Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205175
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozef Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: MV transport s. r. o., Jesenná 26, 080
05 Prešov, IČO: 46 292 608, zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Puškinova
16, 080 01 Prešov, proti žalovannému: UNIQA poisťovňa, a.s. Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00
653 501, zastúpeného PKK PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o zaplatenie
55.360,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
18Cb/49/2016-107 zo dňa 07.03.2017 v spojení s opravným uznesením, č. k. 18Cb/49/2016-126 zo dňa
15.06.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom po jeho oprave v prvej výrokovej časti Okresný súd Prešov (ďalej len „súd
prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

I. Konanie v časti úroku z omeškania zo sumy 55.360,00 € vo výške 5,05 % odo dňa 07.12.2015 do

19.01.2016 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51.280,00 € spolu s úrokmi z omeškania
zo sumy 51.280,00 € vo výške 5,05 % odo dňa 20.01.2016 do zaplatenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,26 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia aplikujúc ust. § 788 ods. 1,3, 795 ods. 1 a § 799 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 365 a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mal z vykonaného dokazovania

súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako
poisťovateľom bola dňa uzatvorená Poistná zmluva so začiatkom poistenia počnúc od 12.08.2014 a
predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla E. E. X.U.: T. XXX S., druh poistenia SUPER
KASKO 2005. Žalobcovi bola vystavená zo strany poisťovateľa POISTKA č. XXX XXX XXXX. Zároveň
strany sporu uzatvorili pre predmetné motorové vozidlo doplnkové poistenie finančnej straty GAP so
začiatkomkrytiapočnúcdňomXX.XX.XXXX.PoistnásumaprepoistenieGAPbolastanovenána55.360
€. Uzatvorenie poistnej zmluvy ako aj doplnkové poistenie finančnej straty GAP nebolo pre strany sporu

sporné. Žalobca si žalobným návrhom doručeným súdu uplatnil v zmysle článku 1. oddiel I. bod 5
Všeobecných poistných podmienok nárok na poistné plnenie pre prípad krádeže motorového vozidla.
Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 19.01.2016 uzavrel škodovú udalosť poisteného bez poskytnutia
poistného plnenia, nakoľko v zmysle VPP oddiel I. článok 8 odsek 5 písmeno a) poistiteľ neposkytnepoistné plnenie, ak vozidlo nebolo v čase odcudzenia zabezpečené proti odcudzeniu všetkými spôsobmi
dohodnutými v poistnej zmluve.
3. K jednotlivým námietkam ktorými namieta poistnú udalosť a má za to, že je tu potrebné aplikovať

ustanovenie oddiel I. článok 8 odsek 5 písmena a) VPP týkajúce sa výluky z poistenia, k tomuto súd
prvej inštancie konštatuje, že vykonal dokazovanie k samotnej existencii zabezpečovacieho zariadenia
a to výsluchom T. Š., ktorý potvrdil, že do predmetného motorového vozidla montoval alarm resp.
zabezpečovacie zariadenie, pričom zároveň súdu uviedol, že zálohový zdroj sirény nebol predmetom
objednávky. Zároveň súdu predložil k nahliadnutiu dva montážne listy. Pokiaľ ide o nezrovnalosti v

montážnych listoch na ktoré poukázal žalovaný, T. Š. tento rozpor odstránil vo svojej výpovedi v
konaní pred súdom, keď súdu prvej inštancie uviedol, že jeden montážny list z 23.10. podpísal sám a
druhý z 28.10. podpísala jeho manželka. Okresnému súdu bol na pojednávaní predložený aj originál
montážneho listu. Okresný súd na pojednávaní dňa 07.02.2017 oboznámil Knihu technickej služby
do ktorej sa zaznamenáva montáž zabezpečovacieho zariadenia, z ktorej mal súd za preukázané,
že predmetné motorové vozidlo bolo zabezpečené zabezpečovacím zdrojom s výnimkou zálohového

zdroja sirény.

