Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/561/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1596899732
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1596899732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A. E., F.. XX.X.XXXX, T. K..
E. E. XX, T., zast. advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bratislava, Bezekova 13, proti žalovanej: E.
E., F.. XX.X.XXXX, T. F. XX, T., zast. advokátom Mgr. Mgr. Michalom Bezákom, Krásno 195, Krásno
pri Topoľčanoch, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu a

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 15 C 242/1996 - 603 zo dňa 3. marca 2009,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctva manželov tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
- drevenú kuchynskú linka v hodnote 0,- eur
- výťažok z predaja motorového vozidla M. J. C. v hodnote 2.655,50 eur

- pohľadávku proti D. E. vo výške 2.655,50 eur
- pohľadávku proti D. U. vo výške 1.327,75 eur,
do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:
- nábytkovú bielu zostavu do spálne v hodnote 0,- eur.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na dorovnanie finančného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva sumu 2.915,35 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd m e n í výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola určená poplatková povinnosť sporových
strán za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva tak, že žalobca a žalovaná s ú p o v i n
n í zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok každý vo výške 66,- eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania a trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových

strán tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal drevenú kuchynskú linku v cene 0,- eur, osobné
motorové vozidlo M. J. C. v cene 2.655,50 eur, pohľadávku proti D. E. vo výške 2.655.50 eur, pohľadávku
proti D. U. vo výške 1.327,75 eur, spolu v hodnote 6.638,75 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal nábytkovú bielu zostavu do spálne v cene 0,- eur, zostatkovú hodnotu členského podielu vo
výške 99.581,75 eur, spolu v hodnote 99.581,75 eur. Ďalej zaviazal žalovanú na vyrovnanie podielu
na aktívach zaplatiť žalobcovi 43.152,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti nároku

na vyplatenie hodnoty výlučného majetku žalobcu vo výške 718.600,- Sk súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Žalobcu a žalovanú zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo
výške 2.257,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Obe sporové strany zaviazal na zaplatenietrov štátu po 32,45 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo sporových strán nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2/ Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa
12.1.1985 a toto ich manželstvo rozviedol Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 15C 84/93-27,
právoplatným dňa 12.2.1994. Z manželstva pochádzajú synovia E., F.. XX. X. XXXX I. E., F.. XX. X.
XXXX, ktorí boli podľa dohody rodičov na čas po rozvode zverení do výchovy matky a otec sa zaviazal
prispievať na ich výživu sumou po 200,- Sk na každého. K vzájomnej dohode na vyporiadaní BSM medzi

manželmi nedošlo. Na základe konsenzu sporových strán ohľadom hnuteľných vecí patriacich do BSM
súd prvej inštancie ustálil, že ku dňu rozvodu manželstva existovali tieto veci: osobný automobil M. J.
C., Š. K. XX-XX, zakúpený za 203.000,- Kčs dňa 30.4.1992, v užívaní žalobcu, drevená kuchynská linka
zakúpená v r. 1991, v užívaní žalobcu, nábytok do spálne v užívaní žalovanej. Dňa 18.1.1995 žalobca
predal motorové vozidlo M. J. za cenu 80.000,- Sk a kúpnu cenu si ponechal. Súd prvej inštancie ďalej
skutkovo zistil, že v čase trvania BSM mali sporové strany spoločnú pohľadávku vo výške 135.000,-

Sk titulom pôžičky poskytnutej D. E. na kúpu vozidla M. I. a vo výške 70.000,- Sk titulom pôžičky
poskytnutej D. U. na kúpu vozidla M. S.. Pôžičky neboli ku dňu zániku manželstva splatené. V priebehu
konania žalobca uviedol, že dlžníci pôžičky v dohodnutých lehotách nezaplatili (okrem 10.000,- Sk od
D. E.), preto vozidlá dlžníkom odobral a za trvania manželstva predal, M. I. za 40.000,- Sk a M. S. za
30.000,- Sk. Získané peniaze spotreboval. Z toho súd prvej inštancie skutkovo vyvodil, že v čase zániku

