Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116228053
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116228053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr.
Vladimír Kán, M. Benku 9-C1, P.O.BOX 75, Bratislava, proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, A.
G. XXXX/X, H., o zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 11C/253/2016-53 zo dňa 5. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 488, § 489, § 35 ods. 1, § 760, § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 8 ods. 5, § 16 ods. 4 písm. c), d), f) zákona č. 514/2009 o
doprave na dráhach, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 290, § 295, § 297 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“), § 150 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku vecne

odôvodnil tým, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o preprave osôb podľa
ustanovenia § 760 OZ. Ustanovenie § 760 OZ presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy
o preprave osoby. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom (napr. zakúpením
cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). Nástupom žalovaného do
dopravného prostriedku žalobcu tak došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi
stranami sporu v zmysle § 760 OZ a jeho zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu

služby poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na
primeranú odmenu, a to cestovné.
V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná medzi žalobcom
ako dopravcom a žalovaným ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ.
Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení tejto zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, k predmetu jeho podnikania uvedeného v
obchodnom registri patrí o.i. aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, pričom
pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave osôb koná v rámci svojho predmetu podnikania, a teda mápostavenie dodávateľa. Žalovaným je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa. Uvedená
zmluva sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť žiadnym spôsobom
ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Cestujúci sa môže jedine

rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný
poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá
však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym
spôsobom zasahovať do ich obsahu. Zo všetkého uvedené má súd za to, že zmluva o preprave osôb
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, a preto ide o spotrebiteľský vzťah,

pričom podporne poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/86/2015 zo dňa
26.03.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/711/2014 zo dňa 20.04.2015.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 17.01.2016 cestoval na linke
Mestskej hromadnej dopravy číslo 210 v Bratislave, pričom v čase kontroly revízorom nemal platne
označený cestovný lístok. V konaní bol sporným dôvod, pre ktorý žalovaný nemal riadne označený
cestovný lístok. Žalovaný na pojednávaní doplnil skutkové tvrdenia tak, že podrobne uviedol, ako

dňa 17.01.2016 prebehla kontrola cestovných lístkov, že lístok nebolo možné v označovači označiť,
hoci sa o to viacnásobne pokúšal, prístroj riadne nefungoval, pričom revízor to videl, napriek tomu
žiadal od žalovaného občiansky preukaz, pričom žalovaný nemal možnosť označiť si lístok v inom
označovači. Žalobca sa na pojednávaní osobne, ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
nezúčastnil, z ktorého dôvodu nemohol reagovať na uvedené skutkové tvrdenia žalovaného, a tieto

výslovne nepoprel, preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Súd pritom poukazuje na
skutočnosť, že žalobca ani účinne nepoprel tvrdenia žalovaného urobené písomne, keď na odpor proti
platobnému rozkazu zareagoval len tým, že je účelový, neuviedol však vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, a preto nešlo o účinné popretie skutkových tvrdení (§ 151 ods. 2 CSP).
Vzhľadom k procesnej pasivite žalobcu v konaní, najmä tým, že sa nedostavil na pojednávanie a

nevyužil tak možnosť účinne poprieť skutkové tvrdenia žalovaného (produkovaním „vlastného príbehu“),
zapríčinil, že tvrdenia žalovaného sa stali nespornými. V konaní sa tak stalo nesporným, že žalovaný
sa po nástupe do vozňa snažil označiť cestovný lístok v označovači, tento však z dôvodu chyby
prístroja lístok ani po viacnásobných pokusoch neoznačil, pričom žalovaný nemal možnosť označiť si
lístok v inom označovači, nakoľko revízor ihneď po neúspešných pokusoch na jednom prístroji pristúpil

ku kontrole cestovných lístkov. Nebol preto dôvodný postup žalobcu, aby požadoval od žalovaného
zaplatenie úhrady 70,- eur, nakoľko nešlo o prípad, že by žalovaný cestoval zámerne bez označeného
cestovného lístka („na čierno“), ale cestovný lístok označený nemal z dôvodu poruchy prístroja. Zároveň
nebola žaloba dôvodná ani v časti požadovania cestovného, keď v podaní zo dňa 29.02.2016 žalovaný
uvádza, že cestovný lístok revízor nechcel vrátiť (čo žalobca opäť nepoprel), z čoho vyplýva, že

žalovaný cestovný lístok zakúpený mal, a teda za jazdu zaplatil, pretože hoci lístok nebol znehodnotený
označením, žalovaný ho viac nemohol použiť, nakoľko mu ho revízor odobral.
Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri
premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné

rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, súd považuje žalobu žalobcu za uplatňovanie práva v
rozpore s dobrými mravmi, a keďže výkon práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať súdnu
ochranu, žalobu vo výroku I. zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania, ale najmä nadbytočnosti, súd
nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a revízora, nakoľko zistený skutkový stav postačoval pre

rozhodnutie vo veci, pričom vykonanie uvedených dôkazov by ani nemohlo viesť k inému rozhodnutiu
súdu.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko

bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade
s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nesprávne rozhodol o merite veci a neodôvodnene zamietolžalobu. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam, pretože
súd poukázal na skutočnosť, že žalobca ani účinne nepoprel tvrdenia žalovaného, keď na odpor
proti platobnému rozkazu zareagoval len tým, že je účelový, neuviedol však vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, a preto nešlo o účinné popretie skutkových tvrdení. Dal do
pozornosti skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2017 poprel všetky skutkové
tvrdenia žalovaného a zároveň uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
objektívnosťjehotvrdení.Nazákladetohoniejemožné,abynapredmetnúvecsúdaplikoval§151ods.2
Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcariadne,objektívnepoprelskutkovétvrdeniažalovanéhoauviedol

