Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219406
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8111219406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a s sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkýň 1./ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., N.. D. XX, 2./ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P., V.. B. XX, zastúpených JUDr. Jozefom Tomkom,
advokátom so sídlom Prešove, Floriánova 2, proti žalovanej C.. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P., V..
B. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 20.12.2016, č.k. 15C/107/2011-218 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyniam v 1.a 2.rde vo vzťahu k žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú
podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele po 1 novovytvorenej parcely registra C KN č. XXXXX/
XX vo výmere 2749 m2 - ostatné plochy podľa geometrického plánu č. X/XXXX, úradne overeného
26.2.2013. Žalovanej uložil povinnosť naradiť žalobkyniam trovy konania v rozsahu 100 %, ako aj
nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyne sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva k danej nehnuteľnosti s odôvodnením, že napriek k tomu, že v dedičskom konaní nadobudli po
svojej právnej predchodkyni parcelu č. XXX/XXX - orná pôda vo výmere 2755 m2, v súčasnosti je v
katastri nehnuteľnosti zapísaná vo vzťahu k tejto parcele iná, podstatne nižšia výmera. Šetrením im
bolo Správou katastra G. oznámené, že z dôvodu nesprávne spracovaného geometrického plánu z
13.7.1992,ktoréhozadanieiniciovaliprávnipredchodcoviažalovanej,bolaznehnuteľnostivovlastníctve

žalobkýň odňatá časť o veľkosti 2226 m2 v prospech žalovanej. Žalovaná namietala, že žalobkyne
na rozdiel od nej nedisponujú prídelovou listinou preukazujúcou nadobudnutie vlastnícke práva k
nehnuteľnosti pridelenej prídelcom na základe výmeru. Žalobkyne majú iba jednu prídelovú listinou
týkajúcu sa nehnuteľnosti, na ktorej majú postavený dom, avšak nemajú prídelovou listinou vo vzťahu k
nehnuteľnosti, ktorá mala byť nesprávne zapísaná na žalovanú. Neskôr žalovaná od tejto argumentácie
upustila. Súd prvej inštancie zdôraznil, že Nariadenie č. 104/1946 Zb. upravoval vydávanie výmerov
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Zb.. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vydávať

prídelové výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej
reformy. Výmer o vlastníctve pôdy definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k
pridelenej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobil záznam vlastníckeho práva v
prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že akvýmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu
verejnej listiny. Nepredloženie prídelovej listiny zo strany žalobkýň neznamená nedostatok výmeru ako
vkladu schopnej listiny. V konaní ustanovený znalec zároveň uvádzal, že po roku 1948 sa prídelové

listiny na pôdu v extraviláne vydávali zriedkavo s poukazom na vtedajšiu právnu a kolektivizáciu. Súd
prvej inštancie preto považoval nadobudnutie vlastníckeho práva na základe Výmeru č. XXX . právnymi
predchodcami žalobkýň za preukázané.

3.Ďalejsasúdzaoberalargumentácioužalovanej,žeknadobudnutiuvlastníckehoprávaspornejparcely

vytvorenej aj z pôvodnej parcely č. XXX/XX došlo žalovanou vydržaním v dôsledku dobromyseľnej a
ničím nerušenej držby a od roku 1992 na základe rozhodnutí, ktoré u žalovanej spôsobili presvedčenie,
že jej nehnuteľnosti patria, tieto užívala aj dlhšiu dobu ako stanovuje zákon. Mal za preukázané, že
od pridelenia pôdy právnym predchodcom oboch strán sporu bola pridelená orná pôda v rovnakej
výmere 2877 m2, čo vyplynulo zo znaleckého posudku W.. I. J. a aj z výpovede svedkyne C. E.. Takto
sa sporné parcely užívali až do času, kým ich začalo užívať najprv I. P., neskôr Hydinársky štátny

majetok G.. Ku chybe v zameraní a zabratí parcely došlo v roku 1992 sporným geometrickým plánom,
avšak v tomto období nehnuteľnosť užíval Hydinársky štátny majetok až do roku 2000, čo vyplynulo
z výpovede svedka C.. O tom, že žalovaná sa fakticky neujala držby a panstva nad vecou užívaním
nehnuteľnostinazákladegeometrickéhoplánuzroku1992svedčívýpoveďsvedkovC.aD.,ktoríuviedli,
že aj po ukončení užívania nehnuteľnosti Štátnym majetkom v roku 2000 nehnuteľnosti užívané neboli.

