Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216011095
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216011095.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 5. 9. 2017 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa obžalovaný:

G. R., U.. X. XX. XXXX H. U., F. R. R., T.Á. Z.. Č.. XX, E.,

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II zo dňa 30. 11. 2016, č. k. 2 Pv 596/16/1102,
pre úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa

mal dopustiť tak,

ž e

dňa 26. 7. 2014 v poobedňajších hodinách na T. Z. Č.. XX H. R. fyzicky napadol poškodenú M. R. takým
spôsobom, že ju chytil pravou rukou v oblasti krku, pritlačil ju na stenu, pričom ľavú ruku mal zaťatú a

hrozil s ňou, ako by chcel poškodenú udrieť, asi po 20 sekundách ju pustil, na čo poškodená odišla do
kúpeľne, kde sa zamkla z dôvodu, aby sa obžalovaný upokojil, pričom na ňu obžalovaný cez zamknuté
dvere kričal, že urobila dobre, keď sa zamkla, pretože inak by ju zabil, následne presne nezisteného dňa
v polovici septembra 2014 vo večerných hodinách menovanú opäť verbálne napadol tak, že na ňu začal
kričať slovami: „Ujebem ti hlavu“, následne v období vianočných sviatkov roku 2014 napadol poškodenú
tak, že ako chorá ležala na posteli, prišiel za ňou, jednou rukou ju chytil za vlasy a začal jej triasť celou
hlavou zo strany na stranu, pričom kričal, že ak sa malému niečo stane kvôli tomu, že nechce ísť k
lekárovi, tak ju zabije, následne v mesiaci jún 2015 poškodenú napadol takým spôsobom, že ju schmatol,

stiahol do spálne, kde ju zhodil na zem, pričom ako spadla, tak si udrela obe kolená a následne za 15
minút ju napadol opätovne tak, že ju rukami zložil na zem a pritlačil ju o dlážku, pričom sa jej opýtal, ako
dlho chce žiť, následne o týždeň neskôr, začiatkom mesiaca júl 2015 po tom, ako mu počas rozhovoru
poškodená povedala, že nemá záujem zotrvať vo vzťahu s takým agresívnym človekom, ako
je on, jej obžalovaný odpovedal, že rozmýšľal nad tým, že zabije ju aj malého a bude pokoj, následne
dna 17. 7. 2015 v doobedňajších hodinách poškodenú napadol tak, že zovretou päsťou pravej ruky jej
dal úder do hlavy, ktorú si zakrývala rukami, pričom po tom, ako sa upokojil a po otázke poškodenej, či si

je vedomý toho, čo spravil a čo by sa stalo, ak by si hlavu nezakrývala rukami, jej obžalovaný odpovedal,
že iba on jediný ma právo biť svoju rodinu,

o s l o b o d z u j e, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :I.
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 30. 11. 2016 obžalobu na G. R. pre vyššie uvedený
trestný čin /prečin/ s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a dňa

1. 12. 2016 vydal odsudzujúci trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania
úmyselného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 2 /dva/ roky, pričom proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote obžalovaný G. R. odpor, na
ktorého základe bolo vo veci obligatórne nariadené hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch

30. 5. 2017 a 5. 9. 2017 s tým, že v úvode hlavného pojednávania prokurátorka zotrvala na predmetnej
obžalobe, pričom poukázala na právnu kvalifikáciu, ktorá má znieť „nebezpečné vyhrážanie podľa § 360
ods. 1 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.“, a ktorú predniesla zhodne s jej písomným vyhotovením a súčasne vylúčila
možnosť pristúpenia ku konaniu o dohode o vine a treste s tým, že obhajca obžalovaného zotrval na
podanom odpore a k obžalobe sa vyjadril v tom zmysle, že obžalovaný uviedol, že skutok sa nestal
tak, ako je popisovaný v obžalobe a čo sa týka samotných skutkov má za to, že sa dopustil maximálne

priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, následne bola vyriešená otázka prípadného nároku na
náhradu škody a sám obžalovaný, po poučení v zmysle zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3/ a §
257 ods. 2 - 8 Tr. por., urobil vyhlásenie o svojej nevine, na ktorom základe bolo pristúpené k vykonaniu
samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný G. R. a poškodená - svedkyňa M.
R. a bol oboznámený celý relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania

súd rozsudkom vyhlásenom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. 9. 2017 oslobodil obžalovaného
spod obžaloby, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, pričom zistený
skutkový stav možno opísať nasledovne:

II.

