Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/394/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212209726
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212209726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XX, L. X., právne zastúpený: Legium s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Bukureštská 3, 811 04 Bratislava (pôvodná žalobkyňa C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX,
L. X.), proti žalovanému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX L. X., zastúpený
splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária Mikáči, s.r.o., so sídlom Prievozská 4, 821
09 Bratislava, IČO:47252871, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/68/2012-242 zo dňa 18. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť pôvodnej žalobkyni 19.815,72 €
spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5 % ročne od 12.06.2012 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol o súdnom poplatku, že žalovaný je povinný zaplatiť
na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Dunajská Streda 1.189,- € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Napokon výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že pôvodná žalobkyňa má nárok voči

žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, v akom zlom technickom
stave bola nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom v súčasnosti je opäť žalovaný. Bolo preukázané, že
na nehnuteľnosti boli vykonané stavebné práce a stavebné úpravy, čím došlo k zhodnoteniu tejto
nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či pôvodná žalobkyňa mala stavebné povolenie resp. či ohlásila
drobnú stavbu v zmysle Stavebného zákona príslušnému stavebnému orgánu, pretože žalobkyňa

následne mala zákonnú možnosť si tieto stavby pokiaľ pre ne bolo potrebné stavebné povolenie
alebo ohlásenie drobnej stavby dodatočne v súlade so Stavebným zákonom zlegalizovať. K tomuto
však nedošlo, nakoľko boli obnovené vlastnícke práva žalovaného k spornej nehnuteľnosti. Samotná
skutočnosť, že na tieto práce nebolo vydané stavebné povolenie alebo stavby neboli oznámené
stavebnému úradu, nemá vplyv na to, že nehnuteľnosť žalovaného sa v skutočnosti zhodnotila. Na tomto
nič nemenia ani tvrdenia žalovaného o tom, že stavebnými úpravami na nehnuteľnosti mu práve vznikli
škody. Pokiaľ žalovanému pôvodná žalobkyňa škodu spôsobila, nič nebráni žalovanému domáhať sa

náhrady škody samostatnou žalobou voči žalobkyni. Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal za
jednoznačne preukázané, že žalovanému na úkor pôvodnej žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie
v žalovanej výške v zmysle záverov znaleckého posudku, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní bol v celom
rozsahu úspešný a preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Odvolanie žalovaného, ktoré odôvodňuje tým, že prvostupňový súd nevykonal dôkazy rozhodujúceho
významu potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd vykonanými dôkazmi nedostatočnej
právnej sily dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym pochybeniam, rozhodnutie súdu
I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď slabú dôkazovú matériu súd
vyhodnotil ako jednoznačnú vo veci a nezaoberal sa problematikou sporu do jeho podstaty. V rozsudku

súdu prvého stupňa je uvedená suma 53.110,27 eur ako kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť.
Vyvstáva otázka - bola táto kúpna cena aj skutočne zaplatená, keď nehnuteľnosť podľa vyjadrenia
svedkov bola schátralá? Akú úlohu zohrali pri kúpe a predaji nehnuteľnosti na začiatku firmy uvedené
v rozsudku a pán Kamenec, ktorý odpredal nehnuteľnosť žalobkyni? Bol proces kúpy nehnuteľnosti
p. Kamencom vôbec právne možný? A takisto následne predaj žalobkyni vzhľadom na právny stav
predtým? Vypočutí svedkovia v podstate v ničom nepresvedčili. Ich svedecké výpovede nie sú pádnymi

argumentamivoveci.Žalobkyňavykonalarekonštrukciunehnuteľnostinasvojenáklady,avšaknačierno,
bez ohlásenia stavebnému úradu obce, resp. bez stavebného povolenia. Tak ako je uvedené v bode
14 Rozsudku, jedná sa o protiprávny stav, ktorý v spojitosti s argumentami uvedenými v odvolaní
žalovaného nezakladá právo na vznik bezdôvodného obohatenia a tým ani na jeho vydanie, nakoľko
neexistuje. Namieta v odvolacom konaní nedostatok pasívnej legitimácie žalobkyne, jej žaloba nie je