Ohliadkou na mieste samom súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v stave, keď
nie sú zrejmé žiadne vlastnícke hranice, na nehnuteľnostiach sú vysoké porasty tráv, burín a kríkov.
Ak by sa žalovaná ujala držby nehnuteľnosti v roku 1992, resp. v roku 1993, teda potom, ako jej
nehnuteľnosť darovali právni predchodcovia, musela by s ohľadom na primeranú mieru opatrnosti zistiť,
že ňou užívané pozemky majú podstatne väčšiu výmeru, ako boli výmerom pridelené. Podľa vyjadrenia

správy katastra, nehnuteľnosti na LV č. XXXX a XXXX kat. úz. P., obe vo vlastníctve žalovanej, bolo
vlastnícke právo zapísané v súvislosti s parcelou registra E KN XXX/XXX, a to vo výmere 3023 m2
pôvodne na LV č. XXXX, ako parcela registra C KN XXXX/X, potom prečíslovaná na parcelu C KN
XXXXX/X na LV č. XXXX. Tiež z parcely registra E KN XXX/XXX bol založený LV č. XXXX, kde bolo
zapísané vlastnícke právo k parcele registra E KN XXX/XX vo výmere 2755 m2 a pod číslom zmeny

XXX/XX bol zapísaný geometrický plán č. XX/XXXX k parcelám registra C KN XXXXX/X - orná pôda vo
výmere1610m2aCKNXXXXX/X-ostatnáplochavovýmere332m2.Pospočítanívýmerprežalobkyňu
podľa oboch listov vlastníctva ide o plochu takmer 5000 m2, čo rozhodne nekorešponduje s výmerou
podľa prídelového výmeru a prídelovej listiny 2877 m2. Toto žalovaná zistiť nemohla, keďže sa aktívne
držby neujala, čím z pohľadu súdu nie sú splnené podmienky vydržania. To, že žalovaná neskôr platila

obecné dane z nehnuteľnosti, bez ďalšieho jej dobromyseľnosť nepreukazuje, nakoľko na LV č. XXXX
sú nehnuteľnosti v jej vlastníctve zapísané zákonným spôsobom. Žalobe preto vyhovel a určil vlastnícke
právo k nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby.

4. O trovách konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p. podľa výsledku sporu a

zároveň tiež z tohto titulu uložil nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného preddavkovo
zo štátnych prostriedkov.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, keďže podľa jej názoru súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalších doplnených dôvodoch odvolania žalovaná uviedla,
že pokiaľ sa týka jej námietky, že nehnuteľnosť, ku ktorej si uplatňujú žalobkyne nárok, nadobudla čo
i len vydržaním, zdôrazňuje tú okolnosť, že vlastníctvo nenadobudla ako pôvodný nadobúdateľ, ale
týmito boli jej právni predchodcovia. Vlastníctvo nadobudla až na základe rozhodnutia v dedičskom

konaní, a práve to u nej založilo oprávnené vnútorné presvedčenie, že nehnuteľnosti jej vlastnícky
patria. Rozhodnutie vyvolalo presvedčenie o dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti v roku 1992. Od tohto
obdobia uplynula aj zákonom stanovená 10-ročná vydržacia lehota, a to bez ohľadu na konkrétny rozsah
a spôsob užívania týchto nehnuteľností. Držba bola po dobu viac ako 10 rokov, v držbe rušená nebola
a ani nebol dôvod spochybňovať túto oprávnenosť. Vo svojom vnútornom presvedčení vychádzala z

úradného rozhodnutia vydaného orgánom príslušným na rozhodovanie vo veciach dedičstva, čo jej
nedávalo dôvod spochybňovať jeho obsah. V kontexte toho poukazuje na skutočnosť, že domnelý titul,
napr. aj nevkladuschopná kúpna zmluva, je podľa ustálenej judikatúry spôsobilým za určitých okolností
založiť dobromyseľnosť držby. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp. zn 5Cdo/260/2008.Pokiaľ teda aj nedokonalý titul môže byť titulom oprávnenej držby, je logickým záverom, že takýmto
titulom môže byť aj rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie musí byť spôsobilým vyvolať
v jeho adresátovi vnútorný pocit, presvedčenie o oprávnenosti držby. S týmto presvedčením platila aj

daň z nehnuteľnosti. Argumentácia súdu o tom, že na nehnuteľnostiach nie sú zrejmé vlastnícke hranice
a sú zarastené burinou, neobstojí. Nie je ničím výnimočným, ak riadny vlastník žiadnym zásadnejším
spôsobom neobhospodaruje svoje nehnuteľnosti a nich osobne fyzicky nepracuje, čo by malo byť súdu
známe. S prihliadnutím na dobu, od kedy tento titul vo vzťahu k nej možno akceptovať má za to, že
uvedené je potrebné zohľadniť a mať za to, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet

sporu, nadobudla žalovaná, čo i len v dôsledku dobromyseľnej a ničím nerušenej držby. Preto navrhla
rozsudok zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyne nesúhlasili s podaným odvolaním zo strany žalovanej.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona .č 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalejlenC.s.p.)beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385C.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolanie
žalovanej opodstatnené nie je.

8. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že tak vo vzťahu k právnym predchodcom žalobkýň, ako aj právnym

predchodcom žalovanej boli vydané Výmery o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945
Zb. dňa 30.4.1948. Konkrétne právnym predchodcom žalobkýň, S. L. a C. L., rod. J., boli pridelené do
vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. B. v celkovej výmere 0,4135 ha z PK č. XX, časť
parcely XXX/X, graficky označená XX, stavebný pozemok vo výmere 0,1258 ha a časť parcely XXX/X,
graficky označená XXX, roľa o výmere 0,2877 ha. Do vlastníctva právnych predchodcov žalovanej jej

rodičom E. L. a manželke S., rod. N. boli pridelené výmerom do vlastníctva taktiež nehnuteľnosti v kat.
úz. P. v celkovej výmere 0,4135 ha z PK č. XX, časť parcely XXX/X, grafické označenie XX - stavebný
pozemok vo výmere 0,1258 ha a časť parcely XXX/X, grafické označenie XXXa - roľa vo výmere 0,2877
ha.
10. Povereníctvo pôdohospodárstva v Bratislave, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Prešove

dňa 1.6.1950 vypracovala výkaz výmer delených parciel zo skonfiškovaného majetku. Podľa Konečného
prídelového plánu parcela s označením č. XXX/XX s výmerou 3622 m2 bola pridelená právnym
predchodcom žalobkýň a parcela č. XXX/XX vo výmere 3023 m2 právnym predchodcom žalovanej.
Následne v roku 1954 bývalý ONV v G., pôdohospodársky odbor, vydal prídelovú listinu v prospech
prídelcov, právnych predchodcov žalovanej s tým, že v prídelovej listine je preklepová chyba, keďže nad

parcelou prídelového konania grafické označenie č. XXXa mala byť uvedená parcela č. XXX/XX a nie
parcela č. XXX/XX. V konaní ustanovený znalec v podanom znaleckom posudku pritom zistil, že parcela
z výmeru o prídele pôdy č. XXX právnych predchodcov žalovanej s grafickým označením č. XXXa je
identická s parcelou podľa Konečného prídelového plánu č. XXX/XX. Pri spracovaní geometrického
plánu spoločnosťou N. G., overeného XX.X.XXXX, pod č. XXX/XX, ktorého zadávateľmi boli právni

predchodcovia žalovanej, bola vytvorená parcela registra C KN č. XXXXX/X v kat. úz. P.. Zhotoviteľ
tohto geometrického plánu postupoval štandardne, keď nehnuteľnosti z prídelovej listiny identifikoval
s pracovnou mapou. Nepredpokladal však, že pri spracovaní prídelovej listiny v roku 1954 dôjde
k administratívnej chybe v písaní, keď k parcele pridelenej výmerom o prídele pôdy s grafickým
označením č. XXXa namiesto parcely č. XXX/XX, chybne priradí parcelu č. XXX/XX. Preto zhotoviteľ

tohto geometrického plánu omylom vytvoril novú parcelu registra CK N č. XXXXX/X z parcely s grafickým
označením XXX vo výmere 2877 m2 z Výmeru o prídele pôdy č. XXX z XX.X.XXXX, vydaného v
prospech právnych predchodcov žalobkýň.
11. Znalec W.. I. J. sa zároveň stotožnil s popisom položiek výkazu zmien evidovaných na LV č. XXXX,
kat. úz. P., LV č. XXXX, kat. úz. P. a LV č. XXXX, kat. úz. P. s tým, že Správa katastra G. v písomnom

