Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216203501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr.

Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcov: 1. Y. Y., nar. X. T.
XXXX, W. XXX/XXX, 2. A. G., nar. XX. J. XXXX, B. XX, R. P., 3. PhDr. B. K., nar. XX. L. XXXX, N. D.
XXX, A. W., 4. Mgr. A. G., nar. XX. T. XXXX, B. XX, R. P. 5. T. M., nar. XX. J. XXXX, K. XXX/XX, R. P.,
6. Mgr. N. B., nar. XX. P. XXXX, H. XXXX/X, B., 7. U. B., nar. XX. M. XXXX, T. XXXX/X, B., 8. L. W.,
nar. XX. T.XXX, T. XXXX/X, B., spoločne zastúpených: JUDr. Jolana Černá, advokátka, Jahodná, proti
žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Trnava, o určenie, že žalobcovia sú dedičia
po poručiteľke F. B., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15 C

3/2016-85 zo 4. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcom ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu 100
% odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 15C/3/2016-85 zo 4. novembra 2016 súd prvej inštancie I. zamietol
žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že sú dedičmi po poručiteľke F. B., rod. Q., právom ich
otca - neb. N. B. st. ako závetného dediča po menovanej, a II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3.1 Žalobcovia sú potomkami nebohého N. B., st. nar. XX. J. XXXX, zomr. XX. T. XXXX. Poručiteľka
F. B., rod. Q., nar. XX. T. XXXX, zomr. XX. T. XXXX, spísala 26. júla 1980 vlastnoručný závet, v ktorom
určila, že svoj dom po svojej smrti zanecháva vdove R. T. (D. R.), stavebný pozemok zanecháva T.
P. a polia zanecháva N. B.. Po smrti F. B., ktorá zomrela ako bezdetná vdova, prebehlo pod sp. zn. D

804/80 dedičské konanie na bývalom Štátnom notárstve v Dunajskej Strede. Závetný dedič N. B. st. na
pojednávaní 22. septembra 1980 po poučení dedičstvo po poručiteľke odmietol. Odmietnuté dedičstvo
bolo v rozhodnutí štátneho notárstva vymedzené ako poľnohospodárska pôda v užívaní socialistickej
organizácievedenávovložkáchč.980(parcelač.2603/3),1165(parcelač.960),670(parcelač.2418/3),
676 (parc. č. 751/2, 752/2, 753/2), 677 (parcela č. 1216/2), 768 (parcela č. 1541/2), 888 (parcela č.
2444/3), 890 (parcela č. 1561/2), 467 (parcela č. 1215), 671 (parcela č. 1479/2, 1480/2), 26 (parcela
č. 2418/2, 2444/2, 2603/2). Takto vymedzenú poľnohospodársku pôdu, ako aj ostatné hnuteľné veci,

hotovosť a záhradu parc. č. 162 nadobudol podľa rozhodnutia štátneho notárstva z 27. februára 1980
československý štát ako odúmrť.3.2 Žalobcovia si 22. decembra 2004 uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Dunajskej Streda
nárok na vrátenie vlastníctva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý im tento úrad
priznal rozhodnutím č. L XXXX/XXXXX-XXXXX. V tomto rozhodnutí bolo vyslovené, že žalobcovia sú

oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 503/2003 Z. z. a spĺňajú podmienku
§ 3 ods. 1 písm. k) tohto zákona na vrátenie vlastníckeho práva k pozemkom, keďže tieto prešli na
štát v dôsledku odmietnutia dedičstva N. B., ktoré sa stalo v tiesni. Dňa 30. decembra 2014 žalobcovia
podali na súd návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po nebohej F. B., rod. Q., keďže podľa
nich boli z pôvodného dedičského konania D 804/80 vynechané nehnuteľnosti podrobnejšie opísané v

návrhu nachádzajúce sa v k. ú. A. W.. Za dedičov zo zákona označili právnych nástupcov po nebohom
N. B.. Toto konanie o dedičstve sa vedie pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5 D 141/2014. Súdna
komisárka 8. januára 2016 vyhotovila súpis aktív, pričom vzhľadom na to, že žalobcovia popierali právo
štátu - Slovenskej republiky nadobudnúť nehnuteľnosti poručiteľky ako odúmrť, súdny komisár oznámil,
že podá súdu návrh na prerušenie konania do rozhodnutia o spornej skutočnosti. Uznesením č. k. 5 D
141/2014-176 právoplatným 30. marca 2016 potom súd prvej inštancie prerušil toto dedičské konanie a

