Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 8C/90/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608202545
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:2608202545.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa P.

O., A.. XX.X.XXXX, W. W., Š. X, prechodne bytom Q. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Dzianom,
advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Slnečná 27, proti odporkyni X/ P.. P. Š., W. Č. H., J. E.,
E. F., X. XXX, E. X/ U. Š.S., W. Č. H., W., O. XX, E. X/ A. Š., W. Č. H., J. E., E. F., X. XXX, E. X/ Y. Š., W.
Č. H., J. E., E. F., X. XXX, všetci zastúpení JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto
nad Váhom, Jurkovičova 13, o odstránenie vecí, zasahujúcich do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1), 2), 3) a 4) sú spoločne a nerozdielne povinní osadiť na spoločnej hranici najbližšiu
juhozápadnú strešnú rovinu strechy domu súpisné číslo 614 postaveného na parcele „C“ číslo 14753 v

k.ú. Q. zachytávače snehu tak, aby účinne zabránili akémukoľvek zosúvaniu snehu z tejto časti strechy
a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/, a 4/, oprávneným spoločne na
nerozdielne, náhradu trov konania 602,27 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohoto

rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd odporcom ako vlastníkom susediacej nehnuteľnosti uložil splniť na vlastné
náklady tieto povinnosti: 1. Upraviť na ich nehnuteľnostiach odvedenie dažďovej vody, splaškovej vody a
trativod bridlicovej terasy tak, aby voda z týchto zvodov a trativodu neprenikala na susediace pozemky
v jeho vlastníctve. 2. Odstrániť jednu studňu nachádzajúcu sa v interiéry domu odporcov a ich dve
studne v exteriéry. 3. Osadiť na strechu domu odporcov zachytávače snehu, tak aby sa z nej sneh
nezosúval na strechu domu navrhovateľa (výrok I. rozsudku). 4. Uviesť do pôvodného stavu strechu
domu navrhovateľa poškodenú snehom zosúvajúcim sa na ňu zo strechy domu odporcov. Poškodenie

malo spočívať v chýbajúcich škridlách, preliačení dotknutej strešnej roviny a posune konštrukcie krovu.
K prvému a druhému uplatnenému nároku navrhovateľ uviedol, že jeho dom a priľahlé pozemky susedia
s domom a priľahlými pozemkami odporcov, pričom sa tieto nehnuteľnosti nachádzajú vo svahu so
vzájomnou polohou tak, že nehnuteľnosti navrhovateľa sú nižšie položené. V obdobiach výdatnejších
dažďov a topenia sa snehu stekajú vody z nehnuteľností odporcov na jeho pozemky a k jeho stavbe,
ktorú poškodzujú. Zo studní odporcov, ktoré žiadal navrhovateľ odstrániť, dokonca podľa navrhovateľa
vodavuvedenýchobdobiachpriamvyviera.Tretíaštvrtýuplatnenýnárokjepodľanavrhovateľadôvodný

tým, že z vyššie položenej strešnej roviny domu odporcov sa zosúva napadaný sneh tak, že tento padá
na strešnú rovinu strechy domu navrhovateľa, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti nižšie. Na takúto
záťaž nie je strecha domu navrhovateľa konštruovaná a v dôsledku tejto záťaže došlo k jej poškodeniu,
ktoré žiadal reparovať uvedením do pôvodného stavu. Namontovanie zachytávačov snehu na strechedomu odporcov má súčasne pôsobiť preventívne, aby k zosunom snehu v budúcnosti nedochádzalo.
Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Popreli,žebynehnuteľnostinavrhovateľabolizaťažovanéichdažďovýmiasplaškovýmivodami,pretože
proti ich prenikaniu na nehnuteľnosti navrhovateľa vykonali v minulosti dostatočné opatrenia, ako
osadenie odkvapov a zriadenie žumpy. Poukázali na celkové odtokové pomery v miestach nehnuteľností
účastníkov, ktoré sa nachádzajú vo svahu na pomerne plytko sa nachádzajúcom nepriepustnom podloží,

v dôsledku čoho tu k stekaniu zrážkových vôd v tesne podpovrchovej vrstve pôdy dochádza prirodzene
a odjakživa. Proti týmto vodám boli odporcovia nútení chrániť svoje nehnuteľnosti izoláciou a drenážou.
Navrhovateľ však žiadne takéto opatrenia na svojich nehnuteľnostiach nevykonal, a pokiaľ sú tieto
ohrozované vodami, je to práve preto. Poukázali tiež na skutočnosť, že sám navrhovateľ nemá odkvapy
na svojej domovej nehnuteľnosti opatrené zvodmi s vyústením ďalej od stavieb a voda z jeho striech tak
steká iba voľne do terénu v blízkosti jeho stavieb.

