Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113223669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113223669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu V.. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom
v Y.V., Z. XX, za účasti intervenienta: C.. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y., Z. XX, oboch zastúpených
advokátkou JUDr. Beátou Pitorákovou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 17 proti žalovanému IMONES
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 1/2582, IČO: 46 077 146, zastúpenému advokátom JUDr.
Jánom Martinecom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 25C/341/2013-114 zo dňa 10.11.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Q., obec Y. - S. R., okres Y. V., parcela č. XXXX/XX
rádová garáž so súp. číslom 648, ako aj vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXXX, katastrálne územie Q., obec Y.-S. R.,
okres Y. V., parcela č.XXXX/XX, rádová garáž so súp. č. XXX. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na

účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 99,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca spolu s
intervenientom, manželkou uzatvorili dňa 16.3.1999 Zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov s
veriteľom Miroslavom Soboľom - SaS Slovensko, na základe ktorej im poskytol pôžičku vo výške
50.000,- Sk. Uvedené finančné prostriedky podľa zmluvy boli veriteľom poskytnuté po prevzatí zmluvy

s notársky overeným podpisom a po vystavení zmenky. Súčasne bola uzatvorená medzi žalobcom
ako dlžníkom a veriteľom Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorou zmluvou bola
zabezpečená pohľadávka veriteľa, a ktorou dlžník previedol na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
ktorej bol výlučným vlastníkom, t.j. garáže súp. č. XXX.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca, ako aj intervenient ako manželia poskytnutú
pôžičku zaplatili. Za najpodstatnejší doklad o splnení záväzku považoval prvoinštančný súd návrh

na záznam zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, vystavený správcom konkurznej
podstaty JUDr. Bohdanom Benedikom dňa 26.2.2003. Z jeho obsahu je jednoznačne preukázané, že
spoločnosť Miroslav Soboľ - SaS Slovensko ako veriteľ, sa stala dočasným vlastníkom nehnuteľnosti,
garáže súp. č. XXX, na parcele č.1590/22 a dlžníci, t.j. žalobca a jeho manželka zabezpečovanúpohľadávku dňa 24.2.2003, vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov zo dňa
16.3.1999 splnili, v dôsledku čoho zabezpečovací prevod vlastníctva zanikol a dlžník sa opäť stal
vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súčasne sa veriteľ zaviazal a navrhol katastrálnemu úradu vykonať

záznam zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Preukázané
bolo aj to, že tento návrh na záznam zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva katastru
nehnuteľnosti veriteľom doručený nebol, z uvedeného dôvodu kataster o ňom nerozhodoval.

4. O tom, že takýto doklad veriteľ doručoval svojim dlžníkom po splnení záväzku svedčila výpoveď

svedkyneR.,ktoránaoddelenínehnuteľnostívspoločnostiveriteľapracovalaatedapracovalavofunkcii
asistenta poskytovania pôžičiek. Táto svedkyňa potvrdila, že bola na obhliadke nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ako aj samotné zmluvy dňa 16.3.1999 so žalobcom a
intervenientomakodlžníkmiajpodpisovala.Uvedenásvedkyňajednoznačnepotvrdila,žekvitancia,čiže
návrh na zánik zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bol vystavený len v prípade, keď pôžička
bola splatená, čiže zostatok bol nula. Pokiaľ SaS nebola v konkurze, takúto kvitanciu vystavovala ona,

a túto u notára overovať nebolo potrebné.

5. Ďalšou skutočnosťou preukazujúcou splatenie pôžičky je výpoveď svedkyne R. v tom smere, že pokiaľ
by klient pôžičku neplatil, bol by vyzývaný na jej úhradu, niekoľkými výzvami a pokiaľ by napriek tomu
splátky a pôžičku nezaplatil, danú skutočnosť by postúpili vymáhaciemu oddeleniu na vymáhanie.

6. V súlade s týmito tvrdeniami je zrejmé, že pokiaľ by pôžičku žalobca od uzavretia zmluvy, t.j. od marca
1999 neuhrádzal a neplatil, takúto výzvu by od veriteľa obdržal a pokiaľ by ju napriek tomu neuhradil,
veriteľ by ju vymáhal a to bezprostredne v období nasledujúcom po uzavretí zmluvy, resp. po vyhlásení
konkurzu.

