Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/114/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200530
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200530.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: D. Q., S. XXX, S., I.: XXX XXX XX,
zastúpeného JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou, Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa XX. XX. XXXX
proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX začal správca dane s
výkonom daňovej kontroly u žalobcu, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014
a dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2014. Za účelom vykonania kontroly vyzval
žalobcu na predloženie dôkazov v lehote 15 dní, a to dodávateľské faktúry od spoločnosti J.., R., s.r.o.,
U., a iné tam uvedené.

2. Na ústnom pojednávaní zo dňa XX. XX. XXXX žalobca predložil príjmové pokladničné doklady od
spoločnosti J. s.r.o. (bez čísla) a uviedol miesto výkonu pomocných prác, malo ísť o montáž a demontáž
svetiel. Svietidlá si zabezpečovalo TESCO samo, alebo spoločnosť VL - MONT s.r.o. ostatný materiál
nakupoval on. Nevedel uviesť mená osôb, ktoré prácu vykonali. Preberací protokol k dispozícii nemá,
práce preberal osobne na mieste. Práce boli ďalej fakturované spoločnosti VL - MONT s.r.o. a predložil
doklad o bezhotovostnej úhrade faktúr tejto spoločnosti.

3. K faktúram od dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o. predložil žalobca doklady, príjmové pokladničné
doklady bez čísla a uviedol práce, ktoré boli vykonané. Mená osôb uviesť nevedel, a nepredložil ani
preberací protokol.

4. K spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. predložil žalobca príjmové pokladničné doklady od uvedenej
spoločnosti bez čísla, mená osôb, ktoré práce vykonávali nevedel uviesť, a nevedel predložiť ani
preberací protokol, lebo práce, podľa jeho vyjadrenia, prebral na mieste osobne.

5. Daňový úrad Trenčín v odpovedi na dožiadanie správcu dane, v podaní zo dňa XX. XX. XXXX
oznámil, že vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu AFTANAS s.r.o. a zistil, že na adrese sídla
sa nachádza budova hotela Magnus. Uvedená spoločnosť sa v budove nenachádzala, a nebola na nej

ani žiadna schránka s označením spoločnosti AFTANAS s.r.o.. Daňový úrad Trenčín vyzval spoločnosť
na predloženie dokladov, zásielka sa vrátila naspäť s označením „adresát neznámy". Dňa XX. 02. XXXX
sa na daňový úrad dostavil I. Q., konateľ spoločnosti AFTANAS s.r.o., s ktorým bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní. Konateľ spoločnosti sa k činnosti spoločnosti za obdobie január - december 2014
nevedel vyjadriť, nakoľko v tom čase nebol jej konateľom. Pri kúpe spoločnosti mu neboli odovzdané
žiadne doklady. Spoločnosť kúpil cez internet a jednal s R. F.. Naposledy podal uvedený daňový subjekt
daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013.

6. Daňový úrad Košice v podaní zo dňa XX. XX. XXXX oznámil správcovi dane, že vykonal miestne
zisťovanie v spoločnosti R. SK, s.r.o. a zistil, že sídlo spoločnosti je totožné s adresou jej konateľa
T.X. R. a nachádza sa v rodinnom dome, ktorý bol schátraný. Zistil, že uvedená osoba sa na adrese
už niekoľko rokov nezdržiava. Na Mestskom úrade Kráľovský Chlmec preveril zistené skutočnosti. Na
adrese sídla spoločnosti je T. R. prihlásený na trvalý pobyt od roku 2008, rodinný dom je odpojený od
elektrickej energie. Daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, posledné daňové priznanie na
dani z príjmov právnickej osoby podal za rok 2011. Nebolo možné preveriť žiadané informácie.

7. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa XX. XX. XXXX oznámil správcovi dane, že L.. U., správca
konkurznej podstaty úpadcu Prvá metropolitná, s.r.o. na výzvu na predloženie dokladov úpadcu uviedol,
že disponuje dokladmi za zdaňovacie obdobie do mája 2014, novšie nemá k dispozícii. Konateľ uvedenej
spoločnosti A. B. sa na predvolanie opakovane nedostavil.

8. Správca dane spísal dňa XX. XX. XXXX zápisnicu o ústnom pojednávaní so žalobcom a oboznámil
ho s výsledkami dokazovania, najmä so správami dožiadaných daňových úradov.

9. Dňa XX. XX. XXXX spísal správca dane protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roka
2014 na dani z príjmov fyzickej osoby a dani z pridanej hodnoty za obdobie február, apríl, máj, jún,
júl, november 2014. Za obdobie roka 2014 pri kontrole dane z príjmov fyzickej osoby poukázal na
zistenia v spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o., ktorá uskutočnenie pomocných prác nepriznala, keďže
nepodala daňové priznanie za rok 2014 a nepreukázala uskutočnenie prác žiadnymi relevantnými a
správcom dane overiteľnými dokladmi. Žalobca a jeho dodávateľ DRUŽBA SK, s. r.o. dostatočne
nepreukázali, že daňový výdavok v sume 51.955.- eur súvisel so zdaniteľným príjmom žalobcu. Žalobca
si neoprávnene uplatnil do daňových výdavkov výdavok v sume 51.955,- eur. Správca dane konštatoval
i v spoločnosti AFTANAS s.r.o., že spoločnosť uskutočnenie pomocných prác nepriznala, nepodala
daňové priznanie za rok 2014, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil do daňových výdavkov sumu
29.950,- eur. Spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. podala naposledy daňové priznanie právnickej osoby
za rok 2013, uskutočnenie pomocných prác nepriznala a ani ich vykonanie nepreukázala relevantnými
dokladmi, konateľ spoločnosti so správcom dane nekomunikuje. Žalobca si tak neoprávnene uplatnil
do daňových výdavkov výdavok v ume 19.500,01 eur. Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v protokole v podaní zo dňa 12. 05. 2016 a zároveň mu zaslal v prílohe i protokol,
ktorý si žalobca prevzal dňa 19. 05. 2016. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej
kontroly vyjadril v podaní zo dňa 06. 06. 2016, pričom so zisteniami správcu dane nesúhlasil.