odkázal žalobcov, aby proti štátu podali žalobu o určenie, že sú dedičmi poručiteľky právom nebohého
N. B., keďže ich tvrdenie možno považovať za menej pravdepodobné.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobcovia podali určovaciu
žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., resp. § 137 písm. c) C. s. p. Túto žalobu však podali podľa § 175k

ods. 1 a 2 O. s. p. na základe odkazu súdu. V tomto prípade teda nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na takomto určení. Vo veci samej potom uzavrel, že závet napísaný vlastnoručne
poručiteľkou F. B. nešpecifikuje jednotlivé pozemky, ktoré prenecháva závetnému dedičovi, preto by
tento zdedil všetky pozemky, ktoré boli ku dňu smrti v jej vlastníctve. Závetný dedič vyhlásil, že tieto
pozemky odmieta, pričom toto vyhlásenie nemožno odvolať. Keďže v závete chýbala ich špecifikácia,

treba mať za to, že ich odmietol všetky. Tie pozemky, ktoré boli zistené a poňaté do súpisu v dedičskom
konaní sp. zn. D 804/80, prešli na československý štát ako odúmrť. Žalobcovia využili zákonnú možnosť
apožiadalionavrátenievlastníctvaktýmtopozemkom.Súdnespochybnilexistenciutiesnepriodmietaní
dedičstva k poľnohospodárskej pôde v čase socializmu a považoval za správny aj postup súdu v konaní
5 D 141/2014, ktorý žalobcov odkázal na podanie žaloby o určenie dedičského práva. Závet poručiteľky

F.B.bysavzťahovalajnanovoobjavenédedičstvo,t.j.nanovoobjavenépozemky.Pretoževšakzávetný
dedič odmietol nehnuteľnosti, takisto sa na tieto pozemky vzťahuje toto odmietnutie. Účinky zákona č.
503/2003 Z. z. nie je možné rozširovať aj na novoobjavené nehnuteľnosti a toto dedičstvo teda treba zo
strany závetného dediča považovať podľa § 467 Obč. zák. za odmietnuté. V dôsledku odmietnutia niet
závetného dediča a na jeho miesto tak nemôžu nastúpiť prípadne ďalší dedičia zo závetu, ale dedičia zo

zákona. Tých však podľa obsahu pripojených spisov niet, takže novoobjavené dedičstvo musí pripadnúť
štátu.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhajú zmeny tohto rozsudku tak, že sa ich žalobe
vyhovie. Namietli, že v konaní bolo jasne preukázané, že závet poručiteľky sa vzťahoval na všetky

jej poľnohospodárske pozemky a ich závetným dedičom by mal byť predchodca žalobcov, t. j. N. B..
Zápisnica z pôvodného dedičského konania D 804/80 je opravovaná a nie je zrejmé, či tento podpísal
odmietnutie dedičstva. Žalobcovia si uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorému
bolo vyhovené, a v rozhodnutí obvodného pozemkového úradu sa konštatuje, že žalobcovia spĺňajú
podmienku § 3 ods. 1 písm. k) zákona č. 503/2003, teda že dedičstvo bolo odmietnuté v tiesni. Súd

prvej inštancie nevysvetlil, prečo toto konštatovanie nebral do úvahy. Tento súd operuje s odmietnutím
dedičstva ako s platným právnym úkonom a nezaoberá sa tým, že k odmietnutiu došlo v tiesni. Hoci
nespochybňuje existenciu tiesne v období socializmu, napriek tomu vzťahuje odmietnutie dedičstva
urobené v tiesni aj na novoobjavený majetok poručiteľky. Úkon urobený v tiesni nespĺňa podmienku
platnosti právneho úkonu, pretože nbol urobený slobodne a vážne. Ak je úkon urobený v tiesni dôvodom

na navrátenie pozemku nadobudnutých štátom, potom nemožno súhlasiť s tým, že ten istý úkon
zabraňuje právnym nástupcom pôvodného dediča nadobudnúť novoobjavený majetok po pôvodnej
poručiteľke. Takto sa totiž na dve časti toho istého dedičstva vzťahujú iné pravidlá a k tejto druhej časti
už žalobcovia nemajú možnosť sa dostať. Žalobcovia poukázali v tejto súvislosti na to, že v konaní
D 804/80 okresný prokurátor upozornili zástupcu štátu ako dediča na prevedenie šetrenia ohľadom

