Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913205100
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7913205100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Brno - Zabrdovice,
Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému J. X., D., X.. U. XXX/XX, o zmenkové
plnenie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/184/2013-46 z 10.8.2015 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výrokoch II. a III.
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
6% ročný úrok zo sumy 2 763,01 eur od 3.8.2010 do 8.9.2010, čo predstavuje 16,85 eur, zo sumy 2
518,32 eur od 9.9.2010 do 6.10.2010, čo predstavuje 11,62 eur, zo sumy 2 220,83 eur od 7.10.2010 do

7.11.2010, čo predstavuje 11,71 eur, zo sumy 1 923,34 eur od 8.11.2010 do 2.12.2010, čo predstavuje
7,93 eur, zo sumy 1 431,45 eur od 3.12.2010 do 6.1.2011, čo predstavuje 8,26 eur, zo sumy 1 133,96
eur od 7.1.2011 do 7.2.2011, čo predstavuje 5,98 eur, zo sumy 866,92 eur od 8.2.2011 do 7.3.2011 čo
predstavuje 4,- eur, zo sumy 576,81 eur od 8.3.2011 do 6.4.2011, čo predstavuje 2,85 eur, zo sumy
269,48 eur od 7.4.2011 do 5.5.2011, čo predstavuje sumu 1,29 eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3
zmenkovejsumyteda9,21eur,všetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku,II.vprevyšujúcejčastižalobu
zamieta, III. žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 28.3.2013 domáhal
a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovanému bol návrh doručený 15.6.2015, čo vyplýva z
pripojenej doručenky, ktorý sa k návrhu nevyjadril. Citoval znenie § 100 ods.1 veta tretia, § 101 ods.2
O. s. p. a z výsluchu žalovaného a zo zmenky č. XXXXXXXXX zistil, že ju vystavil žalovaný v Malom
Kamenci 13.10.2009 na zmenkovú sumu 2 763,01 eur, že zmenka obsahuje vyhlásenie, že žalovaný
zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 81109 Bratislava,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odiel: Sro vložka č. 23636/B sumu 2

763,01 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 30.4.2010, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 81109 Bratislava“ bez protestu“, „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu, že
žalovaný na pojednávaní namietal, že žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi od 16.11.2009 až do
10.6.2011 uhradil celkovo sumu 2 871,35 eur, ako to žalobca uviedol a to formou zrážok zo mzdy, ktoré
mu zamestnávateľ zrážal mesačne v sumách od 218,- eur až do 307,33 eur. Pokiaľ žalobca požaduje
ďalších takmer 1 800,-eur, pri sume, ktorá mu bola poskytnutá ide o sumu neprimeranú. Sumu, na

ktorú bola vystavená zmenka už uhradil, preto považoval žalobu za nedôvodnú. Ďalej citoval znenie
§ 75, § 76 ods.1,2 zák. č. 191/1950 Zb. a uzavrel, že v danom prípade žalobcom predložená zmenka
obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 75 zák. č. 191/1950 Zb., okrem údaja zročnosti (splatnosti).
Zmenkový a šekový zákon však absenciu zročnosti nesankcionuje neplatnosťou, nakoľko podľa § 76ods.1,2 cit. zák. sa v prípade zmenky, v ktorej nie je tento dátum uvedený, jedná o zmenku splatnú na
videnie, tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods.1 zák. č. 191/1950
Zb.). Nebolo medzi účastníkmi sporné, že zmenku podpísal žalovaný, že zmenka bola indosovaná (§