10. Správca dane vydal dňa XX. XX. XXXX rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 23.540,94 eur. Žalobca
podal proti nemu odvolanie. Prvým rozhodnutím žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX bolo rozhodnutie
správcu dane zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu v dodávateľských spoločnostiach AFTANAS s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o.. Bolo preto potrebné
vyzvať na predloženie účtovných dokladov spoločnosť AFTANAS s.r.o. a podanie svedeckej výpovede
R. F., ktorý bol v zdaňovacom období jediným konateľom. Dodávateľa - Prvá metropolitná, s.r.o. bolo
tiež potrebné vyzvať k predloženiu účtovných dokladov a k podaniu svedeckej výpovede konateľa
spoločnosti A. B..

11. Dňa XX. XX. XXXX bola spísaná zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom R. F. (za účasti
žalobcu), ktorý potvrdil, že bol v roku 2014 konateľom spoločnosti AFTANAS s.r.o., ale on nerobil
nič. A. B. ho poprosil, či mu nebude robiť konateľa. Žalobcu nepoznal, nevedel, čo bolo predmetom
dodávateľsko - odberateľského vzťahu so žalobcom, po predložení faktúr uviedol, že ich nevystavil ani
nepodpísal, neboli zaúčtované v účtovníctve. Uviedol, že urobili z neho bieleho koňa. Žalobca uviedol,
že svedka nepozná a nejde o osobu, ktorej uhradil peniaze.

V tej istý deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, na ktorom bol oboznámený
s výsledkami zistenia správcu dane vo vyrubovacom konaní.

12. Dňa XX. XX. XXXX bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom A. B. (za prítomnosti
žalobcu), ktorý potvrdil, že bol konateľom spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. v júni a júli 2014.
Spoločnosť sa zaoberala stavebnými prácami, elektroprácami, reklamnou činnosťou. Nevedel uviesť, či
mal dodávateľsko - odberateľské vzťahy so žalobcom. Poprel, že by bol vystavil pre žalobcu faktúry, mali
registračnú pokladnicu, takže ani príjmové doklady nie sú ich. Faktúry neboli zúčtované v ich účtovníctve.
Nevedel uviesť, prečo nebolo podané daňové priznanie, doklady odovzdal majiteľovi Q.. Spoločnosť
mala asi 15 zamestnancov, nevedel sa vyjadriť a uviesť mená osôb, ktoré mali práce vykonať. Žalobca
nemal pripomienky k výpovedi svedka.

13. Správca dane žalobcu upovedomil v podaní zo dňa 14. 02. 2017, že Finančné riaditeľstvo SR
predĺžilo lehotu na rozhodnutie o 160 dní.

14. Dňa 14. 03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, za účelom jeho
oboznámenia s výsluchmi svedkov a zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly a vo
vyrubovacom konaní.

XX. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.. XX. XXXX, ktorým
vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 23.540,94 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2014 z dôvodov tam uvedených. Poukázal pritom na výsledky vykonaného dokazovanie, zistenia
dožiadaných daňových úradov a výpovede svedkov. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX č. XXXXXXXXX/
XXXX tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Popísal priebeh vykonaného dokazovania, ako je uvedený vyššie. Uviedol, že žalobca vykázal za
kontrolované zdaňovacie obdobie, v daňovom priznaní zo dňa 24. 03. 2015 príjmy z podnikania a z inej
samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu v sume 158.378,42 eur a prislúchajúce výdavky v sume
157.214,30 eur. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt
si uplatnil do daňových výdavkov sumu 51.955,-eur za vykonané pomocné stavebné práce na stavbe
HM TESCO na základe dodávateľských faktúr tam uvedených v počte 14, vystavených dodávateľom
DRUŽBA SK, s.r.o. a uviedol zistenia od dožiadaného správcu dane, ktorý zistil, že na adrese sídla sa
označenie spoločnosti obchodným menom nenachádza, spoločnosť so správcom dane nekomunikuje,
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 nepodala. Uviedol, že predloženými
dokladmi - faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi bez čísla vystavenými spoločnosťou DRUŽBA
SK, s.r.o. a výdavkovými pokladničnými dokladmi žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že
fakturované práce boli vykonané spoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o., preto mu neuznal uplatnené výdavky
v sume 51.955,- eur za daňové výdavky.