BSM mali sporové strany splatnú pohľadávku voči D. E. vo výške 80.000,- Sk a voči D. U. vo výške
40.000,- Sk. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaná sa dňa 13.8.1992 prihlásila za členku Bytového
družstva Bratislava III. Predstavenstvo družstva dňa 26.8.1992 schválilo dohodu o prevode členských
práv a povinností z prevodcu E. Q. na žalovanú a vydalo rozhodnutie č.XX XXX o pridelení 3-izbového
družstevného T. Č.. XX R. T., C. K.. Č.. XX členovi družstva E. E. (žalovanej). V ten istý deň bola uzavretá

dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Zostatková hodnota členského podielu bola medzi účastníčkami
prevodu členských práv dohodnutá na sumu 24.345,- Sk a bola vyporiadaná. Súd prvej inštancie vyvodil,
že členský podiel v družstve a právo nájmu k bytu získala len žalovaná, sporové strany sa ako manželia
nestali spoločnými nájomcami bytu a nevzniklo im ani spoločné členstvo v družstve. Konštatoval však,
že na zaplatenie členského podielu žalovaná použila prostriedky z BSM vo výške 24.345 Kčs a preto jej

vznikla povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku získala do svojho výlučného majetku. Po zániku
BSM bol byt s príslušnými podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu bez pozemku zmluvou
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 1.10.2002 prevedený do jej výlučného vlastníctva.
Získala tak majetkovú hodnotu vo výške 3.000.000,- Sk, čo je všeobecná hodnota členského podielu
ku dňu vyporiadania určená znaleckým posudkom č. X/XXXX. Majetkovú hodnotu 3.000.000,- Sk súd

prvej inštancie zaradil do hodnoty BSM, ktorú vyporiadaval. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že sporové
strany za trvania manželstva dňa 22.4.1992 predali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území
Čunovo za kúpnu cenu 1.519.000,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy bol predmetom zmluvy rozostavaný dom
v BSM postavený na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Rodinný dom bola podľa znaleckého
posudku ocenený sumou 943.000,- Sk a pozemky sumou 576.000,- Sk. Kúpna cena bola vložená na

devízový účet č. XXXXXXXXXX R. Ľ. T. T., I..J.. Obe sporové strany mali k účtu spoločné dispozičné
právo až do septembra 1992, kedy žalovaná ako majiteľka účtu toto dispozičné právo žalobcovi zrušila.
Bolo tiež preukázané, že až do septembra, keď s účtom spoločne disponovali, vynaložili zo získanej
kúpnej ceny značné sumy na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľnosti (viac ako 75 000,- Sk), splatili
dlhy (min. 80 000,- a 100 000 Sk), kúpili si auto za viac ako 200 000,- Sk, poskytli pôžičky 135.000,-

Sk a 70. 000,- Sk, kúpili zlato, žalobca uhradil C. G. 25.000,- Sk na obchodnú činnosť. Nadobudnuté
peniaze používali aj na bežné životné náklady a výživu detí, keď je nesporné, že v tom čase žalobca
nepracoval a nemal žiadne príjmy. Podľa oznámenia Ľ. T. účet bol zrušený dňa 3.11.1992. Rovnako bol
zrušený dňa 10.3.1993 aj účet v tej istej banke Č.. XXXXXXXXXX, ktorý bol založený dňa 2.7.1992. Dňa
10.2.1993 bol zrušený devízový účet č. XXXXX-XXXXXXXXXX založený vo R., I..J.., pretože zostatok

bol nulový viac ako 6 mesiacov. Z uvedeného súd prvej inštancie skutkovo vyvodil, že ku dňu rozvodu
manželstva (12.2.1994) nemali sporové strany žiadne finančné prostriedky na účtoch v bankách, keď
všetkyznámeúčtybolizrušenéainébankovéúčtynebolizistené.Anijednazosporovýchstránnevedela
presne špecifikovať, na čo vynaložili prostriedky v čase, keď s účtom spoločne disponovali. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie ustálil, že sporové strany nemali ku dňu rozvodu hotovosť, ktorá by bola

