. V tejto časti bola označená (zjavne) žalobkyňou jej dcéra. Z textu poučenia a informovaného
súhlasuvšeobecnevyplynulo,žežalobkyňasúhlasilashospitalizáciouužalovanej,bolaoboznámenáso

svojim zdravotným stavom, charakterom ochorenia, povahou plánovaných vyšetrovacích a liečebných
úkonov. Bola tiež oboznámená s možnými alternatívnymi postupmi liečenia, s možnými následkami a
rizikami výkonov, s prípadnými komplikáciami. Rovnako bola poučená o možnosti spýtať sa na všetko,
čo pokladá za podstatné, resp. dostatočné v rámci poučenia.

10. Okrem toho súčasťou spisu bol aj súhlas na chirurgický zákrok na základe kvalifikovanej informácie
o jeho podstate poskytnutý GPO NsP sv. Barbory Rožňava dňa 07.09.2010. Z obsahu vyplynulo,
že žalobkyňa s uvedením identifikačných a kontaktných údajov, bola informovaná o diagnóze, o
všeobecných rizikách, anestéziologických rizikách a komplikáciách špecifických pre operáciu. Do týchtokomplikácii bolo zaradené okrem ďalších poškodenie močového mechúra, ciev malej panve, rekta,
ureterovavčastiGITvmalejpanve.Ďalšoukomplikácioumôžubyťďalšiechirurgickéoperáciesúvisiace
snápravoupoškodenýchorgánov,vrátanekolostomieaderiváciemoču.Súčasťoukomplikáciemôžebyť

aj syndróm chronickej panvovej bolesti. Z textu vyplynulo, že žalobkyňa súhlasila s rozsahom operácie
s tým, že v časti nad podpisom súhlasu bol zvýraznený text, z ktorého vyplynulo, že pochopila a uznáva,
že počas operačného výkonu sa môžu prihodiť neočakávané a nepredvídateľné okolnosti, ktoré môžu
zmeniť rozsah chirurgického úkonu, s ktorým pôvodne súhlasila. Žiadala preto vykonať operáciu v takom
rozsahu výkonu, ktorý považujú za potrebné operujúci a jeho asistenti.

11. Pri oboch hospitalizáciách boli tieto listiny opatrené podpisom pacienta - žalobkyne. Žalobkyňa v
priebehu vykonávaného dokazovania vyjadrila pochybnosť o pravosti podpisu na súhlase na chirurgický
zákrok dňa 08.12.2010. Písomným podaním zo dňa 27.06.2016 žalobkyňa po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie, potvrdila pravosť svojho podpisu na informovanom súhlasu, avšak popierala, že by bola
náležite informovaná o všetkých náležitostiach spojených k s príslušným operačným zákrokom.

12. Pred nariadením znaleckého posudku, súd na návrh strán sporu vypočul vo veci ako svedka M..
M. O.Č., PhD., primára GPO žalovanej, ktorý uviedol, že žalobkyňa bola odporučená na operáciu
hysterektómie. Svedok trval na tom, že povinnosť poskytnúť informovaný súhlas a odkonzultovať možné
komplikácie, musí byť vždy splnená, aby bolo možné vôbec pristúpiť k operácii. Aj v prípade žalobkyne,
konzultoval operáciu so žalobkyňou. Okrem informovaného súhlasu, sa dáva vždy podpisovať aj súhlas

na chirurgický zákrok, a to na základe kvalifikovanej informácie o jeho podstate. Takýto súhlas bol
daný aj pred operačným zákrokom dňa 07.09.2010 a tiež dňa 08.12.2010. Trval na tom, že povinnosť
poskytnúť informovaný súhlas a odkonzultovať možné komplikácie, musí byť vždy splnená, aby bolo
možné vôbec pristúpiť k operácii. Aj v prípade žalobkyne, konzultoval operáciu so žalobkyňou. Takýto
súhlas bol daný aj pred operačným zákrokom dňa 07.09.2010 a tiež dňa 08.12.2010. Svedok však

uviedol , že zo skúsenosti vie, že väčšina pacientok podpíše informovaný súhlas bez toho, aby prečítala.
Po vykonaní operácie v septembri 2010 sa žalobkyňa asi po dvoch alebo troch mesiacoch dostavila, s
tým, že má chronické bolesti. Pri vyšetrení nebol morfologický nález prítomný a preto navrhol pacientke
laparoskopické vyšetrenie, ktorým je možné zistiť príčinu chronických bolestí a vylúčiť organický pôvod
ťažkostí. Aj pred týmto zákrokom bol podpísaný informovaný súhlas, ale informácie neposkytoval v tom