11 ods.1 zák. č. 191/1950 Zb.) žalobcovi, ktorý nadobudol všetky práva zo zmenky (§ 14 ods.1 zák. č.
191/1950 Zb.) a ktorý je jej oprávneným majiteľom (§ 16 ods.1 zák. č. 191/1950 Zb.). Žalovaný už zaplatil
zmenkovú sumu 2 763,01 eur a 6% ročný úrok vo výške 108,34 eur, ktoré sumy si žalobca v konaní
neuplatňoval. Žalobca, ako oprávnený majiteľ zmenky sa preto dôvodne domáhal voči žalovanému,
ako vystavovateľovi zmenky zaplatenia 6% ročného úroku, podrobne špecifikovaného vo výroku tohto

rozsudku, ako aj zmenkovej odmeny. Ide o nároky žalobcu, ktoré vyplývajú z § 43 ods.1 zák. č. 191/1950
Zb., podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti
vystavovateľovi, pričom podľa článku I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu pokiaľ nebola zmenka prijatá
alebo zaplatená s úrokmi, a boli dojednané, 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti, 3. trovy protestu
a podaných správ ako aj ostatné trovy, 4 odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo

v menšej dohodnutej výške. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
preto žalobcovi priznal 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 2 763,01 eur od 3.8.2010 do 8.9.2010, čo
predstavuje 16,85 eur, zo sumy 2 518,32 eur od 9.9.2010 do 6.10.2010, čo predstavuje 11,62 eur, zo
sumy 2 220,83 eur od 7.10.2010 do 7.11.2010, čo predstavuje 11,71 eur, zo sumy 1 923,34 eur od
8.11.2010 do 2.12.2010, čo predstavuje 7,93 eur, zo sumy 1 431,45 eur od 3.12.2010 do 6.1.2011,

čo predstavuje 8,26 eur, zo sumy 1 133,96 eur od 7.1.2011 do 7.2.2011, čo predstavuje 5,98 eur, zo
sumy 866,92 eur od 8.2.2011 do 7.3.2011 čo predstavuje 4,- eur, zo sumy 576,81 eur od 8.3.2011 do
6.4.2011, čo predstavuje 2,85 eur, zo sumy 269,48 eur od 7.4.2011 do 5.5.2011, čo predstavuje sumu
1,29 eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy teda 9,21 eur tak, ako to žiadal žalobca,
nakoľko v tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. K žalobcom požadovanému 0,25%

dennému zmenkovému úroku zo sumy 2 763,01 eur od 30.4.2010 do 8.9.2010, čo predstavuje sumu
911,79 eur; zo sumy 2 518,32 eur od 9.9.2010 do 6.10.2010, čo predstavuje sumu 176,28 eur; zo
sumy 2 220,83 eur od 7.10.2010 do 7.11.2010, čo predstavuje sumu 177,67 eur; zo sumy 1 923,34 eur
od 7.11.2010 do 2.12.2010, čo predstavuje sumu 120,21 eur; zo sumy 1 431,45 eur od 3.12.2010 do
6.1.2011, čo predstavuje 125,25 eur; zo sumy 1 133,96 eur od 7.1.2011 do 7.2.2011, čo predstavuje

90,72 eur; zo sumy 866,92 eur od 8.2.2011 do 7.3.2011, čo predstavuje sumu 60,68 eur; zo sumy
576,81 eur od 8.3.2011 do 6.4.2011, čo predstavuje sumu 43,26 eur; zo sumy 269,48 eur od 7.4.2011
do 5.5.2011, čo predstavuje sumu 19,54 eur, súd nepovažoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný.
V prípade vistazmenky zákon č. 191/1950 Zb, umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods. 2, §
5 ods.1,2,3 cit. zák.), no takáto doložka obsiahnutá v zmenke musí svojim obsahom zodpovedať

kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými
mravmi. Inak môže byť časť zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že
neplatným je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom, pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak keď Občiansky
zákonník nedefinuje pojem dobré mravy, podľa právnej teórie i súdnej praxe za dobré mravy je treba
považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských
vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka

postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny
úkon sa hľadí, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio. Na predloženej
zmenke bol dohodnutý 0,25% denný úrok, čo predstavuje úrok vo výške 91,25% ročne. Z verejne
dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktoré publikuje Národná banka
Slovenska (), v roku 2009, v ktorom roku bola zmenka vystavená, aj v
roku 2010, v ktorom je stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná úroková miera pri nových
úveroch nedosahovala ani 15% ročne (v mesiaci 10/2009 pri spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov predstavovala 14,8175% ročne a v mesiaci
4/2010 výšku 13,36% ročne). Dohodnutá úroková miera 91,25% ročne prevyšuje takmer šesťnásobok

