Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Csp/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117200920.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu

Československá obchodná banka, a.s., 811 02 Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpeného
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., 821 09 Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti
žalovanej Ľ. C., R.. X. I. XXXX, XXX XX D. D., K. XX, o zaplatenie 1.243,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 995,82 Eur s 8,05 % ročným úrok z omeškania od
1. januára 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu 29,46 % trov konania od žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej zaplatiť mu sumu 1.243,83 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o
poskytnutí povoleného prečerpania, pozostávajúcu z istiny 995,82 Eur, úroku v sumách 94,62 Eur,
294,60 Eur a v sadzbe 19,5 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1. januára 2017 do zaplatenia, úroku z
omeškania v sume 153,39 Eur a v sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 1.385,04 Eur od 1. januára 2017 do
zaplatenia. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

2. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti a
vykonal dokazovanie oboznámením sa s oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, obchodnými
podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, výzvou na úhradu pohľadávky, oznámením o
zosplatnení úveru, doručenkou, výpisom z účtu a oznámením o úrokových sadzbách, pričom zistil
nasledovné:

3. Strany uzavreli dňa 12. októbra 2006 zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorou sa žalobca

zaviazal poskytnúť žalovanej povolené prečerpanie na jej bežnom účte do sumy 30.000 Sk (995,82 Eur)
a žalovaná vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom 11,6 % ročne. Úroková sadzba je platná,
pokiaľ si strany nedohodnú inú v zmysle čl. IV. 5. obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu. Podľa tohto ustanovenia obchodných podmienok navrhne banka (žalobca) majiteľovi účtu
(žalovanej) novú úrokovú sadzbu v súlade s ods. 4 tohto článku, pričom ak majiteľ s týmto úrokom
nesúhlasí, je to povinný banke písomne oznámiť najneskôr do dňa novo navrhovanej úrokovej sadzby,
čo sa považuje za výpoveď zo zmluvy. Ak majiteľ svoj nesúhlas písomne neoznámi, bude úver úročný

novou sadzbou. V zmysle čl. IV. 4. obchodných podmienok je výška úrokovej sadzby dohodnutá v
súlade s oznámením banky, ktoré banka uverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na
www.csob.sk. Listom zo dňa 18. mája 2015 (ktorý žalovaná podľa pripojenej doručenky prevzala dňa
8. júna 2015) ju vyzval žalobca na úhradu omeškaných splátok v sume 63,52 Eur v opačnom prípadevyhlási úver za splatný. Listom zo dňa 1. júla 2015 vyhlásil žalobca úver ku dňu 30. júna 2015 za splatný.
Podľa výpisu z účtu predstavoval dlh žalovanej na istine ku dňu zosplatnenia (mesiac jún 2015) sumu
995,82 Eur, pričom poslednú úhradu vykonala žalovaná v mesiaci január 2015 v sume 608,01 Eur. S

platnosťou od 1. januára 2017 určil žalobca oznámením úrokovú sadzbu povoleného prečerpania na
19,5 % ročne.

4. Z právneho hľadiska ide medzi stranami o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
poskytnutého prostredníctvom bežného účtu v zmysle § 710 Obchodného zákonníka. Zároveň ide o

spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo žalobca vystupoval pri jej
uzatváraní v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov a bežných účtov)
a žalovaná v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo inej
obchodnej činnosti). Nejde však o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože v zmysle § 1 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa tento zákon nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Pojem „preddavok

na bežný účet“ bol zákonom č. 264/2006 Z. z. upravený na pojem „povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na bežnom účte“, pričom v dôvodovej správe k tejto novelizácii (bod 5 osobitnej časti) je
uvedené, že ide o zmenu textu v záujme lepšej zrozumiteľnosti zákona, pričom smernica (Smernica
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986, ktorá je do zákona implementovaná) ani zákon sa na úver
formou povoleného prečerpania nevzťahuje. Obsah právnej úpravy sa teda novelizáciou nezmenil, ale

išlo len o precizovanie textu zákona, a teda sa tento zákona nikdy nevzťahoval na úvery poskytnuté
formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Pretože išlo o poskytnutie úveru formou prečerpania
na bežnom účte (poskytnutím preddavku na bežnom účte) a zároveň nebolo toto prečerpanie podľa
uzavretej zmluvy poskytnuté formou kreditnej karty, je vzťah medzi stranami vylúčený z režimu zákona
č. 258/2001 Z. z.

5. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru ku dňu 30. júna 2015, pričom dodržal všetky
podmienky uvedené v § 565 Občianskeho zákonníka i sprísnené podmienky pre spotrebiteľské zmluvy
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, lebo možnosť zosplatnenia mali strany dohodnutú v
čl. IX obchodných podmienok, žalobca k zosplatneniu pristúpil až potom, čo bola žalovaná v omeškaní s

platením splátky po dobu viac ako 3 mesiace (podľa výpisu z účtu vykonala poslednú úhradu v mesiaci
január 2015 a žalobca úver zosplatnil až k 30. júnu 2015) a vopred ju na túto možnosť v lehote aspoň
15 dní pred zosplatnením výzvou zo dňa 18. mája 2015 (žalovaná prevzala dňa 8. júna 2015) upozornil.

6. Súd priznal žalobcovi požadovanú istinu úveru 995,82 Eur, na ktorú má ako veriteľ zo zmluvy o úvere

nárok. Výška dlžnej istiny vyplýva z predloženého výpisu z účtu, pričom žalovaná uhradenie čo len časti
tejto sumy ani netvrdila.