Vyvieranie vody zo studní považovali za vylúčené, pretože v prípade ich studne nachádzajúcej sa v
interiéry by dochádzalo k vytápaniu ich domu, čo sa nedeje. Poukázali tiež na vyjadrenie navrhovateľa,
že jeho studňa nepreteká, a mali za nelogické, aby pretekali ich neďaleké studne. Odporcovia uviedli,
že studne, ktorých zasypania sa navrhovateľ domáha sú na ich nehnuteľnosti pôvodné (cca 100 rokov)

a nikdy v minulosti s nimi problém uvádzaný navrhovateľom nebol.

Škodový nárok na uvedenie strechy domu navrhovateľa do pôvodného stavu považovali za nedôvodný
pre nepreukázanie vzniku škody a akejkoľvek príčinnej súvislosti tvrdenej škody s konaním odporcov.
Strechu domu navrhovateľa považovali za opotrebovanú vekom a nie zosuvom snehu, čomu má

nasvedčovať opotrebenie strechy ako celku a nielen strešnej roviny, na ktorú sa mal podľa navrhovateľa
zosúvať sneh. Súčasne popreli, že by k zosuvu snehu z ich strechy na strechu domu navrhovateľa
dochádzalo, pretože práve na dotknutej strešnej rovine ich strechy sa sneh nedrží, nakoľko sa jedná
o južnú stranu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne 1/, odporcu 2/, ohliadkou na mieste
samom, oboznámil fotografie doložené navrhovateľom, fotografie vyhotovené súdom pri ohliadke, listy
vlastníctva, mapy, vytyčovací náčrt, listiny týkajúce sa štátneho stavebného dohľadu, náčrt k stavbe
vodovodného potrubia, obsah pripojeného spisu 6C/205/2008 a zistil tento skutkový stav veci:

Z listov vlastníctva bolo zistené, že účastníci sú vlastníkmi nehnuteľností, tak ako to zhodne uvádzali
v konaní.

Nebolo v konaní sporné a ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že nehnuteľnosti navrhovateľa i
odporcov predstavujú stavby bývalej poľnohospodárskej usadlosti a priľahlé pozemky. Nehnuteľnosti sa

nachádzajú mimo zastavaného územia obce a v súčasnosti sú účastníkmi využívané na rekreáciu. Vznik
stavieb možno datovať okolo dvadsiatych rokov 20. storočia. Nehnuteľnosti sa nachádzajú vo svahu
s vyššie položenými nehnuteľnosťami odporcov a pozemky predstavujú v prevažnej miere trávnaté
porasty. Stavba navrhovateľa tvorená domom s.č. 615, priľahlou stodolou a letnou kuchyňou (ďalej
stavba navrhovateľa) je situovaná v tak tesnej blízkosti domu odporcov s.č. 614 (ďalej stavba odporcov),

že spoločnej hranici najbližšia juhozápadná strešná rovina domu odporcov presahuje až nad časť nižšie
položenej severovýchodnej strešnej roviny strechy stavby navrhovateľa. V pôdoryse sa tak uvedené
strešné roviny stavieb prekrývajú.