V uvedenom zdaňovacom období si žalobca uplatnil do daňových výdavkov sumu 29.950,- eur za
vykonané pomocné stavebné práce na stavbe HM TESCO, na základe dodávateľských faktúr v počte
8 ks vystavených dodávateľom AFTANAS s.r.o.. Daňový úrad Trenčín oznámil, že na adrese sídla
sa nachádza budova hotela MAGNUS galery s.r.o., na ktorej mala v minulosti spoločnosť schránku.
Pri zmene majiteľa hotela došlo k podaniu návrhu na obchodný register o zrušenie sídla. Daňový
úrad zistil, že žiadosť o zrušenie sídla nebola podaná. Na výzvu správcu dane sa zásielka vrátila s
poznámkou „adresát neznámy". Poukázal na výpoveď svedkov I. Q. - súčasného konateľa a R. F.,
bývalého konateľa, ktorý bol konateľom v kontrolovanom zdaňovacom období, ktorý poprel spoluprácu
so žalobcom, faktúry nevystavil, žalobcu nepoznal. Žalobca nepreukázal, že fakturované práce boli
reálne vykonané deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou AFTANAS s.r.o., a preto mu neuznal
uplatnené výdavky v sume 29.950,- eur za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov.

Žalobca si uplatnil do daňových výdavkov sumu 19.500,01 eura za pomocné stavebné práce na HM
TESCO na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Prvá metropolitná, s.r.o. v počte
6 ks. Dožiadaný správca dane - Daňový úrad Bratislava oznámil správcovi dane, že spoločnosť je v
konkurze, správca konkurznej podstaty L.. U. uviedol, že doklady má do mája 2014 a novšie nemá.
Konateľ spoločnosti A. B. uviedol, že spoločnosť vykonávala stavebné práce, ale faktúry, ktoré mu boli
predložené, nevystavil, pečiatky na faktúrach nepatria spoločnosti a ani príjmové pokladničné doklady,
lebo spoločnosť používala registračnú pokladnicu. Bývalý správca konkurznej podstaty - spoločnosti BT
Insolvency k.s. oznámil správcovi dane, že bolo odovzdané nekompletné účtovníctvo za rok 2012 a za
január až apríl 2014. Žalobca nepreukázal, že pomocné stavebné práce vykonala uvedená spoločnosť,
a preto mu neuznal výdavky v sume 19.500,01 eura za daňové výdavky.

Ani jedna z uvedených spoločností relevantnými dôkazmi nepreukázala, že pomocné stavebné práce
boli vykonané tak, ako bolo deklarované na preložených dodávateľských faktúrach. Na splnenie
zákonných povinností nestačí len ich formálna deklarácia. Samotná existencia dokumentov nie je
dostačujúcim dôkazom preukazujúcim vykonanie pomocných prác.

K námietkam žalobcu uviedol, že len formálne predloženie dokladu nie je relevantným dôkazom o
tom, že sa jedná o daňový výdavok v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. Pretože v prípade
reálne uskutočneného obchodného prípadu disponujú obchodní partneri rovnakými účtovnými dokladmi,
správca dane preveruje v priebehu daňovej kontroly vystavené účtovné doklady u oboch obchodných
partnerov. O výbere obchodného partnera rozhoduje daňový subjekt sám. Pokiaľ si vybral za
obchodných partnerov spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonanie fakturovaných prác preveriť,
nemôže správca dane vysloviť záver, že práce boli vykonané tak, ak to je uvedené v účtovných
odkladoch, predložených kontrolovanými daňovým subjektom.

Podľa Obchodného zákonníka je za plnenie daňových a účtovných povinností obchodnej spoločnosti
zodpovedný konateľ spoločnosti, a preto požiadal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
k predloženiu účtovných dokladov a k podaniu svedeckej výpovede konateľa spoločnosti A. B.. Tento
poprel vystavenie faktúr pre žalobcu, nepodpísal ich, žalobcu nepoznal. Vykonanie stavebných prác v
prospech žalobcu relevantným spôsobom nepreukázal.

K námietke žalobcu, že správca dane od neho žiadal uviesť mená osôb, ktoré práce vykonávali,
ich dochádzku a predloženie preberacieho protokolu uviedol, že pretože sa nepodarilo na strane
dodávateľských spoločností preukázať vykonanie pomocných stavebných prác a nebolo ich možné
preveriť, vyzval žalobcu na predloženie mien osôb vykonávajúcich práce, aby mohli svedeckými
výpoveďami potvrdiť vykonanie prác. Uviedol, že ani on, ani správca dane nespochybňujú vykonanie
stavebných prác, ale na základe výsledkov dokazovania vyslovili záver, že práce neboli vykonané
dodávateľmi uvedenými na predložených účtovných dokladoch.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

17. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa XX. XX. XXXX, doručená súdu dňa XX.
XX.. XXXX, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX,.
ako i rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Mal za to, že
rozhodnutím žalovaného ako i správcu dane bol ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených
záujmoch.

Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, ktorý neuznal odpočítanie dane, nakoľko žalobca podľa
žalovaného dostatočne nepreukázal relevantnými dôkazmi dodanie služby od spoločností DRUŽBA
SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. v roku 2014. Správca dane svoje preverovanie
zameral iba na zisťovanie u dodávateľov služby. Z dôvodu nekomunikácie sa správcovi dane nepodarilo
overiť poskytnutie služieb deklarovaných na kontrolovaných faktúrach. Uvedené spoločnosti nepodávali
daňové priznanie, nepredložili ku kontrole ani účtovné doklady. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
vyrubený rozdiel vznikol znížením výdavkov o sumu 101.405,01 eur, čo predstavuje daň vo výške
23.540,94 eur.