4. Zo správy Národnej banky Slovenska, ktorá k poistnej udalosti dňa 29.07.2016 podala stanovisko
podľa okresného súdu vyplýva: ,, Je povinnosťou okrem iných v rámci tohto odborného poradenstva a
výkonu ohliadky motorového vozidla, je úlohou a povinnosťou sprostredkovateľa preveriť či je vozidlo

vybavené zabezpečovacím zariadením v zmysle VPP KASKO a podmienok poistnej zmluvy.“

5. Na základe tvrdenia poisťovne Národná banka Slovenska požiadala o vyjadrenie K.. H., ktorý
uviedol, že vykonal ohliadku vozidla, vyhotovil fotografie vozidla, ktoré dňa 31.10.2014 poisťovňa
úspešne zaevidovala do systému a túto skutočnosť spätne potvrdila mailom. Všetky informácie ohľadom

poisteného vozidla od poisteného uviedol do zápisu z ohliadky a následne do výkazu k súborovému
poisteniu motorového vozidla tzm. zaradenka. Zároveň sprostredkovateľ K.. H. uviedol, že fyzická
kontrola zabezpečenia nebola vykonaná. Na základe vykonanej ohliadky a vypracovaného výkazu
k súborovému poisteniu motorového vozidla boli tieto následne poisťovňou akceptované, pričom
poisťovňa nežiadala žiadne doplnenie. Z obsahu vyššie uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ K.. H.

ako sprostredkovateľ nekonal v zmysle vyššie uvedeného imperatívu poisťovne, ktorý bez akýchkoľvek
pochybností uložil povinnosť fyzickej kontroly zabezpečenia a pri dojednaní záväzku nekonal s náležitou
odbornou starostlivosťou. Navyše, poisťovňa podľa jeho tvrdenia sama takýto postup akceptovala.
Nežiadala žiadne doplnenie a uzatvorila so žalobcom predmetnú poistnú zmluvu. Pre podporu takéhoto
právneho záveru Národná banka Slovenska poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 7 Co

241/2013 z 11.09.2013 podľa ktorého nevyhnutné v rámci odbornej starostlivosti poisťovateľa je z jeho
strany skúmať splnenie podmienok pre uzatvorenie poistenia, ktorých nesplnenie sa môže prejaviť
uplatnením sankčných ustanovení zákona alebo výluk z poistenia.

6. Z uvedeného dôvodu je podľa súdu prvej inštancie preto námietka žalovanej strany, že nie je fyzicky

možné aby sprostredkovateľ poistenia bol technicky spôsobilý a vybavený overiť, či zabezpečovacie
zariadenie korešponduje so všetkými podmienkami uvedenými v poistnej zmluve a všeobecných
poistných podmienkach, nesprávna. Aj v prípade pripustenia záveru o relevancii argumentu žalovanej
strany o tom, že nie je sprostredkovateľ poistenia technicky vybavený overiť zabezpečovacie zariadenie
motorového vozidla v súlade s definíciou v oddiele 2, článok 5 odsek 23, podľa názoru súdu nič

nebránilo sprostredkovateľovi overiť túto skutočnosť aspoň teoreticky dopytom k poistníkovi, tak v
prípadenepravdivejaleboneúplnejodpovedezostranypoistenéhobypripadaladoúvahyzodpovednosť
postupom podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka o výluke z poistenia (§ 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

7. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie mal za to, že poisťovňa ako žalovaný prijala a
akceptovala do poistenia predmetné motorové vozidlo, uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu, vystavila
poistkuako dokladosvedčujúciuzatvoreniepoistnejzmluvy,odžalobcuakopoistníkaprijímalanásledne
poistné plnenia, z tohto dôvodu jej postup hodnotí súd prvej inštancie ako konanie, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu. Sama žalovaná strana vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2016 odkazuje na

oddiel č. I. článok 7 odsek 1 písmeno a) VPP v zmysle ktorého bol žalobca povinný odpovedať pravdivo
na všetky otázky týkajúce sa poistenia. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy splnil túto svoju povinnosť
bezvýhradne a zodpovedal sprostredkovateľovi na všetky ním položené otázky.8. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcou sa výšky poistného plnenia s poukazom na doplnkové
poistenie GAP okresný súd vychádzajúc z rozsahu poistného plnenia pre poistenie GAP, ktoré upravuje
VPP pre poistenie finančnej straty GAP článok IV. odsek 1, kedy poistným plnením z tohto druhu