Ohliadkou bolo zistené a fotodokumentáciou je zachytené, že strecha stavby odporcov je v prevažnej

časti opatrená odkvapmi. Tieto nie sú zriadené na časti (cca 2/3) juhozápadnej strešnej roviny
(vzdialenejšej k spoločnej hranici) a hrebeňom na ňu nadväzujúcej menšej severozápadnej strešnej
rovine. Z týchto dvoch plôch steká zrážková voda bez zachytenia do terénu pozdĺž príslušných múrov
stavby odporcov. Najmenšia vzdialenosť dopadu týchto vôd od spoločnej hranice je cca 7 metrov (podľa
vytyčovacieho náčrtu (v mierke 1:5000) bod 49 - obrys stavby s.č. 614). Odkvapy ostatnej časti strechy

stavby odporcov sú zvedené do troch zvodov, a to na južnom rohu stavby (vľavo od hlavných vstupných
dverí), severnom rohu stavby a cca v 2/3 juhozápadnej strešnej roviny vzdialenejšej k spoločnej hranici.
Zvodom na južnom rohu stavby sú zvádzané zrážkové vody z juhozápadnej strešnej roviny bližšej k
spoločnej hranici a z juhovýchodnej strešnej roviny. Tento zvod je zaústený do PVC rúry vedenej po zemicca 3 m pozdĺž steny stavby odporcov smerom ku hlavnému vchodu, kde po krátkom krytom odbočení
smerom od stavby pokračuje kolmo od stavby odporcov betónovým žliabkom pretínajúcim „bridlicovú
terasu“ odporcov do rúry zapustenej do terénu. Vyústenie tejto rúry bolo v minulosti cca v bode „B“

nachádzajúcom sa na pozemku navrhovateľa, ktorý do vytyčovacieho náčrtu zakresli navrhovateľ, a
ktoré umiestnenie takto približne odsúhlasil odporca 2/. Je tiež vyobrazené na fotografii predloženej
navrhovateľom (označenej súdom na zadnej strane ako „B“). Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že
toto vyústenie bolo odporcami zriadené so súhlasom navrhovateľa, no neskôr s ním nesúhlasil, pretože
z neho vytekala pena z pračky. Ohliadkou nebolo toto vyústenie nájdené, preto má súd za preukázanú

výpoveď odporcu 2/, ktorý tvrdil, že bolo navrhovateľom vytrhnuté a nie výpoveď navrhovateľa, podľa
ktorého vyústenie zapchal. V dôsledku vytrhnutia bolo potrubie prerušené v jeho podzemnej časti na
pozemku odporcov a tu teraz končí (cca v bode 18 náčrtu z ohliadky), ako to uvádzal odporca 2/
pri ohliadke. Najbližšia vzdialenosť tohto vyústenia od stavby navrhovateľa je cca 8 m (bod 11 - 16
vytyčovacieho náčrtu) keďže spojnica bodov 11 - 12 vytyčovacieho náčrtu predstavuje múr terasy
odporcov a potrubie je vedené až za ním. Ďalší zvod, a to na severnom rohu stavby odporcov odvádza

zrážkové vody zo severovýchodnej strešnej roviny a po cca 0,75 m odrazení od stavby je voľne zaústený
na terén. Bod tohto zaústenia je cca 15 metrov od spoločnej hranice smerom po svahu (body 1 - 52
vytyčovacieho náčrtu). Zostávajúci tretí zvod odvádza zrážky z cca 1/3 juhozápadnej strešnej roviny
vzdialenejšej k spoločnej hranici a z priľahlej severozápadnej strešnej roviny. Ohliadkou bolo zistené a
vyplýva aj z náčrtu pri ohliadke vyhotovenom, že tento zvod je zaústený do potrubia ústiaceho na terén v

bode 10 náčrtu z ohliadky ktorého najmenšia vzdialenosť od spoločnej hranice v smere sklonu pozemku
predstavuje cca 7m (bod 10 náčrtu z ohliadky - bod 52 vytyčovacieho náčrtu).

Z výpovede odporcu 2/ bolo zistené, že cca v bode „A“ vytyčovacieho náčrtu, ktorého približnú polohu
zhodne uviedol i s navrhovateľom majú odporcovia vyústenie drenáže vedenej pozdĺž severovýchodnej

steny ich stavby. Z vytyčovacieho náčrtu bolo zistené, že tento bod sa nachádza cca 12 metrov od
najbližšieho bodu (52) spoločnej hranice.