Správca dane na základe zistených skutočností vyslovil záver, že napriek tomu, že žalobca predložil
ku kontrole dodávateľské faktúry, výdavkové pokladničné doklady, konkretizoval miesta výkonu prác,

identifikoval odberateľa a predložil odberateľské faktúry, dostatočným spôsobom nepreukázal, že
fakturované pomocné práce boli vykonané dodávateľom - spoločnosťou AFTANAS, s.r.o.. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že v konaní bol síce vypočutý R. F., avšak z jeho výpovede vyplynulo, že bol iba
formálny konateľ spoločnosti a o jej konkrétnej činnosti nemá žiadne informácie. Správca dane pochybil,
pokiaľ v konaní nevypočul svedka p. B., ktorého uviedol p. F., hoci p. B. mal vedomosť o riadení tejto
spoločnosti, pretože ju riadil.

K namietanej výpovedi svedka B., konateľa spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. uviedol, že žalobca
namieta výsluch svedka a samotné vyhodnotenie odpovedí svedka, z ktorých si žalovaný vyhodnotil iba
odpovede interpretované v neprospech žalobcu. Uviedol, že svedok nevie nič o podnikaní spoločnosti, o
jej odberateľoch, o prijímaní objednávok, kde pracovali zamestnanci a o vedení spoločnosti. Poukázal na
to, že správca dane nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka jedného zo spoločníkov spoločnosti
Prvá metropolitná, s.r.o. C. Q., ktorého sám svedok B. uviedol, že mu odovzdával doklady spoločnosti.

Správca dane na základe zistených skutočností vyslovil záver, že žalobca, a ani dodávatelia spoločnosti
DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. v priebehu kontroly relevantnými
listinnými dôkazmi nepreukázali, že pomocné stavebné práce boli vykonané tak, ako bolo deklarované
na predložených dodávateľských faktúrach. Žalobca má za to, že správcovi dane predložil dodávateľské
faktúry, výdavkové pokladničné doklady v priebehu kontroly. Uviedol miesta výkonu prác, odberateľov,
pre ktorých boli práce vykonané a predložil odberateľské faktúry. Podal vysvetlenie, že potrebný materiál
zabezpečovali vždy dodávatelia.

Ďalej v podanej žalobe žalobca poukázal na to, že počas celého konania spolupracoval so správcom
dane a predkladal všetky doklady, ktoré mal k dispozícii. Ďalším dôvodom správcu dane sú námietky k
dodaniu pomocných stavebných prác. V žalobcovej právomoci nie je možnosť predkladať mená osôb,
ktoré vykonávali práce u dodávateľa a ich dochádzku. Neboli to zamestnanci žalobcu a ani žiadni zmluvní
partneri. Mal za to, že správca dane sa nezaoberal overením reálneho výkonu prác.

Rozhodnutie žalovaného vychádzalo, podľa názoru žalobcu, z nesprávneho právneho posúdenia
veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie je nezákonné pre nepreskúmateľnosť, v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný sa mal vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, čo
neurobil, a odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o právne závery prvostupňového správneho orgánu.
Nevyhodnotil všetky dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Žalovaný presne nevymedzil, v čom
konkrétne došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona.

Nezákonnosť postupu žalovaného videl v tom, že tento v rámci preskúmania prvostupňového
rozhodnutia toto rozhodnutie nezrušil a nevrátil na nové konanie správcovi dane, aby odstránil
protiprávny stav. Namiesto toho vydal nové rozhodnutie, v ktorom zásadne a podstatne zmenil celé
pôvodné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, uviedol novú skutkovú ako aj
právnu argumentáciu, pričom vo výroku rozhodnutia potvrdil prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu
bez akejkoľvek zmienky o jeho zmenení v rozsahu odôvodnenia. Z toho dôvodu má žalobca za to,
že takýmto postupom žalovaného sa odňalo právo žalobcu, ako účastníka správneho konania, konať
pred správnym orgánom v plnom rozsahu, pretože po vydaní rozhodnutia v druhom stupni už nemal
možnosť sa k novým dôvodom rozhodnutia vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy, vyvrátiť argumentáciu
preukazujúcu oprávnenosť jeho tvrdení a v konečnom dôsledku tak prispieť k zákonnosti postupu pri
vydávaní správneho rozhodnutia vo veci samej.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 11. 2017 k žalobe a jej prílohám uviedol, že trvá na
výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy,
ktorú sú súčasťou spisu. Uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou
podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu a neboli by predmetom odvolania. Zistenia správcu dane
sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v jeho rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí žalovaného.