predmetom vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že ku dňu zániku BSM nemali manželia
žiadne spoločné dlhy. Do masy BSM tak patrili: nábytok do spálne a drevená kuchynská linka, obe ku
dňu vyporiadania v nulovej hodnote, motorové vozidlo M. J. v zostatkovej hodnote ku dňu vyporiadania
vo výške 80.000,- Sk, pohľadávky v nesplatenej výške 120.000,- Sk a zostatková hodnota členskéhopodielu ku dňu vyporiadania vo výške 3.000.000,- Sk. Celková hodnota BSM predstavovala celkom
3.400.000,- Sk, t. j. 112.860,- eur. Pri určovaní, ktorému z manželov pripadnú jednotlivé hnuteľné veci
do vlastníctva, vychádzal prvoinštančný súd z návrhu strán sporu, a z toho ako ktoré veci po zániku

BSM užívali, resp. disponovali s nimi.

3/ Súd prvej inštancie vyporiadal BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal drevenú
kuchynskú linku v nulovej hodnote a kúpnu cenu za predaj auta M. J. vo výške 80.000,- Sk (2.655,50
eur), ďalej pohľadávky proti D. E. vo výške 2.655,50 eur a proti D. U. vo výške 1.327,75 eur, čím

žalobca získal hodnotu z BSM 6.638,75 eur. Žalovanej prikázal do vlastníctva nábytok do spálne
v nulovej hodnote a zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 99.581,75 eur. Na dorovnanie
podielov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 43.152,- eur. Pokiaľ ide o pozemky vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, ktoré strany predali spolu s domom, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca priniesol do manželstva majetok v hodnote 1.920,- Sk ako nadobúdaciu cenu pozemkov.
Zvýšená hodnota získaná za pozemok vo výške 576.000,- Sk patrila spolu s cenou za rozostavaný

rodinný dom do BSM, žalobcovi by z tejto ceny pripadla do výlučného vlastníctva len pôvodná hodnota
1.920,- Sk, o túto hodnotu by sa zvýšil jeho podiel na spoločnom majetku, ak by získaná cena za
predané nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM nebola spotrebovaná. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
nárok žalobcu na kompenzáciu vo výške 576.000,- Sk zamietol. Za nedôvodný považoval aj vznesený
kompenzačný nárok na 142.000,- Sk titulom investície vloženej do výstavby domu pred uzavretím

manželstva. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že s výstavbou domu sa
začalo až po uzavretí manželstva. Tento skutkový záver ustálil z rozhodnutia ObNV Bratislava IV zo
dňa 6.6.1985, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za to, že nezačal so stavbou v lehote uvedenej v
stavebnom povolení, ani v dodatočnej lehote do 15.12.1984 a tiež zo záznamu o kontrole rozostavanosti
zo dňa 21.3.1985, kde bolo zistené, že vykonal len výkop a 1/5 základových pásov (teda nie základy

po prvú deku ako tvrdil).

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 150 O.s.p. Konštatoval, že súdnemu sporu
sa dalo predísť dohodou sporových strán, ku ktorej nedošlo ich spoločnou vinou, a preto ani jednej zo
strán nepriznal náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a obe sporové

strany zaviazal na úhradu trov štátu v celkovej výške 64,90 eur, každú po 32,45 eur. V zmysle § 2 ods.
2 zák. č. 71/1992 ZB. a pol. 6 písm. b/ Sadzobníka, zaviazal súd prvej inštancie obe sporové strany
zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadania BSM. Základ poplatku určil ako hodnotu
všetkých aktív 112.860 eur, z čoho súdny poplatok 2 % činí 2.257 eur.

