Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233263
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113233263.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu Q. Y., C., P. V. XXX/XX, zastúpený
Advokátska kancelária AK-TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanému KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, o zaplatenie
7.017,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/10/2014-150

zo dňa 7.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1,30 eur titulom náhrady škody na majetku, sumu 1.075 eur titulom bolestného, sumu 165,94 eur

titulom náhrady za škodu na majetku spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 9.8.2013 zo sumy
2.487,50 eur do 25.8.2015, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.642,24 eur od 26.8.2015
do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, ktorý žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu 7.017,62 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania od 1.8.2013 do zaplatenia a uplatnil si
trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.6.2011 utrpel pri dopravnej nehode, ktorú
spôsobil poistený C. V. vozidlom evidenčného čísla W. XXX P. zranenia, v dôsledku ktorých bol dlhodobo
liečený. C. V. mal poistené motorové vozidlo u žalovaného. Zodpovednosť žalovaného je nesporná,
naviac, keď zodpovednosť žalovaného je zistená aj vyšetrovaním ORPZ v Prešove.
Už v minulosti si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia spolu v sume 8.881,80 eur, z ktorého nároku mu bolo zaplatené 3.144 eur z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 200 bodov. Vo zvyšku nárok nebol žalobcovi priznaný.
V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a po právnej stránke vec
posúdil podľa § 120 ods. 1 O.s.p., podľa § 415, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, 3, § 444 a § 446, podľa
§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikoval ust. § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p. a ďalej ust. § 1, § 2
ods. 1, 2, § 3 ods. 1 - 4, § 5 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z. a ďalej

vychádzal z oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR z 14.5.2012 o stanovení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2012, ďalej z oznámenia Ministerstva
zdravotníctva SR o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a
doplnení zákona Národnej rady č. 273/1994 Z.z. a ďalej z § 152 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce a § 2 ods.
1, 2, 3, § 12 ods. 1, 2, 4, 5, § 13, § 14 zák. č. 650/2004 Z.z. a z ust. § 1, § 4, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.
V prejednávanej veci uplatneným nárokom je nárok na bolestné vo výške 5.737,80 eur za uplatnených

365 bodov pri hodnote bodu 15,72 eur, ďalej nárok na náhradu vecnej škody z titulu výdavkov na lieky
v sume 187,86 eur, z titulu vecnej škody vo forme poštovného v sume 1,30 eur, z titulu ušlého zisku nastravnom 748,36 eur a príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové zabezpečenie 272,86 eur
a titulom vecnej škody za rozbité okuliare 39,50 eur a roztrhané rifle 30 eur.
Prvoinštančný súd vyhodnotil, že pokiaľ sa týka súm 748,36 eur a 272,86 eur, posúdil tieto nároky podľa

zákona č. 381/2001 Z.z., kde zúžil nároky poškodených, pričom do 31.12.2001 bolo možné nahradiť aj
inú majetkovú ujmu, ktorý pojem bol širší ako súčasný pojem ušlý zisk.
V prejednávanej veci titulom ušlého zisku prvoinštančný súd zistil, že nie je nárok žalobcu dôvodný,
pretože žalobca by mal nárok na doplatok na stravné len v tom prípade, pokiaľ by pracoval pre
zamestnávateľa v rámci pracovnej zmeny najmenej 4 hodiny, pričom je sporný „obyčajný beh udalostí“.

Naviac je potrebné odpočítať poskytnutú stravu v období počas liečenia žalobcu.
V prejednávanej veci ďalej prvoinštančný súd skonštatoval, že náhrada za nevyplatené stravné
a doplnkové dôchodkové poistenie nie je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou.
Prvoinštančný súd priznal žalobcovi preukázateľné vzniknuté výdavky na poštovné, ktorá suma 1,30
eur bola vyplatená ako poštovné pri zasielaní poukazu na peňažné dávky z kúpeľov zamestnávateľovi