dôkazovo, vecne a určito vyargumentovaná. Žalovaný nemal so žalobkyňou žiaden záväzkový vzťah.
V čase výkonu rekonštrukcie bola žalovaná vo vzťahu s Jánom Kamencom. Bude potrebné, aby sa
súd vysporiadal s otázkou, kto za škodu zodpovedá, od akého dátumu ku škode došlo. Uplatňuje v
odvolacom konaní kompenzačnú námietku, ktorú odôvodňujem tým, že žalobkyňa bezplatne užívala
môj majetok - nehnuteľnosť pozostávajúcu z domu a záhrady, po dobu viac ako 5 rokov. V širšom okolí

Šamorína, do ktorého spadá aj obec Eliášovce, v ktorej je situovaný dom žalovaného o výmere 767
m2 (zastavané plochy a nádvoria) a záhrady o výmere 1014 m2, sa podobné nehnuteľnosti s približne
rovnakou výmerou domu a záhrady prenajímajú mesačne za 350 - 400 eur podľa realitného portálu
uvedeného regiónu.
Neoprávnený majetkový prospech žalobkyne za užívanie nehnuteľnosti žalovaného za obdobie od

17.09.2007 do 03.06.2012 činí spolu sumu 19.786, 56 eur. Výpočet: Od 17.09.2007 do 17.09.2011,48
mesiacov x 350 eur = 16.800 eur. Od 18.09.2011 do 18.05.2012, 8 mesiacov x 350 eur = 2.800
eur. Od 19.05.2012 do 03.06.2012, 16 dní x 11,66 = 186,56 eur. Uplatňuje započítanie pohľadávky,
ktorá mu vznikla z bezplatného užívania domu a záhrady žalobkyňou vo výške 19.786,56 eur.
Uplatňuje v odvolacom konaní námietku premlčania práva na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného

obohatenia žalobkyňou. Odôvodňujem to tým, že žalobkyňa podala žalobu po dvojročnej premlčacej
subjektívnej lehote, resp. trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Žalobkyňa musela vedieť a vedela
o relevantnej skutočnosti prebiehajúceho sporu vo veci určenia neplatnosti zmlúv súvisiacich s
vlastníckymiprávamižalovanéhokdotknutejnehnuteľnostiodpredávajúceho,ktorýurčitebolv"procese
predaja" nehnuteľnosti informovaný firmou Benefit Invest s.r.o. od ktorej nehnuteľnosť účelovo kúpil.

Bude povinnosťou súdu preveriť navrhnutú dôkazovú situáciu vyžiadaním kúpnej zmluvy za účelom
zistenia "či je v nej ustanovenie, ktoré sa v kúpnych zmluvách spravidla praktizuje, ak sa jedná o
seriózneho predávajúceho, že vo veci predávanej nehnuteľnosti nie sú vedené žiadne spory a to z
dôvodu opatrnosti a právnej istoty na prospech kupujúceho". Z uvedeného dokazovania bude zrejmé, či
kúpnu zmluvu podpísal Ján Kamenec alebo na základe jeho plnej moci splnomocnený zástupca realitnej

kancelárie, čoho dôsledkom mohla byť skutočnosť zbavenia sa zodpovednosti pri predaji nehnuteľnosti
tým, že kupujúca osoba už v tomto štádiu mohla byť uvedená do omylu alebo o omyle vedela a napriek
tomu (možno na niekoho odporúčanie, že LV je v poriadku) nehnuteľnosť kúpila.
Uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že svedecká výpoveď p. T., o ktorú sa súd bez výhrad oprel a
použil ju ako rozhodujúci argument pre svoje rozhodnutie je spochybniteľná a svedok môže byť tým

pádom považovaný za nedôveryhodnú osobu. Odôvodnenie: Žalobkyňa nehnuteľnosť kúpila v r. 2007,
v čase uzavretia kúpnej zmluvy, už prebiehal spor, ktorý mal nespochybniteľne potvrdiť v tom čase
oslabené vlastnícke právo žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Tu je potrebné konštatovať, že v
tomto časovom úseku bol žalovaný neustále po celý čas vlastníkom nehnuteľnosti. V jeho vlastníckom
práve k dotknutej nehnuteľnosti nebola prerušená kontinuita vlastníckeho práva ako takého. Žalobkyňa