najvyššejmieryúrokovejsadzbyvuvedenomobdobí(vtomčasesapriemernáúrokovámieraúverovpre
domácnosti pohybovala okolo 9% ročne) pri spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá úroková miera
je podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami morálneho charakteru aj tým aj v rozpore s dobrými mravmi.
Ide o neprimerané úroky, ktoré podstatne prevyšujú v tom čase obvyklú úrokovú mieru, ktorá vyjadrujeprimeranú štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka, ktorá je uvedená v
predloženej zmenke je potom podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou a
preto nezakladá záväzok žalovaného zaplatiť žalobcom žiadaný 0,25% denný úrok. Súd preto žalobu

v časti žiadaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 2.763,01 Eur od 30.04.2010 do
08.09.2010, čo predstavuje sumu 911,79 eur; zo sumy 2.518,32 eur od 09.09.2010 do 06.10.2010, čo
predstavuje sumu 176,28 eur; zo sumy 2.220,83 eur od 07.10.2010 do 07.11.2010, čo predstavuje sumu
177,67 eur; zo sumy 1.923,34 eur od 07.11.2010 do 02.12.2010, čo predstavuje sumu 120,21 eur; zo
sumy 1.431,45 eur od 03.12.2010 do 06.01.2011, čo predstavuje 125,25 eur; zo sumy 1.133,96 eur od

07.01.2011 do 07.02.2011, čo predstavuje 90,72 eur; zo sumy 866,92 eur od 08.02.2011 do 07.03.2011,
čo predstavuje sumu 60,68 eur; zo sumy 576,81 eur od 08.03.2011 do 06.04.2011, čo predstavuje sumu
43,26 eur; zo sumy 269,48 eur od 07.04.2011 do 05.05.2011, čo predstavuje sumu 19,54 eur zamietol
ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., ktorého znenie citoval a
mal za to, že v danom prípade bol žalovaný úspešný v prevažnej časti (len kapitalizované úroky 0,25%
denne predstavovali 1 725,40 eur) v porovnaní s úspechom žalobcu v sume (kapitalizovaný 6% ročný

rok predstavoval 70,49 eur). Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b) OSP); b) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s §221 ods.1 písm. f) OSP); c) rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) OSP).
K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1.súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne nie je primeranou odplatou za poskytovanie peňažných prostriedkov, nakoľko vysoko
prevažuje dlžnú istinu. Z tohto dôvodu súd navrhovateľovi nepriznal zmenkový úrok. 2.V tejto súvislosti
je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav

jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase
vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje
0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 3. V tejto súvislosti je na
mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval.
4.Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v

Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) z ktorého tiež citoval. 5.V okolnostiach rozhodnutia
súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť
záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na
zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný
a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne

námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 6.Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na
doterajšie rozhodnutia okresných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach navrhovateľa, v ktorých
okresné súdy priznali nárok mu v plnom rozsahu, a to konkrétne: Rozsudok Okresného súdu Lučenec z
13.2.2014, sp. zn. 13C 88/2013, Rozsudok Okresného súdu Revúca zo 6.3.2014, sp. zn. 3C 8153/2013,
Rozsudok Okresného súdu Martin z 11.2.2014, sp. zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu Nitra z

3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, z ktorých citoval. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov z 10.8.2015, sp. zn. 6C 184-2013 tak že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške: 91,29 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál.
4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
6.Rozsudok bol odvolaním napadnutý len v II. a III. a I. výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3
CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.8.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
9.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
10.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11.Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

12.Napadnutý rozsudok/uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a
zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
13.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
14.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
15.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke

(na č.l.7) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o
zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky
námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom
vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka
sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa

§ 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z..

16.Napadnutý rozsudok je v časti napadnutej odvolaním v úplnom súlade so súdnou praxou
formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho
kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právomzo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a
súdov SR 8/2015.
17.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
18.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.