7. Z obsahu zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov vyplynulo, že pôžička bola zabezpečená nielen
nehnuteľnosťou, ale aj zmenkou, pričom z čl. 1 uzavretej zmluvy bolo zrejmé, že zmenka bola vystavená.
Aj túto skutočnosť potvrdila svedkyňa R., podľa ktorej mali pre klientov pripravených niekoľko typov
zmlúv podľa klienta,výšky pôžičky i dlžníkov a pokiaľtáto okolnosť bola v zmluve zaznamenaná, zmenka

bola aj vydaná. V tomto smere bolo nutné prisvedčiť žalobcovi, že vystavená zmenka bola správcom
konkurznej podstaty pri splatení pôžičky zničená, roztrhaná, následkom čoho žalobca obdržal od
správcu konkurznej podstaty návrh o zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva adresovaný
katastrálnemu úradu.

8. Po právnom posúdení veci podľa § 553 ods. 3 a § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka právne
prvoinštančný súd uzavrel, že uspokojením zabezpečenej pohľadávky prešlo právo späť na žalobcu,
ktorý zabezpečenie poskytol. Pretože zabezpečovací prevod vlastníctva zanikol, žalobca ako dlžník
sa stal opäť vlastníkom garáže. Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel a určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, radovej garáže so súp. č. XXX, ako sa v žalobnom

návrhu domáhal. Vzhľadom na vykonané dôkazy svedčiace o splnení záväzku žalobcom veriteľovi
dňom 24.2.2003 a preukázaní postúpenia pohľadávky, ktorá neexistovala (§ 524 ods. 1, 2 OZ) ďalšie
dokazovanie navrhované žalovanou stranou prvoinštančný súd nepripustil.

9. Pretože žalobca po podaní žaloby ani v priebehu konania súdny poplatok nezaplatil, súd ho zaplatil

na jeho úhradu vo výške 99,50 eur odkazom na položku 1b Sadzobníka súdnych poplatkov.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc
z plného úspechu žalobcu v konaní.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p., teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V dôvodoch odvolania namietal, že na návrhu na záznam zániku zabezpečovacieho prevodu
nehnuteľnosti nie je overený podpis správcu konkurznej podstaty JUDr. Bohdana Benedika, tento dokladžalobca predložil 10 rokov po jeho vystavení a 8 rokov od úmrtia správcu, ktorý ho mal vystaviť, preto
nepodkladá odôvodnenie rozsudku založené na tomto doklade odvolateľ za dostatočné a presvedčivé.
Návrh na záznam zániku zabezpečovacieho prevodu nehnuteľnosti nebol na kataster podaný a to ani

správcom, ani žalobcom a intervenientom. Žalobca a intervenient vec zanedbali a až po 10 rokoch sa
bránili proti nároku žalovaného, čím prispeli k tomu, že sa vec nevyriešila bez súdneho konania a jeho
trov.

13. K výpovedi svedkyne R. odvolateľ uviedol, že táto potvrdila účasť na ohliadke nehnuteľnosti a

svoj podpis na zmluvách so žalobcom a intervenientkou. V ostatnom bola jej výpoveď všeobecná a
ku konkrétnemu prípadu splatenia pôžičky žalobcu a intervenientky sa nevyjadrila. Žalobca, ako aj
intervenientka v konaní uviedli, že pri každej splátke im bol vydaný príjmový pokladničný doklad a
kartička so zostatkom dlžnej sumy. Údajne mali byť príjmové výdavkové doklady vyžiadané od nich
správcom a pri splatení pôžičky zničené. Doklad o splatení záväzku žalobcu a intervenientky zrejme
nemá ani súčasný správca konkurznej podstaty JUDr. Gavalčin. Naopak, tento pohľadávku evidoval ako

nezaplatenú, preto ju spolu s inými nezaplatenými pohľadávkami postúpil žalovanému v roku 2012.

14. Žalovaný predložil súdu listinný dôkaz „Potvrdenie stavu pohľadávku ku dňu jej postúpenia“ zo dňa
23.5.2016 od správcu konkurznej podstaty JUDr. Gavalčina, z ktorého vyplynula existencia pohľadávky
- jej evidovanie v účtovníctve úpadcu. Tento dôkaz podľa odvolateľa súd v rozsudku nevyhodnotil, len

ho spomenul ako vykonaný dôkaz.

