Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703899900
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8703899900.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XX, XXX XX V. Q., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom
Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156, proti žalovanému L. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XX, XXX XX V. Q., právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatiana Pribylincová, so sídlom
Okružná 789/16, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 19C/77/2003-563 zo dňa 10. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX/
X a pozemku parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XX m2, zapísaných na LV XXX, k.ú. V. Q.
v podiele X z celku. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 137 písm. c), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, § 460, § 135b ods. 1, § 135 b, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uznesením sp. zn. 5Co/19/2012-375 zo dňa 30.10.2012 Krajský súd v Prešove ako odvolací
súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia žalovanej v 1. rade, vôbec
sa nezaoberal dôkazmi ako sú doklady o nákupe stavebného materiálu, fotografiami, znaleckým
posudkom, rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní a úplne ignoroval už raz posúdené právne
vzťahy listinným dôkazom konania XC/XXXX/XX a potvrdenia F. V. Q. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia bolo nedostatočné a zrozumiteľným spôsobom súd tiež
neuviedol všetky dôvody svojho rozhodnutia. Na základe uvedeného bolo preto úlohou súdu prvého
stupňa v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, a to tak, aby znalec ustálil jednotlivé etapy prestavby
hospodárskej budovy, pred a po dedičskom konaní, ako aj ich rozsah. V dôvodoch rozhodnutia mal tiež
súd jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadi a tiež rozhodnúť aj o trovách konania prvého
stupňa a odvolacieho konania.

4. V zmysle pokynu odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po zrušení
veci a vrátení na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodná stavba hospodárskej
budovy nikdy nezanikla a k tejto po dedičskom konaní boli zrealizované len prístavby a prestavby, pričom
tieto netvoria nové samostatné stavby, ale je zrejmé, že sú stavebne spojené s pôvodnou stavbou
hospodárskej budovy a preto patria k veci hlavnej, t.j. k pôvodnej stavbe hospodárskej budovy. Uvedený
stav vyplýval súdu prvej inštancie zo záverov znaleckého posudku, ktorý v zmysle pokynu odvolacieho
súdu nariadil v predmetnom konaní. Vlastnícke právo žalobkyne titulom dedenia k tejto pôvodnej stavbe
nezaniklo, k čomu dospel aj súd v konaní sp. zn. 7C/1164/85. Držba zo strany žalovaných bola teda
oprávnená, ale nie dobromyseľná v tom, že im vec patrí ako vlastníkom, chýbala dobromyseľnosť vstupu
do držby. Pôvodne žalovaná 1 celý čas vedela, že je podielovou spoluvlastníčkou hospodárskej budovy
ako súbor nehnuteľností vedených pôvodne pod s.č. 3, tak ako aj ona bola podielovou spoluvlastníčkou.
Zmenou účelu využitia nebytovej stavby na jej bývanie nedošlo k zániku pôvodnej veci a k vzniku novej
veci.

5. Súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca katastra nehnuteľností
zamietol, nakoľko predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý bol
vždy v katastri nehnuteľností evidovaný v výmere XX m2.

6. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Žalovaný mal
za to, že: (i) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že súdom nebola vôbec
daná otázka znalcovi, či pôvodná stavba zanikla a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby
novej alebo nezanikla a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej, preto navrhol v
tejto veci vypočuť znalca na pojednávaní a v prípade, ak by sa nedokázal vyjadriť navrhol vykonanie
kontrolného znaleckého posudku; (ii) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností tým, že spochybnil podiel, na ktorý si žalobkyňa nárokuje a ďalej je
nutné vykonať aj ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, nakoľko
je dôležité zistiť, o čo sa pôvodná maštaľ a stodola zhodnotili; (iii) na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že v dedičskom konaní nikdy nebola prejednávaná
prestavba stodoly na inú nehnuteľnosť, a teda dediči sa svojho zákonného práva k nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom sporu, nikdy nevzdali; (iv) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keďže v danej veci malo byť doplnené dokazovanie výsluchom znalca a
ustanovením znalca z odboru oceňovania nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že odvolacie námietky žalovaného považuje za
neopodstatnené. Uviedla, že pokiaľ sa chce žalovaný vyjadriť k znaleckému posudku, mal tak urobiť
už v konaní pred súdom prvej inštancie a jeho požiadavka o doplnenie výsluchu znalca je s poukazom
na odôvodnenie na str. 14 uznesenia odvolacieho súdu nedôvodná. Návrh na vykonanie ďalšieho
znaleckého dokazovania považuje za nedôvodný, lebo predmetom konania nie je nárok niektorého
z účastníkov na zaplatenie zhodnotenia spoločnej nehnuteľnosti. Námietka, že v dedičskom konaní
nebola prejednávaná prestavba stodoly na inú nehnuteľnosť je právne bezvýznamná, lebo predmetom
dedičstva ku dňu smrti poručiteľa boli nehnuteľnosti a nie prípadné investície dedičov do nehnuteľnosti
po smrti poručiteľa. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre
správne rozhodnutie v uvedenej veci, preto považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhuje,
aby ho odvolací súd potvrdil a súčasne jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilsný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 12.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym
skutkovým zistením, nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

14. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, záväzným pokynom odvolacieho
súdu a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v
požadovanej kvalite.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

16. K námietke žalovaného, že v predmetnom prípade znalec neodpovedal na otázku, či pôvodná stavba
zanikla a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby novej alebo pôvodná stavba nezanikla a
novovybudované konštrukcie tvoria jej súčasť, odvolací súd uvádza, že otázka zániku, resp. nezániku
pôvodnej stavby je otázkou právnou, na ktorú teda znalec síce v znaleckom posudku ani explicitne
odpovedal nemohol, avšak implicitne je možné na základe znaleckého posudku dospieť k záveru,
že realizovanými stavebnými úpravami nenastal zánik hospodárskeho objektu. Uvedená skutočnosť
vyplýva jednak z odpovede znalca na tretiu otázku súdu prvej inštancie, či išlo o prestavbu alebo
prístavbu niekdajšej hospodárskej budovy (str. 5 znaleckého posudku), kde uviedol, že pred rokom
1977 bola zrealizovaná prestavba pôvodného hospodárskeho objektu na rodinný dom, ku ktorému
následne boli realizované prístavby verandy, kuchyne, kotolne, suterénu a spojovacej chodby a uvedené
vyplýva jednak aj z náčrtov a pôdorysov dotknutej nehnuteľnosti, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku
(Prílohy č. 7 - 12). Z náčrtov obsiahnutých v znaleckom posudku má odvolací súd za nesporné,
že v predmetnom prípade vykonanými úpravami nedošlo k čiastočnému či úplnému zániku, resp.
deštrukcii pôvodnej stavby - hospodárskeho objektu. Uvedené nebolo v priebehu konania preukázané
ani žalovaným, či do času aj pasívne legitimovanou žalovanou 1. Na základe vyššie uvedeného
teda možno dospieť k záveru, že v predmetnom prípade nedošlo k zániku pôvodnej stavby a že
novovybudované konštrukcie tvoria súčasť pôvodnej stavby - hospodárskeho objektu. Z uvedených

dôvodov nemožno námietku žalovaného týkajúcu sa tejto otázky považovať za dôvodnú a vypočutie
znalca k predmetnej otázke považuje odvolací súd za bezpredmetné.