čase svedok, ale iný lekár, pravdepodobne M.. Š.. Po vykonaní vyšetrenia neboli zaznamenané žiadne
komplikácie. V konkrétnom prípade nebol dôvod na podozrenie z komplikácií a dokonca pacientka bola
prepustená skôr, na jej vlastnú žiadosť. Jej stav tomu zodpovedal. Asi o 10 alebo 12 dní, podľa toho
ako to bolo uvedené v chorobopise, pacientka prišla s tým, že jej uniká moč. V tom čase ju prijímal a
vyšetroval M.. L.. Vykonal štandardné vyšetrenia, CT, urografiu a zistil únik moču do mechúra a do pošvy.

Pri laparoskopických operáciách sa vyskytujú takéto komplikácie, pretože termálne žiarenie, ktoré sa šíri
z tohto nástroja, môže poškodiť cievy, aj samotný orgán. Nie je možné presne zistiť, kde sa poranenie
nachádza, hlavne pri malom rozsahu poškodenia. Pri klasickej operácii vidieť celý priebeh a poškodenia
sa zistia ihneď. Poranenia tohto typu možno diagnostikovať s určitým časovým odstupom, 10 najneskôr
30 dní. Po tomto zistení svedok osobne kontaktoval primára urologického oddelenia M.. M. a bol

dohodnutý termín operácie, ktorý bol ovplyvnený aj obdobím vianočných a novoročných sviatkov. K
možnej inkontinencii uviedol, že v prípade žalobkyne nebolo možné konštatovať na 100 %, že išlo o
inkontinenciu v dôsledku operačného zákroku. Táto sa totiž zisťuje až postupným vyšetrovaním, kedy sa
dospeje ku konkrétnemu typu inkontinencie a k definitívnemu riešeniu. Zdôraznil, že každá inkontinencia
u žien je liečiteľná.

13. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie urológia, s
tým, že znalcovi súd povolil, vzhľadom na predmet konania, aby si prizval do znaleckého dokazovania
konzultanta z odboru gynekológie.
14. Zo záverov znaleckého posudku znalca M.. Z. G., O.. vyplynulo, že postup GPO žalovanej

bol urobený lege artis a k poškodeniu zdravia pri operácii žalobkyne evidentne nedošlo. Operácia
bola urobená exploratívnou laparoskopiou dňa 09.12.2010. V pooperačnom období sa objavila
komplikácia, ktorá mala súvislosť s operáciou vykonanou dňa 09.12.2010. Takéto komplikácie sa
vyskytujú pri podobných gynekologických operáciách, vrátane laparoskopických. Nešlo o nesprávny
postup gynekológa, ktorý poskytol liečbu. Žalobkyňa absolvovala ďalšiu liečbu a hospitalizácie na

urologickom oddelení FNsP L.Pasteura v Košiciach. Subjektívne udávaný únik moču pacientkou nebol
potvrdený dvomi vyšetreniami, ktoré boli vykonané. Zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že pacientka
- žalobkyňa po druhej operácii na GPO žalovanej nemala problémy s únikom moču, nekontrolovane
sa jej spustil moč až následne. Mala diagnostikovanú ureterovaginálnu fistulu ako komplikáciu polaparoskopickej operácii dňa 09.12.2010, táto však bola vyriešená urologickou operáciou. K úniku
moču došlo opäť podľa záznamu od januára 2012, tzn. dva roky od druhej gynekologickej operácie.
Absolvovala vyšetrenia u urológa u M.. M. U., ktorý urodynamickým vyšetrením nedokázal únik moču

a konštatoval bez objektívneho dôkazu tretí stupeň inkontinencie. Ťažkosti opisované žalobkyňou v
žalobe a v jej výpovediach na pojednávaní dňa 02.06.2014 a 15.05.2015 neboli vyvolané nesprávnym
liečebným postupom GPO žalovanej alebo postupom urologického oddelenia v Košiciach. Pacientka
mala bolesti dávno, pred gynekologickou operáciou, trpela syndrómom chronických panvových
bolestí, neskôr mala histologicky potvrdenú diagnózu endometriózy, ktorá je sprevádzaná syndrómom