zistenia pozemkov, avšak toto vykonané nebolo. Takým postupom by sa do dedičského rozhodnutia
dostali všetky nehnuteľnosti poručiteľky, ktoré by jej mohli byť v roku 2005 prinavrátené. V dôsledku
nezodpovedného postoja štátu sú momentálne v situácii, že môžu stratiť časť svojho dedičstva.6. Žalovaná vo vyjadrení navrhla „potvrdiť uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda a žalobu žalobcu
zamietnuť“. Poukázala na to, že v rozhodnutí D 804/80 je presne vymedzený hnuteľný a nehnuteľný
majetok, ktorý pripadol závetným dedičom. N. B. dedičstvo odmietol. Pozemky prejednávané teraz v

konaní 5 D 141/2014 neboli predmetom pôvodného dedičského konania a neboli predmetom platného
závetu. Závetný dedič však dedičstvo po poručiteľke odmietol ako celok, toto odmietnutie nemožno
odvolať. Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede nemôže zmeniť rozhodnutie Štátneho notárstva
v Dunajskej Strede a zákon č. 503/2003 Z. z. sa nevzťahuje na dedičské konanie o novoobjavenom
majetku poručiteľky.

7. Žalobcovia v replike nesúhlasili s názorom, že by novoobjavené parcely neboli predmetom platného
závetu. Podľa formulácie v závete poručiteľka myslela na všetky svoje „polia“, ktoré zanechala N. B..
Úkon - odmietnutie dedičstva urobený v tiesni nemôže byť platný a nemôže vyvolávať právne následky.

8. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojich skorších stanoviskách.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti

(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v ods. 3.1 a 3.2 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu
vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených

vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. a medzi stranami ani neboli sporné. Súd prvej inštancie
v odsekoch 4 až 12 svojho rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé
podstatné skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z
jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise. Samotné hodnotenie dôkazov potom
zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

11. Súd prvej inštancie sa v prerokúvanej veci správne zaoberal najskôr otázkou naliehavého právneho
záujmu žalobcov na podanom určení v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. účinného v čase podania žaloby, ako
aj § 137 písm. c) C. s. p. účinného v čase jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že
v prerokúvanej veci nie je na strane žalobcov potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože

boli na podanie žaloby odkázaní uznesením podľa § 175k ods. 1 a 2 O. s. p. uznesením súdu v konaní o
dedičstve. Takto vyslovený právny názor súdu prvej inštancie však nezodpovedá existujúcej judikatúre,
keďže súd prvej inštancie si nedostatočne ujasnil vzťah medzi konaním o novoobjavenom majetku
poručiteľa podľa § 175x O. s. p. a pôvodným dedičským konaním

12. Podľa § 175x ods. 1 O. s. p. platilo, že ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie
o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok,
prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Podľa judikatúry platí,
že dôvodom dodatočného dedičského konania podľa citovaného ustanovenia nie je vadné skutkové
zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené,

ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov
týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa. Konanie o novoobjavenom majetku na rozdiel od
obnovy konania neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak, na výsledky pôvodného dedičského
konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu ním vytvoreného nezasahuje. I v novom
konaní sa postupuje podľa rovnakých ustanovení, aké sa použili v pôvodnom konaní. Z uvedeného

potom vyplýva, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je okruh účastníkov v zásade ten istý
ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo. Objavenie
ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo
premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na vydanie
dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho časť

(porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008).

13. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie celkom správne skutkovo ustálil, že po poručiteľke F. B. sa
viedlo konanie o dedičstve pred býv. Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede pod sp. zn. D 804/80. Totodedičské konanie bolo skončené rozhodnutím z 27. februára 1981, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie
dedičstva - dom pre D. R., stavebný pozemok pre T. P. a poľnohospodárska pôda v užívaní socialistickej
organizácie, ako aj ostatné hnuteľné veci, hotovosť a záhrada československému štátu ako odúmrť.