poistenia je finančná strata, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou hodnotou vozidla v čase dojednania
tohto poistenia a poistným plnením zo základného poistenia zistil, že trhová hodnota poisteného vozidla
je určená postupom podľa ustanovenia článku I. odsek 6 VPP, ako najnižšia cena, ktorú malo vozidlo v
čase dojednania tohto poistenia na určenie trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania tohto
poistenia používa poistiteľ bežne dostupné cenníky tam uvedené. Z listiny, ktorú predložila žalovaná

strana je hodnota vozidla podľa databázy AutoTax 51.280 €, podľa databázy AAD 57.590 € a poistná
suma je 55.360 €. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z čl. 1 odsek 6 VPP- GAP podľa ktorého
sa trhovou hodnotou vozidla rozumie najnižšia cena, ktorú malo vozidlo v čase dojednania DP-FS
( Doplnkového poistenia GAP) tj., cena za ktorú bolo možné kúpiť vozidlo rovnakých parametrov v
danom čase. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listiny predloženej žalovaným poisťovňou
UNIQUA, a.s. a to cenníkom, ktorý bežne používa poisťovňa označenej ako Výpočet hodnoty vozidla

pre GAP. Ide o sumu 51.280 € a je to najnižšia suma t.j. trhová hodnota vozidla v čase dojednania podľa
databázy AutoTax. Okresný súd z tohto dôvodu priznal žalobcovi iba túto sumu a v prevyšujúcej časti
bola jeho žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

9. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania priznal žalobcovi

iba sumu 51.280 €.
10. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd prvej inštancie po čiastočnom zastavení konania v zmysle
podania žalobcu zo dňa 22.09.2016 zaviazal žalovaného, podľa všeobecných poistných podmienok
pre poistenie KASK02010, počnúc 20.01.2016 od ktorého sa dostal do omeškania so splnením svojho
peňažného záväzku až do konečného zaplatenia na zaplatenie úroku z omeškania (§§365,369 Obch.

zák.), tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Okresný súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania. Žalobca mal

úspech v konaní vo výške 92,63 %, jeho neúspech predstavoval 7,37 %, preto mu súd priznal rozdiel
medzi pomerom jeho úspechu a neúspechu v konaní t.j. 85,26 % ( 92,63% - 7,37%).
11. Proti tomuto rozsudku, a to proti druhému a štvrtému výroku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a
že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s dôkazným bremenom, ktorá strana
sporu má niesť dôkazné bremeno ohľadom toho, či vozidlo bolo alebo nebolo dostatočne zabezpečené
v zmysle VPP.
13. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci veci sp. zn.: 1Cdo/152/2009, v
ktorom Najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v súdnom

konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce z ust.
§ 799 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo
zväčšenie rozsahu jej následkov na poistiteľa. V súvislosti so skutočnosťou, že v konaní bolo sporné,
že vozidlo v čase škodovej udalosti disponovalo alarmom a či alarm zodpovedal požiadavke oddielu
II. čl. 5 bod 23 VPP, žalovaný by mal niesť dôkazné bremeno o tom, že vozidlo nebolo dostatočne

zabezpečené. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo/81/2010,
podľa ktorého neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje a na nikom
nemožno ... žiadať, aby preukázal nereálnu existenciu určitej právnej skutočnosti. Uvedené je podľa
žalovaného aplikovateľné aj na dôkaznú pozíciu žalovaného. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý
mal byť schopný a spôsobilý preukázať, že oproti tomu, čo tvrdí žalovaný bol vo vozidle nainštalovaný

alarm, ktorý vyhovoval technickým požiadavkám VPP. Žalovaný v priebehu konania považoval a stále
považuje žalobcom tvrdený skutkový stav za vnútorne rozporný a nekonzistentný a namieta neunesenie
dôkazného bremena žalobcom. Keďže sa okresný súd nevysporiadal so všetkými námietkami a
právnymi argumentami strán ohľadom presunu dôkazného bremena, dopustil sa podľa žalovaného
závažného procesného pochybenia, pretože doteraz nie je ustálené na kom podľa názoru súdu leží