5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že riadne neustálil
masubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,keďmuprikázaldovýlučnéhovlastníctvaneexistujúce
osobné motorové vozidlo zn. M. J. C. a nesplatenú pôžičku poskytnutú D. U. vo výške 1.327,75 Sk, ktorá
taktiež neexistuje. Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že do masy BSM nezahrnul stav spoločných úspor

k 1.9.1992 na účtoch vedených v Ľ.K. T., I..J.. pod č. XXXXXXXXXX a č. 10000114002, na ktorých boli k
tomuto dátumu sumy 192.505,- ATS a 1.947,- USD (cca. 600.000,- Sk), a to len z toho dôvodu, že boli
ku dňu rozvodu spotrebované. Súd nezohľadnil skutočnosť, že mu žalovaná zrušila dispozičné právo
k účtom k 1.9.1992 a s úsporami disponovala už len výlučne ona. Od tohto dátumu tiež prestali viesť
spoločnú domácnosť. Namietal tiež správnosť záveru prvoinštančného súdu, že mu k družstevnému

bytu na F. K.. Č.. XX nevznikol v auguste 1992 spoločný nájom bytu, ani spoločné členstvo v družstve a
tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie tento záver právne nezdôvodnil. V konaní totiž bolo podľa žalobcu
preukázané, že žalovaná za tento byt vyplatila členský podiel zo spoločných finančných prostriedkov,
ktoré získali predajom nehnuteľností v Č. v apríli 1992. Aj keď členskú prihlášku do družstva podala
13.8.1992 a následne 26.8.1992 uzavrela Zmluvu o odovzdaní a prevzatí bytu bez jeho účasti, urobila

tak počas trvania manželstva. Z uvedeného dôvodu má za to, že podľa § 703 ods. 2 Obč. zák. mu
vznikol nielen spoločný nájom, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Výlučným nájomcom a
členom družstva sa stala žalovaná na základe ich konkludentnej dohody podľa § 705 ods. 1 Obč. zák.
Záver súdu prvej inštancie ohľadom zaradenia všeobecnej ceny členského podielu tohto bytu vo výške
3.000.000,- Sk do masy BSM považuje za správny. Za neodôvodnený a odporujúci logike považuje

žalobca záver súdu prvej inštancie, že kúpna cena vo výške 576.000,- Kčs za predaj jeho pozemkov
uvedených v kúpnej zmluve z 15.4.1992 tvorí BSM, a že táto kúpna cena bola spotrebovaná. Predmetné
pozemky zapísané na A. Č.. XXX ako parc. Č.. XXX/ C. X - záhrada vo výmere 186 m2 a H.. Č..
XXX/diel X - ostatné plochy vo výmere 294 m2, na ktorých sa nachádzal rozostavaný dom v BSM,neboli nadobudnuté za trvania manželstva a boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tiež bolo v konaní
preukázané, že kúpna cena za rozostavaný dom vo výške 943.000,- Kčs a kúpna cena za predané
pozemky v sume 576.000,- Kčs, t. j. celková kúpna cena 1.519.000,- Kčs bola uložená na spoločný

účet v Ľ. T., I..J.., ktorých majiteľkou bola žalovaná a nakladať s nimi žalobca mohol len v období od
15.4. do 1.9.1992. Za nepreskúmateľný žalobca považuje aj záver súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
neakceptoval finančný dar jeho rodičov vo výške 142.000,- Sk na výstavbu rodinného domu, či už pred
alebo po uzavretí manželstva so žalovanou. K tomuto finančnému daru bola vypočutá aj svedkyňa I. E.,
ktorá tento dar potvrdila. Prvoinštančný súd sa s touto svedeckou výpoveďou nevysporiadal. Vo vzťahu

k výroku o trovách konania žalobca namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
odkázal na § 150 O.s.p., na druhej strane však uviedol, že žiaden z účastníkov nemal v konaní plný
úspech, z čoho možno vyvodiť, že o trovách rozhodol podľa § 142 O.s.p.