chronických panvových bolestí. Príznaky dráždivého mechúra vznikli skôr a zvýraznili sa s určitým
časovým odstupom od poslednej gynekologickej operácie. Nie je možné vylúčiť, že subjektívne ťažkosti
by vznikli, aj keby nebola operovaná. Pacienta mala endokrinologické, psychiatrické, ortopedické a
neurologické choroby, únavový syndróm, ktoré samotné môžu vyvolať bolesti, preto nemožno obviňovať
gynekológov, ktorí ju správne liečili, za nepriaznivo vnímaný zdravotný stav. Znalec súčasne zdôraznil,
že za prípadný výsledok urologickej operácie, GPO žalovanej nemôže. Žalobkyňou opisované súčasné

zdravotné ťažkosti nie sú v príčinnej súvislosti s liečbou a nespadajú pod klasifikáciu poškodenia
zdravia žalovanou stranou, alebo urologickým oddelením. Na základe doterajších lekárskych nálezov,
jej neznemožňujú primeraný výkon pracovnej činnosti pri správnom pracovnom zaradení, vykonávanie
bežných pracovných činností. Žalobkyňa bola nakoniec invalidizovaná pre problémy s chrbticou, ktoré
môžu tiež súvisieť s jej subjektívne prežívanými bolesťami.

15. Po doručení znaleckého posudku, žalobkyňa mala určité námietky voči znaleckému posudku v
spojitosti s druhou hospitalizáciou na GPO žalovanej, ktoré vyjadrila na pojednávaní dňa 22.02.2016.
Navrhla v tej súvislosti výsluch znalca. Vzhľadom na veľmi podrobný a rozsiahli znalecký posudok,
ktorý podľa názoru súdu sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, so zdravotným stavom

žalobkyne pred aj po vykonanej operácii dňa 09.12.2010, súd nevykonal tento dôkaz, pretože takýto
dôkazpovažovalzanehospodárnyaneúčelnýazbytočnenavyšujúci trovykonania.Znalecbynasvojich
záveroch nepochybne trval a naviac súd zobral do úvahy aj značnú pracovnú zaťaženosť znalca, ktorá
sa prejavila už aj v dĺžke spracovania znaleckého posudku. Podľa názoru súdu by vznikli zbytočné
prieťahy a výsledok znaleckého dokazovania, vzhľadom na celkové závery posudku , by na podstate

veci nič nezmenil.

16. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
17. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
18. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19. Týmto ustanovením je upravená všeobecná zodpovednosť jednak právnických a jednak fyzických
osôb za škodu, ktorá bola spôsobená iným osobám. Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe
(v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady,

ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Konkrétne ide o tieto predpoklady: protiprávny úkon (konanie
či zanedbanie musí byť v rozpore s povinnosťami zdravotníckeho pracovníka), škodlivý následok (škoda
- porušenie alebo ohrozenie zákonom alebo iným právnym predpisom chránených hodnôt), príčinná
súvislosť (medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku, tzv.
príčinný vzťah), zavinenie ( ku konaniu alebo zanedbaniu musí dôjsť zavinením, či už pôjde o úmysel

priamy, nepriamy alebo nedbanlivosť vedomú, nevedomú).
20. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj právna
zodpovednosť. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis. Podstatným
znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied. Zdravotná
starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, poskytovaná

správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej
a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných
poznatkov lekárskej vedy.21. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. , na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje
informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).

22. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný
informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach
voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len
"poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť
poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.

23. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj
taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie
poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak .

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa bola prijatá na GPO u žalovanej,

na hospitalizáciu dňa 07.09.2010, kedy jej bola odstránená maternica a dňa 09.12.2010, kedy sa
podrobila laparoskopickému zákroku v súvislosti s určitými ťažkosťami, ktoré sa prejavovali u nej
bolesťami. Po laparoskopickom zákroku však s určitým časovým odstupom pociťovala ďalšie problémy,
ktoré sa prejavovali jednak bolesťou a jednak nekontrolovaným únikom moču. Na GPO u žalovanej
absolvovala vyšetrenie dňa 17.12.2010, kde bolo konštatované, že došlo ku komplikácii, ktorá sa môže

