Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ludvika Bodnárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208669
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616208669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa V. O. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v M. O. na X. ulici č. XXX/X proti manželke navrhovateľa W. O. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v M. O. na X. ulici č. XXX/X zastúpenej JUDr. Petrou Hatalovou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Hviezdoslavovej ulici č. 11 v konaní o rozvod manželstva o odvolaní
manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13C 196/2016-50 z
16.1.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky

uzavreté7.1.1995vB.zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduB.zväzok18ročník95.Otrovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 389 CSP a vec vrátil na nové konanie a
rozhodnutie, alebo rozsudok zmenil podľa § 388 CSP a návrh na rozvod manželstva zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že manželke, ktorá nepodala návrh prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podanéodvolanieodôvodnilapodľaust.§365ods.1písm.e/CSP,pretožesúdprvejinštancienevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkla
konajúcemu súdu, že manželstvo účastníkov rozviedol napriek tomu, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky, aby mohol takto rozhodnúť, nakoľko ani z jej strany ani zo strany manžela nedošlo k
porušeniu ustanovení § 18 a § 19 Zákona o rodine. Uviedla, že s manželom majú problémy, ktoré sú
zapríčinené z veľkej časti tým, že manžel odmieta vzájomnú komunikáciu a ona z dôvodu zamestnania

je často mimo bydliska, neznamená to však, že v manželstve ide o taký rozvrat a také vážne rozpory,
ktoré by bránili uchovaniu manželstva. Zdôraznila, že s manželom boli zosobášení v kostole a ich zväzok
považuje za posvätný a záväzný na celý život. Vyslovila presvedčenie, že nedorozumenia, ktoré medzi
nimi vznikli si vysvetlia a manžel nakoniec zistí, ako jej na ňom záleží a aký je jej vzťah k nemu. Uviedla,
že keby súd vykonal ňou navrhované dôkazy, t.j. výsluch navrhnutých svedkov, bola by uniesla bremeno
tvrdenia a v celom rozsahu by preukázala, že manželova žiarlivosť je absolútne neopodstatnená a že
navrhnutí svedkovia sú skutočne len jej priatelia a známi, s ktorými nikdy nemala intímne kontakty.

Uviedla, že tvrdenie manžela, že spolu nehospodárili, nie je pravdivé. Dôkazom toho je skutočnosť, že
žili prvých desať rokov v dome jeho rodičov, a to už po štvorročnej známosti, ktorý mu rodičia darovali
a svojpomocne ho opravili. V tomto dome vyrastali aj ich deti a v súčasnej dobe, keď účel manželstva
nie je už len intímne spolužitie ale aj vzájomná pomoc a bezpečnosť pre manželov vo vybudovanomdome, sa manžel rozhodol že ju z tohto domu vysťahuje. Uviedla, že nie je nič nezvyklé, ak manželia v
určitých obdobiach manželstva dospejú ku krízam, ktoré sú spôsobené zmenou priorít každého z nich a
bolo by nespravodlivé, aby v prípade krízy v manželstve by mal ktorýkoľvek z manželov opustiť spoločnú

domácnosť. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správy psychológa, ktorý im
však nijakým spôsobom nepomohol a neznamená to, že by nemali perspektívu obnovenia spolužitia aj
za pomoci inštitúcie, pred ktorou uzatvorili manželstvo, pretože absolvovali prípravu pred uzatvorením
sobáša. Nepochybne sa jedná o katolícke manželstvo, ktoré bolo uzatvorené z lásky a prisahali si pomoc
v chorobe aj starobe. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil, vrátil na ďalšie konanie, alternatívne návrhu o rozvod manželstva zamietol.

3. K odvolaniu manželky navrhovateľa sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že zásadne nesúhlasí
s dôvodmi, ktoré uviedla ako odvolacie dôvody a nemôže ich v žiadnom prípade akceptovať. Vyslovil
presvedčenie, že konajúci súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a o rozvode správne právne
rozhodol. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila manželka navrhovateľa. Uviedla, že na dôvodoch
uvedených v odvolaní trvá v celom rozsahu.

5. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý opätovne zdôraznil, že na návrhu o rozvod

manželstva trvá v celom rozsahu.

6. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 65 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods.
3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CMP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami manželky navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu
konania na súde prvej inštancie a manželka navrhovateľa ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla

žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho
kvalifikovaný rozvrat. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú
hľadiska objektívne aj z hľadiska morálky celej spoločnosti. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená
výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne

vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že
už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu
návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Konštatuje, že manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé

životné spoločenstvo. Poukazuje na to, že pre zistenie relevantných skutočností musí konajúci súd
skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária spolu, spoločne vychovávajú
svoje deti, prípadne intímne spolu žijú. Rozvrat je dostatočne trvalý, ak už nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa ohľadom rozvodu manželstvadodáva, že konajúci súd riadne vykonal dokazovanie za účelom zistenia miery narušenia a rozvratu
manželstva, pokúsil sa o zmier medzi manželmi aj prostredníctvom uloženej povinnosti podrobiť sa
odbornému poradenstvu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že

manželia nehospodária spoločne napriek tomu, že formálne žijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu
nežijú, vzájomne si nepomáhajú a predovšetkým navrhovateľ v dôsledku dlhodobého správania sa
manželky navrhovateľa stratil k nej dôveru a vážnosť. Odvolací súd preto dospel k totožnému záveru
ako súd prvej inštancie, že manželstvo je trvalo rozvrátené, čo vyplýva aj zo samotných tvrdení obidvoch
účastníkov. Na základe týchto skutočností rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj z dôvodu, že od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa pre úplnosť dodáva, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačí na závere o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní, resp. v odvolaní.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s podstatnými

skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu manželky navrhovateľa, ktorá je v zásade totožná
s jej argumentáciou v priebehu konania na súde prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.