Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244969
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244969.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E. P., bývajúcej v J., 2/ D. P., bývajúceho v J.,
obaja zastúpení advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského
2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so
sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 48 585,02 eur s
príslušenstvom,vedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.21C218/2011,odovolanížalobcov

1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2016 sp. zn. 4 Co 371/2015, 4 Co 372/2015,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. februára
2015 č. k. 21 C 218/2011-242 a/ návrh na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie zamietol, b/ žalobu zamietol, c/ žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozhodnutia vo
veci samej odôvodnil tým, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali existenciu predpokladov
zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej mociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.514/2003Z.z.“),

na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t. j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok, keď nepreukázal vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým
ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Okresný súd preto
posúdil nárok žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
2. O odvolaní žalobcov 1/ a 2/ rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací
súd“) rozsudkom z 29. júna 2016 sp. zn. 4 Co 371/2015, 4 Co 372/2015 tak, že rozsudok súdu prvej

inštanciepotvrdilpodľa§219ods.1a2Občianskehosúdnehoporiadkuzákonač.99/1963Z.z.(ďalejlen
„O.s.p.“) a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil vecnou
správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.
3. Proti prvému potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podali 31. augusta 2016 dovolanie
žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“). Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanoveniami § 420 písm. f/
a§421ods.1písm.b/Civilnéhosporovéhoporiadku(zákona č.160/2015Z.z.,účinnéhood1.júla2016,

ďalej len „CSP“). Dovolatelia namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu (rovnako rozhodnutie súdu
prvej inštancie) je vecne aj právne nesprávne a konanie (prvoinštančné aj odvolacie) je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 11/1998). Podľa ich názoru
odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ svojvoľne, arbitrárne a formalisticky a
neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú,
citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, resp. ani nespomenul. Podľa žalobcov 1/ a 2/ rozhodnutie

odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností
a je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z vykonanéhodokazovania súdom prvej inštancie, ktoré je neúplné. Rozsudok odvolacieho súdu považujú za
nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, a teda k
odňatiu možnosti konať pred súdom podľa § 420 písm. f/ CSP. Konštatovali, že odvolací súd a aj súd

prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne nimi navrhnuté
dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď
v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že
objektívne vylučuje možnosť žalobcov 1/ a 2/ ako veriteľov uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.
Žiadali zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z
náležite zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia, preto navrhla, aby dovolací
súd podané dovolanie odmietol alebo zamietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalobcov l/ a 2/ je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací

súd uvádza nasledovné:
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky
prípustnosti dovolania na objektívne [(a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/

náležitosti dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol., Občianske
procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie
Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344)]. V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené
nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je
stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a

v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie.
11. Vychádzajúc z uvedeného (bod 10. tohto rozhodnutia) dovolací súd zistil, že dovolanie podala
v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) a dovolatelia v ňom napádajú rozsudok
odvolacieho súdu, ktorým vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. l a 2

O.s.p. ako vecne správny.
12. V danom prípade žalobcovia 1/ a 2/ prípustnosť dovolania odvodili z § 420 písm. f/ CSP a
porušenie práva na spravodlivý proces opreli o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu,
t. j. namietali jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, pretože odvolací súd neprípustným spôsobom
pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú citoval a rovnako dôležitú, pre dovolateľov

priaznivú,zamlčal(nespomenulju).Rozhodnutieodvolaciehosúdujetiežpodľadovolateľovzaloženéna
nesprávnych skutkových zisteniach a na neúplnom dokazovaní. Súčasne namietali nesprávne právne
posúdenie veci (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).13. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle týchto ustanovení
CSP bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu uznesením z 19.
apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 a neskôr uznesením z 21. marca 2018 sp. zn. 1 VCdo

1/2018 (ďalej aj „rozhodnutie sp. zn. 1 VCdo 1/2018“). Rozhodnutím sp. zn. 1 VCdo 1/2018 veľký
senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu rozhodol o spornej otázke prípustnosti kumulácie
dovolacích dôvodov uplatnených podľa § 420 a § 421 CSP tak, že vyslovil právny názor, že kumulácia
dovolacíchdôvodovpodľa§420a§421CSPjeprípustná.NapokonajÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
(ďalej aj „ústavný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 v uznesení pléna ústavného súdu

uviedol: ,,Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia
§ 420 CSP, ako aj § 421 CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na
posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46
ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti
uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí
výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti,

ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa
čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (PLz. ÚS l /2018).“
14. Rozhodnutiami veľkého senátu, ktoré sú dostupné aj na internetovej stránke najvyššieho súdu
(www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP).
15. Vec prejednávajúci trojčlenný senát najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými v

rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 VCdo 1/2018, ako aj pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018,
skúmal prípustnosť dovolania žalobcov 1/ a 2/ podľa ustanovenia § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm.
b/ CSP.
16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
17. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.

Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v
súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04,
I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).
18. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca

činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho
vzťahovanímajnafaktickúmeritórnurozhodovaciučinnosťsúdu.„Postupomsúdu“možnotedarozumieť

iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
uplatneného nároku.
19. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom, či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani
časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť

odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
20.Dovolací súd v súvislosti s námietkou dovolateľov o porušení § 420 písm.f/CSPnedostatočným
odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu poukazuje na doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu - R

111/1998, R 2/2016, ako aj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS
288/2015 a I. ÚS 547/2016, v zmysle ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť)
bol považovaný len za vlastnosť rozhodnutia súdu, ktorý zmätočnosť rozhodnutia nezakladá.21. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno posudzovať
izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III.

ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré
súd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393
ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.). Za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.

22. V súvislosti s namietanou arbitrárnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšší súd akcentuje, že
samotná skutočnosť, že dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS
188/06).
23. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom
znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm.

f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových
okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého
dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo
244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej

právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolatelia namietajú porušenie § 420
písm. f/ CSP neoprávnene, preto dovolanie v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť

podľa § 447 písm. c/ CSP.
25. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi tvrdenou vadou vyplývajúcou
z § 420 písm. f/ CSP, najvyšší súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená.
26. Pri posudzovaní namietaného porušenia § 421 ods. 1 CSP dovolací dospel k záveru, že i keď
dovolatelia v dovolaní formálne označili za dovolací dôvod uvedené ustanovenie, vychádzajúc z obsahu
dovolania (čl. 11 a § 124 ods. l CSP) v skutočnosti vyčítali odvolaciemu súdu nesprávne zistenie
skutkového stavu veci. Napr. na strane 2 dovolania v piatom odseku uviedli, že „rozhodnutie odvolacieho

súdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú
z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné“. Ak je v dovolaní namietané
nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový
záver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, nie je z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428

CSP, a to jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. Podľa § 428 CSP (náležitosti dovolania) sa za jednu z
náležitostídovolaniapovažujeajuvedenietoho,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažuje zanesprávne
(dovolacie dôvody). Civilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva
druhy dovolacích dôvodov. V prípade § 420 CSP sa jedná o tzv. zmätočnostné vady dovolania
a v prípade § 421 CSP sa jedná o dôvod dovolania spojený s právnym posúdením veci. Nesprávne, či

nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod CSP nepozná.
27. V predmetnej veci v súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba
zamietnutá, t. j. že nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými
subjektmi, dovolatelia v dovolaní výslovne uviedli, že z predložených listinných dôkazov vyplýva opak.
To znamená, že namietali skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci

skutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru
odvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byť
úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v
konkurznomkonaní,výslovneuviedol,žeodvolacísúdvsúvislostistýmtozáveromnevyhodnotilsprávne
nimi navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu však, ako už bolo uvedené vyššie, nie

je podľa CSP dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery
odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti
právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistenýskutkovýstav.Uplatneniedovolaciehodôvodu,ktorýmjenesprávneprávneposúdenieveci,predpokladá
spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových), preto
nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových

záverov odvolacieho súdu. Preto dovolanie žalobcov 1/ a 2/ v časti, v ktorej formálne uviedli, že ho
podávali aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nespĺňalo náležitosti vyplývajúce z § 428 CSP, čo bolo
dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ CSP.
28. Aj v prípade, ak by sa malo vychádzať z toho, že uvedením ustanovenia § 421 CSP v dovolaní
je bez ďalšieho splnená náležitosť dovolania v zmysle § 428 CSP (teda jeho odôvodnenie dovolacím

dôvodom, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci), bol by v preskúmavanej veci daný dôvod na
odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu, a to pre nesplnenie požiadavky
vyplývajúcej z § 432 ods. 2 CSP, t. j. pre nevymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu

predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia
veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len

argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu,
prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní žalobcov 1/ a 2/
absentuje. Nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP je dôvodom
na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.
29. Napokon dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s právnym záverom odvolacieho

súdu, že nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní, nešlo o právnu otázku,
od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (to záviselo od záveru o nepreukázaní prvého
základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to predpokladu nesprávneho úradného
postupu; neexistencia škody bola uvedená len ako argument navyše). V dôsledku toho (ak by dovolanie

inak spĺňalo všetky náležitosti) by, pokiaľ ide o túto otázku, nebol splnený predpoklad prípustnosti
dovolania vyplývajúci z § 421 ods. 1 CSP, čo by zakladalo dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm.
c/ CSP.
30. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol (rovnako aj
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 50/2017, 2 Cdo 54/2017, resp. m. m. 2 Cdo 189/2016).

31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.