žalobu podala až v r. 2012, teda jej právo sa premlčalo! Bude potrebné v tejto súvislosti vypočuť
zástupcov firmy Benefit Invest s.r.o. ex post a M.V. partners s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
späť súdu prvého stupňa na nové konanie.4. Vyjadrenie pôvodnej žalobkyne. Na prvom mieste uvádza, že rozsudok súdu I. inštancie považuje
za správny a riadne odôvodnený, nakoľko bol vydaný po rozsiahlom dokazovaní, pričom s právnym

názorom konajúceho súdu sa v plnej miere stotožňuje. Ako vyplýva z odvolania žalovaný namieta,
že prvostupňový "súd nevykonal dôkazy rozhodujúceho významu potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností“, pričom o ktoré z dôkazov sa malo jednať už žalovaný neuviedol. Žalobkyňa dodáva, že
v predmetnom konaní bolo vykonaných viacero dôkazov ako výsluchom svedkom tak aj predložením
listinných dôkazov, na podklade ktorých konajúci súd správne vo veci rozhodol. Samotné zhodnotenie

výpovedí svedkov žalovaným o tom, že "svedkovia v ničom nepresvedčili" nezakladá ešte samo o
sebe odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. e) CSP. Okrem toho súd vykonal, všetky takmer všetky
navrhnuté dôkazy, ktoré s daným sporom súviseli a boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
Nie je preto pravdivé ani tvrdenie žalovaného o tom, že sa prvostupňový súd nezaoberal problematikou
sporu do jeho podstaty. Tieto tvrdenia žalovaného rozporuje aj dĺžka samotného súdneho konania,
počet súdnych pojednávaní a množstvo listinných dôkazov založených v súdnom spise. K bodu II.

odvolania žalobkyňa uvádza, že uvedené nezmyselné tvrdenia sú irelevantné pre toto súdne konania
a nemajú súvis s týmto konaním. Rovnako tak je nezmyselná vyslovená námietka nedostatku pasívnej
legitimácie žalobkyne, nakoľko pasívne legitimovanou žalobkyňa byť nemôže. Vo vzťahu ku žalovaným
uplatnenej tzv. kompenzačnej námietke, žalobkyňa uvádza, že žalovaný dňa 31.01.2014 uzavrel so
žalobkyňou dohodu o urovnaní, v ktorej sa okrem iného v čl. III vzdal všetkých nárokov voči žalobkyni

titulom užívania nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XX v k. ú. R. do jej odovzdania žalovanému. Z
uvedenéhodôvodusižalovanýužnemôžeuplatňovaťkompenzáciunákladovzaužívanienehnuteľnosti.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti je tento jeho pomyslený nárok beztak premlčaný. Dôkaz: • Dohoda
o urovnaní medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 31.01.2014. V čl. V Odvolania uplatňuje žalovaný
námietku premlčania práva na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo odôvodňuje

najmä tým, že žalobkyňa podala žalobu v r. 2012 a nehnuteľnosť kúpila v r. 2007, pričom v čase uzavretia
kúpnej zmluvy už prebiehal spor, ktorý mal nespochybniteľne potvrdiť v tom čase oslabené vlastnícke
právo žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX v k. ú. R.. Žalobkyňa tak údajne podala
žalobu "po dvojročnej premlčacej subjektívnej lehote, resp. trojročnej objektívnej premlčacej lehote".
Danýargumentžalovanéhoneobstojí.Žalobkyňauvádza,žepodalažalobu14.06.2012.Dňa02.06.2012

nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11.02.2011 vydaný pod sp.
zn. 5Cb 190/07, ktorým Okresný súd Dunajská Streda určil, že vlastníkom nehnuteľností evidovaných
na LV č. XX pre k. ú. R. je žalovaný. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Trnave vydaným pod sp. zn. 9Co/152/2011. Žalobkyňa dovtedy bola vlastníkom vyššie uvedených
nehnuteľností a bola evidovaná ako vlastník nehnuteľností aj na liste vlastníctva. Žalobkyňa žalobu

podala 12 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené, že vlastníkom je žalovaný,
t.j. v čase podania žaloby jej subjektívna ani objektívna premlčacia lehota neuplynula. Dôkaz: • LV č. XX
pre k. ú. R. zo dňa 22.06.2012 kde je evidovaná ako vlastník ešte žalobkyňa. Vo svetle vyššie uvedených
skutočností žalobkyňa navrhuje Krajskému súdu v Trnave, aby v súlade s ustanovením §387 ods.1 CSP
vydal tento rozsudok Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.

zn. 6C/68/2012-242 zo dňa 18.05.2017 potvrdzuje.

5. Vyjadrenie (replika) žalovaného: Súd 1. stupňa sa nevysporiadal s otázkou či rekonštrukcia
nehnuteľnosti bola vykonaná zákonným spôsobom v súlade so Stavebným zákonom, k tejto otázke sa
nevyjadrila ani žalobkyňa vo svojom vyjadrení. Má jednoznačne za to, že sa jednalo o čiernu stavbu,

teda o protiprávny stav a v čase podania žaloby, teda dňa 14.06.2012 tento protiprávny stav trval,
teda existoval. Osvedčuje to potvrdenie obce - Stavebného úradu o nevydaní stavebného povolenia
na rekonštruovanú stavbu (uvedený doklad je založený v súdnom spise). Všetci svedkovia na strane
žalobkyne sú nedôveryhodné osoby, sú to osoby v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou, ich výpovede
sú preto spochybniteľné. Čo sa týka dĺžky súdneho konania, uvádza, že táto nemá vplyv na kvalitu

súdneho konania. Čo sa týka ostatných tvrdení vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu žalovaného, zásadne
nesúhlasí s predloženou argumentáciou.
Odvolanie žalovaného proti rozsudku OS v Dunajskej Strede zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 6C/68/2012
považuje teda za právne dostačujúce na to, aby odvolací súd vyhovel Žalovanému, vec zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu v Dunajskej Strede na nové konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), poskonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku
vecne správny.

7. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ).

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ).

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho na úkor koho
sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ).

8. Odvolací súd uznesením, č. k. 23Co/394/2017-304 zo dňa 19. septembra 2018 rozhodol, aby do
konania namiesto žalobkyne C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, L. X., vstúpil žalobca S. J.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, L. X..

9. Pôvodná žalobkyňa žalobou zo dňa 14.06.2012 sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia, pôvodne vo výške 45.000,-€ s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy za obdobie od
12.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dobrej viere na základe kúpnej zmluvy odkúpila

od I. T. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, pre kat. územie R., dom súp. č. XX, postavený na parc.
č. 232 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 767 m2, parc. č. 231 - záhrady o výmere 1.014 m2.
Kúpna cena predstavovala sumu 1.600.000,-Sk, čo je 53.110,27 €. Na základe vkladu katastrálneho
úradu V-5828/07 zo dňa 17.09.2007 prešlo na žalobkyňu vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.
Časť C ťarchy LV bola bez zápisu. LV v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti neobsahoval žiadne

informácie o ťarche ani poznámku o tom, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom súdneho konania.
Nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom technickom stave, dá sa povedať, že bola neobývateľná a nutne si
vyžiadala rekonštrukciu. Pôvodná žalobkyňa v dobrej vôli, že zhodnocuje vlastné nehnuteľnosti vložila
sumu 45.000,-€ na ich zhodnotenie a rekonštrukciu. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda,
sp. zn. 5Cb 190/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava bolo určené, že žalovaný je

vlastníkom nehnuteľnosti. V konaní sa riešila otázka neplatnosti Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorenú s obchodnou spoločnosťou Benefit Invest, s.r.o.,
teraz M.V. partners, s.r.o. Žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a preto sa pôvodná žalobkyňa
voči nemu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia - nákladov investícií do tohto rodinného domu.
K žalobe doložila znalecký posudok znalca Ing. Mariána Marušku, z ktorého znaleckého posudku