skutkové okolnosti predmetného prípadu ako napr. dátum a miesto vzniku predmetného porušenia
prepravného poriadku a tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Zároveň upozornil súd na
podstatnú skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní produkoval svoj vlastný príbeh, ktorý nepodložil
žiadnymi relevantnými skutočnosťami. Žalovaný na pojednávaní svojim opätovným prerozprávaním
svojho príbehu nepriniesol žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali k meritu veci.
Žalovaný len rekapituloval svoje tvrdenia uvedené v odpore, ku ktorému sa žalobca riadne a včas

vyjadril a ktoré vyvrátil v celom rozsahu. Odvolateľ má preto za to, že na základe nesprávneho právneho
posúdenia vo veci aplikoval § 151 Civilného sporového poriadku v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Odvolateľ má za to, že žalobca v tomto konaní v celom rozsahu preukázal
opodstatnenosť žalobného nároku, pravdivo a úplne uviedol podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa predmetu sporu, teda uniesol dôkazné bremeno. Účasťou žalobcu na pojednávaní by sa

niekoľkonásobne navyšovali trovy súdneho konania, ktoré by mal v prípade úspechu znášať v celom
rozsahužalovaný.Žalobcaposkytolvšetkupotrebnúsúčinnosťvzáujmeefektívnehorozhodnutiavoveci
samej, pričom predmet sporu považuje za otázku jednoduchého právneho posúdenia. Navrhol preto,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobca
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril. Podľa neho pokuta
bola nezmyselná, išlo o neuvážené konanie revízora až šikanu. Trvá na zamietnutí žaloby.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za

bezpredmetné, účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Žalovaný sa dňa 17.01.2016
nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 210 platným cestovným lístkom v dôsledku čoho
mu bola následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné
a úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Osobné údaje boli
zistené z predloženého občianskeho preukazu, ktorým sa žalovaný preukázal revízorovi a ktorý nie je

do dnešného dňa na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra evidovaný ako stratený alebo odcudzený.
Žalobca zaslal žalovanému aj výzvu na zaplatenie, pohľadávku ani jej časť neuhradil. Žalovaný žiadnym
relevantným spôsobom nepreukazuje prípadnú nedôvodnosť nároku žalobcu. Žalovaný sám vo svojom
vyjadrení priznal, že cestoval jednu zástavku bez platného cestovného lístka.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanému v sume 70,70 eur
titulom cestovného 0,70 eur a úhrady 70 eur, pretože žalovaný sa dňa 17.1.2016 na linke MHD č.210 v Bratislave na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec

správne právne posúdil.

9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobu

zamietnuť).Odôvodnenienapadnutéhorozsudkutotižnevykazovaložiadnelogické,skutkovéaniprávne
medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať
na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa
aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

10. V predmetnej sporovej veci rozhodol súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení a dôkazov
predložených žalobcom, ktoré žalovaný účinne poprel, následne žalobca skutkové tvrdenia žalovaného
výslovne nepoprel a preto sa považovali za nesporné.

11. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

15. Právna úprava v ustanovení § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia,

teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým
vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Tátopovinnosťtvrdeniasavzťahujenaskutkovéokolnostisúvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 Civilného sporového poriadku). Porušenie

povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú
sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§
151 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcia založená podľa
§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku) skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne

popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Princíp rovnosti zbraní ako
jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe
implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a
pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Právo na
spravodlivésúdnekonanievšakniejeabsolútneajehorozsahsamôžemeniťvzávislostiodšpecifických
okolností predmetného prípadu.

16. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť
k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným
prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovaniea obhliadka. V rámci toho je žalobca povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné
dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Strana

sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.
Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania

za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v
takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z
dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci bol sporným dôvod pre ktorý žalovaný

dňa 17.1.2016 na linke MHD č. 210 v Bratislave na výzvu revízora nevedel predložiť riadne označený
cestovný lístok. Žalovaný v konaní tvrdil (a to v odpore ako aj na pojednávaní), že lístok nebolo možné
označiťvurčenomprístroji,hocisaotoopakovanepokúšal,prístrojnefungoval,revízoruvedenúsituáciu
videl, žiadal od žalovaného občiansky preukaz, pričom žalovaný nemal možnosť označiť cestovný lístok
v inom prístroji. Žalobca na odpor žalovaného proti platobnému rozkazu reagoval tvrdením, že odpor je

účelový, pričom neuviedol vlastné tvrdenia, nepodal žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, pojednávania
pred súdom prvej inštancie sa žalobca nezúčastnil, teda nevyužil možnosť poprieť skutkové tvrdenia
žalovaného, z čoho plynie záver, že žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré sa
stali nespornými. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu v spore, ktorá má za
následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení. Súd prvej inštancie

teda vychádzal správne zo skutkových tvrdení žalovaného, a preto bolo dôvodné, aby podanú žalobu
zamietol.

18. K odvolacím argumentom žalobcu tak odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové
zistenia týkajúce sa posúdenia nároku a v nadväznosti na to namietané nesprávne právne posúdenie

veci, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie vyhodnotil obsah dôkazov v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. Takže súd prvej inštancie
zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, keď aplikoval správne právne predpisy na zistený
skutkový stav, ktoré aj správne interpretoval. Rovnako nebolo zistené, že by konanie pred súdom prvej

inštancie bolo postihnuté inou procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú
naplnené.

19. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,

rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).