Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Marcián
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/201/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207643
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207643.3
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribiniova 25, Bratislava, proti žalovanému Y. G., nar. XX. X. XXXX, s
trvalým pobytom V. XXXX/XX, G. U. - X. - O., o zaplatenie 1.817,14 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.817,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.370,20 eur od 30. 8. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 18. 12. 2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému zaplatiť mu sumu 1.817,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.817,14 eur od 30. 8. 2015 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými
a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzatvoril 3. 2. 2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500102113, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur. Poskytnutý úver sa
žalovaný zaviazal splatiť (spolu s úrokom) v 42 mesačných splátkach vo výške po 47,17 eur v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa však dostal do
omeškania už s úhradou splátky č. 2, a do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do
vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, napokon celkovo zaplatil sumu 164 eur. Vzhľadom na to, že bol
v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 30. 8. 2015. Žalovaná suma vo výške
1.817,14 eur pritom predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.
2. Dňa 5. 3. 2018 doručil žalobca na tunajší súd podanie, v ktorom uviedol, že 3. 2. 2015 uzatvoril
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500102113, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal uhradiť úver
(spolu s úrokom) v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 eur (splátka istiny vo výške 35,71 eur a
úroku vo výške 11,46 eur.) Výška úrokovej sadzby bola 17,68% ročne. Žalovaný okrem predmetnej
zmluvy uzatvoril aj dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa zaviazal splácať žalobcovi ako
poskytovateľovi služby mesačnú úhradu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Splátka podľa dohody o poskytovaní služby konkrétne predstavovala
34,70 eur mesačne. Počet splátok a ich splatnosť bola dohodnutá rovnako ako počet splátok a splatnosť
splátok podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Odplata v zmysle dohody o poskytovaní služieb všaknepredstavuje úrok alebo odplatu za úver, ide o samostatný nárok, ktorý vznikol uzavretím dohody.
Žalobca však súčasne výslovne uviedol, že odplata za služby podľa dohody o poskytovaní služieb nie je
predmetom žalovaného nároku, a teda že si ju neuplatňuje. Žalobca adresoval žalovanému oznámenie
o omeškaní, v ktorom ho upozornil na to, že je v omeškaní, a že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
v príslušnej lehote si bude uplatňovať právo na zosplatnenie celkového nesplateného záväzku zo
zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nakoľko bol dlžník v omeškaní
so splátkou č. 3 o viac ako 3 mesiace, veriteľ si uplatnil právo na zosplatnenie celej pohľadávky. Odo
dňa nasledujúceho po dni doručenia tohto oznámenia, ku ktorého doručením došlo 12. 8. 2015, plynula
dlžníkovi lehota 15 dní, v ktorej mal možnosť dobrovoľne uhradiť omeškané splátky, predtým ako veriteľ
pristúpi k oprávneniu zosplatniť celý dlh. Nakoľko v príslušnej lehote 15 dní bol žalovaný aj naďalej v
omeškaní, pretože sa dostal do omeškania so splátkou úveru s dátumom splatnosti 7. 5. 2015 o viac
ako 3 mesiace, uplatnil si veriteľ právo na zosplatnenie úveru. Na dlžnú sumu splátok 1.981,14 eur (42
splátok x 47,17 eur) žalovaný uhradil 164 eur (129,62 eur na istinu a 34,38 eur na úroky.) Žalovaná suma
vo výške 1.817,14 eur (1 981,14 eur - 164 eur), teda pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 1.370,20
eur a nesplatených úrokov z úveru vo výške 446,94 eur.
3. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 24. 7. 2018 žalovaný uviedol, že
po absolvovaní predbežného rozhovoru a predbežnom podpísaní žiadosti o poskytnutie úveru s
pracovníkom žalobcu mu bol zaslaný originál zmluvy na podpis. Podľa žalovaného nie všetko, čo mu
povedal zástupca žalobcu predtým bolo uvedené v zmluve, ktorú dostal o dva týždne neskôr, avšak
preto, že už mal peniaze poslané na svoj účet, tak originál zmluvy podpísal. Po podpísaní zmluvy
však okamžite požiadal zamestnanca žalobcu, že chce všetky poskytnuté finančné prostriedky vrátiť.
