Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208099
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816208099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Š. U., J. J. XX, zastúpeného
LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2 880 €
sprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudku11Csp/77/2016-72z20.10.2017OkresnéhosúduRožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.
Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 880
€ spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 4.11.2016 do zaplatenia. II. Žalobcovi sa
priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., reprodukoval podstatný obsah žaloby, podstatný obsah odporu
podaného žalovaným proti platobnému rozkazu (ďalej len PR) 11Csp/77/2016-10 z 19.12.2016,
vymenovaldôkaznéprostriedky,ktorýminavovecinariadenompojednávanívykonaldokazovanieazistil
nasledovné, konkrétne, čo zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č.136379-72585, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli prílohy a to splátkový kalendár, blankozmenka a dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretej
12.8.2011 (ďalej len Zmluva o úvere; poznámka súdu), vyplýva, čo z dohody o zrážkach zo mzdy
spoludlžníka č.136379-72585 z 12.8.2011 a z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu bolo preukázané,
čo z predložených listín a pripojeného spisu Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava 6Csp/68/2016
je zrejmé, že v rámci oboznámenia so spisom sa oboznámil aj s uznesením Krajského súdu (ďalej
len KS) v Košiciach 3Co/46/2017 z 15.3.2017 (citoval z jeho odôvodnenia) a bez ďalšieho prevzal
jeho závery a, že preto po oboznámení sa s obsahom zmluvy konštatuje, že táto má charakter zmluvy

spotrebiteľskej a v prejednávanej veci „sa jedná“ o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ust. O. z.,
ako aj zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na čom nemení nič ani tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobcovi nemožno takéto postavenie priznať, pretože z obsahu zmluvy - podľa žalovaného - je zrejmé,
že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovanou na základe vyhlásenia dlžníka, že poskytnuté
finančné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nemá postavenie spotrebiteľa. Ďalej uvádza:
Poskytovateľ úveru určoval obsah zmluvy bez možnosti akéhokoľvek ovplyvnenia zo strany žalobcu

sám vypĺňal údaje týkajúce sa využitia, nie je preto možné vyvodiť záver ako to tvrdí žalovaný, že
„sa nejedná“ o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý sa
dovoláva, že dlžník nemal postavenie spotrebiteľa, pričom poukazuje na známu mu prax, že pokiaľ došlo
k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutom úvere medzi žalovaným ako poskytovateľom a dlžníkom, ktorýmal charakter podnikateľského subjektu náležitým spôsobom v samotnom záhlaví, takto uzatvorených
zmluvných vzťahov bol dlžník označený IČOM, DIČOM, resp. predkladal doklady preukazujúce jeho
bonitu ako podnikateľského subjektu/daňové priznanie/, čo v danom prípade ani pri uzatváraní samotnej

zmluvy o úvere nebolo učinené, „dlžníka“ bol označený menom, dátumom, narodenia, rodným č. a
trvalým bydliskom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie
bezdôvodného obohatenia 2 880 € je dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel. Nárok žalobcu je
v súlade s § 451 a n. O. z. v znení účinnom do 12.12.2011, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere.
Citujúc znenie § 451,§ 456 prvej vety,§ 52 ods.1,3,4,§ 53 ods.1 prvej vety,ods.5,§ 54 ods.1,2 O.

z.,§ 1 ods.2,§ 9 a § 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného do 12.12.2011, t.j. ku
dňu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka súdu), uviedol ďalej:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.136379-72585 z 12.82011 je v rozpore s § 9 ods.2 písm. k) zák. o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V samotnej Zmluve o úvere totiž nie je uvedená výška, počet ani termín splatnosti ani
len samotných splátok, keď je uvedená mesačná splátka sumou 120 € a je tam uvedený počet splátok
36, avšak nie je uvedený termín ich splatnosti. V Zmluve o úvere bolo určené, že zmluvná odmena
predstavuje 2 320 €, čo podľa poskytnutého úveru prestavuje viacej ako 60 % a tak toto dojednanie