žalobcu.
Prvoinštančný súd zamietol uplatnený nárok na náhradu vecnej škody za poškodenie okuliarov vo výške
69,50 eur spolu a riflí, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o takto vzniknutej škode.
Následne prvoinštančný súd sa zaoberal uplatneným nárokom na bolestné. Zistil, že v prejednávanej
veci znalecký posudok predložený žalobcom ohodnotil bolestné na 365 bodov. Znalec V.. W. B. na

bolestnom uvádza sumu 335 bodov.
Prvoinštančný súd vychádzal z ceny bodu 15,38 eur, pretože k vzniku škody, teda k utrpeniu úrazu došlo
15.6.2011, a nie neskôr, preto nie je dôvodná náhrada za 1 bod vo výške 15,72 eura.
V priebehu prvoinštančného konania potom prvoinštančný súd ustálil výšku bolestného podľa
znaleckého posudku V.. B. na 335 bodov po 15,38 eura za 1 bod, čo predstavuje 5.152,30 eur. Túto

sumu prvoinštančný súd znížil o 2.846 eur z titulu bolestného už zaplateného žalobcovi, preto rozdiel
predstavuje 2.306 eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil žalobcovi 1.075 eur. Keďže podľa prvoinštančného
súdu na doplatenie ostáva 1.231 eur a túto sumu považoval prvoinštančný súd za nedôvodnú, v tomto
rozsahu žalobu zamietol.
Ďalej prvoinštančný súd konštatoval započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka, kedy uplatnený

nárok na bolestné sa započítal v rozsahu už poskytnutého nároku v minulosti.
Vo vzťahu k nákupom liečiv prvoinštančný súd vyhodnotil, že podľa odborného vyjadrenia znalca, ktorý
hodnotil za správne nákup liečiva Wobenzyn a prvoinštančný súd nariadil žalovanému zaplatiť žalobcovi
165,94 eur, ktorý náklad bol preukázaný pokladničnými dokladmi. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol, keď v priebehu konania došlo k úhrade sumy za liečivo Condrosulf v rozsahu 14,56 eur.

Oúrokochzomeškaniaprvoinštančnýsúdrozhodolpodľa§517a§563Občianskehozákonníka,pričom
ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 9.8.2013, a preto bol povinný zaviazať žalovaného na
úhradu žalovanej sumy z úroku z omeškania od tohto momentu.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým
súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Namietal rozhodndutie v časti o zamietnutí nároku na náhradu
ušlého zisku z titulu náhrady za stravné lístky vo výške 694,36 eur a náhrady za doplatok k doplnkovému
dôchodkovému sporeniu 272,86 eur.
Žalobca v tejto súvislosti namietal, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nie je preskúmateľný

a nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z rozsudku, ktorý vyznieva nepresvedčivo
a nemá zákonnú štruktúru a je nepreskúmateľný, nevyplýva, z ktorých dôkazov pri svojom zamietavom
výroku v napadnutej časti vychádzal, akými úvahami sa riadil a z ktorých zákonných ustanovení
vychádzal pri rozhodnutí o zamietnutí nároku. Prvoinštančný súd neodôvodnil, podľa ktorej právnej
normy, ktoré obsahuje prvoinštančný rozsudok, ale nie sú aplikované, nárok žalobcu zamietol. Ďalej

prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne
právne závery.
Vo vzťahu k nedoplatku na stravnom a príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie
z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia nevyplýva, z ktorého súdom citovaného predpisu by mal
takýto konštatovaný záver vyplývať. Rozporné závery prvoinštančného súdu však prvoinštančný súd

vyhodnotil ako také, ktoré odôvodňujú zamietnutie uplatneného nároku. Z rozsudku prvoinštančného
súdu nevyplýva záver, prečo by žalobca u zamestnávateľa mal pracovať v rámci zmeny minimálne 4
hodiny, z čoho by mala takáto povinnosť vyplývať, že by v predmetnej veci nedošlo k pravidelnému
behu udalostí a prečo by mu náhrada za uplatnené nároky nepatrila. Pokiaľ by bol žalobca uzamestnávateľa riadne pracoval, mal by nárok na všetky benefity, ktoré zamestnávateľ poskytuje, nebyť
škodovej udalosti. Žalovaný dôvody, že nedošlo k pravidelnému behu udalostí, netvrdil, nenamietal
a ani nepreukazoval, žalovaný len tvrdil, že uplatnené nároky z titulu stravného a doplatku na