Toto mu však nebolo umožnené. Trvali na splácaní s tým, že po určitých splátkach sa vybaví, aby
zostatok pôžičky mohol splatiť v hotovosti. Potom ako žalovaný splatil čiastku 164 eur, bol vyzvaný,
aby prišiel do kancelárie žalobcu v Ružomberku, kde si aj následne žalovaný podal žiadosť o splatenie
úveru v hotovosti. Zamestnanec žalobcu mu oznámil, že o tejto jeho žiadosti bude rozhodnuté do dvoch
týždňov, pričom do schválenia žiadosti nemal na splátky už nič platiť a tak žalovaný čakal, a keďže
prešli dva týždne a výsledok nevedel, šiel sa spýtať do Ružomberka, pričom zamestnankyňa žalobcu
mu povedala, aby aj naďalej čakal. Následne chodil do Ružomberka aj tri krát do týždňa. Kancelária
však už bola zatvorená a telefónne číslo na zamestnanca žalobcu bolo nefunkčné. Žalovaný zdôraznil,
že sa nevyhýba zaplateniu tohto úveru v sume 1.817,70 eur, ale žiada o možnosť splatenia do termínu
k 31. 8. 2018 v hotovosti.
4. Žalobca sa napriek výzve súdu k vyjadreniu žalovaného k žalobe nijako písomne nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba žalovaný. Žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.
6. Na zistenie skutkového stavu súd na tomto pojednávaní vykonal všetky žalobcom navrhnuté a
pripojené dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
7. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. zmluvy
8500102113 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 3. 2. 2015 v spojení s oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500102113 z 3. 2. 2015 súd zistil, že
žalobca sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške po 81,87 eur (istina úveru vo výške 35,71 eur, zmluvné
úroky vo výške 11,46 eur a splátka podľa dohody o poskytnutí služby vo výške 34,70 eur.) Predmetom
dohody o poskytnutí služby bolo dojednanie o odplatnom poskytovaní dojednanej služby. Z obsahu
zmluvy tiež vyplynulo, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur,
ako aj úroková sadzba vo výške 17,68% ročne. Splatnosť uvedených splátok bola dojednaná vždy k 7.
dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. 3. 2015 a poslednej splátky 7. 8. 2018.
8. Zo (žalobcom predloženého) oznámenia o zosplatnení z 20. 7. 2015 (v spojení s fotokópiou príslušnej
poštovej obálky) vyplynulo, že 12. 8. 2015 došlo k vráteniu tohto oznámenia o zosplatnení žalobcovi ako
neprevzaté žalovaným v odbernej lehote. V tomto oznámení žalobca upozornil žalovaného na to, že je (k
dátumu spísania tohto oznámenia) v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4 a 5, pričom aktuálne omeškanie
na najstaršej splatnej splátke, teda na splátke č. 3 je 74 dní, s tým, že po 15 dňoch od doručenia mu
tohto oznámenia a súčasne po uplynutí viac ako 3 mesiacov od splatnosti uvedenej splátky dôjde k
zosplatneniu všetkých jeho záväzkov zo zmluvy.
9. Zo (žalobcom predloženého) prehľadu platieb žalovaného na úhradu záväzkov z tejto zmluvy (na č.
l. 29 spisu) vyplynulo, že žalovaný na úhradu splátok doteraz zaplatil 164 eur. Takisto z tohto prehľadu
vyplynulo, že žalovaný zaplatil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, nakoľko podľa tohto
dôkazu poskytnutá finančná suma úveru žalovanému predstavovala v skutočnosti 1.350 eur, teda (1.500
eur - 150 eur.)10. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 3. 2. 2015, ďalej len
„nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom
úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou
rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.28. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa §
1a sa použije priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
29. Vyššie uvedená zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným napĺňa
charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. OBZ, pretože sa ňou žalobca ako veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanému do určitej výšky peňažné prostriedky, a žalovaný ako dlžník sa
zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi úroky ako aj charakteristiku zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade
išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje
spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania alebo povolania alebo zamestnania. Táto zmluva je aj spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3
OZ, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda
fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. V prípade vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali
podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za následok právny záver o tom, že daný
spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov (dokonca žalobca v oznámení
žalovanému o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere z 23. 2. 2015 nad rámec požiadaviek vyplývajúcej
zo súčasnej judikatúry najvyššieho súdu rozčlenil splátky na jednotlivé zložky.) Poplatok za poskytnutie
úveru bol v súlade s § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch dohodnutý priamo v zmluve. Rovnako
súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 OZ,
ktoré by mali vplyv na priznanie žalobou uplatneného plnenia. Výška dojednanej odplaty (úrokov) za
poskytnutý spotrebiteľský úver bola v súlade s § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia.