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a
poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to „má na mysli“ § 53 ods.5 O. z. Navyše poukazuje na §
11 ods.1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2, okrem iných aj písm. k), a to výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne
chýbajúce údaje v Zmluve o úvere, o tom z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a tiež vzhľadom na to, že dlžník
úver čerpal, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú,

avšak poskytnutý úver považoval podľa cit. § 11 ods.1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že žalovaný mal v súlade s
§ 9 ods.2 a § 11 ods.1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 52 a n. O. z. nárok len
na plnenie, ktoré poskytol dlžníkovi, čo v danom prípade predstavuje 4 320 €. K vznesenej námietke
res iudicata zo strany žalovaného uvádza nasledovné: Vo veci bol vydaný zmenkový platobný rozkaz

(ďalej len ZPR) OS Bratislava V 10.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27.12.2013.
Novelizáciou Exekučného poriadku (ďalej len EP) zák.č.438/15 Z. z. sa však zákonodarca rozhodol
prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok
zo zmenky, vrátane zmenkových PR a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods.4
EP) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach dôvody na zastavenie exekúcie dané sú

(§ 243f ods.4 EP), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zák.) by
musel vychádzať z listín predložených oprávneným. Zákonodarca ustanovil „hromadné retroaktívne
preskúmavanie súdnych rozhodnutí“ (úvodzovky súd) táto tvrdosť zák. je zmiernená možnosťou podať
návrh (od 1.7.2016 žalobu) na obnovu konania (§ 228 ods.1 písm. g) O. s. p.;§ 3 zák.č.125/16 Z. z. o

niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V danom prípade
až v tomto konaní podrobil prieskumu úverovú zmluvu a ako predbežnú otázku týkajúcu sa rozhodnutia
vo veci vydania bezdôvodného obohatenia musel posúdiť túto úverovú zmluvu, tak že určil že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je pre to že neobsahuje podstatné náležitosti podľa zák.č.129/10 Z. z.

postihnutá tým že ju považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú. S poukazom na rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ), najmä na rozhodnutie C-618/10, bol v danej veci tej mienky,
že už pri vydávaní PR bol zmenkový súd ex offo povinný poskytnúť mu ako spotrebiteľovi ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Judikatúra SD EÚ, vrátane rozhodnutia C-618/10, ktoré sa týka
prípadov, v ktorých predmetom súdneho konania boli záväzky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa judikatúry je vnútroštátny súd povinný skúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel (napr. vec C-243/08).
Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznená v
tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí
prihliadať ex lege. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej

veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku,
je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď pri úvere,

poskytnutom mu vo výške 4 320 €, od neho v splátkach, resp. zrážkami zo mzdy prijal sumu spolu 6
712 €, napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa cit. ust. zák. o spotrebiteľských úveroch považoval za
bezúročný a bez poplatkov, dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia
je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. V časti týkajúcej sa úrokov z omeškania „žalobu“ vyhovel.
Cituje znenie § 488,§ 489,§ 517 ods.1 prvej vety,ods.2 a § 563 O. z. a uvádza, že z cit. zákonných
ust. je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo

na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale
aj mimozmluvne pri splnení zák. stanovených podmienok a teda, o. i., i z bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné,

že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája § 517 O. z. nepriaznivý dôsledok
vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania
[porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 2895/99 z 29.3.2001]. V prejednávanej
veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať
formou peňažného plnenia. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný

dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce
je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho
vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola
veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti
záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté,

platí podľa § 563 O. z., dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom
požiadaný. Napokon, citujúc znenie § 262 ods.1,2 a § 255 ods.1 CSP uviedol: Žalobca mal v konaní
plný úspech a preto má právo aj na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti uvedenému rozsudku, v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a jeho

podanie odôvodnil nasledovne: súd a) sa nesprávne a bez opory v zák. vyporiadal s účinkami
zmenkového PR, b) nesprávne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, c) nesprávne posúdil
povahu zmluvy o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej, o. i., uviedol: Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že 10.9.2013 vydal OS Bratislava V pod č. k. 5Zm 821/2013-11 ZPR, ktorým
uložil žalobcovi (ako avalistovi vlastnej zmenky) a vystaviteľovi zmenky, aby uhradili majiteľovi zmenky

