Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215356
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobkyne: L. W., F.. XX.XX.XXXX, P. XX/XX, XXX
XX U., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/31/2016-56 z 12.2.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 300 eur v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany

žalovaného na základe rozsudku Okresného súdu H. sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX, na základe ktorého
súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2012
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. V danom prípade žalobkyňa v konaní vedenom
pod sp. zn. XXC XXX/XXXX úspešne uplatnila porušenie práva spotrebiteľky a táto skutočnosť zakladá
právny nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Jednoznačne okolnosti, za ktorých
došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu, okolnosti, pre ktoré bola dohoda o zrážkach zo mzdy vyhlásená za
neplatnú, ako aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky o odklade splátok sú tými, ktoré apriori sú hrubým

porušením práv spotrebiteľky. Žalobkyňa sa za okolností, ktoré uviedla vo výpovedi, musela domáhať
ochrany svojich práv nariadením neodkladného opatrenia a žalobou o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy, inak by žalovaný bez akýchkoľvek pochybností naďalej voči nej uplatňoval nároky a žiadal
zamestnávateľa, aby jej vykonával zrážky zo mzdy na základe neplatnej zmluvy uzavretej s výškou
úrokovej sadzby nepochybne úžernou a v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie práv žalobkyne ako
spotrebiteľky je konštatované v rozhodnutí súdu prvej aj druhej inštancie. Pri určení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia súd prihliadol k sociálnemu statusu žalobkyne, jej osobným a rodinným

pomeromaspôsobu,akýmdošlokporušeniujejpráv,ktoréúspešneochránilavkonaníXXCXXX/XXXX.
Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením jej
práva spotrebiteľky, ktoré porušenie bolo vyslovené a konštatované rozsudkom vo veci XXC XXX/XXXX,
súd poukázal na tú skutočnosť, že zneužitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy pri úvere s takýmúžerným úrokom je dostatočným pre odškodnenie za situáciu, ktorej bola vystavená v danom prípade
žalobkyňa ako spotrebiteľka, a to úplne nezákonne. Preto ak žalobkyňa požaduje za takéto porušenia
svojho spotrebiteľského práva finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, súd ho považoval vzhľadom

na okolnosti prípadu za primerané a jej nároku vyhovel.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP. Súd ustálil,
že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na 100 % náhradu
trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

5. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Z rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť. Súd prvej

inštancie toto právo nekonkretizoval, čo znamená že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či je
splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Zákonná úprava nepriznáva
primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil nejaké právo, ale len vtedy, ak
úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa. To, že by súd prvej inštancie
mal preukázané, že došlo k porušeniu práva na ochranu spotrebiteľa určeného zákonom, z rozsudku

nevyplýva. Súd prvej inštancie odôvodnil vznik nároku všeobecne, neurčito, čo spochybňuje, ako a čím
vlastne dôvod nároku bol preukázaný. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 14/07, ako
aj na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 199/09. Z vykonaného dokazovania, skutkových zistení a
právneho posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného v napádanom rozsudku nevyplýva, či je splnený
zákonnýpredpokladprevzniknárokunafinančnézadosťučinenie.Súdomuvádzanézáveryneumožňujú

posúdiť, či v konaní vôbec boli splnené podmienky pre postup podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z. Nárok na finančné zadosťučinenie zákon nespája s postavením osoby ako spotrebiteľa, ale s
porušením práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Z toho potom vyplýva, že takýto nárok nevzniká
osobe titulom jej postavenia spotrebiteľa, ale len v spojení s konkrétnym právom. Súdom uvádzané
skutočnosti neodôvodňujú splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ani sumu

finančného zadosťučinenia. Rozsudok je jednostranný a neobjektívny, dôsledne nevychádza ani zo
znenia zákona.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol a
žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia, ako aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Napadnuté

rozhodnutie zodpovedá kritériám daným v ustanovení § 220 CSP. Odvolacie námietky sú nedôvodné a
nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Preto navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na
včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne, uplatnený na základe právoplatného
rozhodnutia o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
z 22.2.2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, z titulu spotrebiteľského zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súdedomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo

povinností ustanovených Zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely

ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

12. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre
vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu

práva alebo povinnosti dôjde.

13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

14. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či

došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného
rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

15. Vo veci sp.zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu H. sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 22.2.2012 uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovaným. Vo vzťahu k uplatnenému nároku mala žalobkyňa v konaní plný
úspech. Rozsudok Okresného súdu H. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX z 25.2.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v H. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX z 23.2.2016, nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2016.
Až právoplatným ukončením konania vo veci sp.zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu H. bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať

od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

16. Žalobkyňa sa voči žalovanému bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne
domohla určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z
22.2.2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných dojednaní, a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, pretože konanie žalovaného jej
privodilo ujmu vo sfére osobného, rodinného a spoločenského života. Aj s prihliadnutím na postojžalovaného vo veci Okresného súdu H. sp.zn. XXC/XXX/XXXX, v ktorom spochybňoval dôvodnosť
žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z
22.2.2012,žalobkyňaboladlhodobonedôvodnevystavenápsychickémuvypätiuastavuprávnejneistoty

až do doby právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Pritom je zrejmé, že tento
stav vyvolal žalovaný.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie v
súdom priznanej výške 300 eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne,
ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku
konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ,
teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

Žalobkyňa sa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

19. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

20. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP

tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov rozhodne v
súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).