7. Uplatnený úrok patrí žalobcovi podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov len do splatnosti/predčasnej
splatnosti úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98, rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012). Podstata
argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania. Ak by úrok patril žalobcovi až do zaplatenia, bol by dlžník v postavení
spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhuvovzťahustránvneprospechspotrebiteľa.Žalobcamápretonároknazaplatenieúrokulen

do zosplatnenia úveru, teda do 30. júna 2015. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti úroku žiadaného
sumou 294,60 Eur vyčíslenou za obdobie od 1. júla 2015 do 31. decembra 2016 a v sadzbe 19,5 %
ročne zo sumy 995,82 Eur od 1. januára 2017 do zaplatenia zamietol.

8.Včastiúrokuvyčíslenéhozaobdobiedo30.júna2015vsume94,62Eur,žalobcavpodanídoručenom

súdu dňa 2. mája 2017 uviedol, že si tento úrok uplatňuje v sadzbe 15 % ročne za obdobie od 12.
októbra 2006 do 30. novembra 2009, v sadzbe 16,9 % ročne od 1. decembra 2009 do 31. marca 2013 a
v sadzbe 18,9 % ročne od 1. apríla 2013 do 30. júna 2015. Zmenu úrokovej sadzby žalobca odôvodnil čl.
IV obchodných podmienok. Dodržanie postupu uvedeného v uvedenom článku pre zmenu dohodnutej
úrokovej sadzby, teda, že by žalobca vydal oznámenie o zmene úrokovej sadzby k uvedeným dátumom

a uverejnil ho v súlade s dotknutým bodom úverových podmienok, však žalobca ničím nepreukázal.
Žalobca ako dôkaz predložil len jedno oznámenie účinné od 1. januára 2017 s úrokovou sadzbou 19,5
% ročne, ktoré sa však netýka uplatňovaného obdobia do zosplatnenia zmluvy.9. Súd zároveň uvádza, že ustanovenie čl. IV. ods. 4. a 5. obchodných podmienok predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 3 písm. i) Občianskeho
zákonníka, pretože umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu

dohodnutéhovzmluve.Podľapredmetnéhoustanoveniaobchodnýchpodmienokmôžedodávateľmeniť
výšku úroku prakticky ľubovoľne (bez splnenia akýchkoľvek zmluvou predpokladaných podmienok)
svojim jednostranným úkonom. Spotrebiteľovi je síce poskytnutá možnosť od zmluvy po zmene
úrokovej sadzby odstúpiť, pričom zostatok jeho dlhu sa bude v takomto prípade úročiť pôvodnou
úrokovou sadzbou, možnosť spotrebiteľa dozvedieť sa o zmene úrokovej sadzby je však veľmi

nepravdepodobná. Dodávateľ v zmysle čl. IV. ods. 4. obchodných podmienok neoznamuje zmenu
úrokovej sadzby priamo spotrebiteľovi, ale len vo svojich vlastných prevádzkových priestoroch alebo
na svojej internetovej stránke. Za takto nastavených podmienok by spotrebiteľ musel prakticky denne
sledovať internetovú stránku dodávateľa (za predpokladu, že vôbec má denný prístup na internet)
alebo osobne navštevovať jeho pobočku. Takto nastavené podmienky umožňujúce dodávateľovi meniť
výšku úroku, teda cenu poskytnutého úveru ako podstatnú náležitosť zmluvy o úvere spôsobujú

značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, čo napĺňa generálnu klauzulu
neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie nebolo
stranami individuálne dojednané v zmysle § 53 od. 2 Občianskeho zákonníka, pretože je súčasťou
obchodných podmienok vopred vyhotovených žalobcom v postavení dodávateľa, ktoré sa len pripájajú
k uzavretej zmluve a žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné, a preto na základe čl. IV. ods. 4. a 5. obchodných podmienok nemohlo dôjsť k platnej zmene
úrokovej sadzby. Preto medzi stranami nedošlo k platnej zmene zmluvy v časti úrokovej sadzby, a
teda je uplatňovaný úrok za obdobie do 30. júna 2015 v sume 94,62 Eur vyčíslený v nesprávnej výške
vychádzajúcej z nesprávanej sadzby. Preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti úroku.

10. Ohľadne uplatňovaného úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 153,39 Eur vyčíslený za obdobie
do 31. decembra 2016, žalobca v podaní doručenom súdu dňa 2. mája 2017 uviedol, že suma úroku
z omeškania je vypočítaná zo všetkých dlžných súm, teda aj zo súm kapitalizovaných úrokov. Pretože
súd už vyššie konštatoval, že žalobcovi ním vypočítané kapitalizované úroky nepatria, je aj suma úroku

z omeškania vyčíslená v nesprávnej výške, lebo vychádza zo zlého základu zahrňujúceho aj tento úrok.
Súd priznal žalobcovi len úrok z omeškania v uplatňovanej sadzbe 8,05 % ročne v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od žiadaného 1. januára 2017 do
zaplatenia zo sumy priznanej istiny, keďže k tomuto dátumu už bol v dôsledku zosplatnenia splatný celý
dlh žalovanej. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

11. Nárok na náhradu trov konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný
v časti istiny 995,82 Eur (64,73 %), žalovaná v časti kapitalizovaných úrokov (94,62 Eur a 294,60 Eur) a
úrokov z omeškania (153,39 Eur), v ktorej súd žalobu zamietol (spolu v sume 542,61 Eur, teda 35,27 %).
V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorého čistý procesný úspech, ako rozdiel jeho úspechu a úspechu

žalovanej, predstavuje 29,46 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.