Obžalovaný G. R. od počiatku spáchanie predmetného skutku tak, ako je uvedený v obžalobe poprel s
tým, že vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že po jednej z hádok s poškodenou M. R. sa
dohodli, že pôjdu od seba, že ich manželstvo nefunguje a po niekoľkých dňoch na to, poškodená s ich
synom odišla od obžalovaného na neznáme miesto, inak sa ich vzťah zdal byť bezproblémový, až na
jednu hádku, ktorá sa odohrala na R. Z. Č.. XX H. R., v byte poškodenej, po ktorej obžalovaný od nervov

udrel päsťou do steny v obývačke, na čo sa poškodená zavrela do kúpeľne a po incidente povedala
obžalovanému, že je násilník a nech to už nerobí, pričom ob-
obžalovaný sa jej to snažil vysvetliť, ale ona nechcela. Obžalovaný ku žalovanému skutku z polovice
septembra roku 2014 uviedol, že sa stal v októbri roku 2014 a vznikol kvôli čiapke, ktorú mu kúpila
poškodená, lebo čiapka vyzerala smiešne, následkom čoho vznikla hádka, no obžalovaný poprel, že by

sa poškodenej vyhrážal, alebo jej hovoril, že „jej ujebe hlavu“. Ku skutku z vianočných sviatkov 2014,
kedy bola poškodená v 5. mesiaci tehotenstva obžalovaný uviedol, že došlo medzi nimi ku konfliktu
z dôvodu ochorenia poškodenej, v dôsledku čoho sa obžalovaný obával o jej zdravie a zdravie ich
dieťaťa a chcel, aby poškodená išla po týždni a pol neúspešného liečenia k doktorovi, na čo poškodená
reagovala odmietaním, čo už obžalovaný nezvládol a chytil ju jednou rukou za vlasy a povedal jej, že

keď sa stane niečo dieťaťu, nech si ho nepraje. Poškodená bola napokon hospitalizovaná v nemocnici,
pretože mala zápal krvi, čo bol následok nepreliečenej choroby. Obžalovaný ku skutku z júna roku 2015
uviedol, že je pravdou, že poškodenú potlačil, keď sa míňali vo dverách, v dôsledku čoho padla na
zem, no obžalovaný nemal v úmysle ju zhodiť na zem, ale chcel, aby poškodená išla nakŕmiť ich syna,
nakoľko tento odmietal stravu od obžalovaného, pretože ho poškodená od syna oddelila. Ku skutku zo

dňa 17. 7. 2015 obžalovaný uviedol, že hádka sa odohrala v spoločnom byte na T. Z. Č.. XX H. R., z
dôvodu, že obžalovaný dal v práci výpoveď a hľadal si novú prácu, ale poškodená mu stále vyčítala,
že je neschopný a čo budú robiť, a až keď to stále neprestávalo, obžalovaný situáciu nezvládol, a dal
poškodenej facku do rúk, ktorými si zakrývala tvár, pričom sa jej neskôr za svoje správanie ospravedlnil.
Obžalovaný ku vzťahu s poškodenou konštatoval, že sa pohádali veľakrát, ale neboli to vážne hádky,

