Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/202/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813213324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7813213324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu JENEX Dobšiná s.r.o., Dobšiná,
Kúpeľná 983, IČO: 36 176 249, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, Advokátska
kancelária, Košice, Popradská 66, IČO: 42 320 411, proti žalovaným 1) G. N., T., N. XXX a 2) N. D., T.,
X. XXXX, obom zastúpeným JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, Rožňava, ul. Cyrila a Metoda
2, IČO: 31 296 289, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/528/2013-88
z 19.12.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Náhradu trov konania
žalovaným zo strany žalobcu nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, ako ju odôvodnil,
ako sa vyjadrili žalovaní (čo potvrdili, s čím nesúhlasili a čo navrhovali), čo uviedol (tvrdil) v konaní
vypočutý dlžník ako svedok U. N., A..XX.X.XXXX, čo zistil zo spisu 12C/291/2013 Okresného súdu
(ďalej len OS) Rožňava, s obsahom ktorého sa oboznámil, čo bolo preukázané zhodnými tvrdeniami
strán sporu, čo zistil zo žalovanými predložených mu listinných dôkazov - detailu príkazu o úhrade

3 splátok po 100 € a to z 18.10.2017,18.11.2017 a 18.12.2017 a, čo zistil lustráciou dlžníka - otca
žalovaných v Sociálnej poisťovni. Ďalej, citujúc znenie § 42a ods.1-3 a § 42b O. z., uviedol: Podľa cit.
zákonnýchust.účelomodporovateľnostiakoinštitútuobčianskehoprávajezabrániťnepoctivýmúkonom
dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony,
ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. V danom prípade ide o darovaciu zmluvu
uzavretú medzi dlžníkom ako darcom a jeho deťmi - obdarovanými, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne vo vlastníctve darcu na obdarovaných. Úmysel ukrátiť

veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo
medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Vychádzajúc
z právneho názoru uvedeného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)
6Cdo/253/2012 zo 17.12.2013 dospel k záveru, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka podľa
§ 42a ods.1 O. z. zodpovedá taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana
veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom

urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe
vyhovené, predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu (ďalej len titul),
vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne
neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobám, vprospech ktorých bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím vecí alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným úkonom ušli z dlžníkovho majetku, príp. vymožením

peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vznik škody a zodpovednosť dlžníka za vzniknutú
škodu bola ustálená už v priestupkovom konaní a výška škody, na základe vykonaného znaleckého
dokazovania bola ustálená v súdnom konaní 12C/291/2013 OS Rožňava, v ktorom konaní žalobca a
dlžník - otec žalovaných uzavreli súdom schválený zmier, podľa ktorého výška škody predstavovala

7 500 € bezúročne a strany sporu sa dohodli, že trovy konania každá strana znáša sama. Na
základe právoplatného uznesenia OS Rožňava 12C/291/2013 je možné konštatovať, že žalobca má
vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby podľa § 42a
ods.1 O. z. je, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
Skrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka.
Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to

ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. V danom prípade dospel k záveru, že nedošlo
k ukráteniu uspokojenia veriteľa, pretože z ustálenej výšky škody 7 500 € dlžník uhradil celkom 7
300 € ku dňu jeho rozhodnutia v prejednávanej veci. Neuhradený zostatok škody predstavuje 200 €.
Vzhľadom na zistenie, že dlžník má iný hnuteľný majetok a má pravidelný mesačný príjem pozostávajúci
z príjmu zo zamestnania a z invalidného dôchodku, dospel k záveru, že žalobca - veriteľ aj v prípade, že

dlžník dobrovoľne neuhradí 200 €, môže sa úspešne domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej
vymáhateľnej pohľadávky z iného majetku dlžníka, na základe titulu vydaného v konaní 12C/291/2013
OS Rožňava. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal aj inú vymáhateľnú pohľadávku voči
dlžníkovi. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 257 CSP.
Žalobca žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu podával, vychádzajúc z právneho názoru, že pojmu

vymáhateľná pohľadávka podľa § 42a ods.1 O. z. zodpovedá žalovateľná pohľadávka vyčíslená ním,
ktorej výška bola sporná. Pri posúdení žalobcom uplatneného nároku vychádzal z toho, že žalobca až v
priebehu súdnehokonaniavprejednávanejvecinadobudolvymáhateľnúpohľadávku7500€nazáklade
uznesenia OS Rožňava 12C/291/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.7.2017. Zo sumy 7 500 €
dlžník v krátkom čase po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia uhradil žalobcovi 7 000 € a

ďalších300€uhradildojehorozhodnutiavprejednávanejveci,pričomnebolopreukázané,ževdôsledku
odporovateľného právneho úkonu sa majetok dlžníka zmenšil natoľko, že by to ohrozilo uspokojenie
zostatku vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ktorá je 200 €. Tieto okolnosti prípadu boli preukázané v
priebehu konania po podaní žaloby, ktoré nakoniec viedli k zamietnutiu žaloby z dôvodu nepreukázania
kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka. Vychádzajúc z uvedených okolností prípadu, v ktorých vidí

dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.
3. Žalobca proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie, „ktorú“ odôvodnil na základe § 365 ods.1 písm. f)
a g), nakoľko - podľa jeho názoru - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ďalej uviedol: Súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku v bode 18. konštatoval, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, pretože z
ustálenej výšky škody 7 500 € dlžník uhradil celkom 7 300 € ku dňu rozhodnutia súdu v prejednanej veci
pričom neuhradený zostatok škody predstavuje 200 €. Súd zároveň dospel k záveru, že dlžník má iný
hnuteľný majetok a má pravidelný mesačný príjem. Súd na základe toho dospel k záveru, že žalobca