- tu jemu (žalovanému) zmenkovú sumu 7 656 € s zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a
náhradou trov konania. Súd odmietol uznať a rešpektovať účinky uvedeného súdneho rozhodnutia
poukazujúc na novelizáciu EP zák.č.438/15 Z. z., ktorý podľa jeho záverov by mal znamenať hromadné
retroaktívne preskúmavanie súdnych rozhodnutí a prelomenie materiálnej právoplatností rozhodnutí
vydaných v zmenkových konaniach. Tvrdí, že uvedený zák.č.438/15 Z. z. novelizujúci, o. i., aj EP

neumožnil prieskum žiadneho súdneho rozhodnutia a záver súdu je v tomto ohľadne nesprávny. Postup
podľa § 243f EP spočíva len v tom, že exekučný súd preskúma len povahu kauzálneho vzťahu
súvisiaceho so zmenkou v tom smere, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne materiálne
preskúmavanie súdnych rozhodnutí vydaných v zmenkových konaniach exekučný súd ani nevykonáva
a ani vykonávať nemôže. Podstatné pre toto súdne konanie však je, že ani uvedené a ani žiadne iné

zákonné ust. neposkytuje oprávnenie pre postup súdu v tomto konaní, aby vykonal či už materiálny
prieskum ZPR alebo postupoval spôsobom obdobným ako upravuje označené ust. EP. Pre takýto
postup súd nemal danú právomoc, čo v spojení s čl.1 ods.2 Ústavy SR značí, že si ju ani nemohol
odvodzovať či dotvárať. Ak tak súd konal, potom postupoval nad rámec svojej právomoci. Postup, kedy
súd nerešpektuje právoplatnosť rozhodnutia a dovodzuje svoju právomoc ho dokonca preskúmavať

alebo popierať jeho účinky bez opory v zák., porušuje atribúty predvídateľnosti postupu v konaní.
Cituje, čo NS Slovenskej republiky (ďalej len SR) v uznesení 7Cdo/42/2010 uviedol. Z judikatúry
ESĽP pritom vyplýva, že jedným zo základných prvkov vlády práva je princíp právnej istoty, ktorý,
o. i., vyžaduje, aby v prípade, keď súdy rozhodnú vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutienebolo viac spochybňované. Odklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú
okolnosti podstatného a naliehavého charakteru, pričom sa môže realizovať len spôsobom upraveným
právnym poriadkom. Zmena právoplatného rozhodnutia (a to nielen formálne, ale aj materiálne, teda

popretím či negovaním účinkov právoplatného rozhodnutia, napr. tým, že sa na takéto rozhodnutie
neprihliada) je možná len za predpokladu, že ide o postup právom predvídaný, že právny poriadok
umožňuje znovuotvorenie právoplatného súdneho rozhodnutia a pre takýto postup sú dané právom
predvídané prípady. Podaná žaloba a konanie o nej „nie“ v zmysle právneho poriadku SR právom
predvídaný postup k negovaniu účinkov súdneho rozhodnutia. Cituje, čo napr. v rozhodnutí Bulgakova

proti Rusku (rozsudok z 18.1.2007, § 34) ESĽP uvádza. Tvrdí, že súd nemohol svojím konaním
postupovať ani len obdobne, ako upravuje EP v § 243f. Súd nebol oprávnený negovať účinky ZPR.
Ak takto postupoval, potom svojím postupom konal aj nad rámec toho, ako by vyplývalo z uvedeného
ust. EP a vytvoril si právomoc pre prípad, ktorý právny poriadok nepozná. Nahradil tak v konečnom
dôsledkuajprocesnúpasivitužalobcuanevyužitiezákonnýchmožnostíuplatniteľnýchsporovoustranou
aj voči právoplatnému súdnemu rozhodnutiu (ktorým je napr. obnova konania). Kým žalobca uvedené

prostriedky využiť mal a mohol, on (žalovaný) v súvislosti s vydaným ZPR a procesnou situáciou
vyplývajúcou z napádaného rozhodnutia takúto možnosť teraz ani nemá, pretože CSP dôvod obnovy
zodpovedajúci pôvodnému ust. v O. s. p. v § 228 ods.1 písm. g) nepozná a nepripúšťa a využiteľnosť
pôvodnéhodôvodusanedáodvodiťaninazáklade§470CSP,ktorýsavzťahujenazačatéaneskončené
konania (teda nie konania začaté po 1.7.2016). Obnovu konania by v súvislosti so ZPR nemohol ani