Ohliadkou bolo zistené a na fotografiách je zachytené, že odporcovia majú na strane hlavného vchodu
zriadenú pri dome terasu z plochých kameňov (navrhovateľom označovaná ako bridlicová terasa). Táto

plochavšaknetvorívodotesnýpovrch,pretoževýplňmedzijednotlivýmikameňmijeznačnepopraskaná.
Zrážky dopadajúce na terasu tak cez tieto praskliny vsakujú pod jej povrch a nie sú z nej odvádzané.

Čo sa týka splaškov, sám navrhovateľ na ohliadke uviedol, že tieto sú od odporcov v súčasnosti už
odvádzané do žumpy, i keď na pojednávaní spochybnil jej kapacitu. Ohliadkou bola existencia žumpy

na strane odporcov potvrdená.

Z výpovedí účastníkov a ohliadkou bolo zistené, že na pozemkoch odporcov sa nachádzajú tri kopané
studne, z ktorých jedna je v interiéry ich stavby. Jedna kopaná studňa je i na pozemku navrhovateľa.

Z výpovede navrhovateľa ako aj ohliadkou (so zachytením vo fotodokumentácii) bolo zistené, že stavba
navrhovateľa vytvárajúca pôdorys „L“ je opatrená odkvapmi na severovýchodných a juhovýchodných
strešných rovinách (vonkajší roh „L“ pôdorysu), ktoré nie sú opatrené zvodmi a voda z nich tak padá
voľne do terénu na severnom a južnom rohu stavby navrhovateľa. Dopad týchto zrážkových vôd pritom
nie je vo vzdialenosti väčšej ako 1m uvedených rohov stavby. Severozápadné a juhozápadné strešné

roviny stavby navrhovateľa nie sú opatrené odkvapmi a voda z nich steká priamo bez zachytenia. Ako
uviedol navrhovateľ vo svojej výpovedi, v budúcnosti má v úmysle demontovať odkvapy z celej svojej
stavby a zrážkovú vodu nechať zo striech voľne stekať do štrkového podkladu, ktorý zriadi.

K otázkam zosunu snehu na strechu stavby navrhovateľ zistil súd tieto skutočnosti. Okrem presahu

dotknutej juhozápadnej strešnej roviny stavby odporcov nad strechu stavby odporcu, ktorý bol
konštatovaný vyššie, bolo ohliadkou zistené, že táto strešná rovina nie je opatrená žiadnymi prvkami
slúžiacimi na zachytávanie snehu, čo vyplýva i z fotodokumentácie. Jej sklon je cca 45 stupňov a
v porovnaní s ostatnými strešnými rovinami sa javí dokonca väčší. Krytinu tvorí eternit. Z fotografií
navrhovateľa vyhotovených v zimnom období bolo zistené, že v čase keď sa na ostatných strešných

rovinách sneh držal, na tejto sa nenachádzal. Strešná rovina stavby navrhovateľa nachádzajúca sa
pod predmetnou strešnou rovinou stavby odporcov je zjavne preliačená, čo bolo zistené ohliadkou a
zachytené aj na fotografiách. Strešná krytina je kompletná - škridle nechýbajú. Konštrukcia krovu stavby
navrhovateľa v časti rovnobežnej so spoločnou hranicou je odklonená od kolmice severozápadnýmsmerom, čo bolo zistené ohliadkou do vnútornej konštrukcie krovu a je zrejmé aj z vonkajšieho pohľadu
na presah strechy cez severozápadnú stenu letnej kuchyne navrhovateľa.

Pri právnom posúdení navrhovateľom uplatnených nárokov použil súd ustanovenie § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval pri nárokoch na zamedzenie prenikania vody na pozemky
navrhovateľa, vrátane zasypania studní, ktoré malo rovnaký cieľ a pri nároku na osadenie zachytávačov
snehu. Podľa uvedeného ustanovenia sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Nesprávne odvedenie vôd zo stavby a pozemku je za istých okolností skutočne spôsobilé vážne
ohrozovať výkon práv iného tým, že priamo poškodzuje a teda znehodnocuje stavbu, prípadne aj
pozemok ako predmet vlastníctva. Nepriaznivý dopad zvýšenej vlhkosti prípadne podmáčania na stavby
domov je všeobecne známy. V posudzovanom prípade tvrdenia navrhovateľa smerovali presne k