„ak overiteľ“ aj v prípade, že dlžník dobrovoľne neuhradí sumu 200 €, môže sa úspešne domáhať v
exekučnom konaní uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z iného majetku dlžníka, na základe
titulu vydaného v konaní 12C/291/2013 OS Rožňava. Súd zároveň konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by mal aj inú vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol. S týmito závermi súdu nesúhlasí, predovšetkým z toho dôvodu, že disponuje voči dlžníkovi

(otcovi žalovaných) vymáhateľnú pohľadávku v zmysle názoru NS SR, ktorý vyslovil v rozsudku 3Cdo
102/99 z 23.12.1999, podľa ktorého vymáhateľnú pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne vymáhať
pred súdom v základnom konaní. Má za to, že voči dlžníkovi mu patrí pohľadávka, ktorá mu vznikla z
dôvodu porušenia povinnosti dlžníka voči spoločnosti Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja l/
C, 1146 Budapešť, Maďarsko, č. registrácie (IČO): 01-10-041071. 29.9.2016 bol mu doručený Platobný

rozkaz (ďalej len PR) 11C/336/2016-61 z 22.9.2016 vydaný OS Rožňava, ktorým rozhodol, že žalovaní v
danom konaní (teda on a U.. N.) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia
PR žalobcovi 13 793,91 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 19.5.2015
do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na OS Rožňava azároveň, že žalovaní v danom konaní (teda on Y. U.. N.) sú povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní
odo dňa doručenia PR zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 1 577,07 € (súdny poplatok 827,50 € a
trovy právneho zast. 749,57 €). On rovnako aj U.. N. podali voči tomuto PR odpor. V rámci riadneho

konania11C/336/2016 vedenéhonaOSRožňavadošlokdohodemedzinímaspoločnosťouGroupama
Biztosító Zrt., pričom uhradil spoločnosti Groupama Biztosító Zrt. ako spoločne a nerozdielne žalovaný
dlžník časť uplatneného nároku. K tomuto urovnaniu došlo predovšetkým v dôsledku zlého zdravotného
stavu jeho konateľa. V danom konaní - podľa informácií, ktorými disponuje -, došlo k zaviazaniu U.. N.
k zaplateniu zvyšnej časti uplatneného nároku podľa podanej žaloby. Je toho názoru, že zodpovednosť

za porušenie povinnosti podľa uplatneného § 12 ods.1 písm. g) zák.č.381/01 Z. z. sa vzťahuje výlučne
na osobu U.. N.. Je toho názoru predovšetkým z toho dôvodu, že nemôže zodpovedať za škodu v
tomto prípade nakoľko U.. N. zamlčal svoj vážny zdravotný stav, o ktorom ak by vedel, nikdy by ho
o vedenie motorového vozidla nepožiadal, resp. by mu to ani nedovolil. Tento zdravotný stav U.. N.
mohol mať - podľa jeho názoru - priamy súvis s dopravnou nehodou, ktorú podľa vyšetrovacej správy
zapríčinil U.. N. z dôvodu mikrospánku. Je toho názoru, že v danom prípade nezodpovedal za škodu,

nakoľko bol v danom prípade vylúčený zo zodpovednosti za škodu s ohľadom na § 430 ods.1 O. z. V
dôsledku toho, že nie je ten kto zodpovedá za škodu, a teda nie je ten na koho sa v zmysle zák. o PZP
vzťahuje poistenie zodpovednosti, nie je v zmysle zák. o PZP poisteným, v dôsledku čoho poisťovateľ
nemal voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia. Na „zákade“ uvedeného, je toho názoru, že
disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči U.. N., ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, po

ktorej U.. N. vedome previedol svoj nehnuteľný majetok na svojich potomkov, čím ho úmyselne ukrátil.
Tento úmysel nebol v konaní vedenom na OS Rožňava 9C/528/2013 vyvrátený. Na základe všetkých
uvedených skutočností má za to, že OS Rožňava v konaní 9C/528/2013 dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

a žiada odvolací súd, aby rozhodol tak, že rozsudok zrušuje a vec vracia „krajskému súdu“ na ďalšie
konanie.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzivykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
9. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 366 písm. d) CSP (Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdom

prvej inštancie), nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré
nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní
pred súdom a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom
konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové
(v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné.
11. Skutočnosti uvedené v spise 11C/336/2016 OS Rožňava, odhliadnuc od toho, že v prejednávanej

veci nemajú pre právne posúdenie nijaký právny význam, lebo ide iba o ničím nepodložené domnienky
žalobcu - boli mu známe už pred vyhlásením napadnutého rozsudku, preto nemôžu byť v tomto konaní
odvolacím dôvodom.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:
13. Právny názor vyslovený v rozsudku 3Cdo 102/99 z 23.12.1999 NS SR, na ktoré žalobca poukazuje,

bol ďalšou súdnou praxou vyjadrenou v uznesení 6Cdo/253/2012 zo 17.12.2013 NS SR, z ktorého
správne súd vychádzal, prekonaný.
14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu nebola priznaná náhrada jeho trov a žalovaní

žiadne trovy v ňom neuplatnili.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.