navrhnúť aj z dôvodu, že nie je procesne k tomu oprávnený (nie je stranou, v neprospech ktorej
bolo rozhodnuté zmenkovým rozhodnutím). Tvrdí, že súd mal účinky ZPR rešpektovať ako účinky
právoplatného súdneho rozhodnutia. Mal skúmať, či žalobca využil jemu dostupné opravné prostriedky
a len na základe toho a ich využitia by mohol vo veci konať. Podaná žaloba takým prostriedkom nie je.
Z postupu súdu je zrejmé, že je založený na konaní bez právomoci a spôsobom, ktorý právny poriadok

nepozná. Súd svojím postupom navyše nahradil fakticky postup žalobcu (v konaní 5Zm 821/2013 ako
žalovaného), ktorý ani v pôvodnom konaní svoj záväzok nespochybňoval nepodal námietky a nerobil
tak ani následne formou mimoriadneho oprávneného prostriedky. Súd v tomto konaní postupoval tak,
ako by tu dané rozhodnutie ani nebolo. Je pritom pomerne pozoruhodné, že tvrdenia o spotrebiteľskom
postavení žalobca neuvádzal ani v zmenkovom konaní v r.2013 a ani následne 3 roky. Dokonca ani po

tom, ako sa začali vykonávať zrážky zo mzdy. Všeobecne je teda možné povedať, že žalobcove tvrdenia
neboli produkované v priamej časovej súvislosti či už s pôvodným zmenkovým konaním, alebo začatím
výkonu zrážok zo mzdy. Ale účelovo v čase, kedy je za spotrebiteľský vzťah už považovaný akýkoľvek
vzťah a vo vzťahu k dodávateľom je vyvíjaný postup, ktorý nemá oporu v zák. Poukazuje aj na paradox
vyplývajúci z „analógie“ (úvodzovky žalovaný) s exekučným konaním, ktorou súd odôvodňuje svoj

postup. Ak v exekučnom konaní dôjde k zastaveniu exekúcie postupom podľa § 243f EP, potom plnenia
vymožené dovtedy v rámci exekúcie nenadobúdajú povahu „bezdôvodného obohatenia.“ (úvodzovky
žalovaný). EP ich nepovažuje za neoprávnené nároky; určuje len to. že ďalej v exekučnom konaní nie
je možné pokračovať. Tzn., že ide o nároky vymožené riadne a v zmysle platného exekučného titulu.
Hoci o takejto úprave a jej súlade s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv

je možné pochybovať (nakoľko oprávnený v exekučnom konaní zastavenom po 1.7.2016 nemá žiadny
prostriedok na možné vymoženie nároku, ktorý si pôvodne vymáhal v exekučnom konaní na základe
rozhodnutia súdu, ani na jeho opätovné žalovanie, keďže aj do 30.6. 2016 mohol podávať len návrh
na obnovu konania a nie podávať znovu žalobu), postup súdu v tomto konaní vedie k dôsledkom,
ktoré nie sú ani len podobné tým, ktoré vyplývajú zo spomenutého ust. EP. Zastavením exekúcie sa

plnenia vymožené do zastavenia nepovažujú za bezdôvodné obohatenie. Je teda zjavné, že súd už pri
formulovaní a zdôvodňovaní svojej právomoci postupuje spôsobom, ktorý je analogický len potiaľ, kým
to vyhovuje spotrebiteľovi, čo je dôkazom nerovného prístupu súdu. Namieta tiež závery súdu o povahe
zmluvy o revolvingovom úvere č.136379-72585. Súd záver o tom, že ide o spotrebiteľský vzťah vyvodil
z toho, že síce sa v zmluve uvádza, že sa peňažné prostriedky použijú na účel výkonu podnikania,