dôkazné bremeno a či bolo stranou sporu unesené.
14. Ďalej v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že žalobca predložil žalovanému spočiatku montážny
list, zo dňa 08.10.2013, z ktorého bolo možné vyčítať, že inštalovaný alarm nedisponoval zálohovou
batériou. Montér pán Š. na výzvu žalovaného e-mailom zo dňa 15.01.2016 odpovedal negatívne, teda,že neexistuje dodanie ani montáž autoalarmu do vozidla. 08.02.2016 však pán Š. predložil žalovanému
nové vyjadrenie, v ktorom potvrdil montáž tohto alarmu do vozidla avšak bez záložného zdroja so
sirénou. Zároveň predložil ďalší montážny list, zo dňa 23.10.2013, kde už bolo vozidlo identifikované iba

ŠPZ a v rozpore s prvou verziou montážneho listu v tomto údaji o zálohovej batérii v alarme úplne chýbal.
Na pojednávaní pán Š.Í. uviedol, že jeden z montážnych listov vyhotovil on sám a druhý jeho manželka
a vyššie uvedené rozpory podľa žalovaného náležite nevysvetlil. Pred súdom ukázal na druhý montážny
list, kde má byť jeho vlastnoručný podpis, ktorý bol s dátumom 23.10.2013, tu však bol totožný dátum ako
žalobca vozidlo kúpil. V konaní bola predložená aj kniha technickej služby, v ktorej nie je zaznamenaná

montáž alarmu dňa 23.10.2013. Ak mal pán Š. k dispozícii tento záznam vo svojej montážnej knihe,
nevednom prečo na výzvu žalovaného 15.01.2016 odpovedal, že neeviduje dodanie ani montáž alarmu.
Zároveň je podľa žalovaného zrejmé, že ak bol alarm vo vozidle namontovaný tak nebol vybavený
záložnousirénouabolúdajnenamontovanývtenistýdeňakožalobcavozidlokúpil.Avtomtoprípadesa
však súd nevysporiadal s rozporom uvedených skutočností s výpoveďou žalobcu, ktorý na pojednávaní
27.09.2016 uviedol, že alarm bol montovaný pred jeho kúpou, a že počas preberania s ním išiel sám na

testovaciu jazdu, kde mal kopnúť do kolesa a vozidlo malo spustiť sirénu.
15. Ak bol aj alarm vo vozidle v čase škodovej udalosti nainštalovaný z uvedeného podľa žalovaného
vyplýva, že alarm nedisponoval záložným zdrojom, preto stále nezodpovedal technickým parametrom
ako vyžadujú EPP v odieli II., čl. 5 bod 23, podľa ktorých elektronický zabezpečovací systém musí mať
aj sirénu vybavenú zálohovým zdrojom energie.

16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uzavrel, že súd prvej inštancie správne uzavrel
aj s poukazom na stanovisko Národnej banky Slovenska, podľa ktorej je úlohou a povinnosťou
sprostredkovateľa preveriť, či je vozidlo vybavené zabezpečovacím zariadením v zmysle VPP a poistnej
zmluvy a na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn.: 7Co 241/2013, podľa ktorého informačné
povinnosti poisťovateľa voči poistenému sú súčasťou jeho odbornej starostlivosti a poisťovateľ má

povinnosť ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy skúmať, či moment poistenia spĺňa všetky požiadavky
obsiahnuté v poistnej zmluve a vo VPP.
17. Žalovaný však považuje za nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého má žalovaný
povinnosť zistiť, či už vlastným šetrením alebo dopytom žalobcu, či je vozidlo zabezpečené v súlade s
požiadavkami VPP. Aplikáciou jednostranného vyhlásenia Národnej banky Slovenska bola spoločnosti

