Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/169/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202466
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815202466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Ing.
H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Q., W. XXX/XX-X, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. - Q., W. XXX/XX-XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. -
Q., W. XXX/XX-XX, v konaní o zaplatenie 1.128,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/132/2015-88 zo dňa 15. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/132/2015-88 zo dňa 15. februára 2017 v časti výroku I.,
ktorým súd uložil žalovanému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

875,92 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.04.2015 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania
(výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
875,92 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27. 04. 2015 do zaplatenia a vo výroku II.,

ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/132/2015-88, zo dňa
15. februára 2017 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 875,92 Eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.04.2015 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovitrovykonaniavovýške54%vyčíslenévuznesení,vydanompoprávoplatnostirozsudku(výrok
III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia sumy 1.128,59 Eur s príslušenstvom
domáhal voči žalovanému titulom platby za užívanie bytu vo vlastníctve žalobcu za obdobie od
01.10.2011do31.08.2012.Medzisporovýmistranaminebolosporné,žežalovanýspoločnesmanželkou
v uvedenom období užívali byt vo vlastníctve žalobcu v I., na sídlisku Q. č. XXX/XX-X. Z dohody o
užívaní bytu uzatvorenej dňa 04.09.2011 mal súd preukázané, že žalovaný ako užívateľ sa zaviazal
žalobcovi riadne platiť zálohy na ústredné kúrenie, teplú úžitkovú vodu, vodné, stočné, poistenie, služby

a skutočné náklady spojené s užívaním bytu vo výške predpisu záloh. Nájom bytu žalovaným bol
ukončený výpoveďou z nájmu bytu zo strany žalobcu, ktorú odôvodnil žalobca dlhodobým neplatením
nákladov spojených s bývaním. Žalovaný dňa 23.06.2012 podpísal uznanie záväzku, v ktorom uznal
záväzok vo výške 356,28 Eur ako nedoplatok na platbách za bývanie za obdobie od09. mája 2011 do 31.12.2011. Obranu žalovaného, že žalobca ho k podpisu uznania dlhu donútil
pod vyhrážkou vysťahovania z bytu, súd považoval za nedôvodnú, pretože je právom žalobcu ako
prenajímateľa dať výpoveď z nájmu bytu, pokiaľ nájomca za byt riadne neplatí. Uznanie dlhu malo

za následok predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov od úkonu uznania dlhu. Námietku premlčania
dlhu za rok 2011, vznesenú žalovaným, následne súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd na základe
produkovanýchdôkazov,vyhodnoteniavýsledkovvykonanéhodokazovania,konštatoval,ženaplatbách
za bývanie za rok 2011 má žalovaný žalobcovi zaplatiť sumu 356,28 Eur a za rok 2012 sumu 519,46
Eur, spolu 875,74 Eur. Z hľadiska právneho posúdenia veci okresný súd vychádzal z ust. § 110 ods. 1,

§ 558, § 489, § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem istiny súd žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania v nim uplatnenej výške, ktorá bola uplatnená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia Vlády č.
87/1995 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa 27.04.2015, čo je deň nasledujúci
po doručení výzvy na zaplatenie žalovaného dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Pokiaľ žalovaný navrhol, aby mu súd povolil splácanie jeho dlhu v splátkach po 10,00 Eur mesačne,

pretože má minimálny príjem, súdu o svojej nepriaznivej finančnej situácii neponúkol žiadne dôkazy. Z
vyjadrení žalovaného je zrejmé, že si bol svojho záväzku voči žalobcovi vedomý, hoci vo výške o niečo
nižšej, než na akú ho zaviazal súd, takže v rámci svojich možností mohol svoj záväzok voči žalobcovi
splácať, čo však vôbec neurobil. Súd zobral do úvahy, že suma, na ktorú žalovaného zaviazal, môže
byť pre žalovaného pomerne vysoká, preto mu v rozsudku povolil dlhšiu - 30 dňovú lehotu na splnenie

jeho záväzku za účelom zabezpečenia peňažných prostriedkov.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal
v konaní čiastočný úspech. Čistý úspech žalobcu je 54 % (rozdiel medzi úspechom žalobcu 77 % a
úspechom žalovaného 23 %).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že
rešpektuje rozhodnutie súdu a je ochotný žalobcovi priznanú sumu zaplatiť. Podaným odvolaním žiadal
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že mu bude umožnené povinnosť splniť v splátkach. V konaní
uviedol, že nemá dostatočný príjem na zaplatenie dlžnej sumy a sudca, ktorý vec prejednával, nežiadal

od neho predložiť zodpovedajúce doklady. Vzhľadom na jeho príjem, prebiehajúce exekúcie, povinnosť
platiť výživné, bol by schopný splácať dlh v splátkach vo výške 10,00 Eur. V závere odvolania poukázal
na jednotlivé svoje mesačné výdavky. K odvolaniu pripojil kópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa
21.02.2007 sp.zn. EX 44/07 Exekútorského úradu Mgr. Adriany Juhásovej, so sídlom v I., na vymoženie
sumy 24.643,00 Sk s príslušenstvom v prospech spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výplatné pásky

žalovaného u zamestnávateľa Trenkwalder, a.s. za mesiace november a december 2016, január 2017,
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 01.12.2016 o výške invalidného dôchodku
Q.S.,splátkovýkalendárkpôžičkečerpanejvovýške199,00Eur,splátkovýkalendárkspotrebiteľskému
úveru čerpanému vo výške 500,00 Eur, pracovnú zmluvu a dodatok k pracovnej zmluve zo dňa
12.12.2016, prvú stranu rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14P/281/2014-48, právoplatného dňa

19.11.2015, vo veci výživného na I. S. a G. S., kópiu nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom J. W. a
nájomcom Q. S. o nájme bytu č. XX na 3. poschodí, vchod X bytového domu Q., I. súp. č. XXX.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadril súhlas so splátkovým kalendárom, avšak žiadal,
aby splátky boli minimálne vo výške 25,00 Eur mesačne. Žalovaným navrhnutú čiastku 10,00 Eur

považoval za príliš nízku s ohľadom na výšku dlhu, kedy splácanie by trvalo viac ako 7 rokov.

7. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že je schopný splácať dlžnú sumu v splátkach maximálne
10,00 Eur, pretože manželka je na čiastočnom invalidnom dôchodku, a pokiaľ aj nastúpil do nového
zamestnania, má exekúcie z minulosti, a tak mu ostáva len životné minimum. Z toho musí platiť nájom

235,00 Eur, uhrádzať lieky a musí absolvovať ešte dve operácie. Pokiaľ sa jeho finančná situácia zlepší,
bude schopný posielať splátky vo výške 25,00 Eur.

8. Žalobca vo vyjadrení zotrval na svojej požiadavke, aby boli povolené splátky minimálne vo výške
25,00 Eur mesačne. Žalovaný nastúpil do zamestnania v spoločnosti HYDAC Electronic, s.r.o. Krásna

Hôrka, Tvrdošín.9. Podaním doručeným súdu 27.04.2018 žalovaný oznámil súdu, že v súvislosti s existujúcimi dlhmi
podal návrh na vyhlásenie konkurzu, takže predmetná vec by sa mala ukončiť, pretože do konkurzu
spadá aj spor so žalobcom.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti
rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok v napadnutom rozsahu v

zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

11. Prioritne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že postupom podľa § 185 ods. 2 CSP z verejne
dostupných údajov, konkrétne z údajov z Obchodného vestníka č. OV 2017/231 s dňom vydania
05.12.2017, pod č. K042835 zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 2OdK/137/2017
zo dňa 28.11.2017 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom

Q. XXX/XX, XXX XX I., adresa na doručovanie J. XX, XXX XX P. S., zastúpeného Centrom právnej
pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária CPP v Žiline, Národná 34, 011
00 Žilina, ktorý v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení žalovaného a do funkcie správcu
bola ustanovená Mgr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 42 214
297. Odvolací súd ďalej z údajov z Obchodného vestníka č. OV 2018/67 s dňom vydania 06.04.2018,

pod č. K022683 zistil, že konkurz na majetok žalovaného bol Oznámením o zrušení konkurzu z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, dňom oznámenia v Obchodnom vestníku (t.j.
06.04.2018) v zmysle § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zrušený. V
konanítaknebolisplnenépodmienkynabezodkladnézastaveniekonaniavzmysle§167eods.1zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

12. V nadväznosti na uvedené zistenie, že konkurz vyhlásený na majetok úpadcu, Q. S., bol zrušený,
pokračovaniu v odvolacom konaní nebránila zákonná prekážka, a preto podrobne preskúmal všetky
rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne
vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Odvolaním žalovaný
napadol časť výroku I., ktorou povolil súd žalovanému zaplatiť dlh do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť lehotu dlhšiu. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Odvolací súd vo vzťahu k súdom uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zisťoval, či existujú dôvody na to, aby bola žalovanému uložená
povinnosť uhradiť žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Na základe ustálenej súdnej
praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Súd musí prihliadnuť

na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť
žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po uplynutí ktorej by umožnením
vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj
to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov

veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný
účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovýmistranami. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od
právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

16. Okresný súd v danom prípade správne prihliadol na situáciu na strane žalovaného, keď vo vzťahu
k žalovanému považoval zaplatenie uloženej povinnosti vo „všeobecnej“ lehote na plnenie v zmysle §
232 ods. 3 prvá veta CSP za neprimerané a umožnil mu splniť rozsudkom uloženú povinnosť v dlhšej
(30-dňovej) lehote (bližšie odsek 8. napadnutého rozsudku). Žalovaný síce v rámci podaného odvolania
predložil súdu viaceré listinné dôkazy, ktorými poukazoval na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu

(bližšie odsek 5. tohto uznesenia), tieto však produkoval až v podanom odvolaní, pričom je zrejmé, že
žalovanému nič nebránilo uvedené tvrdenia predložiť súdu už počas konania na prvoinštančnom súde.
Pre odvolacie konanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý
vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou
pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za
splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť
za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP).
Pokiaľ teda odvolateľ doplnil svoju právnu argumentáciu v prebiehajúcom konaní o tvrdenia uvedené
vyššie až v odvolacom konaní, na tieto odvolací súd už neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedky
procesného útoku, ktoré mohol žalovaný nepochybne predložiť už v štádiu prvoinštančného konania,

t.j. pred rozhodnutím okresného súdu o podanej žalobe. Keďže žalovaný tieto prostriedky procesného
útoku vniesol do konania až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ich už nemohol akceptovať,
nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP.

17. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani

nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti,
tento potvrdil rozsudok okresného súdu v I. vete výroku, ktorým súd uložil žalovanému do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 875,92 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 27.04.2015 do zaplatenia, ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd ako
vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý

výrok o trovách prvoinštančného konania (III. veta výroku.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu
strán a vzniknutej situácii v konaní.

18. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním v I. vete výroku, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 875,92 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27.04.2015 do

zaplatenia a v II. vete výroku, ktorou súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na

ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).