15. Navyše, súd prvej inštancie odmietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom tohto
správcu. Jeho výsluch podľa odvolateľa mal ozrejmiť, aké doklady mal a má k dispozícii ohľadom
pohľadávky voči žalobcovi a intervenientke, ako a kde bola pohľadávka voči žalobcovi a intervenientke

evidovaná, ako mohlo dôjsť k nezrovnalosti, čo do výšky pohľadávky pri jej postúpení, či sa v jeho spise
nachádza kópia dokladu o zaplatení, prípadne iné skutočnosti, ktoré by z jeho výsluchu vyplynuli a mohli
mať vplyv na rozhodnutie súdu.

16. Pritom s postúpením pohľadávky žalovaného súhlasil aj konkurzný Krajský súd v Košiciach.

Zároveň žalovaný v odvolaní poukázal na to, že svedkyňa R. uviedla, že správcovi konkurznej podstaty
pri vyhlásení konkurzu sa odovzdával súpis klientov s aktuálnymi zostatkami. Nakoľko svedkyňa
existenciu takéhoto súpisu potvrdila, žalovaný navrhol súdu vykonať tento dôkaz, teda vyžiadať si ho z
konkurznéhospisuaoboznámiťhonapojednávaní.Takýtonavrhovanýdôkazvykonanýnebol.Súdprvej
inštancie oboznámil niektoré nepodstatné časti konkurzného spisu, napríklad zápisnicu z prieskumného

pojednávania, kde sú uvedené pohľadávky veriteľov voči úpadcovi, ale nie pohľadávky úpadcu voči jeho
dlžníkom.

17. Právna zástupkyňa žalobcu a intervenientky v písomnom vyjadrení k odvolaní žalovaného navrhla
rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.

18.Vdôvodochvyjadreniapoukázalanato,žežalovanývcelomodvolanínedefinuje,akúprocesnúvadu
konania namieta, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ právny zástupca
žalovaného na poslednom pojednávaní 10.11.2016 navrhol vypočuť správcu konkurznej podstaty, išlo
len o účelovú obranu s cieľom predlžovať súdne konanie, keďže konanie sa viedlo 3 roky a žalovaný

je zastúpený právnym zástupcom, za účinnosti Civilného sporového poriadku mal postupovať podľa §
197 CSP.

19. V dôvodoch vyjadrenia poukázal žalobca na to, že v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky
zo 7.8.2012 pod bodom 102 je uvedený žalobca a je uvedená výška pôžičky 150.000,00 Sk. Žalovaný

ani vo vyjadrení k žalobe, ani na pojednávaní 15.10.2015 nezmenil výšku pôžičky. Až na pojednávaní
dňa 25.5.2016 predložil potvrdenie stavu pohľadávky ku dňu jej postúpenia z 23.5.2016, ktoré
vystavil správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Miroslav Soboľ - SaS Slovensko. Podľa žalobca a
intervenientkyjenanajvýšzvláštne,žesprávcakonkurznejpodstatyJUDr.Gavalčinsaskoropo4rokoch
od podpísania Zmluvy o postúpení pohľadávky rozpamätal zo 138 položiek (príloha č. 1), že práve u

„dlžníka pod poradovým číslom 102“, t.j. žalobcu došlo ku chybe v písaní iba o 100.000,00 Sk a to v
neprospech žalobcu. Toto potvrdenie napísané správcom konkurznej podstaty JUDr. Gavalčinom - jeho
podpis nebol úradne overený, čo rád prezentuje právny zástupca žalovaného a zdôrazňuje, že podpis
neb. JUDr. B. Benedika nebol úradnej overený na tzv. kvitancii.20. Tento doklad je možné podľa žalobcu a intervenientky považovať za účelový (na objednávku
žalovaného „vyhotovený doklad“). Žalovaný pritom v odvolaní neustálil žiadne stanovisko k čl. V. bod 1

