Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223072
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113223072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Q. W. U., s.r.o., so sídlom L. 5, XXX XX
X., N.: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W. XXX, XXX XX W., za účasti občianskeho združenia P. C. L. U., so sídlom P. nám. 7, XXX XX X., N.: XX
XXX XXX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká 36, 811 01
Bratislava, o zaplatenie 3.591,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 19C/26/2016-150 zo dňa 27. apríla 2017, o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I.Pripúšťaspäťvzatiežalobyvčastiozaplatenieistiny380,62Eur,vtejtočastirozsudokzrušujeakonanie
zastavuje.

II. Vo zvyšku napadnutej časti, t.j. okrem výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným
rozsudok potvrdzuje.

III. Vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenie

vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že konanie
o zaplatenie sumy 75,- Eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, § 39, § 107 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 255, § 256

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu S. K. V., a.s. postúpil na základe zmluvy
pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Dňa 27.03.2010 bola v W. podľa predloženého formulárového
tlačiva vypísaná žiadosť a zmluva o poskytnutie účelovej pôžičky P. č. XXXXXXX, pričom z textu
uvedenej formulárovej pôžičky vyplýva, že bola schválená výška pôžičky 3.182,78 Eur. Účelom použitia
pôžičky bolo, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa tam uvedenej špecifikácie záväzky žalovaného

voči spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde ako správca vystupuje spoločnosť označená ako S. K.
V., a.s.. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 290,62 Eur, ostatná splátka bola
pripísaná na účet 20.02.2013, ďalšie splátky poukazoval na základe čiastočného späťvzatia žaloby vo
výške 75,- Eur. Žalobnou upomienkou zo dňa 04.08.2010 vyzval žalovaného na zaplatenie splátok vovýške 232,30 Eur. Listom zo dňa 25.09.2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu ku dňu
20.09.2010. V uvedenom čase neboli splatené splátky za mesiace máj až september 2010,

4. Súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky P. ako zmluvu na ktorú je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky P. neobsahuje termíny splátok istiny a úrokov a
konečnú splatnosť jednoznačne a určito, čoho následkom je potrebné považovať predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov. Tým, že obsahuje ročnú úrokovú sadzbu 24,01 %, priemerná úroková

sadzba bola prekročená o viac ako dvojnásobne, preto je v danom prípade potrebné považovať tento
úver za úžerný a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené je zmluva neplatná a prichádza do
úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Po podaní žaloby
žalovaný uhradil celkovo 75,- Eur, o ktorú sumu žalobca vzal žalobu späť. V zmysle ust. § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie nároku, a žalobu v časti, v ktorej nedošlo k späťvzatiu
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vzhľadom na to, že žalovanému trovy konania nevznikli,
nepriznal mu ani nárok na ich náhradu. Rovnako nepriznal nárok ani vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného, keďže okrem dvoch písomných vyjadrení, nevykonal žiadne účelné úkony potrebné na
ochranu spotrebiteľa.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým mu nebol
priznaný nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z neúplne
zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie sudcu považoval
za arbitrárne a vykazujúce znaky svojvôle, porušujúce zásadu rovnosti účastníkov tým, že neprimerane

zvýhodňuje jedného účastníka v spore na úkor druhého. Uviedol, že mal v konaní úspech, preto mu
vznikol legitímny nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd priznal žalovanému náhradu
trov konania v celom rozsahu, ktoré je žalobca povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote aj žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v

prevyšujúcej časti zamietnutá. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že dohodnutie úrokov nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy,
preto súd mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť
celej zmluvy. Namietal, že pre neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nedodržanie všetkých
citovaných náležitostí, prípadne nedodržanie písomnej formy zmluvy sankcionované jej neplatnosťou,

ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Vzhľadom na uvedené nemožno preto uplatnený
nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia, taktiež nemožno uplatnený nárok
považovať za premlčaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že
žalobcovi prizná uplatnený nárok, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil aj trovy odvolacieho konania vo výške 312,06 Eur.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je plne
v súlade s právnym poriadkom a podľa jeho názoru zmluva nebola vôbec uzavretá vzhľadom na
vady kontraktačného procesu. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom ohľadom
neuzavretia zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zostavení konania a vo

výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť
trovy odvolacieho konania žalovanému.

9.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobcatak,žežalovanýčerpalfinančnéprostriedkytitulomzmluvy
o spotrebiteľskom úvere a nie titulom bezdôvodného obohatenia. V časti istiny vo výške 380,62 Eur

vzal žalobca žalobu čiastočne späť a navrhol, aby súd vydal rozsudok , ktorým zaviaže žalovaného na
zaplatenie sumy 2.802,16 Eur s prísl., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré budú vyčíslené dodatočne.

