Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204607
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215204607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: Z.. K. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom H., Q. XX, proti žalovanému: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. H. 34, zastúpenému: JUDr.
Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, o zaplatenie 3.219,- eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/311/2015-40 zo dňa 30.1.2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Po vykonanom dokazovaní s odkazom na ust. § 724, § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 18

ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. mal za preukázané, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový
vzťah na základe ústne uzavretej príkaznej zmluvy - zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa
4.2.2013 tak, že žalovaný udelil žalobcovi plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní vedenom na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7C/11/2012, čím prejavil vôľu, aby ho žalobca v predmetnom
konaní zastupoval a žalobca toto splnomocnenie prijal. Príkazná zmluva nemusí mať formu zmluvy
písomnej, pričom nesporným je to, že žalobca žalovaného skutočne v konaní 7C/11/2012 zastupoval.
Skutočnosť, že žalovaný nepodpísal zmluvu o právnej pomoci, nič nemení na tom, že medzi stranami

sporu došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a to ústnou formou udelením plnomocenstva. Povinnosťou
žalobcu ako advokáta bolo však informovať žalovaného ako klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej
služby, o výške odmeny za úkon právnej služby, a to pred začatím tohto úkonu pod následkom straty
nárokunaodmenu.Žalovanýnamietalnesplneniepovinnostizostranyžalobcuinformovaťhooodmene.
Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že informoval žalovaného o výške odmeny za úkon právnej služby,
čo sa však nestalo, a preto súd prvej inštancie majúc za to, že žalobcovi nepatrí nárok na odmenu, jeho
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

nakoľko tento bol úspešný v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Voči tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to proti všetkým
výrokom a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel azaviazal žalovaného na znášanie všetkých trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Poukázal na
skutočnosť, že pri prevzatí veci dňa 4.2.2013 so žalovaným uzavrel Zmluvu o právnej pomoci v

písomnej forme, pričom jedno vyhotovenie zmluvy vydal žalobcovi a ďalšie si ponechal. Až neskôr
zistil, keď žalovaný odišiel, že opomenul zmluvu podpísať a že ju podpísal iba žalobca. Absencia
podpisu žalovaného je však v danom prípade irelevantnou skutočnosťou, pretože pri zmluve o právnej
pomoci postačuje ústna, ba aj konkludentná forma. Sám žalovaný zmluvu predložil na súde, jej obsah
nenamietalaajvprípade,žepísomnezmluvauzavretánebola,tátonepodpísanálistinabezakýchkoľvek

pochybností preukazuje, čo bolo predmetom dohody medzi advokátom a klientom, aký bol jej obsah a
ako bola dohodnutá odmena za právnu pomoc. Ide teda o právny úkon dostatočne určitý a zrozumiteľný
aj v časti týkajúcej sa trov zastupovania. Z posledného odseku zmluvy vyplýva jasne dohoda, že
za predpokladu dvoch - troch pojednávaní klient zaplatí 1.000,- eur + náhradu cestovného autom.
Východiskovým kritériom pri dohodnutí tejto sumy bola advokátska tarifa. Žalovaný nemal dostatok
finančných prostriedkov zaplatiť naraz túto sumu, ale zložil do pokladne advokátskej kancelárie hneď

350,- eur s tým, že postupne doplatí zvyšok. Žalovanému teda bolo známe, že za 2 - 3 úkony má
zaplatiť 1.000,- eur + náhradu cestovného, z čoho logicky hodnota jedného úkonu je vyše 300,- eur,
čo žalovaný bral na vedomie a súhlasil s tým. Presné vyúčtovanie sa malo urobiť po skončení veci a
v prípade odvolacieho konania mala byť odmena znovu dohodnutá. Neobstojí preto záver súdu prvej
inštancie, že zo strany žalobcu nebola splnená povinnosť informovať klienta o výške odmeny za úkon