zmluvy o pôžičke, podľa ktorého mal žalobca a intervenientka vystaviť na veriteľa zmenku, pritom súd
prvej inštancie pri posudzovaní bianco zmenky nevychádzal iba z tvrdenia žalobcu (výsluch žalobcu z
15.10.2015), ale aj z výsluchu svedkyne, ktorá pracovala u úpadcu (M. Soboľ - SaS Slovensko) ako
asistent poskytovania pôžičiek. Táto svedkyňa vypovedala o spôsobe poskytovania pôžičiek a ich
zániku. Súd prvej inštancie vyhodnotil jej výpoveď ako hodnovernú a vykresľujúcu stav do konkurzu a

po konkurze. Svedkyňa potvrdila, že až po zaplatení pôžičky bola vystavená kvitancia a zničená bianco
zmenka. Svedkyňa v svojej výpovedi uviedla, že na pokyn majiteľov (úpadcu) boli vystavené zmenky
a až po zabezpečení všetkých dokladov mohli byť finančné prostriedky vyplatené. Bianco zmenka sa
nachádzala iba v spoločnosti M. Soboľ - SaS Slovensko. Aj táto skutočnosť, že bianco zmenka sa nikde
nenachádza, potvrdzuje tvrdenia žalobcu a intervenientky, že pôžička bola v celom rozsahu splatená.

21. Rovnako sa nemôže stotožniť žalobca s názorom žalovaného, že podpis JUDr. B. Benedika na
kvitancii mal byť úradne overený a preto je tento dôkaz nedostatočný a nepresvedčivý.

22. Je pravdou, že kvitanciu žalobca a intervenientka od JUDr. B. Benedika dostali, ale vychádzali z
praxe, že kvitanciu na katastrálny úrad zasiela vždy veriteľ. Takto bolo v minulosti, ale aj v súčasnosti a

takto konajú aj všetky banky na území SR po splatení pôžičiek, úverov a hypoték, ak je zriadené záložné
právo, zasielajú kvitanciu katastrálnemu úradu.

23. Napokon žalobca považuje za nemorálne, keď žalovaný uvádza, že žalobca a intervenientka sa až
po 10 rokov týmto dokladom „bránili“ proti nároku žalovaného a značnou mierou prispeli k tomu, aby sa

vec nevyriešila bez súdneho konania a jeho trov. Žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXXX, k. ú. Q., parc. č. XXXX/XX radová garáž so súp. č. XXX nepovažoval za potrebné stále
zisťovaťstavnakatastrálnomúrade.Ažpovýzvežalovaného,aby„uhradilpôžičku“žalobcanaosobnom
jednaní so žalovaným mu preukázal doklad - kvitanciu s tým, že on svoj záväzok uhradil. Žalobca a
intervenientka sa pokúsili o dohodu. Zo strany žalovaného nebola ochota vo veci jednať, nepripúšťali

možnosť, že výška poskytnutej pôžičky bola 50.000,00 Sk, ani nepripúšťali skutočnosť, že táto mala byť
uhradená. Hneď v septembri 2012 žalovaný uplatnil Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva a
previedol na seba vlastníctvo k nehnuteľnosti. Žalobca a intervenientka nemali inú možnosť, iba súdnou
cestou sa domáhať svojich práv.

24. Spochybnenie žalovaného, že svedkyňa sa ku konkrétnemu prípadu splácania pôžičky žalobcu a
intervenientky nevyjadrila, ale iba ako obvykle u právneho predchodcu úpadcu prebiehalo pri poskytnutí
pôžičky, jej zabezpečení a splácaní, žalobca i intervenientka naopak to považujú za potvrdenia ich
výpovedí. Bolo by nereálne, aby si svedkyňa po vyše 10 rokoch spomenula na žalobcu i intervenientku,
asi nemá také „schopnosti“, aké mal správca konkurznej podstaty JUDr. Gavalčin pri vystavení

potvrdenia 23.5.2016.