vyskytnúť pri takom type operačného zákroku. Bolo potrebné doriešiť stav na urologickom oddelením
Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, čo bolo priamo vybavené primárom GPO žalovanej.
Žalobkyňa sa domnievala, že GPO žalovanej jej spôsobilo poškodenie na zdraví svojim nesprávne
vykonaným zákrokom dňa 09.12.2010, čím bola vystavená ďalším operačným riešeniam a liečbe. Týmto
zásahom bola obmedzená významne v spôsobe života a tiež má problémy aj v oblasti pracovnej,

nevie si nájsť adekvátnu prácu. Žalobkyňa zdôrazňovala, že nebola dostatočne informovaná pred
operáciou o možných komplikáciách. V tej súvislosti súd konštatuje, že pred obidvomi operačnými
zákrokmi bola žalobkyňa písomne poučená, text poučenia obsahoval všetky podstatné informácie a
rovnako aj poučenie o tom, aké sú jej možnosti a práva zistiť potrebné informácie pred operáciou.
Okrem toho podpísala žalobkyňa aj informovaný súhlas pred obidvomi operačnými zákrokmi a v

týchto informovaných súhlasoch boli uvedené možné komplikácie, ktoré sú spojené s takýmto typom
operačného zákroku. Komplikácia, ktorá sa u nej vyskytla, bola súčasťou týchto informácii. Tvrdenie
žalobkyne, že poučenie jej bolo poskytnuté sestričkou a informovaný súhlas až po operácii, ostalo v
štádiu nepodloženého tvrdenia. Práve naopak, z výsluchu svedka, MUDr. Prasličku vyplynulo, že bez
poučenia a informovaného súhlasu vôbec nepristupujú ani k operačnému zákroku.

25. Z týchto dôvodov súd považoval poučenie a informovaný súhlas za poskytnutý v súlade so zákonom,
a to aj s poukazom na to, že z uvedených listín nevyplynulo, že by pacientka odmietla poučenie. V
takom prípade by sa totiž musel vyhotoviť písomný záznam, čo z dokazovania nevyplynulo. Žalobkyňa
napokon uznala aj pravosť svojho podpisu na týchto listinách.

26. Tvrdenia žalobkyne o nesprávnom postupe žalovanej pri operačných zákrokoch, osobitne pri
laparoskopickom zákroku a s tým spôsobenej škody na zdraví , boli vyvrátené dokazovaním, a to
predovšetkým znaleckým dokazovaním, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že operačný postup bol
urobený lege artis, tzn. v súlade so správnym postupom pri liečbe. K poškodeniu zdravia žalobkyne

pri operácii nedošlo a komplikácie, ktoré sa vyskytli, sú komplikácie vyskytujúce sa pri podobných
gynekologických operáciách, vrátane laparoskopických. Za týchto okolností nedošlo k nesprávnemu
liečebnému postupu, zo strany GPO žalovanej a tým ani ku škode, za ktorú by zodpovedala žalovaná.
Zdravotné ťažkosti sa u žalobkyne vyskytovali dlhodobejšie pred prvou gynekologickou operáciou.
Tieto zdravotné ťažkosti však nie sú v príčinnej súvislosti s liečbou a v neposlednom rade žalobkyni

ani neznemožňujú primeraný výkon pracovnej činnosti, zvlášť pokiaľ bola invalidizovaná pre úplne iné
zdravotné ťažkosti, a to pre problémy s chrbticou.

27. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že žalovaná sa nedopustila nesprávneho liečebného
postupu, nemohla spôsobiť škodu opisovanú žalobkyňou a teda neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť

medzi zdravotnými ťažkosťami žalobkyne a vykonaným operačným zákrokom zo dňa 09.12.2010. Z
týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. V konaní bola úspešná žalovaná v rozsahu 100 %, z toho dôvodu jej súd priznal náhradu trov konania
v tomto rozsahu, ktorú bude povinná zaplatiť žalobkyňa po rozhodnutí o výške náhrady trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konaniekončí,samostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdnyúradník,vzmysleust.§262ods.2CSP.

30. Súd rozhodne osobitne o povinnosti zaplatiť trovy znaleckej odmeny po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia č. k. 12C/18/2014 - 267 zo dňa 02.02.2016, ktorým bola priznaná odmena za znalecký
posudok č. 2/2015 zo dňa 30.12.2015. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, o
ktorom ešte nebolo rozhodnuté.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.