Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201516
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118201516.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s.,
so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák,
advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R.. sv. O. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 1.229,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 981,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne: zo sumy 445,- eur od 24.11.2016 do 24.12.2016 a zo sumy 981,- eur od 29.04.2018 do zaplatenia
a zmluvnú pokutu vo výške 0,20 % denne zo sumy 445,- eur od 24.11.2016 do 24.12.2016 a zmluvnú
pokutu vo výške 0,20 % denne zo sumy 981,- eur od 29.04.2018 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bol a dňa 19.02.2018 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.229,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne z tejto sumy od 24.11.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne
z dlžnej sumy od 24.11.2016 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je podnikateľ. Dňa 12.6.2016 bola medzi
žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom, uzatvorená Zmluva o úvere č. P320160074 (ďalej len „zmluva"), na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný, účelový úver na výkon podnikania alebo povolania v
sume 800,00 eur, za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, t. j. 160,00 eur, za spracovateľský
poplatok vo výške 6% z poskytnutej istiny, t. j. 48,00 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10
% z poskytnutej istiny. t. j. 80,00 eur a za odplatu vo výške 46 % z poskytnutej istiny, t. j. 368,00
eur (celkový úrok, spracovateľsky poplatok, poplatok za správu úveru a odplata spolu označované ako
„celkový poplatok"). Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.456,00 eur uhradiť v 13
mesačných splátkach výške vo 112,00 eur, prvá splátka bola splatná 10 deň po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúce splátky,
pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať,
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Vzhľadom na to, žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle
splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 29.11.2016 upozornil žalovaného
na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne, žalobca v oznámení o
zosplatnení záväzku zo dňa 24.12.2016 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala
splatná ku dňu 23.11.2016. Žalovaný ku dňu vypracovania žaloby uhradil žalobcovi celkovo 227,- eur,

dlžná čiastka činí 1.229,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal
zaplatiť vo výške 1.456,- eur a čistkou vo výške 227,- eur, ktorá bola uhradená žalovaným (1.456,-
eur - 227,- eur - 1.229,- eur). V zmysle článku III. bod 2 zmluvy je žalobca oprávnený požadovať od
žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania a zákonný
úrok z omeškania, a to pre prípad, ak žalovaný nesplní svoje záväzok podľa článku I. zmluvy. V zmysle
§ 369 Obchodného zákonníka si žalobca nároku na zákonný úrok z omeškania vo výške určenej v ods.
2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol celé dlh
zosplatnený. Žalobca ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi.

2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 37Cb/26/2018-14 zo dňa 28.03.2018, ktorým
rozhodol v zmysle petitu žaloby. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým,
že, plnenie, ktoré je predmetom sporu vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy a preto je nutné poukázať
na ustanovenie zákon, kde z dôvodu nevykonania procesnej podmienky podľa § 299 ods. 2. zákona č.
160/2015 Z. z., bol vydaný platobný rozkaz aj napriek tomu, že§ 299 Civilného sporového poriadku kde je
jasne uvedené: 1.Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal tento rozsudok vydaný
v neprospech spotrebiteľa, 2. Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy žalovaným je spotrebiteľ súd nevzdá platobný rozkaz, ak spotrebiteľskú zmluva alebo, iné
zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je
neprijateľnú. Zároveň podal proti výroku II. proti výroku o trovách konania, pretože sú nedôvodné, sú v
rozpore s dobrými mravmi. Neuznáva uplatňovaný nárok v navrhovanej žalobe a navrhovaný platobný
rozkaz a nesúhlasí s uplatňovaným nárokom na zaplatenie peňažnej sumy 1.229,- eur s príslušenstvom
v celom rozsahu, pretože je nedôvodný v celom rozsahu. O tvrdených skutočnostiach žalobcu sú
dôvodné pochybnosti, pretože sa nezakladajú na pravdivých výrokoch a žalobcovi nevzniklo právo ním
tvrdené. Popiera skutkové tvrdenia a skutočnosti uvedené v navrhovanej žalobe v celom rozsahu a
uvádza vlastné skutkové tvrdenia a vecné odôvodnenie. Je nepravdivé tvrdenie v žalobe, že žalovaný
mal poskytnutý úver ako podnikateľ na účel podnikania, pretože žiadal úver ako spotrebiteľ na bežnú
spotrebu, nakoľko v čase poskytnutia úveru bol ako SZČO, teda fyzická osoba podnikateľ, žalobca
trval na takejto forme zmluvy. V podstate mu to bolo jedno akú zmluvu má, pretože nevedel v čase jej
podpisu, že takéto konanie žalobcu je v rozpore z dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Na základe
preskúmania zmluvy je viac ako jasné, že žalobca mu poskytol spotrebiteľský úver a keďže zmluva
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona, je tento bezúročný a bez poplatkov, čo musí byť
predmetom dokazovania. Pretože ide o spotrebiteľské zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné podmienky;
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o nerovnováhu o právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