25. Žalovaný v odvolaní prekrútil výpoveď intervenientky na pojednávaní dňa 15.10.2015, že JUDr.
Benedik ako správca konkurznej podstaty si vyžiadal príjmové a výdavkové doklady a pri ich splatení
ich zničil, pričom z výpovede žalobcu a intervenientky na pojednávaní dňa 15.10.2015 str. 4 vyplýva, že

JUDr. Benedik si vyžiadal príjmové a výdavkové doklady, na základe ktorých posúdil, v akej výške bola
poskytnutá pôžička zo strany žalobcu a intervenientky, po dopočítaní úrokov došlo k úhrade aj tejto sumy
vypočítanejsprávcomanáslednedošlokfyzickémuzničeniubiancozmenkysprávcom,abynedošlokjej
zneužitiu. To, že to bola bežná prax u právneho predchodcu žalovaného potvrdila aj svedkyňa. Žalobca
a intervenientka uhradením poslednej splátky a obdržaním kvitancie oprávnenou osobou za M. Soboľ -

SaS Slovensko a to SKP JUDr. Benedikom považovali celú vec za ukončenú. Zároveň poukázal žalobca
a intervenientka na to, že v čase výzvy JUDr. B. Benedika (február 2003) žalobca a intervenientka mali
doklady o úhradách od roku 1999. Pokiaľ by žalobca alebo intervenientka neuhradili pôžičku v lehote,
táto by bola zo strany M. Soboľ - SaS Slovensko súdne vymáhaná, ako v iných prípadoch. Je napokon
otázne, či v čase výzvy JUDr. Benedika táto pohľadávka (pôžička s príslušenstvom z roku 1999) nebola

premlčaná. Žalobca a intervenientka však z morálneho hľadiska považovali za svoju povinnosť uhradiť aj
zostatok úrokov. Po splatení úrokov vo februári 2003 bolo zbytočné žalobcovi a intervenientke odkladať
staré doklady o úhrade. Pritom žalobca a intervenientka okrem kvitancie podpísanej JUDr. Benedikom
nemali žiadne doklady o pôžičke z roku 1999, tie žalobca zabezpečil od katastrálneho úradu v Košiciach.26. Žalovaný mal možnosť evidenciu účtovníctva úpadcu vedenú JUDr. Gavalčinom predložiť, čo však
neučinil. Je napokon otázne, aké účtovníctvo viedol JUDr. Gavalčin, keď v prílohe č. 1 k Zmluve o

postúpení pohľadávky uviedol pôžičku vo výške 150.000,00 eur s príslušenstvom. Z toho by malo
vyplynúť, že v evidencii má sumu 150.000,00 Sk a príslušné úroky, čo sám napokon vo svojom podaní
v roku 2016 poprel.

27. Pokiaľ žalovaný opiera dôkaz o existencii pohľadávky so súhlasom konkurzného súdu v Košiciach s

postúpením pohľadávky, poukázal žalobca na to, že konkurzný súd za účelom urýchlenia konkurzného
konaniaudeľujesúhlasnapostúpeniepohľadávokzaodplatu.Konkurznýsúdneskúmatietopohľadávky,
či existujú, a či nie sú premlčané. Tieto pohľadávky mu na odsúhlasenie predkladá správca konkurznej
podstaty. Podklady k jednotlivým pohľadávkam by mal mať správca konkurznej podstaty JUDr. Gavalčin,
ktorý ich mal pri uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok na žalovaného odovzdať žalovanému. Z
uvedeného dôvodu tieto doklady sa v konkurznom spise nikdy nenachádzali.

28. Aj keď súd vyriekol prejudiciálne neexistenciu pohľadávky na pojednávaní 10.11.2016, preventívne
žalobca vzniesol námietku premlčania pohľadávky odvolávajúc na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove č.k. 7Co/164/2013, kde žalovaný obdobne uplatňoval pohľadávku odkúpenú od správcu
konkurznejpodstatyJUDr.Gavalčinavočiinémusubjektu,vktoromsporezastupovalžalovanéhotenistý

právny zástupca. Ako právny zástupca žalovaného mal vedomosť o tom, že žalovaný získava nekalým
spôsobom nehnuteľnosti od bývalých dlžníkov M. Soboľ - SaS Slovensko. V prílohe žalobca pripojil
k vyjadreniu rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 6C/15/2013 z 13.6.2013, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/164/2013 z 24.2.2014. V zmysle citovaných rozsudkov
vyplýva, že keď došlo k premlčaniu pohľadávky, došlo aj k premlčaniu zabezpečovacieho práva.