vyplýva celkovo cena materiálu a prác vynaložených a investovaných pôvodnou žalobkyňou do spornej
nehnuteľnostispolu30.078,-€avozvyškusadomáhalazhodnoteniasumy,sktorousatátonehnuteľnosť
zhodnotila. Preto aj podaním zo dňa 03.06.2013 pôvodná žalobkyňa čiastočne zobrala späť žalobu
v časti istiny vo výške 14.922,-€ a v časti úroku z omeškania 9 % z tejto sumy od 12.06.2012 do
zaplatenia a následne súd rozhodol na pojednávaní o zastavení konania v tejto časti. Súd uznesením

6C/68/2012-64 zakázal žalovanému scudziť, zriaďovať vecné bremená, darovať, prenajímať, predať,
zaťažovať záložným právom, dať do zábezpeky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území R., obec
L.W., okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XX, ako parc. č. 232 o výmere 766 m2, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XX, parc. č. 231 o výmere 1.014 m2 - záhrady,
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2013 a

vykonateľnosť 02.07.2013.

10. Vykonaným dokazovaním sa preukázal nasledovný skutkový stav: pôvodná žalobkyňa spornú
nehnuteľnosť odkúpila cestou realitnej kancelárie od I. T. tak, ako je vyššie uvedené. Všetku právomoc
v prestavbe rodinného domu ako aj finančné prostriedky dala svojej dcére. Už v tom čase mala zlý

zdravotný stav a všetky práce súvisiace s opravou nehnuteľnosti mala na starosti jej dcéra a 3 dospelí
synovia. Krátko po tom, ako sa stala jedinou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti dala deťom pokyn na
rekonštrukciu aby sa ponáhľali, pretože sa blížila jeseň a mala potrebu na nehnuteľnosti bývať. Do
nehnuteľnosti investovala podľa znaleckého posudku 30.078,-€. Svedok I. T. bol bývalý vlastník tejtonehnuteľnosti. Spornú nehnuteľnosť odkúpil od spoločnosti Benefit Invest s.r.o. a následne ju predal
žalobkyni. V čase predaja spornej nehnuteľnosti nemal žiadnu vedomosť o existencii sporu žalovaného
ohľadom spornej nehnuteľnosti. V septembri roku 2007 bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bez

akýchkoľvek vedomostí o súdnom spore žalovaného. Žalovaného spoznal až na súde vo veci sporu
medzi spomínanou firmou a žalovaným. Bolo to však po uzavretí kúpnej zmluvy. Poprel skutočnosť, že
by ho žalovaný niekedy pred uzavretím kúpnej zmluvy kontaktoval. Svedok tak potvrdil, že o existencii
sporu medzi žalovaným a spomínanou spoločnosťou sa dozvedel až potom, ako nehnuteľnosť odpredal
žalobkyni. Stav nehnuteľnosti podľa svedka v čase odpredaja bola v pôvodnom „neudržateľnom“ stave

a nebola obývateľná bez potreby vykonania úprav, chýbal od roku 1995 základný štandard. Svedok
G. J. - bývalý zať pôvodnej žalobkyne je od roku 1995 rozvedený s jej dcérou. Bývalá manželka ho
požiadala, či nemá nejaké kontakty alebo možnosti pomôcť s rekonštrukciou tohto domu. Potvrdil, že
sporná nehnuteľnosť v tomto čase nebola obývateľná. Kúpeľňa bola celá mokrá, boli vytrhané elektrické
káble, trubky, bola tam hodená stará liatinová vaňa v dezolátnom stave, boli tam gamatky, pričom jedny
boli vytrhnuté, v dvoch miestnostiach bola drevená podlaha ktorá čiastočne bola hnilá. Pod podlahou