UNIQA odobraná možnosť konať pred súdom, nakoľko sa rozhodlo o jej právach a povinnostiach bez
možnosti sa brániť. Žalovaný poukázal na to, že stanovisko, na ktoré súd prvej inštancie odkazoval,
vypracoval úsek ochrany financovania a spotrebiteľa NBS, pričom rovnako citovaný rozsudok Krajského
súdu v Žiline sa zaoberá poistným vzťahom medzi fyzickou osobou spotrebiteľom a poisťovňou.
Žalovaný nevidí dôvod prečo okresný súd tiahol rovnaké ochranárske pravidlá platné v spotrebiteľských

vzťahov aj do vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je vzťahom podnikateľským. Informačné
povinnosti ani povinnosť skúmať, či vozidlo spĺňa požadované zabezpečovacie parametre ešte pred
uzavretím poistnej zmluvy žalovanému nevyplývajú ani zo žiadneho právneho predpisu ani uzavretej
poistnej zmluvy či VPP. Žalobca je podnikateľom, ktorý má byť spôsobilý posúdiť riziko zmluvy a
všetky jej podmienky ešte pred uzavretím. Zároveň podľa žalovaného je reálne nemožné vykonávať

kontrolu splnenia podmienok poisťovňou, keďže podmienky sa vyžadujú nielen pri vstupe do poistenia,
ale aj po čase vzniku poistnej udalosti. Pri aplikácii vyjadrenia Národnej banky Slovenska by došlo k
výraznému zaťaženiu poisťovateľov, ktoré by taktiež výrazne zasahovalo do rovnoprávnosti účastníkov
súkromno právneho záväzkového vzťahu. Podľa žalovaného bol žalobca ako podnikateľ plne schopný
sámprešetriťazhodnotiťpoistnépodmienkyzmluvy,ktorúuzavrelazabezpečiťvozidlospôsobom,ktoré

VPP požaduje. Sprostredkovateľ pre uzavretie poistných zmlúv predsa nie je a ani nemôže byť technicky
vybavený na to, aby vedel posúdiť či každé vozidlo, ktoré má byť poistené spoločnosťou UNIQA spĺňa
technické požiadavky zabezpečenia.
18. Argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný mal žalobcu upozorniť na to, akým alarmom má byť
vozidlo vybavené považuje žalovaný za účelovú a oportunistickú s cieľom vyhnúť sa následkom

žalobcovej nedbalosti. Žalovaný má za to, že žalobca bol plne spôsobilý prečítať si poistnú zmluvu
s VPP a zabezpečiť vozidlo takým spôsobom, ktorým sa zaviazal uzavretím poistnej zmluvy. V tejto
súvislostižalovanýdaldopozornosti,žezáložnásirénazabezpečovaciehozariadeniabolanevyhnutným
predpokladom, aby bolo vozidlo predmetom poistnej zmluvy. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, zo dňa 30.08.2005 vo veci 32Odo/122/2005.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
navrhol žalovaný zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
20. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného bol toho názoru, že v konaní nenastali sporné
žiadne skutkové okolnosti. Zásadná námietka spočívajúca v existencii a montáži zabezpečovaciehozariadenia v odcudzenom vozidle bola podľa žalobcu nepochybne odstránená, a to s výpoveďou
svedka T. Š. na pojednávaní dňa 29.11.2016, keď dôvodom prvého chybného hlásenia bola zmena
EVČ predmetného vozidla, na ktorú EVČ bola montáž zariadenia viazaná a zároveň oboznámením

sa s obsahom tzv. technickej služby, ktorá rovnako obsahuje relevantný záznam o montáži
zabezpečovacieho zariadenia v predmetnom odcudzenom motorovom vozidle. Pokiaľ žalovaná strana
relativizuje vzťah žalobcu a T. Š. ako predpojatý s následkom nedôveryhodnosti predmetného vzťahu
z dôvodu dlhodobej vzájomnej spolupráce dal žalobca do pozornosti obsah výpovede T. Š., zo dňa
29.11.2016, ktorým pripustil poznanie sa z videnia, avšak spoluprácu so žalobcom vylúčil. Preto

podľa žalobcu neobstojí záver žalovaného, v zmysle ktorého žalobca mal niesť dôkazné bremeno k
existencii zabezpečovacieho zariadenia v odcudzenom motorovom vozidle, nakoľko k tomuto tvrdeniu
bol poskytnutý dôkaz vyššie uvedenou svedeckou výpoveďou, obsah ktorej dal odpovede na otázky
sporných stanovísk k predmetnej montáži, podporený oboznámením obsahom knihy technickej služby
s existenciou záznamu o montáži.
21. Žalobca vyslovil názor, že celá právna obrana žalovaného je založená a nesie znaky konania v