29. K premlčaniu uplatnenia pohľadávky z titulu poskytnutia pôžičky žalobcovi a intervenientke došlo
najneskôrzačiatkomroka2003.Žalobcaaintervenientkavšakstáletvrdia,žedošlokúhradepohľadávky
- splateniu pôžičky. Svoje tvrdenia opierajú aj o výpoveď svedkyne, že ak niektorý dlžník neuhrádzal
pôžičku, bol po výzvach postúpený na vymáhajúce oddelenie, ktoré vymáhalo pohľadávku cestou súdu.

Voči žalobcovi ani intervenientke nebola podaná žaloba ani zo strany M. Soboľa - SaS Slovensko.

30. Preto navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho
konania.

31. Vyjadrenie žalobcu a intervenientky k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi
žalovaného 27.3.2017. Žalovaný sa k písomnému vyjadreniu žalobcu a intervenientky nevyjadril.

32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v

rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

33. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.4.2018 o 9,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 12.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3
CSP.

34. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, teda že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

36. Z odvolania žalovaného nemožno vyvodiť, akú procesnú vadu malo mať konanie na súde prvej
inštancie, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zároveň uzatvára,
že z obsahu spisu nevyplýva naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.37. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo 10.11.2016
(už za účinnosti Civilného sporového poriadku) navrhol doplniť dokazovanie „zisťovaním u správcu

konkurznej podstaty úpadcu, či pohľadávka v čase jej postúpenia existovala“. Okresný súd uznesením
nepripustil dokazovanie navrhované právnym zástupcom žalovaného. Z návrhu žalovaného na
doplnenie dokazovania na pojednávaní dňa 10.11.2016 pred záverečnými prednesmi strán sporu
nemožno vyvodiť, že navrhoval vykonanie dokazovania výsluchom svedka.

38. Navrhované dokazovanie žalovaným správne považoval prvoinštančný súd za nadbytočné, keďže
JUDr. Juraj Gavalčin (toho času posledný správca konkurznej podstaty úpadcu Miroslava Soboľa -
SaS Slovensko) na žiadosť žalovaného dňa 23.5.2016 potvrdil stav pohľadávky ku dňu jej postúpenia,
konkrétne, že pohľadávka voči dlžníkovi V.. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, Y., vo výške 50.000,00
Sk na istine plus príslušenstvo podľa zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov zo dňa 16.3.1999
je evidovaná v účtovníctve veriteľa - úpadcu Miroslava Soboľa - SaS Slovensko ako nezaplatená. O

nezaplatení nemá ako SKP úpadcu žiadnu vedomosť ani doklady o zaplatení, preto ju dňa 7.8.2012
postúpil na spoločnosť IMONES s.r.o., Werferova 1/2582 a zároveň potvrdil, že postúpená pohľadávka
bola vo výške 50.000,00 Sk na istine a v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.8.2012
pod poradovým č. 102 bola uvedená istina vo výške 150.000,00 Sk, pričom došlo k chybe v písaní. Tiež
uviedol, že táto skutočnosť nebola medzi postupcom a postupníkom sporná.

39. Z obsahu spisu prvoinštančného súdu vyplýva, že prvoinštančný súd žiadal Krajský súd v Košiciach
o zaslanie súpisu pohľadávok úpadcu voči iným subjektom ku dňu vyhlásenia konkurzu z konkurzného
spisu 4K 64/2002. Predseda senátu JUDr. Roman Rizman v odpovedi zo dňa 30.8.2016 (č.l. 98
spisu) oznámil, že majetok úpadcu - pohľadávky boli správcom konkurznej podstaty zahrnuté do

súpisu konkurznej podstaty v bode VIII. V súčasnej dobe sa v konkurznom spise príloha tohto súpisu
nenachádza. Bez ohľadu na vyššie uvedené v priebehu konkurzu došlo k speňažovaniu konkrétnych
ťažko vymožiteľných pohľadávok. V súpise konkurznej podstaty úpadcu zaslaného konkurzným
krajským súdom prvoinštančnému súdu (č.l. 99 až 105 spisu) v VIII. sú uvedené pohľadávky úpadcu
v celkovej výške 1.240.948.545,00 Sk podľa zoznamu, ktorý mal tvoriť prílohu tohto súpisu. Príloha

tohto súpisu sa v konkurznom spise podľa odpovede predsedu senátu konkurzného spisu 4K 64/2002
nenachádza. Predseda senátu JUDr. Roman Rizman v odpovedi prvoinštančnému súdu uviedol, že
konkrétny súbor pohľadávok, ktoré kúpil kupujúci sa zrejme nachádza u správcu konkurznej podstaty.