K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že podstatou daňovej kontroly je preverenie dokladov,
ktoré daňový subjekt, u ktorého je vykonávaná daňová kontrola deklaruje uplatnenie svojich nárokov.
V prípade žalobcu preveroval uplatnenie daňových výdavkov na základe dokladov vystavených
dodávateľskými spoločnosťami, pretože predložením dokladov, ktoré formálne spĺňajú podmienky
účtovných dokladov, nie je relevantným dôkazom o tom, že sa jedná o daňové výdavky v zmysle § 19
zákona o dani z prímov. V prípade reálne uskutočneného obchodného prípadu disponujú obchodní
partneri rovnakými účtovnými dokladmi, a preto správca dane preveruje v priebehu daňovej kontroly
vystavené účtovné doklady u oboch obchodných partnerov. Doklady o realizácii obchodného vzťahu
a tvrdenia o realizovaní dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno
preveriť, alebo osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom. Z uvedeného dôvodu požiadal správca
dane miestne príslušného správcu dane dodávateľských spoločností DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS,
s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. o zabezpečenie účtovných dokladov vystavených pre žalobcu, a tiež o
vyjadrenie zástupcov uvedených spoločností k vykonaniu fakturovaných prác.

Účtované doklady spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. a ani vyjadrenie jej konateľa T. R. sa správcovi
dane z dôvodu, že spoločnosť je na adrese sídla, ktoré je totožné s adresou trvalého pobytu konateľa
spoločnosti, nenachádza. V prípade spoločnosti AFTANAS, s.r.o. ide o adresáta, ktorý je na adrese sídla
spoločnosti neznámy. Konateľ spoločnosti I. Q. sa k obchodnej činnosti spoločnosti nevedel vyjadriť,
lebo spoločnosť kúpil dňa 19. 01. 2015 na základe zmluvy uzavretej s R. F., ale účtovné doklady a iné
doklady spoločnosti mu odovzdané neboli.

K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že nie je povinnosťou žalobcu preverovať si obchodných partnerov,
ale daňový subjekt musí byť schopný preukázať reálne uskutočnenie obchodného prípadu, a v prípade
nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako je to aj v prípade žalobcu, keď
nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodného prípadu medzi ním a jeho dodávateľmi.

K námietke žalobcu, že správca dane od neho požadoval mená osôb, ktoré práce vykonali a
predloženie odovzdávajúceho resp. preberacieho protokolu žalovaný uviedol, že pretože sa správcovi
dane nepodarilo z dôvodov na strane dodávateľa preveriť vykonanie stavebných prác, vyzval žalobcu,
aby v prípade, že sú mu známe mená osôb, ktoré pre neho vykonávali stavebné práce, tieto uviedol, aby
mohol tieto osoby vypočuť ako svedkov, pretože tieto osoby by svojimi výpoveďami mohli vykonanie prác
spoločnosťou uvedenou na faktúrach potvrdiť. Z rovnakého dôvodu žiadal správca dane o predloženie
odovzdávajúceho a preberacieho protokolu, ktorým by preukázal vykonanie prác spoločnosťou, ktorá
vystavila účtovné doklady.

K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že bolo v kompetencii žalovaného zistiť, a v rámci dôkazného bremena
preukázať plnenie povinností, ktoré sa týkajú iných osôb, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol,
že napriek tomu, že dôkazné bremeno je jednoznačne na strane žalobcu, správca dane vykonal v
priebehu daňovej kontroly za účelom preverenia uskutočnenia fakturovaných prác v dodávateľských
spoločnostiach. Preverovanie za účelom zabezpečenia účtovných dokladov a výpovedí konateľov, ktorí
by vykonanie prác v prospech žalobcu potvrdili, sa mu však nepodarilo zrealizovať. Nie je úlohou správcu
dane, aby v priebehu daňovej kontroly zabezpečoval dôkazy v prospech kontrolovaného daňového
subjektu.

K dodávateľskej spoločnosti AFTANAS, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že R. F. bol, podľa údajov z
obchodného registra, v období od 18. 12. 2013 do 19. 01. 2015 jediným konateľom uvedenej spoločnosti,
a teda bol jedinou osobou, ktorá mohla mať relevantné vyjadrenie k vykonaniu stavebných prác v
prospech žalobcu. Svedok uviedol, že spoločnosť žalobcu nepozná, spoločnosť žiadne pomocné
stavebné práce v prospech žalobcu nevykonala, faktúry nevystavil a ani ich nedopísal. K námietka
žalobcu uviedol, že p. B. nebol konateľom ani spoločníkom uvedenej spoločnosti, a preto nemal správca
dane dôvod ho vypočuť.

V súvislosti so spoločnosťou Prvá metropolitná, s.r.o. uviedol, že svedok B., konateľ spoločnosti Prvá
metropolitná, s.r.o. poprel vykonanie prác pre žalobcu a rovnako tak vystavenie a podpísanie faktúr
s tým, že žalobcu nepoznal. K vyslovenému názoru žalobcu, že svedok nemá vedomosti o vedení
spoločnosti žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti sa vyjadril k ekonomickej činnosti spoločnosti, počtu
zamestnancov, vystavovaniu faktúr a ich podpisovaniu, z čoho vyplýva, že o ekonomickej činnosti mal
prehľad. Žalobca sa výsluchu svedka zúčastnil, nevyužil možnosť položiť mu otázky. Správca dane

nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka jedného zo spoločníkov spoločnosti Prvá metropolitná,
s.r.o. C. Q., pretože z vyjadrení súčasného i predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu
vyplynulo, že spoločník bol žiadaný o predloženie účtovných dokladov spoločnosti, ktoré doložiť nevedel.

Žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu
neuvádza dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné, a ani
akú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia zistil, a preto sa žalovaný nevie
k uvedenej námietke vyjadriť. Rovnako sa tak nevie vyjadriť k námietkam žalobcu, v čom považoval
odôvodnenie rozhodnutia správcu dane za nezákonné, a ani dôvody, prečo považuje rozhodnutie
správcu dane za zmätočné a nezrozumiteľné.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu vyrubovacieho konania doplnil
dokazovanie v rozsahu požadovanom žalovaným, a preto nemal dôvod rozhodnutie správcu dane
opakovane zrušiť. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaní, ku ktorým zaujal stanovisko. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ako tie, ktoré zistil správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré
boli uvedené tiež v rozhodnutí správcu dane. Preto nebol dôvod vyzývať žalobcu, aby sa k rozhodnutiu
žalovaného vyjadril.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 11S/114/2017-176 zo dňa 30. 11. 2017 správny súd zamietol návrh
žalobcu zo dňa 22. 08. 2017 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov uvedených v
odôvodnení tohto uznesenia.

20. V podaní zo dňa 06. 04. 2018 žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03. 11.
2017. Okrem skutočností uvedených v samotnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, v ktorom je uvedené, že ak daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia, faktúrami a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a
ceny u dodávaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša
dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Okrem toho poukázal i na rozsudok NS SR č. k. 5Sžf/14/2015 zo dňa 26. 01. 2017, podľa ktorého
nie je možné vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a
dodávateľských subdodávateľov.

Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného o jeho povinnosti postupovať v zmysle ustanovení
stavebného zákona, ktorý vypracovanie odovzdávajúcich a preberacích protokolov stavebných prác
predpisuje, pretože žalobca vykonával práce týkajúce sa výmeny elektroinštalácie pre osvetlenie, a nie
stavebné práce. Navrhol vypočuť svedkov, ktorých označil menom a priezviskom.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP" v znení účinnom od 01. 07. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní
konanom dňa 26. 09. 2018 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 07. 2017 (týkajúce
sa zdaňovacieho obdobia roku 2014) ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

22. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná
jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o
finančnej situácii účtovnej jednotky.

Zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a
je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke
je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného
zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.

23. Podľa § 2, písm. a), b), c), f), h), i), j) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona
sa rozumie
a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne
používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej
osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10
alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,
f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov
na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,
h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona
ani medzinárodnej zmluvy,
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 17 ods. 1, písm. a), b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo
daňovej straty sa vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia,

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu
dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,
c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej (písm. a) až k).

24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydanie rozhodnutia žalovaného, pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a
vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

25. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 23.540,94
eur (ako rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní t.j. v sume 0,- eur a daňou
zistenou správcom dane t.j. 23.540,94 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie
obdobie roku 2014) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady
daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o
dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby pri deklarovanom, ale podľa daňových
orgánov, dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdených dodávateľov
(spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o., Prvá metropolitná, s.r.o.).

26. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára
2012. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa
ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola
a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov
potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné

bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo
zisteného skutkového stavu veci.

27. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či výdavky žalobcu, ktoré boli žalobcovi
vyfakturované spoločnosťami DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. sú
odrazom reálneho plnenia, a teda či sú, alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu, pričom správny
súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane
a žalovaný sa ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa
správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie
podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne
preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na
uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok,
ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na
uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a
služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím,
zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o
ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou
podmienkou pre priznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je
totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie
bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky
na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet
dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené
predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané
daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak
daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu byť uznané ako daňové
výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky.

28. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným
zákonom na uplatnenie daňového nákladu z faktúr od spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. pri dodaní
pomocných prác na HM TESCO. Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
a jednostranného hodnotenia dôkazov tvrdiac, že predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo
možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

29. Správca dane pri kontrole na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 požiadal
o preverenie dodanie prác Daňový úrad Košice, ktorý vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti
W. XXX/XX, B. K. a zistil, že sídlo spoločnosti sa nachádza v rodinnom dome, ktorý je neobývaný. Na
nehnuteľnosti sa nenachádzalo označenie spoločnosti obchodným menom a nenachádzala sa tam ani
poštová schránka. Majiteľom domu je T. R. (konateľ spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o.). Preverenie vykonal
daňový úrad i na Mestskom úrade v B. K., kde mu bolo potvrdené, že T. R. je od roku 2008 prihlásený
na trvalý pobyt W. XXX/XX, B. K., pričom ale rodinný dom na uvedenej adrese je odpojený od elektrickej
energie a je neobývaný. Ďalším šetrením bolo zistené, že spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. so správcom
dane nekomunikuje, posledné daňové priznanie na DPH podala za 4. švrťrok 2012 a na dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2011. Na základe vykonaného šetrenia a miestneho zisťovania nebolo možné
preveriť skutočnosti žiadané správcom dane.

30. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou AFTANAS,
s.r.o. správca dane požiadal o preverenie uvedenej spoločnosti Daňový úrad Trenčín, ktorý tiež vykonal
miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti, pričom zistil, že na adrese sa nachádza budova hotela
Magnus. Spoločnosť AFTANAS, s.r.o. nemala na budove označenie, ani žiadnu schránku s uvedením
obchodného názvu spoločnosti. Výzva správcu dane o predloženie dokladov sa vrátila z adresy sídla s
poznámkou „adresát neznámy". Daňový úrad Trenčín vypočul súčasného konateľ spoločnosti - I. Q.,
ktorý sa k jej činnosti v roku 2014 nevedel vyjadriť, pretože v tom čase nebol jej konateľom a pri kúpe
spoločnosti mu neboli odovzdané žiadne doklady. Spoločnosť podala naposledy daňové priznanie na
dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013.

