Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616218210
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616218210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Východoslovenská energetika
a.s., Košice, Mlynská 31, IČO 44 483 767, zastúpenej GOREJ Legal, s.r.o., Košice, Krmanova 14, IČO:
47 231 939, proti žalovanému F. O., L., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 137,90 € istiny s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku 9Csp/186/2016-73 z 23.1.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 1.12.2016, domáhal,
čo v nej uviedol, čo uviedol v písomnom podaní, doručenom mu 14.8.2017, vymenoval dôkazné
prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie, a zistil nasledovné: Faktúrou č.XXXXXXXXXX z 22.7.2015
splatnou 14.7.2015 žalobca vyúčtoval žalovanému spotrebu elektriny za obdobie od 3.9.2014 do
14.7.2015 v odbernom mieste Žakarovce 30, vo výške 137,90 €. Fakturovaná suma pozostávala z ceny
dodávky a distribúcie elektriny 252,90 € (vrátane DPH 42,15 €), od ktorej boli odpočítané zaplatené
preddavkové platby 132 € a pripočítané sankcie, zmluvné pokuty vo výške 17 €. Podľa rozpisu položiek

k faktúre č.7264176564 za obdobie od 3.9.2014 do 14.7.2015 spotreba elektriny v uvedenom odbernom
mieste predstavovala 1365 kWh, čo predstavuje sumu 210,75 € bez DPH. V rozpise položiek je
uvedené č. zmluvy 1217705. Listom označeným ako odoslanie faktúry ukončeného odberu žalobca
oznámil žalovanému ukončenie odberu elektriny na odbernom mieste Žakarovce 30 dňom 14.7.2015.
Predžalobnou upomienkou z 9.9.2015 vyzval žalobca žalovaného k úhrade 137,90 €, v lehote najneskôr
do 21.9.2015 s tým, že podľa rozpisu pohľadávok uvedená suma pozostáva z fakturovanej sumy 120,90
€ a sumy 17 € za upomienky. 7.4.2011 bola uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľnosti medzi obcou

Žakarovce ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Predmetom nájmu bola nehnuteľnosť
zapísaná na LV č.X k. ú. Ž. a to dom súp.č.30 postavený na parc.č.213/4 o výmere 168 m2. Podľa čl. III.
bod 3.4. a to alternatívy I. nájomca sa zaviazal uhrádzať, okrem dohodnutého nájomného, aj preddavky
na úhradu za služby poskytované spolu s nájmom domu a alternatívy II. nájomca si zabezpečí dodávky
elektrickej energie, plynu, vodné a stočné samostatne na základe zmluvy s príslušnými dodávateľmi
týchto služieb. Faktúrou č.XXXXXXXXXX z 2.9.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému spotrebu elektriny
za obdobie od 12.6.2013 do 2.9.2013 vo výške 59,35 € s tým, že zo strany žalovaného boli zaplatené

preddavkové platby vo výške 60 € a faktúrou č.7287122809 zo 17.9.2014 dodávku elektriny za obdobie
3.9.2013 do 2.9.2014 vo výške 345,97 € s tým, že preddavkové platby predstavovali 476,10 €. Obe
faktúry sa týkali odberného miesta Žakarovce 30. V rozpisoch položiek k obom faktúram je uvedené č.
zmluvy XXXXXXX. Podľa správ obce Žakarovce, žalovaný býval na adrese Žakarovce 30 do 30.6.2014.Pokiaľ žalovaný platil elektrickú energiu, obci nenastal dlh, po zmene odberateľa na uvedenom súp. č.
„obce“ nemá informácie o platbách žalovaného. Po 30.6.2014 v Žakarovciach súp.č.XX ostala bývať
dcéražalovaného,nakoľkomenovanýodišielpracovaťdoČeskejrepublikyaneukončilnájomnúzmluvu.

Vzhľadom k tomu, že dcéra žalovaného neplatila nájom, bola nútená v marci 2015 dom opustiť. Od
marca 2015 na uvedenej adrese nie je žiaden nájomník. Citujúc znenie § 20 ods.1 písm. c/ zák.č.656/04
Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, ďalej uviedol: žalovanú istinu žalobca požadoval titulom
úhrady dodávky a distribúcie elektrickej energie do odberného miesta Ž. XX za obdobie od 3.9.2014 do
14.7.2015. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosť na odbernom

mieste Ž. XX na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej s obcou Ž. zo 7.4.2011. Taktiež
z dokazovania je zrejme, že na uvedenej adrese sa žalovaný zdržiaval do 30.6.2014. Je teda zrejme,
že žalovaný v uvedenom období, t.j. období od 3.9.2014 do 14.7.2015, v predmetnej nehnuteľnosti
už nebýval, neužíval ju a teda neužíval ani žalobcom dodávanú elektrickú energiu v tomto odbernom
mieste. Podľa tvrdenia žalobcu, medzi ním a žalovaným pokiaľ sa týka daného odberného miesta bola
uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny pre domácnosť, na základe ktorej bola do odberného miesta