40. Odvolací súd uzatvára, že neobstojí ani odvolací dôvod žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,

že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

41. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

42. Z obsahu návrhu na záznam zániku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vystaveného
správcom konkurznej podstaty JUDr. Bohdanom Benedikom dňa 26.2.2003 správne mal súd
preukázané, že žalobca a jeho manželka zabezpečovanú pohľadávku dňa 24.2.2003 v celom rozsahu
splnili, v dôsledku čoho zabezpečovací prevod vlastníckeho práva zanikol a žalobca ako dlžník sa

opäť stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti. JUDr. Bohdan Benedik ako správca konkurznej podstaty
úpadcu ako veriteľ navrhol katastrálnemu úradu, aby vykonal záznam zániku zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Tá skutočnosť, že správca právneho predchodcu
žalovaného písomné oznámenie na príslušný katastrálny úrad o zániku zabezpečovacieho práva
nedoručil, nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rovnako správne okresný súd vyhodnotil, že v konkurznom

spise už neexistuje zmenka, ktorá bola pôvodne vystavená pri poskytnutí pôžičky a bola by právnym
titulom na vymáhanie pohľadávky. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že svedkyňa sa
kukonkrétnemuprípadusplácaniapôžičkyžalobcuaintervenientkynevedelavyjadriťapretojejvýpoveď
bola len všeobecná. Svedkyňa, ktorá pracovala u úpadcu (M. Soboľ - SaS Slovensko) ako asistent
poskytovania pôžičiek, vypovedala o spôsobe poskytovania pôžičiek a ich zániku. Potvrdila, že až po

zaplatení pôžičky mohla byť vystavená kvitancia a zničená bianco zmenka. Skutočnosť, že kvitanciu na
katastrálny úrad zasiela veriteľ, vyplynula aj z bodu X.I zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
uzavretej medzi veriteľom Miroslavom Soboľom - SaS Slovensko a dlžníkom V.. N. C..43. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že pokiaľ s postúpením pohľadávky
žalovanému súhlasil aj konkurzný súd (Krajský súd v Košiciach) aj podľa konkurzného spisu na
súde mala pohľadávka v čase jej postúpenia existovať. Aj z odpovede konkurzného Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 4K 64/2002 (č.l. 98 spisu) vyplýva, že v priebehu konkurzu došlo v súlade so
schváleným plánom speňaženia podľa bodu B2 II. bod 7 k speňažovaniu konkrétne ťažko vymožiteľných
pohľadávok,pričomtietopohľadávkynaodsúhlaseniekonkurznémusúdupredkladásprávcakonkurznej
podstaty a konkurzný súd neskúma, či pohľadávky existujú alebo sú premlčané. Navyše, podklady
k jednotlivým pohľadávkam, ktoré boli postúpené žalovanému, mal pri uzavretí zmluvy o postúpení

pohľadávok správca konkurznej podstaty odovzdať žalovanému. Okresný súd preto správne vyhodnotil
vykonané dokazovanie preukazujúce splnenie záväzku žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného
dňom 24.2.2003. Okresný súd vec aj správne právne posúdil v súlade s ust. § 553 ods. 1, 2, 3
a § 553d Občianskeho zákonníka, lebo zánikom záväzku, ktorým bol zabezpečený zabezpečovací
prevod týkajúci sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zanikol a bolo povinnosťou právneho predchodcu
žalovaného v katastri nehnuteľností opäť vyznačiť žalobcu ako vlastníka a vymazať poznámku o

dočasnosti prevodu. Príslušná správa katastra tak mohla urobiť iba na základe vyhlásenia veriteľa, že k
zániku záväzku došlo. Rovnako správny je aj právny záver prvoinštančného súdu, že zo strany právneho
predchodcu žalovaného došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky.

44. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd určil, že

žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Q., obec
Y. - S. R., okres Y. V., parcela č. XXXX/XX rádová garáž so súp. číslom XXX.

45. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd i výrok o trovách konania.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, že priznáva žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

47.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).