právnej služby pred začatím úkonu, lebo žalovaný dobre vedel, že hodnota úkonu je vyše 300,- eur.
Osobne sa zúčastnil žalobca na šiestich pojednávaniach pred OS v Bardejove a po každom pojednávaní
spolu so žalovaným a jeho manželkou, ako aj terajším koncipientom zašli do blízkej reštaurácie, lebo
žalovaný sa potreboval o veci neustále rozprávať, komentovať priebeh pojednávania, vylíčiť svoje dojmy
a je samozrejmé, že sa venovali aj otázkam jeho nákladov a trov. Žalovaný sa ospravedlňoval, že v

tom čase pracoval v zahraničí a že nemá dostatok finančných prostriedkov, ale postupne sa snažil
prispievať nejakou sumou. Poslednú čiastku vo výške 100,- eur zaplatil v kaviarni dňa 20.1.2014, keď
ho žalobca naposledy zastupoval. Žalovaný dobre vedel, že každým pojednávaním trovy narastajú.
Žalovaný mu nedal vedieť, že zrušil plnomocenstvo, o čom sa žalobca dozvedel náhodou v júni 2014.
Dôvodomodvolaniaplnomocenstvabolaskutočnosť,žepodľažalovanéhokonaniepridlhotrvá,čonemá

nič spoločné s kvalitou poskytovania právnej pomoci. Odvolaním plnomocenstva žalovaný znemožnil
žalobcovi uplatniť prísudok od protistrany, vyúčtovanie pritom súdu predložil na sumu 4.119,- eur, ale
rozhodnutie o zastavení konania po späťvzatí návrhu novým žalobcom mu nie je známe. Mal za to, že
postupoval správne, keď po ukončení zastupovania odvolaním plnomocenstva a „spotrebovaním“ troch
úkonov za dohodnutých 1.000,- eur vyčíslil trovy v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa

počtu vykonaných úkonov. Poukázal na ust. § 730 ods. 2 OZ, ako aj na všeobecné zásady ust. § 3
ods. 1 OZ, s ktorými by bolo v rozpore, keby za rozsiahlu právnu pomoc, ktorú žalovanému poskytol,
tento nemusel zaplatiť odmenu. Je všeobecne známe, že advokátske služby sa poskytujú za odmenu,
táto odmena je odmena obvyklá, čo je tiež všeobecne známou skutočnosťou, známou nesporne aj
žalovanému.

4. K odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný, podľa ktorého odvolanie žalobcu potvrdzuje
skutočnosť, že žalobca neinformoval žalovaného ako svojho klienta o výške odmeny za úkon právnej
služby ešte pred začatím tohto úkonu. Nemožno akceptovať konštatovanie žalobcu, že túto zákonnú
povinnosť splnil dostatočne, určito a zrozumiteľne, keď zo zmluvy malo vyplývať, že „za predpokladu

2-3 pojednávaní klient zaplatí 1.000,- eur + náhradu cestovného autom.“ Potom je dôvodná otázka,
koľko vlastne má klient zaplatiť za jeden úkon právnej služby? Nemôže byť v súlade so zákonom, ak
má klient zaplatiť za jeden úkon právnej služby vyše 300,- eur. Takéto dohodnutie odmeny nemôže byť
ani platným úkonom v zmysle teórie občianskeho práva v časti týkajúcej sa náležitostí právnych úkonov.
Nakoľko teda žalovaný nebol informovaný zo strany žalobcu o výške odmeny za úkon právnej služby

určito, jasne a zrozumiteľne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý
vec správne skutkovo a právne posúdil, potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, ako
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.
1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom
prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu nemožno vyhovieť a ku svojim záverom

dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

7. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav použil správne právne
predpisy, ktoré aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa
nasledovné.

8. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.219,- eur s príslušenstvom titulom neuhradených trov

právneho zastúpenia. Keďže celkové trovy činili 4.119,- eur a žalovaný priebežne zaplatil spolu 900,- eur,
zostalneuhradenýdlhvsume3.219,-eur.Vzmyslevyčísleniaašpecifikácietrovprávnehozastupovania
zo dňa 23.3.2015 (č.l. 2) sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1
advokátskej tarify činí 370,15 eur + režijný paušál 7,81 eur v roku 2013, resp. 8,04 eur za úkony v roku
2014. Uplatňoval si náhradu za 6 úkonov právnej pomoci + náhradu cestovného za 6 uskutočnených

ciest na trase Košice - Bardejov a späť. Teda za úkony právnej služby 3.331,26 eur + 62,71 eur režijný
paušál, cestovné náhrady 100,55 eur a náhrada za stratu času 624,48 eur; spolu 4.119,- eur. Nakoľko
žalovaný postupne zaplatil sumu 900,- eur, zostáva dlžná suma 3.219,- eur.