žalobcom dodávaná elektrina. Uvedené tvrdenie však zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané.
Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným mu predložená nebola. Na preukázanie zmluvného
vzťahu medzi sporovými stranami pritom nepostačuje predloženie faktúr za predchádzajúce obdobia. Z
týchto je len zrejme, že žalovaný skutočne do 2.9.2014 uhrádzal platby za dodanú elektrickú energiu
v predmetnom odbernom mieste. Z týchto listín možno teda konštatovať, že pokiaľ žalovaný užíval

nehnuteľnosť na adrese Ž. XX tak aj riadne uhrádzal platby za dodávanú elektrickú energiu. Uvedené
však nepostačuje na preukázanie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ aj v predložených
faktúrach je uvedené č. zmluvy, uvedené nie je možné považovať za preukázanie zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, keďže nie je zrejme, či skutočne zmluva, ktorej č. je uvedené vo
faktúrach bola uzatvorená medzi stranami sporu. Iné dôkazy zo strany žalobcu mu predložené neboli

a teda v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Každá zo strán sporu má v sporovom
konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí
uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne a dôkazná povinnosť znamená, že strana sporu
musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí.
Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v konaní. Vzhľadom na uvedené, t.j. z

dôvodu nepreukázania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a z dôvodu preukázanej skutočnosti,
že žalovaný v období, za ktoré žalobca požadoval úhrady za dodanú elektrickú energiu, nehnuteľnosť na
odbernom mieste už neužíval, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262
ods.1,2 CSP (ich znenie citoval). Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nebola priznaná náhrada
trov konania. Žalovaný v konaní síce mal úspech, avšak trovy konania mu nevznikli.

3.Voči tomuto Rozsudku podala žalobkyňa včas o d v o l a n i e v súlade s § 355 ods.1,§ 365 ods.1) písm.
f) a h) C. s. p., teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie: Súd v bode
13. svojho Rozsudku uvádza, že žalovaný v uvedenom období v predmetnej nehnuteľnosti nebýval,
neužíval ju a teda neužíval ani ňou dodávanú elektrickú energiu na tomto odbernom mieste. Ďalej súd

uvádza, že z jej strany nebola predložená žiadna zmluva na základe ktorej žalovanému dodávala na
predmetné odberné „meisto“ elektrickú energiu. Na základe predložených faktúr za skoršie obdobie
nemožno preukázať zmluvný vzťah medzi ňou a žalovaným. Súd mal teda za to, že vzhľadom na
skutočnosť že z jej strany nebola predložená žiadna zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovaným, týmto
neuniesla dôkazné bremeno a teda neunesenie dôkazného bremena z jej strany má byť dôvodom pre

neúspech v konaní. Teda z dôvodu nepreukázania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a z dôvodu
údajne preukázanej skutočnosti, že žalovaný v uvedenom období za ktoré požaduje úhrady za dodanú
elektrickú energiu, žalovaný už predmetnú nehnuteľnosť neužíval, súd jej žalobu zamietol. Vo vzťahu k
uvedeným záverom súdu uvádza nasledovné: Dopytovala obec Ž. ako vlastníka predmetného bytu ktoré
bolo odberným miestom, aby jej poskytla obec údaje o osobe, ktorá sa na predmetnom odbernom mieste

zdržiavala v čase odberu elektrickej energie, keďže sa na tomto odbernom mieste údajne už žalovaný
nezdržiaval. Z vyjadrenia obce Ž. je zrejmé, že žalovaný neukončil ani nájomný vzťah s danou obcou k
predmetnému bytu č.30 ktorý bol aj odberným miestom vo vzťahu k nej. Poukazuje na tú skutočnosť, že
žalovaný nijakým spôsobom neoznámil tak jej ako ani obci Ž., že sa už na predmetnom odbernom mieste
v čase odberu nezdržiaval alebo nemal „zdrživať“ a taktiež neuviedol ani žiadnu inú osobu, ktorá by sa

namiesto neho mala na predmetnom odbernom mieste zdržiavať. Nemôže vedieť, či sa jej odberatelia
na predmetných odberných miestach zdržiavajú alebo nie. Z tohto dôvodu majú preto odberatelia pri
ukončení odberu elektrickej energie túto skutočnosť dodávateľovi elektrickej energie oznámiť, aby tak
mohol byť „voi vzžahu“ k ich osobe ukončený zmluvný vzťah. Žalovaný však jej ako ani obci Žakovcenič neoznámil a preto porušil túto svoju povinnosť a teda musí za porušenie tejto svojej povinnosti aj
niesť následky s tým spojené. To, že na predmetné odberné miesto bola elektrická energia dodávaná a
že na predmetnom odbernom mieste bol odber „lektrickej“ energie je zrejmé aj z jej predloženej faktúry.