sa čiastočne nachádzala iba škvára, žiadna izolácia, elektrika bola odpojená, nebolo tam WC. Na
nehnuteľnosti sa urobili základné veci: dole sa dala podlaha, urobila sa hydroizolácia, musela sa osekať
omietka nakoľko bola plesnivá, urobila sa kompletne nová elektroinštalácia, kúrenie, dorobilo sa plynové
kúrenie, bola nanovo nahodená omietka, vyliali sa betónové podlahy, dala sa tepelná izolácia podlahy a
parkety do celého domu, vybudovala sa kanalizácia. Dorobila sa kúpeľňa a WC. Tieto úpravy sa urobila,

abytammohlapôvodnážalobkyňabývať.Malizáujempokračovaťajsvýmenoustrechy,avšaknásledne
práce zastavili, pretože sa dozvedeli o existencii spomínaného súdneho konania, na základe ktorého
vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný. Tieto skutočnosti potvrdila výsluchom aj svedkyňa Y. J. -
dcéra pôvodnej žalobkyne ako aj jej synovia I. D., E. D. a I. D..

11. Súd I inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo - odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác ustanoveným znalcom Ing. Jozefom
Gerhardtom. Súd uložil znalcovi okrem iného ohodnotiť ceny materiálu a stavebných prác vynaložených
zo strany žalobkyne do spornej nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku č. 65/20147 vyplýva, že na
miestnom šetrení sa zúčastnil žalovaný X. J. a sprístupnil nehnuteľnosť za účelom zamerania, zistenia

realizovaných stavebných prác, úprav v roku 2007 za účelom ohodnotenia ceny materiálu a stavebných
prác vynaložených žalobkyňou. Znalec všetky ceny stavebných úprav a materiálov stanovil na cenovej
úrovni tretieho kvartálu roku 2007 a celkovo cenu stavebných úprav a materiálu určil sumou 19.815,72
€. Súd vypočul znalca Ing. Gerhardta ktorý potvrdil, že na miestnom šetrení na práve pán Bittera
presne uviedol, aké práce na nehnuteľnosti boli vykonané. Mal k dispozícii kompletný súdny spis ktorý

obsahoval aj doložený znalecký posudok k žalobe od Ing. Mariána Marušku, vychádzal z vecí ktoré
zisťoval priamo na miestnom šetrení. Každú miestnosť rodinného domu so žalovaným prešli, v každej
miestnosti mu bolo povedané aké práce tam boli vykonané. Dokazovaním vykonaným súdom I. inštancie
tak aj znaleckým dokazovaním bola preukázaná výška investícií žalobkyne do spornej nehnuteľnosti.
Žalovaný sám na miestnom šetrení znalcovi uviedol, aké práce na tejto nehnuteľnosti boli vykonané.

Toto vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Bez pochýb tak bola ustálená výška hodnoty materiálu a
stavebných prác znaleckým dokazovaním bolo nepochybne preukázané, v akom zlom technickom stave
bola nehnuteľnosť. Na nehnuteľnosti boli vykonané stavebné práce a stavebné úpravy, čím došlo k
zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa mala stavebné povolenie resp. či
ohlásila drobnú stavbu v zmysle Stavebného zákona príslušnému stavebnému orgánu, mala zákonnú

možnosť si tieto stavby pokiaľ pre ne bolo potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej
stavby dodatočne v súlade so Stavebným zákonom zlegalizovať. K tomuto však nedošlo, nakoľko boli
obnovené vlastnícke práva žalovaného k spornej nehnuteľnosti. Toto samotné však nemá vplyv na to,
že nehnuteľnosť žalovaného sa v skutočnosti zhodnotila. Pokiaľ žalovanému pôvodná žalobkyňa škodu
spôsobila, nič nebráni žalovanému domáhať sa náhrady škody samostatnou žalobou. Súd I. inštancie

tak mal za preukázané, že žalovanému na úkor pôvodnej žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške v zmysle znaleckého posudku. O náhrade trov konania rozhodol súd I. inštancie v súlade s ust. §
255 ods. 1 CSP a preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie

ako vecne správny vo výroku potvrdil.

13. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žebolvodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešný.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

14. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).