9. Vychádzajúc zo Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 4.2.2013 (č.l. 15), ktorá nie je podpísaná žalovaným,

žalovaný požiadal o právnu pomoc vo veci vedenej na OS Bardejov sp. zn. 7C/11/2012. Po opísaní
skutkového deja žalovaný zobral na vedomie, že je predpoklad, že bude potrebné vycestovať na OS
Bardejov v tejto veci najmenej 2x, ale skôr až 3x, preto je dohodnutá paušálna odmena za právnu pomoc
vo výške 1.000,- eur + 20,- eur za každú cestu na PHM, ktorú zaplatí vždy po pojednávaní. Sumu 350,-
eur zaplatil teraz do pokladne a zvyšné sumy zaplatí postupne. V prípade prísudku, t.j. priznania trov od

protistrany,saurobípresnévyúčtovanie,vprípadeodvolaciehokonaniabudeodmenaznovudohodnutá.

10. V pripojenom spise tamojšieho súdu sp. zn. 7C/11/2012 je obsahom spisu plnomocenstvo zo dňa
4.2.2013 (č.l. 90), ktoré žalovaný udelil žalobcovi na zastupovanie v tomto konaní, pričom obaja toto
plnomocenstvo podpísali.

11. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

12. Podľa § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu

iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je
povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením
povinnosti príkazníka.

13. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. Zákon o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení účinnom ku dňu 4.2.2013, advokát je povinný v
priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške
odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v
prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.14. Ako vyplynulo z dokazovania na súde prvej inštancie, dňa 4.2.2013 obaja účastníci podpísali
plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalovaný splnomocnil žalobcu, aby ho zastupoval v konaní vedenom

na Okresnom súde v Bardejove sp. zn. 7C/11/2012. Písomná zmluva o právnej pomoci žalovaným
podpísaná nebola, avšak jej rovnopis zo dňa 4.2.2013 bol do spisu predložený samotným žalovaným.
Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu došlo dňa 4.2.2013 k uzavretiu
príkaznej zmluvy - zmluvy o poskytovaní právnych služieb v ústnej forme. Medzi stranami sporu bol
založený záväzkový vzťah, keď udelením plnomocenstva zo strany žalovaného bol žalobca poverený

na zastupovanie žalovaného v konaní pred súdom. V zmysle § 18 ods. 4 Zákona o advokácii bolo
povinnosťou žalobcu ako advokáta v priebehu poskytovania právnej služby informovať žalovaného ako
svojho klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred
začatím tohto úkonu, a to pod následkom straty nároku na odmenu. V tomto smere dôkazné bremeno
bolo na strane žalobcu. Vychádzajúc z písomného návrhu zmluvy o právnej pomoci, ako aj samotného
odvolania žalobcu, výška odmeny za úkon právnej služby mala byť „vyše 300,- eur“. Podľa žalobcu je

bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ak žalovaný mal za 2-3 úkony zaplatiť 1.000,- eur + náhradu
cestovného, z toho logicky vyplýva hodnota jedného úkonu vyše 300,- eur + cestovné. V tejto súvislosti
sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, žeby žalovaného
informoval o výške odmeny za úkon právnej služby adekvátnym spôsobom. Aj odvolací súd zastáva
názor, že informovanie klienta o výške odmeny v znení „vyše 300,- eur za úkon právnej služby“ nie je

jasné, určité a zrozumiteľné tak, ako to vyžaduje ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Správne preto
rozhodolsúdprvejinštancie,keďžalobužalobcuzamietolvcelomrozsahuakonedôvodnú.Zuvedených
dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP.

15. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, a preto ho
odvolací súd ako vecne správny rovnako postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania. V celom
rozsahu úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1

CSP aj bez návrhu, a to v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).