Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vlčková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/307/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223819
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223819.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V,
zo dňa 09. decembra 2014, č.k. 41C/173/2012-101, v spojení s 41C 185/2012, 41C 189/2012, 41C
190/2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal voči štátu
v konaniach vedených pod sp.zn. 41C 173/2012 náhrady škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 995,76
eur, sp.zn. 41C 185/2012 náhrady škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 553,20 eur,
sp.zn. 41C 189/2012, náhrady škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 774,48
eur, sp.zn. 41C 190/2012 náhrady škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy 774,48 eur, ktoré
konania boli spojené uznesením zo dňa 28.01.2014 na spoločné konanie. Vychádzal zo zistenia, že v
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 37Er/192/2005 súd vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého uznesením zo dňa 29.03.2012, pričom návrh na zmenu bol podaný dňa 06.10.2010.
V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 37Er 610/2007 súd vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého uznesením z 19.11.2010, pričom návrh na zmenu bol podaný dňa 25.01.2010. V
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 37Er 1710/2005 súd vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého uznesením zo dňa 16.12.2011, pričom návrh na zmenu bol podaný dňa 05.10.2010. V
exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 37Er 1493/2006 súd vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého uznesením zo dňa 16.12.2011, pričom návrh na zmenu bol podaný dňa 05.10.2010.
Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 9 ods. 1, 2, 4, § 19 ods. 1, 2,
zákona č. 514/2003 Z.z., § 44 ods. 6, 7, 8, 9 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že bol splnený
prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu
OkresnéhosúduBratislavaV.Navrhovateľvšaknepreukázalďalšízpredpokladovvznikuzodpovednosti
za škodu, ktorým je existencia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy; navrhovateľ sa obmedzil lenna všeobecné tvrdenie a náhradu škody uplatňoval ako administratívne náklady, ktorých vyčíslenie
vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva
a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a
obchodné zmluvy, pričom sa jednalo o vec, v ktorej bolo vydané účinné poverenie súdnemu exekútorovi
na vymoženie pohľadávky, exekúcia prebiehala u povereného exekútora niekoľko rokov. Samotný
nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane bez uvedených súvislostí, neoprávňuje
k záveru o splnení jednej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 9 cit. zákona. Konštatoval, že
navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že by pôvodný exekútor objektívne nemohol, do rozhodnutia súdu
o zmene súdneho exekútora na návrh oprávneného, pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Pokiaľ ide
o nemajetkovú ujmu v peniazoch, posúdil uplatnený nárok navrhovateľa ako nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zákonníka
a dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu
došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa a poukázal na to, že navrhovateľ ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti a konštatoval, že takýto zásah je aj pojmovo vylúčený, keď nečinnosť
exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa. Keďže navrhovateľ nepreukázal vznik
škody a taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v
konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho posúdenia veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v
prejednávanejvecidošlokdegradáciizásadykontradiktórnostiaporušeniujehoprávanasúdnuochranu
a súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
(odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu)
na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a
ani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na
zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu
na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič
nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s
vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z ktorého nie je zrejmé, na základe akej
úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu majetková škoda a nemajetková ujma
nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť,
keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil, avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe „postavil“
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že
v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej
agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií,
nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého
posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil
iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu,
že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané
nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal vpodanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za
porušenie práva. Uviedol, že podáva odvolanie aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania a namietal, že meritórne rozhodnutie súd prvého stupňa vydal predčasne, keď v čase vydania
meritórneho rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým
sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj
na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4
O.s.p.) zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. a dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci
neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom orgánom štátu, pričom na vec aplikoval príslušné ustanovenia § 9
ods. 1,2 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a § 44 Exekučného poriadku; svoje dôvody, pre ktoré návrhu na
navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava V
v exekučných konaniach sp.zn. 37Er 192/2005, 37Er 610/2007, 37Er 1710/2005, a 37Er 1493/2006,
aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok
účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať
za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní,
keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za
následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdnom konaní v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to:
1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu,
3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody, nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný paušálny výpočet údajných nákladov spojených s
uplatnením práv, vyplývajúcich mu z exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní vznik škody
nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa, že nemohol
pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť listinné dôkazy, ktoré by
preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil predložiť až na pojednávaní; ktorého
sanezúčastnil,keď;akonatosprávnepoukázalajsúdprvéhostupňa;navrhovateľmal odpodania
návrhu dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne aspoň označiť dôkazy na preukázanie
vzniku škody.Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, či nemajetkovú ujmu, okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Prvostupňovýsúddospelksprávnemuzáverui vtom,ženavrhovateľvpreskúmavanejvecinepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené náklady (vznik
ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v predmetných exekučných konaniach o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora rozhodol skôr.
Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 09.12.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, boli na
toto pojednávanie riadne predvolaní už mesiaci september 2014, pojednávania sa nezúčastnili a ani
nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej
sudkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods.
2 O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 09.12.2014 v jeho neprítomnosti.
Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď; ako
už bolo uvedené; o jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave,
ktorý uznesením zo dňa 19.10.2012, č.k. 6NcC 102/2012-18 vylúčil z prejednávania a rozhodovania
veci sudkyňu JUDr. Janu Tamášiovú a ostatných sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednávania
a rozhodovania tejto veci, nevylúčil.
Taktiež je nedôvodná námietka navrhovateľa, že v čase vydania meritórneho rozhodnutia nebolo
rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania, keď jeho návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti zamietol súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 15.01.2014 č.k. 41C 173/2012-72, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 10.07.2014 sp.zn. 8Co 107/2014.
Súduprvéhostupňatedanemožnovytknúťžiadneprocesnépochybenieanipochybeniepriskutkovoma
právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v uvedených konaniach vedených na Okresnom
súde Bratislava V, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v
rámcipredmetnéhokonaniavyporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiuvádzanýmivpodanom
návrhu a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať za
opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.