31.Žalobcasiuplatňovalnároknavráteniesumyposkytnutéhoúveruvovýške1.500eur,ktorejsplatnosť
bola podľa zmluvy rozvrhnutá (spolu s úrokmi a splátkami podľa dohody o poskytovaní služieb, ktoré si
však v tomto konaní žalobca výslovne neuplatňoval, a na ktoré by aj tak nemal nárok pre neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1, ods. 5 OZ) na 42 mesačných splátok po 81,87 eur (v
rámci ktorej každej splátky predstavovala istina úveru 35,17 eur a zmluvné úroky 11,46 eur), pričom
po odpočítaní žalovaným celkovo uhradenej sumy vo výške 164 eur si tak žalovaný uplatňoval nárok
na sumu 1.817,14 eur (1 981,14 eur = 47,17 eur x 42 splátok - 164 eur), ktorá suma predstavovala
sumu nevrátenej istiny úveru a nezaplatených zmluvných úrokov. Súd preto podľa § 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 OBZ priznal žalobcovi takto uplatnený nárok.
32. Žalovaný mal podľa zmluvy záväzok ešte pred uzavretím zmluvy uhradiť žalobcovi poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Tento poplatok aj ako vyplýva z prehľadu platieb žalovaného
žalovaný žalobcovi uhradil, pretože o túto sumu znížil neskôr reálne poskytnutú sumu peňažných
prostriedkov v prospech žalovaného na sumu 1.350 eur. Uvedenú platbu nemožno posúdiť ako
oprávnenú, teda takú, na ktorú by žalobca nemal nárok, a ktorú by preto nebolo možné započítať na
úhradu dlžnej sumy, pretože súd ako už uviedol nezistil žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu záver podľa
§ 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, že tento spotrebiteľský úver je bez poplatkov,
či záver o tom, že v rámci dojednania o tomto poplatku ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
1, resp. ods. 4 OZ, a to minimálne preto, že tento poplatok bol individuálne dojednaný, keďže toto
dojednanie nebolo vopred predformulované, ale výška poplatku (a najmä tá je podstatná z hľadiska
posúdenia neprijateľnosti poplatku) sa dopĺňala až v priebehu vypĺňania žiadosti o poskytnutie úveru
ručne písaným textom spotrebiteľa (§ 53 ods. 2 OZ), a pretože tento poplatok bol tiež v súlade s § 9 ods.
9 zákona o spotrebiteľských úveroch dojednaný priamo v zmluve.
33. Pokiaľ ide o dobu, za ktorú súd priznal nárok na úroky z omeškania, tak z oznámenia o zosplatnení
z 20. 7. 2015 vyplynulo, že prevzatím tohto oznámenia žalovaným (12. 8. 2015) začala plynúť 15 dňová
lehotapodľa§53ods.9OZ,ktoráuplynula27.8.2015,arovnakobolozrejmé,žeodsplatnostinajstaršej
nezaplatenej splátky č. 3 uplynula 27. 8. 2015 doba viac ako 3 mesiacov vzmysle § 53 ods. 9 OZ, preto
bolo vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 563 OZ ku 29. 8. 2015 (ako vyplýva zo žaloby) v súlades § 53 ods. 9, a teda odo dňa nasledujúceho, teda od 30. 8. 2015 začalo omeškanie žalovaného so
zaplatením mimoriadne zosplatnenej sumy, a odvtedy mal teda žalobca nárok na úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 563 OZ. Dátum 12. 8. 2015 žalobca vo svojom písomnom doplnení
žaloby doručenom na tunajší súd 5. 3. 2018 považuje za deň doručenia, pričom ide o dátum vrátenia
neprevzatej zásielky obsahujúce oznámenie o zosplatnení od žalovaného žalobcovi. Tento dátum ako
dátum doručenia oznámenia o zosplatnení žalovanému nebol žalovaným popretý, preto sa považuje za
nesporný podľa § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 290 až 300 CSP. Toto nesporné skutkové tvrdenie preto
ani nemuselo byť predmetom dokazovania.