doplnkovom dôchodkovom sporení nie sú kryté poistením. Prvoinštančný súd sa týmito okolnosťami
vôbec nevysporiadal. Prvoinštančný súd nezdôvodnil názor, že uvedené nároky nemajú charakter
ušlého zisku a je nesprávny názor, že nejde o priamu súvislosť s vznikom úrazu žalobcu.
Pokiaľ prvoinštančný súd mal za to, že žalobcovi nepatrí plná náhrada ušlého zisku z titulu
neposkytnutého doplatku za stravné za obdobie, kedy bol v kúpeľoch (20 pracovných dní liečenia), mal

v tejto časti žalobu zamietnuť a nezamietnuť celý uplatnený nárok.
Ďalej žalobca namietal, že prvoinštančný súd zamietol jeho nárok na zaplatenie sumy 69,50 eur ako
náhrady za okuliare a rifle aj napriek tomu, že v tejto časti svoju žalobu zobral späť.
Nesprávny názor prvostupňového súdu o výške náhrady za 1 bod bolestného, pretože nárok na bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol až pri tretej operácii v roku 2012, nie priamo ihneď pri
dopravnej nehode.

Záver prvoinštančného súdu o započítanie sumy 2.846 eur je nepreskúmateľný a bez toho, aby sa
vysporiadal s námietkami žalobcu o neprípustnosti takéhoto započítania a o premlčaní nároku v tejto
súvislosti.
Preto žiadal, aby súd v napadnutej časti zmenil prvoinštančný rozsudok a žalobe vyhovel. Uplatnil si
trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

4. V čase konania a rozhodovania prvoinštančného súdu platil Občiansky súdny poriadok ako základný
procesný predpis, podľa ktorého postupoval pri konaní a rozhodovaní prvoinštančný súd.

Od 1.7.2016 je platný a účinný Civilný sporový poriadok, zák. č. 160/2015 Z.z., kde v ust. § 470 CSP sú
vyjadrené základné intertemporálne pravidlá pre aplikáciu nového procesného predpisu.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Z obsahu citovaných zákonných ustanovení platí, že od 1.7.2016 je okamžite aplikovateľný nový

procesný poriadok, teda aj na konania, ktoré začali a neboli dokončené ešte podľa starých procesných
predpisov. Platí však aj princíp, podľa ktorého ostávajú zachované všetky procesné úkony strán sporu,
ako aj súdu vykonané počas účinnosti starého procesného predpisu, aj keď nový procesný predpis
takéto úkony nepozná, resp. im neprikladá žiaden význam.

5. Preto odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku nie je správne.
Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platila určitá konštrukcia rozhodnutia súdu, a to
nielen odvolacieho, ale aj prvoinštančného. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Námietky žalobcu o nepresvedčivosti rozsudku prvoinštančného súdu v zamietavej časti rozhodnutia
sú dôvodné. Je potrebné uviesť, že povinnosťou súdu bolo riadne odôvodniť rozhodnutie. Ide totiž o
právo sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
musí vždy vysporiadať so špecifickým námietkami strán sporu. Porušením tohto práva na jednej strane
a porušením povinnosti súdu na druhej strane sa sporovej strane okrem popretia práva dozvedieť sa o

príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, (v prejednávanej veci práve o príčinách zamietnutia
časti uplatneného nároku žalobcom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Súd v odôvodnení
rozhodnutia sa musí vždy vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkovýpostup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na výsledky dokazovania, na zistené
rozhodujúce skutočnosti (zistený skutkový stav, ktorý je záväzný v odvolacom konaní aj pre odvolací súd
(§ 383 CSP) a tiež s poukazom na prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd logicky,

kompaktne, bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú
právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu
takéto náležitosti neobsahuje, je nepreskúmateľné. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré porušuje
právo účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy a ďalej
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Také rozhodnutie je potrebné vždy zrušiť.