V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že tretí závetný dedič, ktorému boli závetom poručiteľky odkázané
poľnohospodárskenehnuteľnosti(t.j.N.B.),dedičstvoodmietolvdôsledkučohosanaňhovkonaníďalej
neprihliadalo. Podľa citovaných záverov judikatúry k ustanoveniu § 175x O. s. p. to potom znamená,
že ani v novom konaní o dedičstve k novoobjavenému majetku sp. zn. 5 D 141/2014 by nemohol
byť N. B. účastníkom konania a nebolo by možné s ním konať ako s dedičom. Aj v tomto dedičskom

konaní je totiž potrebné vychádzať z takého okruhu dedičov, aký bol ustálený už citovaným právoplatným
rozhodnutím štátneho notárstva z 27. februára 1981. Aj keby N. B. žil, nemalo by to žiaden vplyv na
jeho postavenie v tomto konaní a nemohlo by to viesť k tomu, že by sa s ním znova začalo konať ako s
dedičom a účastníkom konania o dedičstve. Rozhodnutím štátneho notárstva z 27. februára 1981 bolo
totiž právoplatne ustálené, že N. B. dedičstvo odmietol a prestal byť jednak účastníkom konania, jednak
dedičom po poručiteľke. Z už citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008 potom vyplýva,

že vôbec nebol namieste postup súdu v konaní 5 D 141/2014, ktorým tento podľa § 175k ods. 2 O. s.
p. odkázal žalobcov ako dedičov po N. B. na podanie žaloby o určenie ich dedičského práva. V tomto
prípade takýto postup vôbec neprichádzal do úvahy, keďže dedičské právo N. B. - a tým konzekventne
aj odvodené dedičské právo dedičov po ňom - je aspoň pre konanie o dedičstve vyriešené právoplatným
rozhodnutím štátneho notárstva z 27. februára 1981. Preto sa nemôže N. B. znova „navrátiť“ v konaní

o dedičstve o novoobjavenom majetku.

14. Pretože v konaní 5 D 141/2014 vôbec neprichádzal do úvahy postup podľa § 175k ods. 2 O. s. p.,
nemožno žalobu žalobcov považovať za žalobcu vychádzajúcu z tohto ustanovenia. Nejde teda o žalobu
zakladajúcu sa na tomto ustanovení, pri ktorej nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem

(porov. cit. rozhodnutie 2 Cdo 108/2008). Naopak, ich žalobu treba považovať za všeobecnú žalobu o
určenie, že tu je právo alebo právny vzťah, podľa § 80 písm. c) O. s. p., resp. § 137 písm. c) O. s. p.,
ktorej podmienkou prípustnosti je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten
je daný spravidla tam, kde dôjde k odstráneniu stavu právnej neistoty a posilneniu postavenia žalobcu.
Ako však už bolo uvedené, v konaní o dedičstve o novoobjavenom majetku súd nemôže znova zisťovať

okruh účastníkov ani okruh dedičov, teda ani postupovať podľa § 175k ods. 2 O. s. p. Žaloba o určenie,
že žalobcovia sú dedičmi po F. B. právom neb. N. B., však nepovedie k žiadnemu posilneniu postavenia
žalobcov, pretože takéto určenie nebude mať pre prebiehajúce konanie 5 D 141/2014 žiaden význam.
Žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení, lebo ich právne postavenie sa
týmto určením nijako neposilní, v dôsledku čoho je ich žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. a § 137 písm.

c) C. s. p. procesne neprípustná.

15. Súd prvej inštancie však vo výsledku dospel k správnemu názoru, že žalobcovia v novom konaní
nemôžu mať úspech práve preto, že odmietnutie dedičstva N. B. má účinky aj pre novoobjavené
konanie o dedičstve. Tento právny záver však nesprávnym spôsobom premietol do zamietnutia žaloby

z meritórnych dôvodov, keď správne tak mal urobiť v podstate len odkazom na nedostatok naliehavého
právneho záujmu. Samotné vecné dôvody, ktoré k tomuto záveru vedú, sú však v oboch prípadoch v
podstate totožné. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne.

16. V tejto súvislosti sú nedôvodné odkazy odvolateľov na rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu v Dunajskej Strede, ktorým im bolo navrátené vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú vymedzené
v rozhodnutí Štátneho notárstva v Dunajskej Strede z 27. februára 1981. Predovšetkým totiž treba
povedať, že reštitučné zákonodarstvo je svojou povahou výnimočné zákonodarstvo, ktorého cieľom je
vo vymedzenom období napraviť určité konkrétne krivdy, ktoré sa v minulosti stali (porov. napr. nález
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 468/2012). Preto zo samotnej existencie reštitučného zákonodarstva nemožno ani

vyvodzovať bez ďalšieho vplyv na občianskoprávne a súkromnoprávne vzťahy, ktoré už boli založené.
Inak povedané, ak § 3 ods. 1 písm. k) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku ustanovil odmietnutie dedičstva v tiesni ako reštitučný dôvod,
nie je tým bez ďalšieho vyslovené to, čo tvrdia žalobcovia v odvolaní, teda že mi takéto odmietnutie
bolo neplatným právnym úkonom. Úlohou posúdiť platnosť či neplatnosť odmietnutia dedičstva bolo