Bývalý konateľ spoločnosti - R. F. bol správcom dane vypočutý za účasti žalobcu dňa 06. 12. 2016.
Svedok poprel spoluprácu so žalobcom, uviedol, že bol konateľom, ale nerobil nič. Poprel vystavenie
faktúr pre žalobcu, uviedol, že podpis na nich nie je jeho. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či mala
spoločnosť zamestnancov, či a kedy bolo podané daňové priznanie. Žalobcu nepoznal, pričom i žalobca
prítomný pri jeho výsluchu uviedol, že ho nepozná a nie je to tá osoba, ktorej vyplácal peniaze za
vykonanú prácu.

31. Žalobca poukázal na to, že správcovi dane predložil všetky dôkazy o prijatých zdaniteľných
obchodoch od spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., a to faktúry, výdavkové a príjmové pokladničné
doklady, uviedol odberateľa a predložil odberateľské faktúry. Súd k tomu uvádza, že správca dane
vykonal dokazovanie a snažil sa preveriť dodanie služieb žalobcom deklarovaným dodávateľom,
a to jednak dožiadaním na Daňový úrad Bratislava, ktorým bolo zistené, že spoločnosť Prvá
metropolitná, s.r.o. uskutočnenie pomocných prác nepriznala, a nepreukázala uskutočnenie prác
žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, so správcom dane
nekomunikuje. Konateľ uvedenej spoločnosti A. B., ktorého správca dane vypočul ako svedka, poprel
vykonanie pomocných stavebných prác pre žalobcu, ako aj vystavenie a podpísanie faktúr, ktoré
žalobca predložil správcovi dane ku kontrole a vyhlásil, že žalobcu nepozná. Doklady nepredložil ani
pôvodný správca konkurznej podstaty - BT Insolvency k.s., ktorý správcovi dane oznámil, že mu
nebolo predložené kompletné účtovníctvo napriek výzvam adresovaným konateľovi úpadcu - A. B., ani
spoločníkovi - C. Q.. Ani nový správca konkurznej podstaty úpadcu - Prvá metropolitná, s.r.o. L.. U.
nemal k dispozícii potrebné doklady spoločnosti.

32. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
na základe predložených listinných dokladov nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu
(dodanie stavebných - pomocných prác od spoločností DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o. a Prvá
metropolitná, s.r.o. ako dodávateľov). Žalobca síce predložil listinné dôkazy týkajúce sa zmluvných
vzťahov jeho dodávateľov (ako sú uvedené v priebehu administratívneho konania v tomto rozsudku)
a v konaní vypočutí bývalí niektorí konatelia spoločností, ktoré boli dodávateľmi žalobcu dodanie prác
nepotvrdili, a ani nevedeli tieto hodnoverne preukázať, nepredložili dôkazy, ktorými by si správca dane
i žalovaný mohli overiť pravdivosť tvrdenia žalobcu.

33. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že
žalobca nepreukázal vynaloženie výdavkov za dodanie služieb od spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o.,
AFTANAS, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. v súlade s ust. § 2 písm. i) a za použitia § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z. z., a preto nemohli byť tieto výdavky uznané za oprávnené náklady (výdavky).
Aj podľa správneho súdu nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie
podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne
preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie týchto dvoch podmienok zakladá nárok daňovníka na
uznanie uplatnených výdavkov. Ak daňovník kumulatívne tieto dve zákonné podmienky nesplní (čo v
danom prípade splnené zo strany žalobcu nebolo), je správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové
výdavky neuznať.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že správca dane konal v súčinnosti so
žalobcom a pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku
a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku. K argumentácii žalobcu
obsiahnutej v podanej žalobe považuje súd za potrebné uviesť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého
stupňa sa ňou v daňovom konaní dostatočne a zrozumiteľne vysporiadali. Nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že zaevidovaním predmetnej faktúry v účtovníctve si žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil.
Dôkazná povinnosť daňového subjektu je v ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku definovaná oveľa širšie,
než len predložením účtovných dokladov, z ktorých by mala - vo faktúre deklarovaná činnosť vyplývať.
Daňový subjekt musí preukázať, že deklarovaná činnosť - v danom prípade dodanie stavebných prác sa
aj reálne uskutočnila - prebehla a že bola dodaná deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach,
resp. tvrdenými dodávateľmi.