17. K námietke žalovaného, že v dedičskom konaní nebola nikdy prejednávaná prestavba stodoly na
inú nehnuteľnosť, odvolací súd uvádza, že z pripojeného dedičského spisu D XXX/XX vyplýva, že
dedičmi po neb. F. X. boli jeho deti, V. X., V. U., K. A. a manželka F. X. a predmetom dedičského
konania bol podiel poručiteľa k dom. majetku vo V. Q. zapísaný na LV č. XXX, ktorý si zákonní
dedičia na základe právoplatnej dohody dedičov o rozdelení vecí patriacich do dedičstva rozdelili tak,
že uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudla žalobkyňa s povinnosťou vyplatiť ostatným súrodencom
náhradu dedičského podielu, bez povinnosti k výplate ustupujúcej dedičke F. X. (manželke nebohého). Z
uvedeného vyplýva, že žalobkyňa po poručiteľovi zdedila celý jeho podiel, čo nemožno spochybniť. Ako
vyplýva z obsahu spisu, už odvolací súd skonštatoval v uznesení zo dňa 30.10.2012 (str. 14 rozhodnutia),
že pôvodná stavba - hospodárska budova bola predmetom dedičského konania a že rodinný dom č. XX
a hospodárska budova sú totožné stavby. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje,
že žalobkyňa na základe výsledku dedičského konania sa stala podielovou spoluvlastníčkou nie len
rodinného domu č. XX, ale aj hospodárskej budovy, a to v rozsahu X z celku. Uvedená skutočnosť
bola taktiež potvrdená aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13Co/318/86-29 zo dňa
29.09.1986 (str. 3 rozsudku), ktorým rozhodoval o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Poprade,
č.k. 7C/1164/85-19. Na základe uvedeného teda nemožno považovať za dôvodnú ani druhú a tretiu
odvolaciu námietku žalovaného a potrebu vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z
odboru oceňovania nehnuteľností považuje taktiež odvolací súd za nedôvodnú.

18. K námietke žalovaného, že v predmetnom prípade malo byť doplnené dokazovanie výsluchom
znalca a ustanovením ďalšieho znalca v odbore oceňovania nehnuteľností odvolací súd uvádza, že
návrhy na vykonanie dokazovania sú prostriedkami procesného útoku alebo procesnej obrany. Podľa
ust. § 366 C.s.p. možno aj v rámci odvolacieho konania prednášať tieto dôkazné prostriedky len v
zákonom vymedzených prípadoch uvedených vo vyššie cit. ustanovení. Počas odvolacieho konania je
odvolací súd povinný prihliadnuť len na dôkazné prostriedky, ktoré dovtedy neboli použité, ale len vtedy,
keď sa týkajú (i) procesných podmienok, (ii) vylúčenia sudcu, (iii) nesprávne obsadeného súdu alebo
(iv) má nimi byť preukázané, že v konaní došlo ku vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a odvolateľ ich nemohol bez svojej viny použiť. V takomto prípade ide o výnimku z
pravidla, že v odvolacom konaní nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Z obsahu návrhu, ktorý bol predložený žalovaným až v podanom odvolaní, tzn. v rámci odvolacieho
konania, nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili už v rámci konania na súde prvej inštancie
navrhnúť vykonanie tak doplnenia dokazovania výsluchom znalca D.. I., resp. navrhnutie vykonania
kontrolného znaleckého posudku alebo navrhnúť ustanovenie ďalšieho znalca v odbore oceňovania
nehnuteľností. Odvolací súd nezistil nemožnosť žalovaného označiť uvedený dôkaz bez jeho zavinenia
v procese dokazovania pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené teda nejde o situáciu, kedy
by žalovaný nemohol bez svojej viny tento dôkaz označiť, pretože o ňom nevedel. Svoju povinnosť
predloženia, resp. označenia uvedených dôkazov si preto žalovaný pred súdom prvej inštancie nesplnil.
Zároveň odvolací súd nenašiel zákonné dôvody pre vyhovenie predmetnému návrhu žalovaného na
doplnenie dokazovania, resp. na vykonanie dôkazu. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh na
doplnenie dôkazu a vykonaniu nového dôkazu v súlade s ust. § 366 C.s.p. neprihliadol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto neobstojí ani posledná odvolacia námietka žalovaného, že
na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo
vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie
dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska
dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky, čo v predmetnom spore zistené nebolo.

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

22. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (včítane druhého súvisiaceho výroku
o trovách konania), s použitím ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.