3. Žalobcovi bol odpor žalovaného doručený, žalobca sa k nemu nevyjadril.

4. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a na
pojednávanie sa nedostavil. Súd v predmetnom spore nariadil termín pojednávania pôvodne na deň
11.09.2018, na ktorý sa žalovaný nedostavil zo zdravotných dôvodov, s tým, že z uvedených dôvodov
požiadal o odročenie pojednávania. Súd predmetné pojednávanie odročil na deň 11.10.2018, pričom
zároveň žalovaného s odročením pojednávania poučil o tom, že ďalšiu žiadosť žalovaného o odročenie
pojednávania akceptovať nebude a v prípade, že mu zdravotný stav nebude umožňovať účasť na
pojednávaní, môže si zvoliť na svoje zastúpenie v spore zástupcu. Rovnako žalovaného súd poučil,
že v zmysle § 183 odsek 2 C.s.p. od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť
na ďalšom pojednávaní inou osobou, ak k odročeniu došlo z dôvodu jej zdravotného stavu. Žalovaný
napriek poučeniu, ktoré mu bolo zo strany súdu poskytnuté, podaním zo dňa 11.10.2018 0 09.45 hod t. j.
tesne pred začatím pojednávania, sa dostavil na súd a osobne znovu požiadal o odročenie pojednávania
zo zdravotných dôvodov, o to jeho syna bez ďalšieho. Súd poukazuje na to, že v prvom rade, žalovaný
bol poučený o tom, že súd jeho žiadnu ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov
akceptovať nebude, nakoľko je možné v zmysle C.s.p. v prípade, ak už raz žalovaný požiada z takéhoto
dôvodu o odročenie pojednávania, o neho spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť. Už len z uvedeného
dôvodu, súd na žiadosť žalovaného neprihliadal a pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. Súd
nemal ani možnosť ako oznámiť žalovanému uvedenú skutočnosť, z dôvodu, že žiadosť o odročenie
pojednávania bola súdu doručená tesne pred začiatkom pojednávania. Rovnako súd poukazuje na to, že

sám žalovaný bol osobne prítomný na súde a to päť minúť pred začatím pojednávania, napriek tomu, sa
na pojednávanie nedostavil resp. nepredniesol svoju žiadosť na pojednávaní a nepočkal na rozhodnutie
o nej. Aj uvedený postup žalovaného súdu nasvedčuje k tomu, že ide zo strany žalovaného o obštrukciu,
ktorou sa snažil zmariť riadne nariadené pojednávania. K samotnému zdravotnému dôvodu súd ešte na
úplnosť uvádza, že sa tento dôvod v podstate ani netýkal žalovaného priamo ale iba nepriamo, nakoľko
nepriaznivý zdravotný stav mal sa týkať jeho syna. Z potvrdenia vystaveného ošetrujúcim lekárom však
súdu skutočne nie je zrejmé, aký bol zdravotný stav syna žalovaného, aký bol vážny, aká bola diagnóza.
Pozornosti súdu ale neuniklo, že zrejme nešlo o veľmi vážny zdravotný problém, keďže z potvrdenia
ošetrujúceho lekára je zrejmé, že predmetná choroba mala trvať od 11.10. do 12.10. t. j. jeden deň.
Zároveň dieťa žalovaného má 15 rokov, t. j. nejde o nejaké novonarodené dieťa resp. predškolské dieťa.
Súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania
ako nedôvodnú a pojednávanie neodročil.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej vyhotovením.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom v súlade s § 204 C.s.p.
neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: zmluva o úvere č. P320160074, predžalobná
upomienka z 29.11.2016, podací hárok z 30.11.2016, oznámenie o zosplatnení záväzku z 24.12.2016,
podací hárok z 27.12.2016, amortizačná tabuľka, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v
priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p.
súd na pojednávaní oboznámil obsah: výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 28.03.2018, výpis z
registra obyvateľov na žalovaného z 02.08.2018, výpis z obchodného registra na žalobcu z 11.10.2018,
výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 11.10.2018.