6/ Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná. Dôvodila, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že súčasťou BSM je aj členský podiel v družstve, a že celková

hodnota na vyporiadanie činí 3 400 000,- Sk, t. j. 112.860,- eur. Žalovaná argumentovala tým, že
členkou bytového družstva sa stala 13.8.1992 na základe zmluvy o prevode členských práv a povinností
týkajúcichsatrojizbovéhobytu,teda včase,keďsožalobcomnežilavspoločnejdomácnosti.Priprevode
členských práv žalobca potvrdil, že s ňou spoločnú domácnosť netvorí a dal súhlas na to, aby členské
práva nadobudla sama. V opačnom prípade by družstvo zaregistrovala oboch manželov. Aj keď sa s

odstupom času takýto doklad na družstve nenachádza, nič to nemenení na tom, že inak by družstvo
nemohlo schváliť dohodu o prevode členských práv iba na ňu, pretože by to bolo v rozpore s § 145
Obč. zák. Žalobca potvrdil vo svojich výpovediach, že o tomto prevode mal vedomosť, ale nikdy tento
právny úkon nenapadol, ani nepožiadal o členstvo v bytovom družstve a s ním spojené užívacieho
právo k bytu. Rovnako tak si nikdy neplnil povinnosti vyplývajúce zo spoločného nájmu. Súd prvej

inštancie teda správne vyhodnotil, že sa so žalobcom nestali spoločnými nájomcami predmetného bytu.
Družstvo jej na základe týchto skutočností umožnilo dňa 7.9.2002 odkúpenie bytu za sumu 46.404,-
Sk do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná ďalej vyslovila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie,
že na zaplatenie členského podielu použila spoločné peniaze. Tieto peniaze dostala ako dar od svojej
matky z prémiového sporenia mladých, ktoré tvrdenie dôkazne podporila výberovým dokladom zo R.

Ú. T. zo dňa 7.8.1992 z účtu jej matky Q. Š. na sumu 1.546,84 DEM, ako aj svedeckou výpoveďou. V
konaní poukázala aj na chyby v znaleckom posudku, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V
znaleckom posudku na str. 5 bol uvedený vek nehnuteľnosti 3 roky, pričom oceňovaná nehnuteľností
mala v tom čase 16 rokov. Je teda jasné, že pokiaľ koeficient veku je rozhodujúci pre posúdenie hodnoty
bytu, 3 ročný a 16 ročný byt nemôžu mať rovnakú hodnotu. Výšku ohodnotenia členského podielu

považuje žalovaná za nereálnu, pretože táto by mala zodpovedať výške ceny, ktorú by bolo možné
dosiahnuť pri predaji. Akcentovala, že z dôvodu fyzického násilia zo strany žalobcu a s ohľadom na
záujem maloletých detí bola nútená v roku 1991 opustiť spoločnú domácnosť. Vzhľadom na uvedené
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že v časti nároku na vyplatenie hodnoty 1/2
členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Bratislava III žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na

zaplatenie 1/2 hodnoty získaného majetku z BSM, a to v sume 3319,37 eur. V súlade s tým navrhla
zmeniť aj súvisiaci výrok týkajúci sa jej poplatkovej povinnosti voči štátu.

7/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že hodnota motorového vozidla Ford Sierra
bola správne zahrnutá do masy BSM. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Ohľadom pôžičky U.

uviedla, že prvoinštančný súd nevychádzal len z tvrdení žalovanej, ale zo súhlasného tvrdenia oboch
sporových strán. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom stavu úspor ku dňu rozvodu žalovaná uviedla,
že v prvoinštančnom konaní predložila originály dokladov z účtov, ktoré potvrdili, že všetky finančné
prostriedky získané počas manželstva boli spotrebované spoločne do doby, kým obaja so žalobcom mali
spoločné podpisové právo k účtu a to k 29.9.1992. Nie je pravdou, že dispozičné právo bolo zrušené k

1.9.1992, o čom doložila doklad z banky. K 29.9.1992 zostalo na účte 42.505,- ATS, ktoré boli ku dňu
rozvodu použité na výživu pre dve maloleté deti s ohľadom na skutočnosť, že žalobca výživné neplatil,
čo bolo predmetom konania na Okresnom súde Bratislava III. Pokiaľ žalobca žiada zahrnúť do masy
BSM finančné prostriedky, mal by ich existenciu preukázať.