podaní z X.X.XXXX (č.l. 9) konštatuje, že jedna a tá istá parcela č. XXX/XX, len podľa jednej prídelovej
listiny v súvislosti s nesprávnou identifikáciou parcely č. XXX/XX v geometrickom pláne z XX.X.XXXX
bola dvakrát predmetom zápisu v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností. Tento záver
potvrdzuje aj podanie Obvodného pozemkového úradu v G. z 21.6.2011 so zdôraznením, že zapísanímgeometrického plánu z 13.7.1992 sa duplicitne zaznamenala parcela, ktorá už raz bola v liste vlastníctva
zapísaná na základe výmeru o vlastníctve pôdy a vlastníctvo na LV č. XXXX a LV č. XXXX, kat. úz. P.
je nesprávne zaznamenané (č.l. 16). Znalecký posudok vyhotovený v tomto konaní č. X/XXXX zároveň

potvrdzuje to, že novovytvorená parcela C KN XXXXX/XX, kat. úz. P. geometrickým plánom overeným z
XX.X.XXXX je identická s parcelou s grafickým označením XXX vo výmere 2877 m2 z Výmeru o prídele
pôdy č. XXX zo dňa XX.X.XXXX, pridelenej v prospech právnych predchodcov žalobkýň.
12. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými
podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená

držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky
vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto
nadobudnutie vlastníctva vyžaduje (§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka).
13. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonávanie práva patria. Dobrá viera pritom psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec
vlastnícky patrí, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto jeho presvedčenie je opodstatnené. Základným
rozlišovacím kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu
vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Problematikou ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery sa zaoberali súdy vo viacerých rozhodnutia, z ktorých

možnovysledovaťprísnupožiadavkunaposúdeniedobromyseľnosti(dopozor.sp.zn.II.ÚSČR349/03,
I. ÚS ČR 3016/11, Najvyšší súd SR sp. zn. 6Cdo/71/2011).
14. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že výmermi o vlastníctve pôdy, ktoré boli vydané Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 30.4.1948, boli do vlastníctva právnych
predchodcov strán sporu pridelené nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PK č. XX, okrem iného parcela

č. XXX/X s grafickým označením XXX (právni predchodcovia žalobkýň) a parcela č. XXX/X - grafické
označenie XXXa (právni predchodcovia žalovanej). Takto vydané výmery boli podľa § 1 ods. 2
Nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcov k prideleným
poľnohospodárskym nehnuteľnostiam. Je zrejmé, že právnym predchodcom strán sporu bola orná
pôdy pridelená zhruba v rovnakej výmere, čo napokon vyplynulo aj z výpovede svedkyne C. E..

Vo vzťahu k právnym predchodcom žalobkýň bola pridelená nehnuteľnosť - poľnohospodárska pôda
zapísaná pôvodne na LV č. XXXX ako parcela XXX/XXX vo výmere 2755 m2 a v takto rozsahu bola
aj predmetom dedičského konania po ich právnej predchodkyni C. Y., rod. L. v konaní vedenom pod
sp. zn. 26D 1181/2002. Ako už odvolací súd v tejto súvislosti uvádzal, zhotoviteľ geometrického plánu
z XX.X.XXXX omylom vytvoril novú parcelu registra C KN XXXXX/X z parcely s grafickým označením

XXX z Výmeru o prídele pôdy č. XXX, ktorý bol vydaný vo vzťahu k právnymi predchodcom žalobkýň.
Strany sporu nerozporovali skutočnosť, že pridelené nehnuteľnosti užívali ich právni predchodcovia
do času, kým ich začalo užívať JRD P., neskôr Hydinársky štátny majetok G., a to až do roku 2000,
po tomto období nehnuteľnosti reálne užívané neboli, čo súdu prvej inštancie potvrdila aj vykonaná
ohliadkanamiestesamom.Nehnuteľnosťžalovanánadobudlaodsvojichrodičov,vočiktorýmbolvydaný

spomínaný výmer o vlastníctve pôdy a v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil, že, ak
by sa žalovaná ujala držby nehnuteľnosti v roku 1992, resp. v roku 1993, kedy došlo k uzatvoreniu
darovacej zmluvy, musela by s ohľadom na primeranú mieru opatrnosti zistiť, že ide o nehnuteľnosť v
podstatne rozsiahlejšej výmere oproti stavu dokumentovanému týmto výmerom. Prvoinštančný súd tak
opodstatnenenezohľadniltvrdenúdobromyseľnosťdržbynehnuteľnostižalovanouasprávnevyhodnotil,

že za týchto okolností z jej strany nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva nehnuteľnosti
vydržaním (§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka).
15. S poukazom na všetky uvádzané dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a s poukazom na uvádzané
dôvody ho potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania patrí žalobkyniam v 1.a 2.rade náhrada trov
tohto štádia konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).