Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211627
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817211627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu H. proti žalovanému H., o zaplatenie
4.809,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k.
11Csp/126/2017- 60 zo dňa 31. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.809,03
Eur, úrok 124,31 Eur, úroky z omeškania 1,37 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatenej istiny 4.809,03 Eur od 14.07.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 124,31 Eur od 14.07.2017 do zaplatenia,

nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 3,72 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil,
že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - pôžička, predmetom ktorej bola
pôžička vo výške 5.000 Eur, išlo o bezúčelový úver, kde fixná úroková sadzba bola 9,9 % ročne, poplatok
za poskytnutie úveru 250 Eur, termín splatnosti poplatku za poskytnutie úveru do 16.11.2016, poplatok

za poistenie 1,86 Eur mesačne, počet splátok 96, termín splátok mesačne v 10-ty deň kalendárneho
mesiaca, výška splátky 75,85 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 10.11.2016, počet splátok 96,
splatnosť úveru 10.10.2024, výška RPMN 12,17 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy
14,48 %, celková výška úveru 7.531,60 Eur, odplata 15,35 %, úrok z omeškania 5 % ročne, poplatok
za vklad v hotovosti za úverový účet 2,50 Eur a iné poplatky uvedené v tejto zmluve vo
výške 40 Eur, 15 Eur, 15 Eur, 30 Eur, 25 Eur a 50 Eur. Žalobca listom zo dňa 10.05.2017
opakovane upozornil žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok, pričom ku dňu 10.05.2017 bola

výška omeškaných splátok 45,10 Eur. Žiadal zaplatiť dlžnú sumu vo výške 60,10 Eur, najneskôr do
15.05.2017 s tým, že si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 15 Eur. Zároveň upozornil žalovaného
podľa § 565 OZ v prípade neuhradenia tejto sumy, že požiada o zosplatnenie celej pohľadávky, ktorá
činí 4.880,67 Eur. Ďalšou výzvou zo dňa 13.07.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlhu
4.998,43 Eur s príslušenstvom do 23.07.2017 s tým, že rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané,

že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý zmluvný
vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení ku dňu uzavretia zmluvy, ku dňu 17.10.2016. V danom prípade išlo o poskytnutieúveru cez internet banking, ktorý úver žalobca ako banka poskytol žalovanému vo výške 5.000
Eur, išlo o úver bezúčelový, ktorý použil žalovaný ako fyzická osoba na bežnú spotrebu, išlo o
nepodnikateľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v §

9 ods. 1 a 2 citovaného zákona, je vyhotovená v písomnej forme, je uvedený druh spotrebiteľského
úveru - bezúčelový úver, doba trvania a termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený,
rovnako aj celková výška spotrebiteľského úveru, tiež aj odplata, RPMN, výška, počet a termíny splátok
istiny úrokov a iných poplatkov, ktoré žalobca neuplatňuje, úroková sadzba pri omeškaní so splácaním
dlhu a tiež priemerná RPMN. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, platne uzavretá a obsahujúca všetky

podstatné náležitosti. Súd prvej inštancie, vzhľadom na vykonané dokazovanie a preukázanie všetkých
skutočností v tomto konaní dôkazmi predloženými žalobcom žalobe vyhovel s výnimkou
žalobcom uplatneného nároku na zmluvný úrok z istiny po zosplatnení úveru. Súd prvej inštancie bol
toho názoru, že úrok po zosplatnení vo výške 9,90 % ročne žalobcovi neprislúcha, hoci je uvedený
v zmluve z dôvodu, že tento dohodnutý zmluvný úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov patrí
žalobcovi len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania s platením peňažného dlhu

a potom je povinný zaplatiť iba úroky z omeškania dohodnuté vo výške 5 % ročne z tejto úverovej
zmluvy. V súvislosti s tým súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Obo/143/1998 a rozhodnutie č. 59/2008. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania,
čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ by žalobca ako veriteľ

považoval celý dlh za splatný splatnosťou poslednej dohodnutej splátky, potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
IV.ÚS 476/2012 zo dňa 08.09.2012). V danom prípade došlo k zmene v obsahu záväzku, nastáva režim
omeškania v spojení s využitím práv podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákona, teda došlo k predčasnému
zosplatneniu úveru, ktoré predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi

zmenu záväzku, požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej peňažnej sumy. Pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátenie úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol v časti, kde sa žalobca domáhal úrokov po zosplatnení úveru až do zaplatenia. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. účinného ku dňu 17.10.2016, § 565 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa §
262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba

zamietnutá, zmenil tak, že žalobe vyhovie i v tejto časti a prizná mu náhradu trov konania. Poukázal
na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka i komentár IURA EDITION
k Obchodnému zákonníku. Uviedol, že obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky - úver, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.
Mal za to, že záver súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na

odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný
zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom
stanovuje moment vzniku tohto nároku a momentom zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie
splatnosť, či už dohodnutá alebo predčasná zo zákona. Žiadny iný právny predpis tento nárok veriteľa
neobmedzuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť,

nepochybne by tak učinil. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského
súdu v Žiline, č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, vydaný vo veci vedenej na Okresnom
súde Ružomberok pod č.k. 5C/26/2016. Na podporu svojho názoru poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014, z
ktorého vyplýva, že veriteľ môže požadovať zaplatenie úrokov z úveru popri úrokoch z omeškania, a

to až do doby reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Dal do pozornosti dôvodovú správu
k zákonu č. 106/2014 Z. z. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Obo/143/98, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, sa netýka uplatňovania nároku na
dohodnutý úrok z poskytovaných peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Vzhľadom na uvedené
mal za to, že odvolanie je dôvodné.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že uznáva svoj dlh v plnom
rozsahu, aj úroky z dlžnej sumy, úroky z omeškania a aj náhradu súdnych trov, tak ako žiadal žalobca.
Požiadal, aby súd rozhodol v prospech žalobcu, aby nedošlo k prieťahom v konaní.4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol, aby súd rozhodol v zmysle
§ 388 CSP, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jeho návrhu

vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní do právoplatnosti
rozsudok a zároveň mu prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti - vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá
a súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním žalobcu vo výroku, ktorými uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.809,03 Eur, úrok 124,31 Eur, úroky z omeškania

1,37 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.809,03 Eur od 14.07.2017 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 124,31 Eur od
14.07.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 3,72 Eur, v tomto
výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Odvolací súd preskúmaním veci v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá (v časti úrokov po zosplatnení úveru), dospel k záveru, že súd prvej
inštancie pri zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov

zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v celom rozsahu
na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

8. Odvolací návrh žalobcu smeroval voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá
jeho žaloba v časti jeho nároku na zaplatenie zmluvného úroku 9,90 % zo sumy 4.809,03 Eur
po zosplatnení úveru, t. j. od 14.07.2017 do zaplatenia, keď dôvodil, že má nárok na dohodnuté
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, a to i popri úrokoch z omeškania.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že úroky z úveru za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
žalobcovi nepatria, preto žalobu v tejto časti zamietol.

10. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov z úveru po splatnosti pohľadávky, a teda popri

úrokoch z omeškania, či iných sankciách opakovane zaoberala a dospela k záveru,
že dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria veriteľovi len do
splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Zmluvné dojednanie
o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania bolo označené za obchádzanie zákonného
pravidla, stanoveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope

úrokov z omeškania.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné jasne rozlíšiť zmluvný úrok, čo je vlastne odmena veriteľa
za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi za určitých podmienok a vo výške, ktoré
si dohodli v zmluve a úrok z omeškania, ktorý môže požadovať veriteľ od dlžníka
popri plnení dlhu. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý

umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že pri možnosti
platenia dlhu v splátkach veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu
naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom

zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedyspotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil popri úrokoch z omeškania.
Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav, založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.

12. Ak by napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky, patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou, nakoľko v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie, medzi ktoré patria i úroky z omeškania. Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania v skutočnosti

neprimerane navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie po dohodnutej alebo
predčasne vyvolanej dobe splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

13. Na podporu správnosti tohto názoru odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, na ktoré poukázal i súd prvej

inštancie, v zmysle ktorého ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad, podľa ktorého po
zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

14. Odvolací súd preto zastáva názor, že aj prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za

poskytnutie úveru do zosplatnenia úveru aj po zosplatnení úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni
spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet
kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez
časovej úpravy), je takáto dohoda o úrokoch nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva i hrubú

nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, je preto neprijateľná.

15.Rozsudoksúduprvejinštanciebolvnapadnutomvýroku,ktorýmbolažaloba vprevyšujúcej
časti zamietnutá, vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania, ktorý nebol odvolateľom spochybnený.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).