8/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380
C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).9/ Podľa § 150 Obč. zak. sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z
toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto

vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t. j. určenie, ktoré veci
a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre určenie ktoré
konkrétne veci a pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje
žiadne hľadiská, určujúcim je zásadne účelné využitie veci, v odôvodnených prípadoch možno prikázať
dovlastníctvajednéhozmanželovveczBSM,oktorejzískaniečiudržaniesaprevažnoumierouzaslúžil,

rovnako možno prihliadať na okolnosti, za ktorých vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom vyporiadania
BSM. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho samostatný majetok. To
však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po
celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu
výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. Podľa názoru odvolacieho v

predmetnej veci súd prvej inštancie z týchto právnych hľadísk nie celkom dôsledne vychádzal.

10/ K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zahrnul
do majetku patriaceho do BSM motorové vozidlo M. J. C. v cene 2.655,50 eur, ale s ohľadom na
skutočnosť, že po zániku BSM (12. 2.1994), ale pred jeho vyporiadaním, žalobca predmetné vozidlo

predal (18.1.1995), bolo potrebné prikázať mu do vlastníctva výťažok z tohto predaja (2.655,50 eur).
Ohľadom pôžičky poskytnutej D. U. vo výške 70.000,- Sk odvolací súd poukazuje na výpoveď žalobcu
dňa 4.9.2001 (č. l. 115), v rámci ktorej existenciu pôžičky na kúpu vozidla M. S. D. U. vo výške 70.000
potvrdil. Žalobca v tejto súvislosti vypovedal, že dlžník pôžičku nesplácal, preto on sám vozidlo odpredal
za 30.000,- Sk a získané prostriedky spotreboval. Správne preto súd prvej inštancie skutkovo ustálil,

že ku dňu zániku manželstva mali sporové strany spoločnú pohľadávku voči D. U. v zostatkovej výške
40.000,- Sk (1.327,75 eur). V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd
po majetku, ktorý je predmetom vyporiadania nepátra, ale vychádza zo skutkového stavu tak, ako ho
uviedli sporové strany. Za nesprávny však považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie vyslovený v
súvislosti s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalobcu (viď LV na č. A.. XX), ktoré predali so žalovanou

spolu s rozostavaným domom kúpnou zmluvou zo dňa 15.4.1992 (č. l. 10 a nasl.). Predmetné pozemky
zapísané na A. Č.. XXX ako parc. č. 761/ diel 1 - záhrada vo výmere 186 m2 a H.. Č.. XXX/diel X -
ostatné plochy vo výmere 294 m2, na ktorých sa nachádzal rozostavaný dom patriaci do BSM, neboli
nadobudnuté za trvania manželstva a boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z uvedeného dôvodu aj
kúpnacenaakovýťažokzpredajavecizostalavovýlučnomvlastníctvežalobcu (ideo576.000,- Kčs,viď

znalecký posudok na č. l. 20 a kúpna zmluva na č. l. 10) a nikdy netvorila spoločný majetok, teda BSM.
Nemôže byť preto predmetom vyporiadania podľa § 150 Obč. zák. Veci získané z výťažku z predaja
veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú totiž aj naďalej vo vlastníctve tohto manžela.