rozpore s poctivým obchodným stykom, kedy takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu. V tejto
súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že prax žalovaného od uzavretia predmetnej poistnej zmluvy
v spojení so spôsobom jej uzavretia medzi stranami sporu podľa jej špecifikácie tak, ako je súčasťou
súdneho spisu, je zo strany žalovaného koncentrovaná na zneužitie práva, na elimináciu a kompenzáciu
vlastného rizika pri obchodovaní, prípadne svojej neschopnosti alebo nepozornosti pri uzatvorení

zmluvy. Žalovaný nemal výhradu aplikovať vyššie uvedený právny vzťah spočívajúci v existencii poistnej
zmluvy medzi stranami sporu, čo do prijímania svojich výhod (príjem poistného), avšak v prípade plnenia
svojej povinnosti zmluvného poistného vzťahu, žalovaný toto odmieta z dôvodov, ktoré podľa názoru
žalobcu nie sú spôsobilé obstáť. Okrem uvedeného dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že žalovaný
na podporu svojich právnych argumentov pripája judikát Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 32 Odo/122/2005

z 30.08.2005, kedy aj z obsahu citácii žalovaného je zrejmé, že daný judikát na danú vec ani skutkovo ani
právne nedopadá, nakoľko zrejme vychádza z rozličných východísk a upravených poistných podmienok,
v spojení s ktorými je tam uvedená udalosť podľa judikátu len škodovou, nie poistnou udalosťou. Rozdiel
vdefiníciutýchtopojmovjezaloženýkonanímažpotom,čobolapoistnázmluvauzavretá.Azuvedeného
teda podľa žalovaného vyplýva, že v tejto právnej veci je právne konformný judikát Krajského súdu Žilina

vo veci sp. zn.: 7Co/241/2013 a s ním spojená aplikácia práva spôsobom, ktorým argumentovala vo
svojom stanovisku NBS v podaní vo veci zo dňa 29.07.2017.
22. Všetky okolnosti rozhodujúce pre uzatvorenie poistnej zmluvy museli byť žalovanému známe
v momente jej uzavretia, preto nemožno dovodiť záveru žalovaného, že vozidlo sa bez záložnej
sirény nestalo predmetom poistnej zmluvy. Uvedené stanovisko žalobcu konzekvuje tú skutočnosť, že

odcudzeniemotorovéhovozidlavovlastníctvežalobcujevpredmetnejprávnejvecipoistnouudalosťouv
zmysle definície tohto pojmu podľa všeobecných poistných podmienok pre poistenie VPP, pre poistenie
Kasko 2010 podľa oddielu I. čl. 1 ods. 4 v spojení s oddielom II. č. 2 ods. 1 písm. h) vydaných žalovaným.
Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu na mieste právna aplikácia kogentného ust. § 799 Občianskeho
zákonníka, kde ods. 3 obsahuje sankciu pre vedomé porušenie povinností uvedených v ods. 1,2, ktoré

porušenie na strane žalobcu nebolo v konaní preukázané, resp. žalovaný v tomto procesnom postavení
nič neprodukoval. Sankcionované je teda iba vedomé porušenie povinností uvedenej v ods. 1,2, a to len
zapredpokladu,žemalopodstatnývplyvnavznikpoistnejudalosti(beztohobyzrejmekpoistnejudalosti
nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Či išlo o vedomé porušenie
povinnosti a či v dôsledku toho nastali uvedené následky musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky

splnené poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na
rozsah jeho povinností plnení. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť.
23. Žalobca bol teda toho názoru, že po právnej stránke bola vec súdom prvej inštancie posúdená
správne, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
24. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich námietkach ohľadom vážneho

rozporu v skutkovom stave (pochybnosti ohľadom montáže zabezpečovacieho zariadenia vo vozidle),
ktorý podľa žalovaného v priebehu prvostupňového konania nebol odstránený. Na rozdiel od tvrdenia
žalobca považoval žalovaný výpoveď svedka T. Š. spolu s dvoma montážnymi listami a záznamom
z knihy technickej kontroly za dôvod pretrvávajúci nejasností a rozporov, pričom zopakoval svoje
výhrady uvedené v odvolaní vrátane dátumu údajného vykonania montáže zabezpečovacieho systému,