zákonom predpokladanej situácii ohrozenia jeho stavieb v dôsledku nadmerného zaťaženia vodami
pochádzajúcimi zo stavieb odporcov. Čo do ohrozovania stavby navrhovateľa vodami pochádzajúcimi
zo stavieb odporcov však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z tejto strany ohrozenie stavbe
navrhovateľa nehrozí. Odporcovia likvidujú zrážkové vody z ich stavby na svojich vyššie položených
pozemkoch vsakovaním a tieto nie sú odvádzané úplne mimo dotknutého územia ako by to mohlo byť

v prípade existujúcej kanalizácie. Je teda zrejmé, že zrážkové vody produkované zo stavby odporcov
smerujú po ich zaústení do pozemku ďalej k nižšie položeným pozemkom a stavbe navrhovateľa.
Otázkou však je, do akej miery sa na stavbe navrhovateľa práve tieto vody môžu prejaviť tak, že ich
množstvo bude ohrozovať stavbu navrhovateľa. Súd má za to, že zrážkové vody zo stavby odporcov
nie sú spôsobilé ohroziť stavbu navrhovateľa. Sám navrhovateľ totiž neodvádza vody zo svojej strechy

(plochou porovnateľnej so strechou stavby odporcov) ďalej ako meter od svojej nehnuteľnosti, keď ich
v časti nechá stekať priamo zo strechy do terénu v bezprostrednej blízkosti obvodových múrov a v časti
ich z odkvapov nechá zhromaždené z viac ako polovice strechy voľne dopadať na dvoch rohoch svojej
stavby. Aj existujúce odkvapy chce naviac demontovať. Za rozumného predpokladu, že navrhovateľ
sám nechce svoju nehnuteľnosť vodou zo strechy poškodiť, má súd za to, že voda stekajúca zo strechy

navrhovateľa takto blízko k stenám a základom jeho stavby, jeho stavbe neškodí a neohrozuje ju. Ak
teda neohrozuje stavbu navrhovateľa voda dopadajúca k nej priamo z jeho strechy, je vylúčené aby
jeho stavbu ohrozovala voda z porovnateľne veľkej strechy stavby odporcov zaústená do pozemkov v
podstatne väčšej vzdialenosti ako jeden meter. Na absenciu ohrozenia zrážkovými vodami zo stavby
odporcovpoukazujeiskutočnosť,žezaústeniejužnéhozvodunapozemkunavrhovateľažiadalpôvodne

súhlasiaci navrhovateľ zrušiť nie pre množstvo vody z neho vytekajúcej, ale preto, že z neho mala
vytekať voda z pračky. Čo sa týka vôd z „bridlicovej terasy“ odporcov, tu dokonca ani nedochádza k
zhromažďovaniu sa zrážok, pretože tieto cez praskliny medzi jednotlivými dlažobnými kameňmi vsakujú
ďalej relatívne rovnomerne a nie je dôvod predpokladať iný efekt, ako keby táto terasa neexistovala a
zrážky padali priamo na terén. Pre úplnosť ostáva dodať, že návrh smeroval nielen k ochrane samotnej

stavby navrhovateľa, ale k úplnému zamedzeniu prestupu vôd od odporcov na pozemky navrhovateľa.
Vodami zo stavby odporcov však nie je dotknutá nielen stavba navrhovateľa ale ani pozemky, na ktorých
neboli zistené žiadne negatívne vplyvy vôd pochádzajúcich od odporcov. Negatívne dopady na svoje
pozemky napokon navrhovateľ ani netvrdil. K ohrozeniu stavby či pozemkov navrhovateľa nedochádza
ani v dôsledku vypúšťania splaškov zo strany odporcov. Tieto sú odvádzané do žumpy, čo potvrdil aj

navrhovateľavylučujetoichpretekanienapozemkynavrhovateľa.Vzhľadomnauvedené,niesústavba,
ale ani pozemky navrhovateľa nijako ohrozené zrážkovými vodami zo stavby či pozemkov odporcov, z
ich terasy, ani ich splaškovými vodami, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Súd zamietol návrh aj v časti požadovaného zasypania studní odporcov, pretože nie sú zdrojom

