Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210601
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3514210601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
č. XX, 2/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XX, proti žalovaným: 1/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
č. XXX, 2/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, obaja zastúpení A.. K. Z., advokátom so sídlom v
E. A. nad K., ul. L.. W.. 4, o zaplatenie XX.XXX,XX € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. októbra 2017, č. k. 6C/35/2016-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Výrokom
II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V rozhodnutí konštatoval,
že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy
vo výške 69.707,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 69.707,23 eur
od 07.03.2005 do zaplatenia, z titulu poskytnutia pôžičky žalovaným dňa 07.03.2005. Žalovaní 1/, 2/ v
priebehu konania vzniesli námietku premlčania. Súd citoval ustanovenie § 357, § 358 ods. 1, 2, § 100

ods. 1, 2, 3 a § 101 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobu žalobcov 1/, 2/ je
potrebné zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že právo žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy z titulu
pôžičky je právom, ktoré podlieha premlčaniu, preto súd ako prvotnú otázku na námietku premlčania zo
strany žalovaných skúmal, či uplatnený nárok žalobcov nie je premlčaný. Konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcami 1/ a 2/ ako veriteľmi a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola
uzavretá zmluva o pôžičke - „prehlásenie“, kde veritelia prehlásili, že dňa 07.03.2005 požičali dlžníkom
finančnú čiastku v sume 2.100.000,- Sk v hotovosti. Dlžníci sa zaviazali, že dlžobu v plnej výške splatia

najneskôr do 31.12.2006. Pre prípad platobnej neschopnosti dlžníci súhlasili s vyúčtovaním úrokov vo
výške 10% ročne z dlžnej sumy do konca roka 2006 a v prípade ďalšej platobnej neschopnosti súhlasili
s exekúciou na hnuteľný a nehnuteľný majetok. Súhlas s týmto prehlásením potvrdili veritelia a dlžníci
svojimi podpismi. Uvedené podpisy boli podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov osvedčené na
Notárskom úrade notárky O.. J. T. v E. A. na K. dňa 12.04.2005. Ďalšie samostatné „prehlásenie“ urobili
žalovaní dňa 07.03.2005, v ktorom prehlásili, že prijali od žalobcov 1/, 2/ pôžičku vo výške 2.100.000,- Sk
v hotovosti. Podpisy dlžníkov boli podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov osvedčené na Notárskom

úrade notárky JUDr. J. T. v E. A. na K. dňa XX.XX.XXXX. Súd na základe zistených skutočností dospel
k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcov je premlčaná z dôvodu, že dňom 31.12.2009 došlo k
uplynutiu premlčacej doby. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.11.2014, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby odo dňa splatnosti pôžičky dňa 31.12.2006. Vzhľadom k uvedenému, uplatnený nárokžalobcov ako premlčaný zamietol a meritom veci samej sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/. V odvolaní uviedli, že podľa
ich názoru k splneniu podmienky premlčania nedošlo, nakoľko žalovaný 1/ viackrát priznal svoj dlh,
naposledy v auguste 2012 počas osobného stretnutia. Okrem osobného stretnutia priznal žalovaný 1/
svoj dlh viackrát telefonicky, ako aj prostredníctvom SMS správ. Preto žiadali súd o tiež dôkaz, že k
premlčaniu pohľadávky nedošlo. V odvolaní označili telefónne čísla, z ktorých v období rokov 2006 až

2012 komunikoval žalovaný 1/ a kde žalovaný prisľúbil splatenie dlhu formou splátok, ku ktorým však
nedošlo.
3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

4. V danej veci súd prvej inštancie žalobu žalobcov po vznesení námietky premlčania zo strany
žalovaných zamietol z dôvodu, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobcovia 1/, 2/ tento právny záver
súdu prvej inštancie spochybňujú a tvrdia, že premlčacia doba stanovená zákonom neuplynula, nakoľko
žalovaný 1/ mal viackrát, a to na osobnom stretnutí alebo telefonicky, uznať svoj dlh.

5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

6. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

10. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniklo povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba

nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v občianskom-súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1
tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje
prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky
škody a podobne (porovnaj R 29/1983).

11. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/, ako veritelia a
žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 07.03.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia 1/ a
2/ požičali žalovaným 1/ a 2/ finančnú čiastku v sume 2.100.000,- Sk v hotovosti. Dlžníci sa zaviazali,
že dlžobu v plnej výške splatia najneskôr do 31.12.2006.

12. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka začala v
danej veci plynúť dňa 01.01.2007 a uplynula dňa 01.01.2010. Žaloba bola žalobcami 1/, 2/ podaná nasúde dňa 21.11.2014, teda preukázateľne po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, zakotvenej
v ust. § 101 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobcovia 1/, 2/ sa v konaní bránili tým, že zo strany žalovaného 1/ došlo k uznaniu dlhu, z čoho
odvíjali svoje presvedčenie, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Z vykonaného dokazovania ani z
obsahu spisu však žalobcami 1/, 2/ tvrdené skutočnosti o uznaní dlhu žalovanými 1/, 2/, príp. žalovaným
1/ nevyplývajú; žalobcovia 1/, 2/ nepredložili súdu žiadny dôkaz o tom, že by k uznaniu záväzku zo strany
žalovaných došlo. Z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že k tomu, aby uznanie

dlhu vyvolalo účinky, je nevyhnutné, aby uznanie dlhu dlžník urobil písomne; naviac pri premlčanom dlhu
(ako by tomu bolo v tomto prípade), by uznanie dlhu vyvolalo tento právny následok iba v prípade, ak
by ten, kto takýto dlh písomne uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Z dokazovania, vykonaného pred súdom prvej inštancie, však nevyplynulo, že by žalovaní 1/ a
2/, príp. žalovaný 1/, dlh voči žalobcom 1/ a 2/ písomne uznali. Napokon aj žalobca 1/ pri svojom

výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2017 tvrdil, že k uznaniu dlhu malo dôjsť niekedy v roku 2011 alebo
2012 žalovaným 1/ iba ústnou formou (ani tieto skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie však
neboli preukázané), z čoho nepochybne vyplýva, že písomným uznaním záväzku zo strany žalovaných
žalobcovia nedisponujú. Bez písomného uznania dlhu potom nemohlo dôjsť k prerušeniu pôvodnej
premlčacej doby, zakotvenej v ust. § 101 Občianskeho zákonníka a k začatiu plynutia novej, 10-ročnej

premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.

15. Preto súd prvej inštancie správne nárok žalobcov 1/, 2/ ako premlčaný zamietol bez toho, aby vecne
posudzoval opodstatnenosť uplatneného nároku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobcovia
v odvolaní požadujú vykonanie nového dôkazu - vyžiadanie komunikácie od mobilného operátora, kde

by mala byť zachytená zreteľná komunikácia o uznaní dlhu, odhliadnuc od skutočnosti, že ani tento
dôkaz by nebol spôsobilý preukázať uznanie záväzku zo strany žalovaných v písomnej forme, jedná sa
dôkaz, ktorý nebol žalobcami uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ani v prípade jeho
predloženia by na takýto dôkaz v zmysle ust. § 366 CSP odvolací súd už prihliadať nemohol.

16. Odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ preto neboli dôvodné.

17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.