poškodenej nechcel nikdy nijako ublížiť, a už vôbec ju nikdy netýral a ani nespôsoboval žiadne príkorie,
pričom nechcel, aby sa rodina rozdelila. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v
prípravnom konaní a uviedol, že poškodená chcela byť v domácnosti „chlapom“ a zároveň bola výrazne
žiarlivá,avšakjepravdou,ženašlauobžalovanéhonafacebookukomunikáciusjehobývaloupriateľkou,
čo malo za následok, že mu poškodená začala brániť v kontakte s ich synom, čím došlo k odcudzeniu

medzinimiapoškodenávjúli2015odišladopodnájmu.Poškodenáoddelilaodsebaobžalovaného,jeho
rodinu a aj jej rodinu, pričom jej matka vyjadrila obavu, že poškodená mohla mať popôrodnú depresiu.
Obžalovaný záverom k tvrdeniam poškodenej dodal, že trvá na svojich predošlých tvrdeniach, pričommá za to, že výpoveď poškodenej nie je pravdivá, poškodená chcela len oddeliť syna od obžalovaného,
avšak nevie z akého dôvodu.

Poškodená - svedkyňa M. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že vzťah s obžalovaným
začal byť problémovým po tom, ako si kúpili spoločný byt, nakoľko v tej dobe čakali syna. Obžalovaný
prvýkrát fyzicky napadol poškodenú asi týždeň po sobáši, asi dňa 26. 7. 2014, a to tak, že ju chytil
pravou rukou v oblasti krku, pritlačil ju na stenu, pričom ľavú ruku mal zaťatú a hrozil s ňou, akoby ju
chcel udrieť, držal ju tak asi 20 minút a po tom, ako poškodenú pustil, táto sa zamkla do kúpeľne, na čo

obžalovaný na ňu kričal cez zatvorené dvere, že dobre, že sa tam zamkla, inak by ju zabil. Po incidente
sa obžalovaný poškodenej ospravedlnil s tým, že ho to mrzí, ale je výbušný a nevie sa ovládať. Po tomto
incidente až niekedy v polke septembra obžalovaný opäť napadol poškodenú kvôli čiapkam, ktoré mu
kúpila, pretože jemu sa nepáčili a vyčítal jej, že z neho robí debila a pri tom, ako ležali v posteli na ňu
kričal a zároveň nad ňou hrozil zovretou päsťou. Ďalší fyzický útok zo strany obžalovaného nastal asi po
troch mesiacoch, keď poškodená bola chorá. Obžalovaný ju vtedy chytil jednou rukou za vlasy a začal

jej triasť celou hlavou zo strany na stranu tak, že ak by si rukami nebránila hlavu, tak by jej ju s najväčšou
pravdepodobnosťou obúchal o stenu, pričom na ňu kričal, „že jej ujebe hlavu“, a že ak sa malému niečo
stane kvôli tomu, že poškodená nechce ísť k lekárovi, tak ju zabije. K ďalšiemu napadnutiu zo stra -
ny obžalovaného došlo niekedy v júni 2015, a to takým spôsobom, že poškodenú ako vychádzala z
izby schmatol, stiahol do spálne, kde ju zhodil na zem, pretože dostal amok, lebo nevedel utíšiť syna

a tvrdil, že poškodená poštvala syna proti obžalovanému. Po tom, ako poškodená odišla do kuchyne,
obžalovaný za ňou prišiel a zložil ju rukami na zem, asi na desať sekúnd ju pritlačil na dlažbu a
opýtal sa jej, ako dlho chce žiť. Poškodená ďalej uviedla, že skutočné obavy začala mať vtedy, keď po
tom, ako obžalovanému povedala, že nechce zotrvať vo vzťahu s agresívnym človekom ako je on, jej
obžalovaný povedal, že rozmýšľal nad tým, že zabije ju aj malého a bude pokoj, pričom asi tri týždne po