ktorý sa zhoduje s dátumom nadobudnutia vozidla žalobcom, čo je však podľa žalovaného v rozpore
s predchádzajúcim vyjadrením konateľa žalobcu na pojednávaním konanom dňa 27.09.2016. Podľa
žalovaného z VPP vyplýva, že žalovaný poistil iba takú krádež vozidla, pri ktorej tretia osoba pri jeho
odcudzení zároveň prekoná prekážku, alebo dohodnuté zabezpečovacie zariadenie. K rovnakémuvýsledku podľa žalovaného dospel aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn.: 32 Odo
122/2005. Uvedený výklad má pritom svoje ratio, predovšetkým v tom, že poisťovňa na seba nemôže
preberať akékoľvek riziko vzniku náhodnej udalosti bez toho, aby sa zároveň vyžadovala určitá miera

starostlivosti a obozretnosti aj zo strany poisteného. Podľa žalovaného Najvyšší súd správne vyložil
akým spôsobom je potrebné čítať poistné podmienky a poistnú zmluvu a že nedodržanie niektorých z
dohodnutých podmienok vlastne znamená, že nejde o poistnú udalosť tak ako to bolo dohodnuté, ale
vzniknutú škodu svoju vlastnú neobozretnosť musí poistený znášať sám.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to bolo uvedené

v jeho odvolacom petite.
26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený v jeho napadnutej vyhovujúcej časti
ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.
1,2 CSP. A rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Zároveň odvolací súd poukazuje,

že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe
čohobolivspojenísust.§378ods.1CSPsplnenéprocesnépodmienkykriadnemuvyhláseniurozsudku
krajským súdom.
27. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.
28. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
30. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
31. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 387 ods. 1,2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je
postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom
zvýraznia právne významné, alebo prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu

je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.10.2009, v zmysle
ktorého... ,,odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho

súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V
tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2Cdo/170/2005,
v zmysle ktorého... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa,
tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/147/2011 z 25.04.2012, podľa ktorého... „odvolací

súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.“
32. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke

ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom
odvolaní namieta skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
vykonaným dôkazom zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenieNajvyššiehosúduSR,zodňa14.09.2011sp.zn.:3Cdo/204/2009,vzmyslektorého...„dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci (§ 132
OSP)“. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommázhľadiskapravdivostiten-ktorýdôkazzhodnotiť.Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04) aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka

(I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto zákonného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie Okresného súdu v rovine dokazovania
a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR,
sp. zn.: I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdom konaní prebieha vo

viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie“.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak
rýchly priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo
v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej

veci nie je relevantný.
33. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné
dôkazy produkované účastníkmi v prvinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a
interpretovaných právnych noriem na dostatočné a správne zistený skutkový stav veci.

34. K Odvolacím námietkam žalovaného, že tento nemohol preukazovať neexistenciu alarmu alebo
že tento alarm technicky nezodpovedal požiadavkám na dostatočné zabezpečenie záložného zdroja
sirény v zmysle VPP žalovaného, odvolací súd uvádza, že akékoľvek rozpory, resp. pochybnosti
vnášané žalovaným k vyššie uvedeným skutočnostiam boli odstránené výpoveďou svedka T. Š., keď
dôvodom jeho prvého chybného hlásenia, resp. prvej odpovede zo dňa 15.01.2016, kedy žalovanému

odpovedal, že neeviduje dodanie ani montáž autoalarmu do vozidla, bola skutočnosť, že žalovaný v
žiadosti pre tohto svedka o podanie informácie uviedol evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré malo
v čase krádeže t.j. po kúpe žalobcom, nie predchádzajúce evidenčné číslo, ktoré bolo na motorovom
vozidle v čase, keď sa montovalo toto zabezpečovacie zariadenie. Skutočnosť, že k namontovaniu
zabezpečovacieho zariadenia došlo v ten istý deň ako žalobca predmetné motorové vozidlo kúpil samo