11/ K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku

nevysporiadal s dôvodom, pre ktorý neakceptoval finančný dar jeho rodičov vo výške 142.000,- Sk
na výstavbu rodinného domu, či už pred alebo po uzavretí manželstva so žalovanou, odvolací súd
poukazuje na str. 6, prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie náležite
odôvodnil, prečo v tejto časti nepovažoval vznesený kompenzačný nárok za dôvodný (vidˇ aj uznesenie
NS SR č. k. 4Cdo 49/2012-672, str. 6 ods. 2). K jeho ďalšej námietke, že súd prvej inštancie do

masy BSM nezahrnul stav úspor k 1.9.1992, odvolací súd dodáva, že v konaní o vyporiadanie BSM je
potrebné skúmať stav finančných prostriedkov ku dňu zániku manželstva (t. j. v prejednávanej veci ku
dňu 12.2.1994). Stav
finančných prostriedkov na účtoch v peňažných ústavoch k 1.9.1992 nie je preto skutkovo významný.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k 12.2.1992 sporové strany preukázateľne nemali

finančnú hotovosť, nemohol ju súd prvej inštancie ani vysporiadať. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na str. 5 ods. 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie náležite s
touto skutočnosťou vysporiadal.

12/ Súd prvej inštancie správne konštatoval, že členský podiel v družstve a právo nájmu k bytu Č..

XX na F. K.. XX získala len žalovaná. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že v čase, keď došlo
k odovzdaniu predmetného bytu do užívania žalovanej (podľa Dohody o odovzdaní a prevzatí
bytu nájom vznikol dňa 1.9.1992 - č. l. 164) vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvale spolu
nežili. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na obsah spisu býv. Obvodného súduBratislava V sp. zn. 15C 84/93-27, ďalej na výpoveď žalobcu pred odvolacím súdom dňa 6.4.2011
( „žil som v spoločnej domácnosti s odporkyňou asi do augusta roku 1992 - viď. č. l. 592 ), ako aj na
odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k spoločným úsporám „k 1.9.1992 s úsporami disponovala už

lenvýlučneona.Odtohtodátumusmetiežprestaliviesťspoločnúdomácnosť“.Odvolacísúdlendodáva,
že z obsahu spisu Obvodného súdu Bratislava V vyplýva, že sporové strany prestali viesť spoločnú
domácnosť už v októbri 1991, od marca 1992 do augusta 1992 sa pokúšali (neúspešne) obnoviť
manželské spolužitie, čo skončilo fyzickým konfliktom medzi nimi. Možno preto spoľahlivo skutkovo
vyvodiť, že žalobca a žalovaná v septembri 1992 spolu trvale nežili, a preto neboli splnené zákonné

podmienky pre vznik spoločného nájmu predmetného bytu manželmi a spoločného členstva v bytovom
družstve (§ 703 ods. 3 Obč. zák.). Súd prvej inštancie tiež dospel k správnemu skutkového a právnemu
záveru, že žalovaná na zaplatenie členského podielu použila prostriedky z BSM a preto jej vznikla
právna povinnosť nahradiť, čo zo spoločného majetku získala do svojho výlučného majetku (§ 150 Obč.
zák.). Súd prvej inštancie však následne pochybil, keď majetkovú hodnotu vo výške 3.000.000,- Sk
určenú ako všeobecnú hodnotu členského podielu ku dňu vyporiadania zahrnul do masy BSM, ktorú

treba vyporiadať. Žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi 1/2 z nadobúdacej ceny členského
podielu 24.345,- Kčs, t. j. 12.172,50 Kčs (404,05 eur), čo je vyjadrením zásady, že každý z manželov
je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Pre určenie
náhrady je rozhodujúca výška investície do individuálneho majetku a nie to, o čo sa individuálny majetok
jedného z manželov ku dňu vyporiadania zhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ani odvolací

súd nemohol akceptovať ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovanej, že na zaplatenie členského
podielu nepoužila spoločné peniaze manželov. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe totiž sama
uviedla: „Aby som aspoň niečo zachránila zo spoločne nadobudnutých peňazí, tak som dňa 25.8.1992
odkúpila za zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 24.345,- Kčs členské práva na užívanie
družstevného bytu na F.L. K.. Č.. XX, T.“ (viď č. l. 62). Jej následnú procesnú obranu, že členský podiel

zakúpila z peňažných prostriedkov získaných titulom daru od svojej matky aj odvolací súd vyhodnotil
ako účelovú.