tomto rozhovore sa poškodená od obžalovaného so synom odsťahovala. Poslednou kvapkou, ešte keď
poškodená so synom bývala s obžalovaným bolo, keď ju zovretou päsťou udrel do hlavy tak, že keby
si nekryla rukami hlavu, tak by to zle dopadlo. Poškodená uviedla, že odkedy bývala s obžalovaným
v spoločnej domácnosti, obžalovaný ju napadol verbálne a fyzicky asi 20 až 30-krát, čo pociťovala
ako ťažké príkorie, no zranenia, ktoré jej spôsobil počas vzťahu neboli veľmi vážne a nevyžadovali

si lekárske ošetrenie, avšak aj napriek tomu poškodená napadnutia znášala veľmi ťažko. Po odluke
od obžalovaného, poškodená sa s obžalovaným nestretávala, pričom podala aj žiadosť o rozvod a
obžalovanémuneumožňovalaanistyksosynomzdôvodu,žemalazobžalovanéhostrach,ažnaprípad,
keď dňa 23. 6. 2016 došlo k asistovanému styku obžalovaného s dieťaťom, za prítomnosti poškodenej,
jej právnej zástupkyne a psychologičky, avšak pri plánovanom odchode obžalovaný začal na ne slovne

útočiť. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní pričom dodala,
že pri prvom útoku zo strany obžalovaného mala strach o svoj život, avšak aj napriek fyzickým útokom
zo strany obžalovaného nenavštívila lekára z dôvodu, že keď obžalovaný poškodenú ťahal za vlasy,
prípadne keď ju chytil pod krk alebo sotil, nemala žiadne viditeľné známky poranení, s výnimkou útoku
obžalovaného z leta 2015, kedy mala celkom slušnú modrinu pod kolenom, no poškodená neuvažovala,

že podá trestné oznámenie, nakoľko dúfala, že sa to zmení a chcela mať kompletnú rodinu.

Z hľadiska listinného materiálu súd poukazuje na trestné oznámenie zo dňa 6. 8. 2015, mailovú
komunikáciumedzipoškodenouaobžalovaným,ktoráboladoloženádospisuajzostranyobžalovaného
a aj zo strany poškodenej, maily poškodenej adresované Generálnej prokuratúre SR a Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny, whatsappovú komunikáciu medzi poškodenou a obžalovaným, fotografie nohy
poškodenej, predložené ňou samou, sms komunikáciu medzi synovcom poškodenej a obžalovaným,
sťažnosť poškodenej proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, Odbor Kriminálnej polície,
1.Oddeleniavšeobecnejkriminalityzodňa26.11.2015,nalustrácieobžalovanéhovsystémeREGOB,v
Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, v systéme AVÍZO a na výpis z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis z listu
vlastníctva č. 3038 a 2483.

III.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál všetky vykonané dôkazy

vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné
zamerať pozornosť na nasledovné faktory:- obžalovaný G. R. od počiatku poprel spáchanie trestnej činnosti tak, ako je uvedená v obžalobe,
- poškodená M. R. zotrvala na svojich tvrdeniach, uvádzaných v prípravnom konaní a taktiež v konaní
pred súdom, podľa ktorých bola obžalovaným týraná a napadnutá verbálne a fyzicky asi 20 až 30-krát,

útokyobžalovanéhopociťovalaakoťažképríkorie,zdôvodujehoagresívnejpovahymala,aajmázneho
strach, pričom ani jeden raz za celé spolunažívanie s obžalovaným nevyhľadala žiadnu pomoc, a to ani
lekársku, keď podľa tvrdení poškodenej a ňou predložených fotiek mala poranenú nohu (modrinu), ktorá
mala byť dôsledkom útoku obžalovaného na jej osobu, a neurobila tak ani v období, keď bola tehotná,

- okrem jedinej usvedčujúcej výpovede poškodenej nejestvujú iné dôkazy (priame alebo nepriame),
usvedčujúce obžalovaného zo spáchania žalovaného prečinu,

- obžalovaný je z trestnej činnosti tak, ako je uvedená v obžalobe, usvedčený len poškodenou, iné
dôkazy /výpovede svedkov, ktorí by boli prítomní pri neadekvátnom počínaní obžalovaného, lekárske
správy, znalecké posudky/ nejestvujú - žiadny iný dôkaz nevyvrátiteľne nepotvrdil vyjadrenia poškodenej

a nespochybnil obranu obžalovaného,

- v zmysle princípu kontradiktórnosti konania prokurátor a ani obhajoba nezabezpečili a ani nenavrhli
súdu vykonanie žiadnych iných dôkazov, ktoré by vyvrátili rozdiely v odporujúcich si výpovediach
obžalovaného a poškodenej.