o sebe nič nepreukazuje, pričom skutočnosť montáže zabezpečovacieho zariadenia, ktoré spĺňa kritéria
VPP žalovaného vrátane zálohového zdroja napájania je chronologicky zaznamenaná „v evidencii zmlúv
o poskytovaní bezpečnostnej služby a zmlúv o poskytovaní technickej služby“ vrátane druhu tohto
zabezpečovacieho zariadenia a dátumu jeho montáže, preto bolo na žalovanom vyvrátiť tieto dôkazy
spočívajúce v zázname v knihe technickej služby a výpovede T. Š.Í., resp. z predloženého originálu

montážneho listu. Žalovaný však na rozdiel od žalobcu nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, a to že k montáži zabezpečovacieho zariadenia do vozidla žalobcu buď
nedošlo,resp.žetotozariadenienemalonáležitostivzmysleVPPžalovaného.Nejednásatedaakotvrdil
žalovaný v podanom odvolaní o preukázanie neexistencie určitej právnej skutočnosti, ale o prenesenie
dôkazného bremena na žalovaného zo žalobcu, keď žalobca označením svedka a listinných dôkazov

dostatočne preukázal montáž zabezpečovacieho zariadenia vrátane záložného zdroja napájania, preto
pokiaľ žalovaný uvádza, že k tejto montáži nedošlo, resp. že toto zabezpečovacie zariadenie nemalo
požadovanénáležitostibolpovinnýoznačiť,resp.predložiťnapreukázanietýchtosvojichtvrdenídôkazy,
čo však neurobil.
35. V ďalšej námietke žalovaného ohľadom jednostranného vyhlásenia NBS, ktorým okrem iného

NBS uviedla, že ,,je povinnosťou okrem iných v rámci tohto odborného poradenstva a výkonu
obhliadkymotorovéhovozidlajeúlohouapovinnosťousprostredkovateľapreveriť,čijevozidlovybavené
zabezpečovacím zariadením v zmysle VPP KASKO a podmienok poistnej zmluvy“ je podľa odvolacieho
súdu potrebné uviesť, že z tohto stanoviska nijako nevyplýva, že by sa týkalo výlučne spotrebiteľov a
naopak, je to práve NBS, ktorá v zmysle Zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov udeľuje povolenie na vykonávania poisťovacej činnosti, kontroluje poisťovne a
dokonca schvaľuje aj jednotlivé poistné plány vrátane všeobecných poistných podmienok. Preto pokiaľ
dozorný, kontrolný a regulačný úrad akým je Národná banka Slovenska v poisťovníctve poskytne takéto
jednoznačné stanovisko, je toto stanovisko pre poisťovne vrátane žalovaného záväzné a v prípade
jeho nerešpektovania sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, že sa

jedná o zneužitie práva na elimináciu a kompenzáciu vlastného rizika žalovaného nesúce znaky konania
v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď na jednej strane žalovaný bez akýchkoľvek námietok
inkasuje poistné avšak v prípade ak nastane povinnosť plniť z poistnej zmluvy v prípade škodovej
udalosti, toto odmieta z dôvodov, pre ktoré vlastne nemohol ani uzavrieť poistnú zmluvu, a teda aniinkasovať samotné poistné. V prípade ak by si odvolací súd osvojil výklad žalovaného, musel by potom
konštatovať, že na strane žalovaného, ktorý uzavrel poistnú zmluvu so žalobcom, ktorý nespĺňal poistné
podmienky a inkasoval napriek tomu od žalobcu poistné došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo

výške takto zaplateného poistného. Je neprípustné, aby na jednej strane žalovaný uzatvoriac poistnú
zmluvu inkasoval poistné a na druhej strane v prípade výskytu poistnej udalosti tvrdil, že všeobecné
poistné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy, žalobca nesplnil, a teda mu
nemôže poskytnúť poistné plnenie.
36. V zmysle vyššie uvedeného bolo preto dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387

ods. 1,2 CSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním
žalovaného osobitne dotknutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bolo pri potvrdení rozhodnutia
o zaväzujúcom výroku vo veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,

ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).