Preto odvolací súd považoval odvolacie argumenty žalobcu za dôvodné.
Je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd bez toho, aby sa zákonným spôsobom a procesne správne
vysporiadal so späťvzatím žaloby žalobcom v časti (čl. 117 súdneho spisu) náhrady škody za okuliare
vo výške 39,50 eur a za rifle vo výške 30 eur a o späťvzatí časti uplatneného nároku na bolestné, ktoré
uhradil žalovaný žalobcovi počas prvoinštančného konania vo výške 1.231 eur, o týchto nárokoch konal
a rozhodol, aj keď žalobca v týchto častiach uplatnené nároky zobral späť a nemal záujem na ďalšom

konaní a rozhodovaní o nich.
Ďalej prvoinštančný súd vo vzťahu k bolestnému vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil a
nevysporiadalsastým,prečopriznávaztitulubolestnéhouplatnenýnárok,nievovýške365bodovpodľa
znalca V.. K., ale podľa znalca V.. B. vychádzal len z výšky 335 bodov. Dôvody, prečo prvoinštančný súd
preferoval závery znalca V.. B. na 335 bodov sa v rozhodnutí prvoinštančného súdu nenachádzajú.

Ďalej vo vzťahu k bolestnému prvoinštančný súd vôbec nevykonal dokazovanie a nevyhodnotil situáciu,
kedy vzniklo právo žalobcu na úhradu tohto uplatneného bolestného (v poradí ďalšieho uplatneného
nároku na bolestné, keď prvá časť bolestného už mala byť žalovaným v minulosti za iné obdobie
vyplatená), pričom nie je zistené, kedy sa žalobca o druhom uplatnenom nároku na bolestné dozvedel,
teda kedy vedel, kto za toto bolestné zodpovedá, kedy vedel o vzniknutej škode z titulu bolestného a o

výške tejto škody. Až v prípade, kedy bude ustálený moment, kedy bolo možné vypracovať tento druhý
posudok o bolestnom a kedy bude možné zistiť, kedy vznikla žalobcovi škoda (ustálenie zdravotného
stavu), je predčasné hovoriť a posudzovať, či body v tom čase mali hodnotu 15,38 eur, alebo hodnotu
15,72 eura, a teda či výška bodu zodpovedala zákonným požiadavkám. Prvoinštančný súd túto otázku
vôbec nevyhodnotil a bez akéhokoľvek dokazovania a bližších špecifikácií tvrdil, že k vzniku nároku

na bolestné došlo 15.6.2011, ktorý záver nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani zistenom a
ustálenom skutkovom stave, ktorý sa v rozsudku nenachádza a vôbec nie je možné tento právny záver
z obsahu rozsudku prvoinštančného súdu a ani len zo spisu prvoinštančného súdu vyvodiť.
Prvoinštančný súd ustálil, že žalovaný má žalobcovi z titulu bolestného zaplatiť 1.075 eur tak, ako to
uviedol v prvom výroku napadnutého rozsudku, ktorý výrok je právoplatný. Prvoinštančný súd sa však

vôbec nevysporiadal nielen s vyššie označenými nedostatkami a námietkami žalobcu, ale náležitým
spôsobom nevyhodnotil a nezdôvodnil, prečo časť sumy uplatnenej žalobcom z titulu bolestného
vo výške 2.846 eur ako už zaplatenú sumu v predchádzajúcom období za iné obdobie započítal s
uplatneným nárokom, ktorý sa týka iného obdobia, podľa námietok žalobcu, a žalobca dokonca s týmto
započítaním pred prvoinštančným súdom nesúhlasil. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je možné