vody vytekajúcej čo i len na pozemok odporcov. I z laického pohľadu v tomto obore, vychádzajúc
zo všeobecných vedomostí, považuje súd za vylúčené, aby zo štyroch studní nachádzajúcich sa
v tesnej blízkosti, a teda využívajúcich totožný zdroj spodnej vody, dve z nich pretekali cez horný
okraj a dve nie. Podľa navrhovateľa jeho studňa (dokonca nižšie položená) nepretekala a súd má zajednoznačne preukázané, že nepreteká ani studňa v interiéry stavby odporcov, pretože by ju za takej
situácie boli nútení zrušiť odporcovia sami. Nie je zanedbateľný ani fakt, že predmetné studne boli
zriadené spolu s nehnuteľnosťami a pokiaľ by navrhovateľom tvrdený problém spôsobovali, vylučovali

by existenciu obydlia v ich blízkosti, zvlášť v prípade tretej studne zriadenej v interiéry. Naopak je
dôvodné predpokladať, že to nemalou mierou boli práve studne, ktoré život v ich bezprostrednom okolí
umožňovali.

K uvedeným nárokom týkajúcim sa nadmerného zaťaženia pozemkov a stavby navrhovateľa vodami

odporcov, žiadal navrhovateľ a následne i odporcovia doplniť dokazovanie znaleckým posudkom,
ktorý by vyhodnotil odtokové pomery a súvisiace hydrologické otázky v dotknutom priestore. I keď súd
nedisponuje záverom o presnom pohybe a miere vsakovania zrážkových vôd po ich vyústení zo stavby
odporcov do pozemkov, požadovaný znalecký posudok nevykonal. Ako bolo konštatované, neškodnosť
zrážkových vôd zo samotnej stavby navrhovateľa, ktoré sú k nej vypúšťané podstatne bližšie ako
zrážkové vody zo stavby odporcov, vylučuje ohrozovanie stavby navrhovateľa vodami odporcov. Tento

záver možno dovodiť na základe prostého logického faktu, že v teréne vzdialenejší zdroj vody nemôže
mať väčšie účinky ako bližší zdroj s obdobnou výdatnosťou. Keďže z uvedeného bol súdu skutkový stav
jednoznačne zrejmý i bez podrobných znalostí odtokových a vsakovacích pomerov, znalecký posudok
k týmto otázkam považoval za nadbytočný. Rovnako za nadbytočný považoval súd znalecký posudok
k otázke pretekania studní odporcov. S odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie zamietnutia nároku

týkajúceho sa studní, považoval súd ich pretekanie za vylúčené na základe všeobecne známych zásad
pohybu vody, ktoré súd nepovažuje za odborné znalosti vyhradené do kompetencie znalca.

Na základe citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil súd i dôvodnosť
nároku na zriadenie zachytávačov snehu na dotknutej časti strechy stavby odporcov. Sneh zosúvajúci sa

na strechu susedovej stavby môže túto skutočne ohrozovať, a to jednak tiažou nad rámec dimenzovania
jej konštrukcie a stým súvisiacim rázom, ktorým na strechu dopadne ako aj poškodením jednotlivých
častí strešnej krytiny. Priťaženie zosunutým snehom pritom spravidla nastane v čase, keď už je strecha
zaťažená vlastným snehom. S výnimkou malých množstiev, tak bude sneh zosúvajúci sa na strechu
predstavovať jej ohrozenie vždy. Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že k zosúvaniu snehu

na strechu stavby navrhovateľa dochádza, a to nie v zanedbateľnom množstve. Preťažovaniu strechy
stavby navrhovateľa v dotknutom mieste nasvedčuje jej preliačenie. Tiež posun konštrukcie krovu môže
byť následkom preťaženia strechy, i keď oba tieto následky môžu mať viacero príčin, zvlášť pri staršej
streche aká je i v tomto prípade. Jednoznačné zosúvanie snehu zo strechy odporcov je však zrejmé
z oboznámených fotografií, kde na predmetnej strešnej rovine strechy odporcov sneh nie je, zatiaľ čo