ale to nestačí, lebo ide o predformulovaný text a dlžník nie je označený údajmi o IČO a DIČ. Závery
súdu sú jednostranné, pričom nemajú oporu v žiadnom dôkaze vykonanom v tomto konaní. Žalobca v
konaní uvádzal paušálne tvrdenie o tom, že je spotrebiteľ. Bez toho, aby uviedol vôbec, z čoho vlastne
vyplýva jeho spotrebiteľské postavenie. Jeho tvrdenie o tom, že uzavrel kartu klienta, ktorá má byť
zmluvou, bolo vyvrátené. Vo vzťahu k samotnému obsah zmluvy o revolvingovom úvere neuviedol a

ani nenavrhol dôkaz preukazujúci to, že by jej obsah bol nepravdivý a že dlžník, ktorý zmluvu uzavrel,
by poprel jej obsah. Teda bez toho, aby bola tvrdená a preukázaná nepravdivosť obsahu zmluvy o
revolvingovom úvere súd nemohol dospieť k tomu, že nejde o podnikateľsky vzťah. Žiadne ust. právneho
poriadku neurčuje, že zmluva sa považuje za spotrebiteľskú, pokiaľ nie je preukázaný opak. O. z. v § 54ods.2 určuje postup len v prípade, ak je pochybnosť o obsahu zmluvy (resp. zmluvnej podmienky), čo
však nie je prípad prejednávanej veci pre to, lebo takáto „pochybnosť“ (úvodzovky žalovaný) ohľadne
zmluvy tvrdená nebola. Súd pritom nie je oprávnený nahradzovať skutkové tvrdenia strany. Závery súdu

týkajúcesazmluvyajejobsahuniesúvýsledkomhodnoteniadôkazovanemajúoporuanivovykonanom
dokazovaní. Súd vychádza z akejsi domnienky, pričom jeho výklad nezodpovedá ani žiadnemu ust. O. z.
o výklade právneho úkonu. Tvrdí preto, že právne hodnotenie povahy zmluvného vzťahu je neobjektívne
a jednostranné, nemá oporu v dokazovaní a v jeho výsledkoch a ani v platnom ust. právneho poriadku.
Ako podstatnú skutočnosť namieta nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby

a uplatňovanie ním tvrdeného nároku. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom je
nesporné, že žalobca pristúpil ako spoludlžník k záväzkom dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere
č.136379-72585. Išlo o pristúpenie k záväzku podľa § 533 ods.1 O. z. (cituje jeho znenie). Týmto
pristúpením sa nemení obsah záväzku, ku ktorému spoludlžník pristupuje, čo znamená, že hlavným
dlžníkom zo záväzku je len pôvodný dlžník (a nie spoludlžník). Aj Najvyšší súd SR v rozsudku 3Cdo
133/2010 z 28.6.2012 konštatoval zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka pristupujúceho

k záväzkom dlžníka podľa § 533 ods.1 O. z. (cituje, čo uviedol). Na základe pristúpenia k záväzku
nedochádza k zmene záväzku, rozširuje sa len okruh subjektov tak, že popri primárnom dlžníkovi
vystupuje ešte ďalší subjekt. Ak tento ďalší subjekt poskytne plnenie, potom plní záväzok hlavného
dlžníka zo vzťahu medzi ním a veriteľom. Preto k bezdôvodnému obohateniu ohľadne takéhoto vzťahu
by nemohlo dôjsť medzi spoludlžníkom a veriteľom, ale medzi hlavným dlžníkom a veriteľom, keďže

plnenie dávané spoludlžníkom je plnením za hlavného dlžníka a na jeho záväzok. Návrh na rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti podáva proti rozsudku odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.
b),d),f) a h) CSP a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uplatňuje
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zast. 144,06 € vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 133,45

€ vrátane DPH /111,21 € + 20 % DPH/, režijný paušál 10,61 € vrátane DPH 78,84 € + 20 % DPH/).
4. Žalobca k odvolaniu žalovaného podal nasledovné vyjadrenie: S uvedenými dôvodmi žalovaného
sa nestotožňuje. Nevidí žiaden relevantný dôvod na zmenu rozhodnutia súdu v danej veci. Rozsudok
súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť 2 880 € s prísl. a aj vo výroku o priznaní mu
náhrady trov konania považuje za vecne a právne správne a preto navrhuje odvolanie zamietnuť ako

nedôvodné. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť 2 880 € s prísl. a zaviazal ho nahradiť mu trovy
konania v plnej výške. Žalovaný bol v celom rozsahu neúspešný. Podľa jeho právneho názoru, nie je
možné zmenku použiť na zabezpečenie záväzku spotrebiteľa. Zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ako špeciálny právny predpis vymedzuje presné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj

ďalšie obmedzenia, za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka zmluvy, spotrebiteľa. Zák. vylučuje
možnosť zabezpečenia ako aj splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Zmluva
o revolvingovom úvere č.136379-72585 bola medzi účastníkmi uzavretá 12.8.2011, teda spadá už
pod právny režim zák.č.129/10 Z. z. Účelom predmetného zák. je zabezpečenie ochrany spotrebiteľa.
Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný

posúdiťprávnedôsledkyuzavretejdohodyozabezpečenízáväzkovéhovzťahuzmenkou,atoposilnenie
práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek
právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým
„uľahčí“ (úvodzovky žalobca) vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Kogentné ust. zák. sú v jeho prospech:
Cituje znenie § 5a ods.1 písm. a),b) zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, alebo zmenkou
alebo šekom. V rámci uplatnenia práv zo zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp)
vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva alebo zák. sú

písané pre bdelých). Je rozhodným, že kým nevyužitie postupu podľa čl. I § 10,§ 17 zmenkového a
šekového zák. zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená
stratu možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie
práv zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je! Princíp vigilantibus iura scripta sunt ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa cit. uznesenie NS SR vo veci 6MCdo

9/2012 (cituje z jeho odôvodnenia). Cituje z odôvodnenia rozsudku KS Prešov 15Co/9/2015 z 13.5.2015.
Má za to. že v danom prípade mu prináleží aktívna procesná legitimácia, nakoľko sa nemá možnosť
brániť iným spôsobom voči neoprávneným zrážkam zo mzdy z už splneného záväzku. Je aktívne
vecne legitimovaným a to spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Navyše predmetom sporu jebezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré vzniklo nezákonným nadmerným vykonávaním
zrážok z jeho mzdy na podklade dohody o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený

neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. K čomu aj v danom prípade došlo a žalovaný sa
bezdôvodne obohatil. Cituje z odôvodnenia rozsudku 2Cdo 205/2009 z 29.6.2010 NS SR. Dohoda
o zrážkach zo mzdy umožňuje, aby bola pohľadávka vyplývajúca zo spornej zmluvy uhrádzaná v
prospech dodávateľa. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry uplatňovaním
zabezpečovacieho inštitútu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola dohodnutá neplatne,

bez jeho písomného súhlasu. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vykonávaná len so súhlasom
dlžníka a on so zrážkami nesúhlasil a nepodpísal ju preto ju považuje v celom rozsahu za neplatnú
a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovanej
o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Bránil sa podaním neodkladného
opatrenia (ďalej len NO), avšak bezúspešne. Uznesením OS Rožňava 6Csp/68/2016-10 zo 16.11.2016
v konaní o nariadenie NO konajúci súd zamietol jeho návrh na nariadenie NO. NO žiadal, aby bola

uložená jeho zamestnávateľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný sa z neplatného
právneho úkonu bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Voči uvedenému súdnemu rozhodnutiu OS Rožňava
sa odvolal. Až rozhodnutím KS v Košiciach 3Co/46/2017 o jeho odvolaní proti uzneseniu OS Rožňava
6Csp/68/2016-16 zo 16.11.2016 rozhodol tak, že zmenil toto uznesenie tak, že nariadil NO a zakázal
platiteľovi mzdy vykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy č.136379-72585

z 12.8.2011, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere č.136379 z 24.8.2011 v prospech
žalovaného až do právoplatného skončenia konania o určenie neexistencie práva vedeného na OS
Rožňava 6Csp/68/2016, ktoré je v súčasnej dobe prerušené až do právoplatného skončenia tejto
kauzy. Cituje z odôvodnenia uznesenia KS Banská Bystrica 16Co/677/2015 z 20.8.2015, rozsudku
KS Trenčín 17Co/230/2013 z 19.2.2014 a rozsudku KS Prešov 3Co/38/2016 zo 6.9.2016 (bod 25.).

Právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere č.136379-72585 uzavretej medzi účastníkmi
12.8.2011 je vzťahom spotrebiteľským. Vychádzajúc z ust. Zák. o ochrane spotrebiteľa č.250/07 Z. z.,
O. z., Zák. o spotrebiteľských úveroch č.129/10 Z. z. a smernice Rady (ES) č.93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preto považuje dojednaný revolvingový úver za
neplatný právny úkon pre nedodržanie zák. stanovených podstatných náležitostí, predovšetkým podľa

§ 9 ods.2 písm. k) zák.č.129/10 Z. z. Zároveň tento záväzkový vzťah nebol dostatočným spôsobom
individualizovaný, neboli zachované zákonné náležitosti vyplývajúce zo zák. o spotrebiteľských úveroch
a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Cituje z odôvodnenia rozsudku KS Prešov 20Co/96/2016
z 28.3.2017 a rozsudku KS Trnava 24Co/432/2014 z 15.4.2015. Žalovaný v konaní pred súdom
vôbec nespochybnil a nenamietal výšku vydania bezdôvodného obohatenia a tým považoval túto vec

za nespornú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, po preskúmaní, napadnutý rozsudok ako
vecne a právne správny potvrdiť a zamietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné a priznal mu trovy
odvolacieho konania 144,50 € (za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo 7.2.2018 111,21 € + 9,21 € za
režijný paušál, t.j. 120,42 € a spolu s DPH = 144,50 €).
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil
tak, že žalobu zamietol.

6. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1

písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv
na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako

samostatné odvolacie dôvody.
7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

9. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

10. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, preto nie je tento odvolací dôvod daný.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,

v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Žalovaným v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie kzistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
15. Obidva tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody sú dané.
14. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd

považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
15. Právne závery, ku ktorým súd dospel (bod 36. odôvodnenia) nemajú oporu v žiadnom právnom
predpise.
16. ZPR 5Zm 821/2013-11 z 10.9.2013 OS Bratislava V, ktorý vo vzťahu k žalobcovi (ten nebol
- ako je to nepochybne zrejmé zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č.136379-72585 z 12.8.2011 -
spotrebiteľom, lebo mu na jej základe nebolo zo strany dodávateľa poskytnuté žiadne plnenie, ale bol iba

spoludlžníkom), keďže proti nemu námietky nepodal, nadobudol právoplatnosť 24.4.2014, bol vydaný
podľa § 175 O. s. p., účinného do 22.12.2015.
17. Podľa § 175 (Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz) ods.3 prvá veta cit. O. s. p. ak
odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový
platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku.

18. Zmenu alebo zrušenie právoplatného ZPR bolo možné dosiahnuť iba mimoriadnymi opravnými
prostriedkami podľa ust. O. s. p., pričom je zrejmé, že žalobca takúto možnosť nevyužil.
19. Súdne rozhodnutia, na ktoré žalobca v priebehu konania poukazoval, nebolo možné zohľadniť, lebo
sa týkali iného skutkového a právneho stavu, pretože nešlo o právoplatné rozhodnutia všeobecných
súdov, ale o rozhodnutia rozhodcovských súdov a o exekučné konania, v ktorých exekučným titulom

boli rozhodnutia rozhodcovských súdov.
20. Vzhľadom na právoplatnosť uvedeného ZPR už nie je možné v prejednávanej veci, ktorá je sporom o
vydanie bezdôvodného obohatenia, posudzovať vo vzťahu k predmetnej Zmluve o revolvingovej pôžičke
č.136379-72585 z 12.8.2011, skutočnosti uvádzané súdom.
21. Žalobca, pokiaľ platil žalovanému, plnil iba svoju povinnosť uloženú mu uvedeným právoplatným

ZPR (pričom je evidentné, že ju ešte v celom rozsahu nesplnil), čo znamená, že nemohlo ísť ani o jednu
zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, upravených v § 451 ods.2 O. z.
22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
23. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.