35. Je potrebné uviesť, že žalobca okrem predložených účtovných dokladov, reálne dodanie pomocných
stavebných prác spoločnosťami DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o. žiadnym
spôsobom nepreukázal. Dodanie prác nepotvrdili ani bývalí konatelia dodávateľských spoločností,

naopak, títo spoluprácu so žalobcom popreli. K tomu, aby správca dane mohol prihliadnuť na výpovede
svedkov, bolo potrebné ich výpovede preukázať i predložením potrebných dôkazov - účtovných dokladov
jednotlivých spoločností. Na základe všetkých uvedených skutočností možno skonštatovať, že správca
dane vykonali dostatočné dokazovanie vo veci, na základe ktorého bolo možné vysloviť záver, že
dodanie stavebných prác spoločnosťami DRUŽBA SK, s.r.o., AFTANAS, s.r.o. a Prvá metropolitná, s.r.o.
pre žalobcu nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Správny súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné. Správca dane sa
vysporiadal s námietkami, ktoré predkladal žalobca v priebehu daňovej kontroly a o týchto i rozhodol. O
výsluchu svedkov žalobcu upovedomoval, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že sa žalobca zúčastňoval
jednotlivých výsluchov svedkov.

37. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,
rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
daňového nákladu podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 575/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

38. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
stavebných prác sa súd vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné
bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné
zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka pomocných
prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia
zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou
zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti
uplatnenia daňového výdavku. V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane,
nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o
deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať.

39. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo
povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní
daňového priznania. Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov mal byť žalobca
v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi v tuzemsku a bolo výlučne jeho povinnosťou
ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní služieb deklarovanými dodávateľmi.

40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 15. 03. 2017 vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 23.540,94 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 15. 03. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa
06. 07. 2017. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

41. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje

materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Popri predložení účtovných dokladov osvedčujúcich úhradu prác tvrdeným dodávateľom má zásadný
význam reálne preukázanie dodávky služieb tvrdenými dodávateľmi. V prípade spochybnenia osoby
skutočného dodávateľa a s tým súvisiacimi nepriaznivými dôsledkami na daňový subjekt, má zásadný
význam povinnosť žalobcu ako podnikateľa zachovávať pri obchodných rokovaniach a v obchodnom
styku bežnú mieru obozretnosti pri preverovaní toho, či osoba deklarovaná ako dodávateľ môže byť
vzhľadom na okolnosti výkonu jej podnikateľskej činnosti reálnym dodávateľom tovaru. Záver správcu
dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického
myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil
ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce sa
nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, lebo súd dospel k
záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že medzi rozhodnutím žalovaného
a rozhodnutím správcu dane je rozpor, resp. s jeho námietkou, že žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol novú skutkovú i právnu argumentáciu, ku ktorej sa žalobca nemohol vyjadriť.
Žiadny rozpor medzi odôvodnením rozhodnutia správcu dane a žalovaného súd nezistil, a tiež má za
to, že žalovaný vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane a totožná je i jeho právna
argumentácia. Uvedenú námietku teda považoval súd za nedôvodnú.

43. Za nedôvodnú považoval súd i námietku žalobcu uvedenú v správnej žalobe, že správca dane
vyhodnotil iba niektoré odpovede p. B. - konateľa spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., a teda správca
dane nesprávne použil ako dôkaz uvedenú výpoveď svedka. Je nesporné, že v čase, kedy mali
byť pomocné práce žalobcovi dodané zo strany ním deklarovaného dodávateľa (spoločnosť Prvá
metropolitná, s.r.o.), bol A. B. konateľom uvedenej spoločnosti, teda jej štatutárnym zástupcom, a teda
oprávnený vyjadrovať sa k podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti. Z jeho výpovede vyplýva, že o
činnosti spoločnosti vedel, vyjadril sa k počtu zamestnancov spoločnosti, ku skutočnosti, kto vystavuje za
spoločnosť faktúry, ako i k tomu, že spoločnosť používa registračnú pokladnicu. Správca dane nemohol
neprihliadnuť na výpoveď svedka len preto, že svedok nepotvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom v
zdaňovacom období roku 2014.

44. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 04. 2018 k vyjadreniu žalovaného, okrem iného, uviedol
zoznam osôb, ktoré navrhol v rámci dokazovania na vytýčenom pojednávaní vypočuť ako svedkov
(uviedol meno a priezvisko uvedených osôb). K návrhu žalobcu považuje správny súd za potrebné
zdôrazniť, že v správnom súdnictve súdy v zásade nevykonávajú dokazovanie. Správny súd vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Okrem toho, meniť rozsah a dôvody žaloby
môže žalobca len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, t.j. v tomto prípade do dvoch
mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Pokiaľ žalobca chcel doplniť dokazovanie vykonávané v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho
konania, mohol správcovi dane navrhnúť vypočuť svedkov, ktorých však vždy musí označiť tak, aby
boli dostatočne identifikovaní (nielen menom a priezviskom). Správca dane by bol zvážil, či navrhované
dokazovanie vykoná, alebo nie, a v prípade, ak by dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť
dokazovanie, svoje rozhodnutie nevykonať ďalšie dôkazy by musel náležite odôvodniť. Pokiaľ ide
o výsluch svedka Q., jedného zo spoločníkov spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., podľa názoru
súdu nebolo potrebné takýto dôkaz vykonať, pretože z vyjadrenia spoločnosti BT Insolvency k.s.
(správca konkurznej podstaty úpadcu Prvá metropolitná, s.r.o.) zo dňa 21. 02. 2017, ktorý je súčasťou
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca žiadal o predloženie kompletného účtovníctva
jednak konateľa úpadcu A. B. a jednak spoločníka úpadcu C. Q., napriek tomu mu účtovníctve nebolo
doložené.

45. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia vád podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.