10. Žalobca a žalovaný sa ďalej vo veci nevyjadrili.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke

Krajského súdu v Prešove dňa 25.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a
odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným neúplným zisteným skutkovým stavom veci a nesprávnym právnym posúdením i to, či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. V prejednávanej veci vzal žalobca podaním zo dňa 27.09.2017 žalobu čiastočne späť v časti
istiny vo výške 380,62 Eur. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd vyzval žalovaného listom zo dňa
12.10.2018, doručeným právnemu zástupcovi žalovaného dňa 12.10.2018, aby v stanovenej lehote od
doručenia predmetnej výzvy oznámili, či súhlasia s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom. Žalovaný

sa v stanovenej lehote k predmetnej výzve nevyjadril. Žalobca má dispozičné právo k žalobe, a teda
môže ju vziať spať v celom rozsahu alebo čiastočne i po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Keďže
po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného
rozsudku, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 380,62 Eur späť a žalovaný nevyslovil nesúhlas
s jej späťvzatím, s ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby

v časti o zaplatenie istiny 380,62 Eur v zmysle ust. § 370 ods. 1 a 2 C.s.p. a v uvedenej časti rozsudok
zrušil a konanie zastavil.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, nakoľko zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného bola uzatvorená dňa
20.04.2010, teda za účinnosti zákona 258/2001 Z. z., nie za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.. Nič však
nemení na tom, že Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky P. je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti pre
spotrebiteľské úvery a tiež, že priemerná úroková sadzba bola v danom prípade prekročená viac ako
dvojnásobne, preto je poskytnutý úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, teda v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka je neplatný. Vzhľadom na uvedené preto súd prvej inštancie správne uviedol,
že v danom prípade ide tak o bezdôvodné obohatenie, teda strany sú si povinné vrátiť to, čo na základe

zmluvy dostali.

17. Vo vzťahu k premlčacej dobe odvolací súd poukazuje na to, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje v objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe. Z uvedeného teda vyplýva,
že Občiansky zákonník stanovuje dve premlčacie doby - objektívnu a subjektívnu, ktoré sú navzájom

nezávislé a môžu mať odlišný začiatok a koniec plynutia. Práva sa možno účinne domáhať pred súdom
len v prípade plynutia oboch, teda len v rámci plynutia objektívnej a subjektívnej doby. V prípade, ak sa
skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia
doba ešte neuplynula.18. Vo vzťahu k premlčaniu nároku žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie o zamietnutí žaloby správne založil na závere, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia od žalovaného je v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka premlčaný, pričom
na takéto premlčanie musel prihliadnuť z úradnej povinnosti podľa vtedy platného a účinného ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku

žalobcu a z toho dôvodu si odvolací súd osvojil takéto závery a v celom rozsahu na ne odkazuje.

19. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd uvádza, že k porušeniu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom súdu, ktorý je založený na celkom zjavne
nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu

trov konania (v tomto prípade ust. § 255 C.s.p.), v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v neposlednom
rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku o trovách konania
celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné (ust. § 220 ods. 2 C.s.p.).

20. Odvolací súd poukazuje na to, že sa v spise na č.l. 66 nachádza plnomocenstvo žalovaného udelené

Y.. L. L., ktorý do udelenia plnej moci žalovaným vystupoval len ako právny zástupca občianskeho
združenia vystupujúceho v konaní na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať,
že od udeleného plnomocenstva vystupoval v konaní Y.. L. nie len ako právny zástupca občianskeho
združenia, ale aj ako právny zástupca žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na
Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 27.04.2017 (č.l. 137), kde pojednávanie bolo konané už po udelení

plnej moci Y.. L. žalovaným a na ktorom bol prítomný osobne tak samotný žalovaný ako aj Y.. U. za
Y. L.. Z uvedenej zápisnice teda vyplýva, že žalovaný bol osobne účastný na pojednávaní, teda mu v
konaní museli vzniknúť trovy súvisiace minimálne s dopravou z obce W. do mesta L., kde sa konalo
pojednávanie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude vzhľadom na vyššie uvedené opätovne posúdiť trovy konania,
ktoré vznikli v konaní žalovanému a tiež posúdiť, či právne úkony a účasť na pojednávaní, ktoré boli
uskutočnené zo strany Y.. L. po udelení plnomocenstva žalovaným boli úkonmi, resp. účasťou Y.. L. ako
právneho zástupcu žalovaného, alebo ako právneho zástupcu občianskeho združenia, resp. úkonmi
uskutočnenými rovnako za žalovaného ako aj za občianske združenie. Po ustálení následne súd prvej

inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania žalovaného.

22. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil a vo
výroku týkajúceho sa trov konania medzi žalobcom a žalovaným zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 C.s.p.. Bude preto
úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať trovami konania v intenciách naznačených odvolacím
súdom, o nich nanovo rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220
ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).