Napriek uvedeným faktorom, prokurátor titulom záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie, s poukázaním na vyjadrenia samotnej poškodenej, bola vina obžalovaného preukázaná.

Naproti tomu, obhajca uviedol, že je toho názoru, že vina obžalovaného nebola preukázaná, obžaloba

prevzala do skutkovej vety výlučne tvrdenia samotnej poškodenej, ktoré nie sú predložené žiadnymi
ďalšími dôkazmi, teda počínanie obžalovaného by mohlo nanajvýš naplniť znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, v žiadnom prípade to nie sú znaky prečinu nebezpečného vyhrážania,
takisto poukázal na vyjadrenie obžalovaného, ktorý naznačil možný motív počínania poškodenej, a to
oddelenie ho od syna, a preto navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil a obžalovaný

G. R. sa pridržal záverečnej reči obhajcu v tom zmysle, že tvrdenia obžaloby sú mylné, že vie, kde
poškodená býva, avšak ju nevyhľadáva a všetko chce vyriešiť súdnou cestou, nakoľko sa chce stretávať
so synom a titulom práva posledného slova uviedol, že sa má iné priority v živote a poškodená z neho
určite nemusí mať strach.

IV.
V súvislosti s vykonaným dokazovaním a s prihliadnutím na vyššie uvedené faktory súd upozorňuje
na fakt, že pre podanie obžaloby je postačujúce tzv. dôvodné podozrenie, že konkrétna osoba sa
dopustila konkrétneho trestného činu, avšak pre uznanie viny obžalovaného pred súdom sa vyžaduje
nespochybniteľné a jednoznačné presvedčenie súdu o preukázaní toho, že ku konkrétnym skutkom

došlo, že tieto skutky sú trestnými činmi a že sa ich dopustil práve obžalovaný. Takéto presvedčenie
súdu však v tomto prípade absentuje, súd nie je jednoznačne presvedčený o vine obžalovaného z
dôvodu absencie dôkazov, o ktoré by bolo možné oprieť tvrdenia poškodenej a ktoré by vyvrátili obranu
obžalovaného, pričom je možná konštatácia, že sa jedná o klasický prípad, v ktorom stojí tvrdenie proti
tvrdeniu, teda jestvujú značné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť ďalším dokazovaním, pričom

ani zo strany prokurátora a ani zo strany obhajoby neboli žiadne iné dôkazy navrhnuté, súd už
nevidel priestor pre postup podľa § 2 ods. 11 Tr. por., nie je možné prakticky „suplovať“ činnosť OČTK /
policajta alebo prokurátora/, preto v zmysle princípu in dubio pro reo súd musel obžalovaného G. R.
spod obžaloby oslobodiť so záverom, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaný skutok vôbec
stal, teda že by sa obžalovaný dopustil takého konania, aké je popísané v skutkovej vete obžaloby.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s presvedčením, že takéto rozhodnutie je v plnom súlade s
riadne vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním a z neho vyplývajúcou absenciou presvedčenia súdu
o nespochybniteľnom a jednoznačnom preukázaní viny obžalovaného G. R., ktoré presvedčenie by

muselo byť založené na závere, že niet pochybností o tom, že k danému skutku došlo, že tento skutok
je trestným činom a že sa ho dopustil práve obžalovaný, ktorý záver však nie je možné s ohľadom na
výsledky dokazovania rigorózne vysloviť, na ktorom základe bolo rozhodnuté tak, ako je vyššie uvedené.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.