Z vyjadrenia obce Žakovce z 15.5.2017 je taktiež zrejmá aj tá skutočnosť, že v danom období o ktoré sa
jedná a za ktoré bola aj vystavená predmetná žalovaná faktúra na sumu 137,90 € sa na predmetnom
odbernom mieste zdržiavala dcéra žalovaného. Čo sa týka vzniku a samotnej existencie zmluvného
vzťahu medzi ňou a žalovaným, existencia predmetného zmluvného vzťahu je zrejmá už zo samotnej
skutočnosti, že žalovaný uhrádzal predošlé faktúry za dodanú elektrickú energiu na predmetné odberné

miesto. To že nedoložila súdu samotnú Zmluvu podpísanú medzi ňou a žalovaným neznamená, že
samotný zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami nebol dostatočne preukázaný. Po tom, čo sťahovala
svoj archív nevie dohľadať predmetnú zmluvu so žalovaným. Súdu však predložila dostatočné dôkazy
k preukázaniu toho, že zmluvný vzťah medzi ňou a žalovaným existoval. Čo sa týka predošlého
uhrádzania platieb za elektrickú energiu, tieto žalovaný uhrádzal priamo dodávateľovi elektrickej energie
ktorým bola ona, nie obci Žakovce ako vlastníkovi bytu č.30. Ako už uviedla, žalovaný nijakým spôsobom

ju neinformoval o tom, že s ňou ukončuje zmluvný vzťah a taktiež jej nedoručil ani žiadnu žiadosť o
ukončenie odberu elektrickej energie na predmetné odberné miesto. Nemala a ani nemohla mať žiadnu
vedomosť o tom, že sa na predmetnom odbernom mieste už údajne žalovaný nezdržiaval, ale že sa tam
zdržiavala už iba jeho dcéra, ktorú tak žalovaný ako ani ona samotná neuviedla ako nového odberateľa
elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste. Žalovaný mal takúto skutočnosť oznámiť bez

zbytočného odkladu jej a ukončiť s ňou odber elektrickej energie na predmetné odberné miesto na jeho
meno. Ak tak žalovaný neurobil, príp. iná osoba ktorá sa „napredmetnom“ odbernom mieste zdržiavala,
zodpovedá tak žalovaný v celom rozsahu za odobratú elektrickú energiu na tomto odbernom mieste,
ktoré mal v čase odberu zazmluvnené s ňou. Nie je predsa možné zbaviť niekoho povinnosti na úhradu
dlžnej sumy pri nesplnení si jeho povinností vo vzťahu k odhláseniu sa z odmerného miesta a oznámeniu

tejto skutočnosti dodávateľovi elektrickej energie, pritom na tomto odbernom mieste naďalej bývala
osoba blízka žalovanému. Predsa ak má, napr. niekto byt v ktorom on sám konkrétne nebýva, ale v
tomto byte býva jeho blízka osoba, neznamená to že v prípade ak táto blízka osoba neuhradí platby
za dodanú elektrickú energiu na predmetné odberné miesto, túto napokon nemusí zaplatiť ani on ako
osoba s ktorou má dodávateľ elektrickej energie uzatvorený zmluvný vzťah. To, že tu zmluvný vzťah

medzi ňou a žalovaným existoval je zrejmé z toho, že uhrádzal dlžné sumy za spotrebovanú elektrickú
energiu na predmetnom odbernom mieste aj v r.2013 a 2014, čo bolo súdu preukázané. Na základe
uvedeného vyslovuje názor, že toto odvolané je dôvodné s odkazom na § 365 ods.1 písm. f) a písm. h)
C. s. p. a preto navrhuje Rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Uplatňuje si náhradu trov
odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok vo výške vyplývajúcej zo súdneho spisu a za trovy

„pravého“ vo výške spolu 30,97 € - za 1 úkon právnej služby (toto odvolanie) 16,60 € + 9,21 € ako rež.
paušál + 20 % DPH.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie, v ktorom sa v podstate opakujú iba skutočnosti uvádzané už v konaní na súde prvej inštancie,
s ktorými sa súd výstižné a presvedčivo vyrovnal.
5. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovstrán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
7. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

9. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu, preto sa odvolací súd s jeho dôvodmi stotožňuje.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP), so zreteľom na skutočnosti
uvedené v odvolaní, možno doplniť:

11. Vznik a samotná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nie je zrejmá už zo samotnej
skutočnosti, že žalovaný uhrádzal predošlé faktúry za dodanú elektrickú energiu na predmetné odberné
miesto, lebo jednak žalobkyňa vo vyjadrení z 15.2.2017 (č.l.22-23), došlom súdu 16.2.2017, uvádza, že
Zmluvu o dodávke elektriny so žalovaným pravdepodobne vytratila, teda nevie to s istotou, a jednak v
konaní nebolo preukázané, že predošlé platby za elektrickú energiu vykonával skutočne žalovaný.

12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný
v ňom žiadne trovy neuplatnil.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.