34. Vzhľadom na to, že medzi ust. § 290 až § 300 CSP, ktoré predstavujú osobitné ustanovenia
týkajúce sa spotrebiteľských sporov, sa nenachádza žiadne, ktoré by vylučovalo aplikáciu § 151 CSP
v spotrebiteľských sporoch, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd v súlade s § 300 CSP dospel k
záveru, že takýto postup (podľa ustanovenia § 151 CSP), je možný aj v spotrebiteľských sporoch.
Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že vnútroštátny súd má ex offo (aj bez návrhu
spotrebiteľa) prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, teda na
tzv. neprijateľné podmienky. Z uvedeného preto vyplýva, že spotrebiteľ nemá povinnosť tvrdenia vo
vzťahu k nekalým podmienkam, resp. k neprijateľným podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských
zmluvách. Pokiaľ však ide o povinnosť tvrdenia (spotrebiteľa) vo vzťahu k všetkým ostatným významným
skutkovým okolnostiam (okrem existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) judikatúra
Súdneho dvora EÚ túto otázku neupravuje, a teda ani (v tomto smere) neprikazuje vnútroštátnemu
súdu nevšímať si nesplnenie povinnosti tvrdenia spotrebiteľa ako v prípade nesplnenia si povinnosti
tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dospel k záveru,
že povinnosť spotrebiteľa tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa existencie nekalých
podmienok v zmluvách) zostala (pre spotrebiteľa) aj v spotrebiteľských sporoch zachovaná. Tento záver
potvrdzuje aj argument, že inak by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, že spotrebiteľ ako žalobca
nemá povinnosť v žalobe uvádzať žiadne skutkové tvrdenia, resp. že spotrebiteľ ako žalovaný vo
vyjadrení k žalobe nie je povinný ani len uviesť, či uznáva alebo neuznáva žalobou uplatnený nárok.
Zhodnýprávnynázorvyplývaajzkomentárakustanoveniu§295CSP,str.1030až1031,Civilnýsporový
poriadok, autor - Števčík a kolektív, rok vydania 2016, vydavateľstvo C.H.BECK.
35. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby úrokov z omeškania, na ktorú súd priznal žalobcovi nárok, tak
výška základnej úrokovej sadzby W.Ó. N. V. bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 0,5 % ročne,
a preto zákonná výška úrokov z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov podľa § 3 nariadenia
predstavovala 5,05 % ročne.
36. Pokiaľ ide o sumu 1.370,20 eur, z ktorej súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal úroky z omeškania (na
rozdiel od žalobcom uplatnenej sumy 1.817,14 eur, ktorá zahŕňala okrem istiny úveru aj nezaplatené
zmluvné úroky), tak v prípade sumy 1.370,20 eur išlo iba o sumu nevrátenej istiny úveru (bez zmluvných
úrokov), ku ktorej výpočtu dospel súd tak, že zo sumy 1.500 eur ako sumy poskytnutej istiny úveru
odpočítal podľa žalovaným nepopretého a tým nesporného skutkového tvrdenia žalobcu (z doplnenia
žaloby doručeného na tunajší súd 5. 3. 2018) uvádzanú sumu 129,62 eur. Pretože nebolo možné
priznať nárok na úroky z omeškania ako druh príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ z iného
druhu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, a to zo zmluvných úrokov, pretože by to bol
tzv. anatocizmus, ktorý nemá oporu v zákone, a to ani v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom
zákonníku, ani v inom zákone a preto je nepríslušný. V súlade s tým je aj právny názor vyslovený
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 22Co 67/2017, resp. v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn.: 35 Odo 101/2002 z 24. 3. 2004. V časti nepriznaného úroku omeškania, teda
súd žalobu zamietol.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2
CSP. Porovnaním v žalobnom petite uplatnenej sumy vo výške 1.817,14 eur s príslušenstvom a súdom
priznanej sumy vo výške 1.817,14 eur s príslušenstvom súd dospel k záveru, že žalobca bol plne
úspešný, preto má podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Súčasne súd vyslovil, že o konkrétnej výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny
úradník.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.