13/ Odvolací súd teda uzavrel, že do masy BSM patrili hnuteľné veci, a to nábytková biela zostava zo
spálne v hodnote 0,- eur, drevená kuchynská linka v hodnote 0,- eur, výťažok z predaja motorového

vozidla M. J. C. v hodnote 2.655,50 eur a pohľadávky voči Jánovi E.P. I. D. U. spolu v nesplatenej
výške 3.983,27 eur (120.000,- Sk). Keďže do masy BSM nepatrí zostatková hodnota členského podielu
v bytovom družstve, hodnota BSM ku dňu jeho zániku činila 6.638,77 eur. Vzhľadom na to, že motorové
vozidlo sa v čase rozvodu nachádzalo v držbe žalobcu, ktorý po zániku BSM zrealizoval jeho predaj,
odvolací súd prikázal výťažok z predaja vozidla do jeho výlučného vlastníctva. Z obdobných dôvodov

prikázal žalobcovi do vlastníctva aj pohľadávky voči JÁ. E. I. D. U.. V oboch prípadoch zmluvy o
pôžičke vznikli najmä z iniciatívy žalobcu, išlo o kamarátov žalobcu, pričom žalobca od oboch dlžníkov
pôžičky ešte počas trvania manželstva mimosúdne vymáhal odobratím motorových vozidiel a ich
predajom, pričom a výťažok z predaja sám spotreboval (viď č. l. 114, 115). Do výlučného vlastníctva
žalovanej odvolací súd prikázal nábytkovú bielu zostavu do spálne, ktorú žalovaná v čase rozvodu

mala v držbe. Keďže do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané hnuteľné veci a pohľadávky
v zostatkovej hodnote 6.638,75 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci v nulovej
zostatkovej hodnote, žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania sumu
3.319,40 eur (6.638,78: 2 = 3.319,40 eur). Keďže členský podiel v bytovom družstve sa stal výlučným
vlastníctvom žalovanej, vznikla jej voči žalobcovi povinnosť náhrady vo výške 404,05 eur. Zohľadniac

náhradovú povinnosť žalovanej (404,05 eur) voči žalobcovi, zaviazal odvolací súd žalobcu zaplatiť
žalovanejtitulom finančnéhovyrovnanialensumu2.915,35eur (3.319,75-404,05).Vzhľadomnavýšku
tejto sumy uložil žalobcovi lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 C.s.p).

14/ Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval

správne právne predpisy (§ 150 Obč. zák.), ktoré však nesprávne vyložil. Zohľadniac právny názor
vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo 49/2012-672, v zmysle ktorého treba na rozhodnutie o
vyporiadaní BSM hľadieť ako na jednotný celok a v prípade odvolania čo i len voči jednému zo
samostatných výrokov vo veci samej musí odvolací súd vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej
inštancie o vyporiadaní BSM, ako aj výsledky odvolacieho prieskumu, odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil (§ 388 C.s.p.).

15/ Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej, ktorá sa dotkla aj hodnoty predmetu
vyporiadania BSM, odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o poplatkovej povinnosti sporových strán (§379 písm. a/, § 388 C.s.p.) tak, že obom stranám určil poplatkovú povinnosť za vyporiadanie BSM podľa
§ 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Z.z., Pol. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov z predmetu
konania (v znení účinnom ku dňu začatia konania). Predmetom konania bola celkom suma 6.638,75

eur, 2% z tejto sumy činí 132,76 eur. Súdny poplatok za vyporiadanie je 132,50 eur. Každá sporová
strana tak zaplatí súdny poplatok vo výške 66,- eur.

16/ O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. a
§ 453 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a s ohľadom na čiastkový úspech každej zo sporových

strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania, ani trov dovolacieho konania právo.

17/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli sporové strany zaviazané zaplatiť trovy štátu po
32,45 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).