na ostatných sa nachádza, a to v pomerne veľkom množstve. Pritom aj na túto časť strechy musel
sneh napadnúť, a pokiaľ tu nebol už v čase, keď na ostatných strešných rovinách bol vo väčšom
množstve, nemohol zísť roztopením sa, ale jedine zosunutím. V prospech zosúvania sa snehu hovorí
i skutočnosť, že dotknutá juhozápadná strešná rovina je najviac naslnená, a teda i ohrievaná, pričom
práve z naslnených strešných rovín (rovnako svahov v prípade lavín) sa sneh zosúva v dôsledku ohriatia

najčastejšie. Keďže mal súd zosun snehu zo strechy stavby odporcov na strechu stavby navrhovateľa
za preukázaný a považuje ho za ohrozovanie navrhovateľovej stavby, návrhu v časti uloženia povinnosti
namontovať zachytávače snehu vyhovel. Lehotu na plnenie v tomto prípade určil súd nad rámec
zákonom stanovenej trojdňovej až na tri mesiace, pretože realizácia takejto montáže bude vyžadovať
priaznivú ročnú dobu a počasie, a v kratšej lehote by práce nemuseli byť objektívne realizovateľné.

Ostatný uplatnený nárok na uvedenie poškodenej veci, v tomto prípade strechy, do pôvodného stavu
je typickým nárokom na náhradu škody. K poškodeniu dotknutej časti strechy stavby navrhovateľa
mohlo skutočne v dôsledku zosúvajúceho sa snehu dôjsť, a to z dôvodov uvedených vyššie (tiaž, ráz,
rozbitie krytiny). I keď strecha vykazuje poškodenia zodpovedajúce pádu snehu, súd nezisťoval, nakoľko

majú tieto poškodenia pôvod v zosunutom snehu a nakoľko v iných príčinách, ako napríklad časové
opotrebenie. Navrhovateľom uplatnený spôsob náhrady uvedením do predošlého stavu nie je totiž v
súčasnosti realizovateľný.

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia náhrada škody uvedením do pôvodného stavu prichádza do
úvahy iba v prípade ak je to možné a účelné. Nahradenie chýbajúcich škridiel, ktoré navrhovateľ žiadal,možné nie je. Ak tieto chýbali v dôsledku poškodenia, boli nepochybne už nahradené, pretože na streche
žiadne škridle pri ohliadke nechýbali. Uvedením do predošlého stavu tak nahradenie škridiel možné
nebolo, pretože už bolo vykonané. Čo sa týka preliačenia konštrukcie krovu a jej posunu, toto možno

opraviť iba celkovou rekonštrukciou, krovu, ak dokonca nie iba jeho výmenou. To nemožno riadne
realizovať inak ako rozobratím a opätovným zložením celej strechy. Vzhľadom na jej vek a opotrebenie
však súd nepovažuje za účelné, po rozobratí strechy a oprave krovu, ukladať naň späť krytinu a iné
strešné prvky, ktoré sú na konci svojej životnosti. Súčasne nie je možné zaviazať odporcov nad rámec
ich prípadnej zodpovednosti aj k výmene celej krytiny a ostatných strešných prvkov, pretože v danom

prípade na nich ku škode v dôsledku zosuvu snehu jednoznačne nedošlo. Pre uvedenú nemožnosť
a neúčelnosť uvedenia strechy stavby navrhovateľa do pôvodného stavu, tak súd návrh i v tejto časti
zamietol, a to bez toho, aby skúmal mieru zodpovednosti odporcov za súčasný stav strechy stavby
navrhovateľa. Riešenie otázky miery zodpovednosti odporcov považoval súd pri nemožnosti vyhovieť
nároku na uvedenie do predošlého stavu za nadbytočné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Predmetom konania boli štyri nároky navrhovateľa,
tak ako sú uvedené v prvom odseku odôvodnenia (1. upravenie odvedenia vôd, 2. zasypanie studní,
3. montáž zachytávačov snehu, 4. uvedenie strechy do pôvodného stavu). V troch z nich boli úspešní
odporcovia, v jednom navrhovateľ. Po započítaní 25 % úspechu navrhovateľa na 75 % úspech odporcov

patrí odporcom náhrada trov konania v rozsahu jednej polovice.