predovšetkým úlohou štátneho notárstva v konaní o dedičstve, ktoré tak v prerokúvanej veci urobilo
tým, že v rozhodnutí z 27. februára 1981 potvrdilo nadobudnutie dedičstva štátu ako odúmrť, čím uznalo
platnosť tohto vyhlásenia o odmietnutí dedičstva. Podľa ustálenej judikatúry sa platnosť právneho úkonu
musí posudzovať podľa okolnosti existujúcich v čase jeho urobenia a okolnosti, ktoré nastali po jehovzniku, nemôžu mať na jeho platnosť vplyv (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 M ObdoV 16/2006,
Zo súdnej praxe 38/2010). Preto na platnosť odmietnutia dedičstva urobeného N. B. v roku 1980
nemôže mať vplyv okolnosť, že v roku 1992, resp. neskôr v roku 2003 bolo odmietnutie dedičstva

v tiesni označené za reštitučný dôvod v zákone č. 229/1991 Zb. resp. zákone č. 503/2003 Z. z.
Napokon si treba ujasniť aj to, že predpokladom reštitučného nároku bolo, aby pozemok na štát reálne
prešiel. Ak by odmietnutie dedičstva v tiesni malo mať za následok bez ďalšieho neplatnosť vyhlásenia
o odmietnutí dedičstva, takéto vyhlásenie by nemohlo mať tieto účinky a nemohlo by teda viesť k
nadobudnutiu dedičstva štátom ako odúmrti. V dôsledku toho by nebolo možné vlastnícke právo ani

„navrátiť“, pretože by nikdy nezaniklo. Naopak nevyhnutným predpokladom nadobudnutia dedičstva
ako odúmrti bolo, aby odmietnutie dedičstva zo strany dediča bolo platné a tiež aby neexistoval iný
závetný a zákonný dedič, ktorý by namiesto štátu toto dedičstvo mal nadobudnúť. Aplikácia žalobcami
namietaného dvojitého režimu je potom logickým dôsledkom vplyvu reštitučného zákonodarstva, nie
nedostatkom alebo nesprávnosťou.

17. Záverom však treba zdôrazniť, že v tu prerokúvanej veci súd právoplatne nerieši otázku, či
odmietnutia dedičstva N. B. na pojednávaní pred štátnym notárstvom 22. septembra 1980 bolo či nebolo
platné z hľadiska vtedajších predpisov. V tomto konaní sa rieši výlučne otázka, či sa žalobcovia môžu
domáhať vyriešenia alebo zlepšenia svojej pozície žalobou o určenie, že súd dedičmi po poručiteľke F.
B. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že v tomto konaní sa takéhoto určenia domáhať

nemôžu, pretože takéto určenie pre nich nebude mať žiaden praktický význam, keďže sa nebudú
môcť stať účastníkmi konania sp. zn. 5 D 141/2014. Tým však nie je vyriešená otázka, či žalobcom
skutočne svedčí alebo nesvedčí dedičské právo po poručiteľke. Treba totiž poukázať na § 485 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný,
je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má,

podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
Toto ustanovenie sa podľa § 487 Obč. zák. použije aj vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť. V
dôsledku tohto rozsudku tak bude súd v konaní 5 D 141/2014 pokračovať len so štátom, ktorému zrejme
potvrdí nadobudnutie prejednávaného majetku ako odúmrti podľa § 467 Obč. zák. Takéto nadobudnutie
dedičstva štátom však nebude žalobcom, ktorí o sebe tvrdia, že sú dedičmi po poručiteľke, domáhať sa

vydania dedičstva od štátu samostatnou žalobou po skončení dedičského konania. V takomto konaní sa
potom bude ako prejudiciálna otázka riešiť aj otázka dedičského práva žalobcov, ktorá - ako sa opätovne
zdôrazňuje - týmto rozsudkom nie je meritórne vyriešená s účinkami právoplatnosti (§ 229 a 230 C. s.
p.). Nemožno takisto vylúčiť, že ak štát mal v konaní D 804/80 vykonať šetrenie ďalších nehnuteľností a
neurobil tak, mohlo by to voči žalobcom zakladať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).

19. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 C. s. p. súd priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom. Keďže
ich pomer na konaní nemožno určiť presným podielom, je ich pomer spoločný a nerozdielny (výrok II).

20. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.