zistiť, na základe čoho prvoinštančný súd sumu 2.846 eur z titulu bolestného započítal a prečo túto sumu
žalobcovi nepriznal.
Ďalšie pochybenie prvoinštančného súdu, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd zistil
pri uplatňovaní nároku na náhradu škody za vyplatené lieky, keď žalobca si uplatnil sumu 187,86 eur,
z ktorej sumy s poukazom na závery znaleckého dokazovania zaviazal žalovaného na úhradu 165,94

eur. Spornou ostala suma 21,92 eur, pričom v rozhodnutí prvoinštančného súdu na strane 16 v 2.
odseku prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaným bola uhradená žalobcovi ešte položka za liečivo
Condrosulf v sume 14,56 eur. Vo vzťahu k tejto položke nie je jednoznačne zistiteľné, či vzhľadom na
to, že čiastočne došlo k úhrade, žalobca aj naďalej na tom trvá, resp. či v tejto časti berie žalobu späť.
Potom ostáva už neodôvodnená zamietnutá časť nárokov, ktorá vznikla v spojení s výdavkami na

zabezpečenieliekovvsume7,36eura(21,92-14,56),ktorézamietnutiezodôvodneniaprvoinštančného
rozhodnutia nevyplýva.
Prakticky neodôvodnené ostali dve položky tak, ako ich namietal veľmi podrobne žalobca v svojom
odvolaní, a to suma vo výške 748,30 eur ako ušlý zisk za nepriznané stravné lístky zamestnávateľom
vo výške 309 kusov a náhrada za nevyplatený príspevok zamestnávateľa z titulu doplnkového

dôchodkového poistenia vo výške 272,86 eur.
Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení len skonštatoval bez akýchkoľvek ďalších bližších vysvetlení a
skutkových zistení, že uvedené nároky nemajú priamy súvis so vzniknutou škodou, nejde o nároky, ktoré
je možné charakterizovať ako ušlý zisk a pri obyčajnom behu udalostí nie je isté, či by uvedené nárokyboli žalobcovi vyplatené. Naviac, keď v čase liečenia žalobcovi bola poskytovaná riadne strava, kedy
žalobca nárok na stravné nemá. Tieto závery však z rozhodnutia prvoinštančného súdu zo zisteného
skutkového stavu vôbec nevyplývajú a vôbec nie je možné zistiť, ktorú právnu normu a akým spôsobom

na tieto závery prvoinštančný súd aplikoval. Tu je potrebné poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vyplatil
žalobcovi ušlú mzdu za rozhodné obdobia, počas ktorých žalobcovi nebolo priznané ušlý zisk z titulu
doplnkového dôchodkového poistenia a vo forme stravných lístkov, závery o tom, že nejde o obyčajný
beh udalostí, ktoré nie je možné u žalobcu predpokladať a že priamo s poškodením zdravia nesúvisia,
nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní a záver nejaví sa byť logickým.

Preto odvolaciemu súdu, vzhľadom na procesné pochybenia prvoinštančného súdu, vzhľadom na
to, že prvoinštančný súd rozhodoval o niektorých nárokoch nad rámec reálne uplatneného nároku,
nevysporiadal sa s procesnými úkonmi sporových strán v priebehu konania, nevysporiadal sa s
podstatnými námietkami sporových strán vo vzťahu k uplatneným nárokom, v zamietavej časti
uplatneného nároku rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Úlohou prvoinštančného súdu bude odstrániť všetky vytýkané pochybenia, ktoré odvolací súd
podrobne uviedol v tomto uznesení, presne špecifikovať, čo je predmetom tejto časti konania, v ktorej
časti žalobca zobral žalobu späť, v ktorej nie, čo je a z akého dôvodu možné žalobcovi zo zamietavej
časti priznať a ktorú časť nie je možné žalobcovi priznať. Je potrebné nielen skutkovo vec ustáliť, ale

aj právne s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu musí byť aj náležitým spôsobom a zrozumiteľne
pre strany sporu odôvodnené.
V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách konania odvolacieho súdu podľa §
396 ods. 3 CSP.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.