Trovy konania odporcov predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny advokáta,
režijného paušálu a náhrady za stratu času advokáta. Keďže predmet konania nebolo možné oceniť
peniazmi, vychádzal súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny z § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

(Vyhláška), ktorý výšku základnej sadzby odmeny stanoví ako jednu trinástinu výpočtového základu, čo
v roku 2009 predstavovalo 53,49 €, v roku 2010 sumu 55,49 € a v roku 2012 sumu 58,96 €.

Keďže predmetom konania boli štyri vyššie uvedené nároky, teda štyri spojené veci, zvyšuje sa základná
sadzba tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky tak, že základná sadzba veci s najvyššou hodnotou

sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby, ktorá by patrila v ostatných veciach. Základná sadzba pri všetkých
štyroch nárokoch bola rovnaká. K nej potom patrí zvýšenie o tretinu z každého ďalšieho uplatneného
nároku (1 x 1/1 + 3 x 1/3 = 2/1) Zvýšená základná sadzba z dôvodu viacerých uplatnených nárokov
tak predstavuje dvojnásobok základnej sadzby. V prípade zastúpenia viacerých osôb sa potom takto
zvýšená sadzba znižuje u každej zastúpenej osoby na 50 % podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky.

Odmena za právne zastúpenie odporcov tak v tomto prípade predstavuje:
- 106,98 € (2 x 53,49 €) za prevzatie zastúpenia odporkyne 1/ v roku 2009,
- 106,98 € (2 x 53,49 €) za písomné vyjadrenie za odporkyňu 1/ v roku 2009,
- 166,47 € (2 x 55,49 € x 1 x 3) prevzatie zastupovania odporcov 2/, 3/, 4/ v roku 2010, ktoré však ich

PZ vyúčtovala iba sumou 110,97 €,
- 55,49 € za účasť PZ odporcov 1/ až 4/ na pojednávaní v roku 2010 odročenom bez prejednania veci,
- 234,76 € (2 x 58,96 € x 1 x 4) za účasť PZ odporcov 1/ - 4/ na ohliadke v roku 2012,
- 2 x 234,76 € (2 x 58,96 € x 1 x 4) za účasť PZ odporcov 1/ - 4/ na pojednávaní v roku 2012 trvajúcom
viac ako 2 hodiny.

Celková výška odmeny tak predstavuje 1.084,70 € a za jednotlivé úkony ju súd priznal podľa § 14 ods.
1 písm. a), b), c) Vyhlášky a § 14 ods. 5 písm b) Vyhlášky.

K odmene ďalej patrí režijný paušál 2 x 6,95 € za dva úkony v roku 2009, 2 x 7,21 € za dva úkony v
roku 2010 a 2 x 7,63 za dva úkony v roku 2012, teda celkom 43,58 €. O režijnom paušále súd rozhodol

podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky.

Odporcom patrí i uplatnená náhrada za stratu času advokáta stráveného cestou na ohliadku z Nového
Mesta do Vrboviec a späť v roku 2012, a to 2 x 3 začaté polhodiny po 12,71 €, teda celkom 76,26 €,
a to podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky.

Súd odporcom nepriznal odmenu za úkony v roku 2009 v celej vyúčtovanej výške po 133,72 € / úkon,
pretože táto výška nie je správna. Súd nepriznal tiež režijný paušál za tri úkony v roku 2012, ale iba zadva, pretože pojednávanie, ktoré trvá viac ako dve hodiny je stále jedným úkonom, i keď odmena zaň
patrí ako za dva úkony.

Celkové trovy právneho zastúpenia odporcov predstavujú 1.204,54 €, z ktorých im vzhľadom na
vyššie uvedený pomer úspechu vo veci patrí náhrada jednej polovice, teda 602,27 €, ktorej úhradu je
navrhovateľ povinný vykonať k rukám právnej zástupkyne odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si účastníci nesplnia povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať ich

splnenia prostredníctvom exekúcie.