7.1 Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

7.2 Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

7.3 Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476),
zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení
akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom
účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

7.4 Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

7.5 Podľa § 273 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

7.6 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7.7 Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

7.8 Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

7.9 Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

7.10 Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.11 Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

7.12 Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

7.13 Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

7.14 Podľa § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

8. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd
vec právne posúdil takto: Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12.06.2016 zmluvu, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť finančné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté
finančné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi. Vzhľadom k obsahu zmluvy súd uvedenú zmluvu právne
posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere predstavuje
v zmysle § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútny obchod. Pri absolútnych obchodoch
je rozhodujúci obsah právneho vzťahu, bez ohľadu na jeho účastníkov. Obchodný zákonník výslovne
upravuje určité zmluvné typy, ktoré medzi absolútne obchodné vzťahy patria, medzi ktorými je aj zmluva
o úvere. Podradenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy pod absolútny obchod pre jej účastníkov
znamená, že obsah právneho vzťahu, ich vzájomné práva a povinnosti, sa budú prioritne spravovať
režimom Obchodného zákonníka. Ďalej súd posudzoval možnosť aplikácie na uvedený zmluvný vzťah aj
ustanovení spotrebiteľského práva, nakoľko ustanovenia spotrebiteľského práva aj pri tzv. absolútnych
obchodoch v prípade ak je jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ, majú pred ustanoveniami Obchodného
zákonníka prednosť.
9. Aj samotný žalovaný sa bránil tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, v rámci ktorého tvrdí
poskytnutie úveru žalovanému ako podnikateľovi na účel podnikania, pretože žiadal úver ako spotrebiteľ
na bežnú spotrebu. Súd však uvedené tvrdenie žalovaného v spore preukázané nemal a je v priamo
rozpore s predloženým listinným dôkazom (č. l. 6) písomnou zmluvou o úvere, z ktorej výslovne vyplýva,
že bola uzatvorená medzi žalobcom, podnikateľom a žalovaným, podnikateľom, ktorý bol identifikovaný
v zmluve aj miestom podnikania, IČOm. Z článku I. zmluvy výslovne vyplýva, že veriteľ na základe
zmluvy pri jej podpise poskytol dlžníkovi, t. j. žalovanému hotovostný účelový úver na výkon podnikania
alebo povolania vo výške 800,- eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy o úveru je preto jednoznačne
spotrebiteľský charakter úveru vylúčený. To, že samotný žalovaný v rozhodnom čase vykonával
podnikateľskú činnosť, ani žalovaný nevylúčil a uvedené vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra.
Žalovaný ďalej v podanom odpore tvrdil, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyplýva zo zmluvy aj
po jej preskúmaní. S tvrdením žalovaného sa súd však nestotožňuje a súdu ani nie je zrejmé, na základe
čoho, nakoľko to žalovaný bližšie nešpecifikoval, by malo ísť o spotrebiteľský úver, ku ktorému záveru by
mal súd dospieť po preskúmaní zmluvy. Súd poukazuje na to, že poskytnutie úveru bolo v zmysle zmluvy
účelovo viazané, s uvedeným súhlasil podpisom zmluvy aj žalovaný, a preto teraz tvrdenia žalovaného
o možnom inom charaktere právneho vzťahu, nemôžu mať za následok posúdenie uzatvorenej zmluvy
podľa iných ustanovení zákona, ako v momente keď bola zmluva uzatváraná a bola prejavom vôle
subjektov, ktoré ju uzatvorili. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah ako už súd vyššie uviedol, vznikol
medzi dvoma podnikateľmi, je aplikácia ustanovení zákonov (či už Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch) v uvedenom prípade vylúčená.
10. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zo zmluvy o úvere č. P320160074 (č. l. 6) uvedená
zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe tejto zmluvy mal žalobca povinnosť

poskytnúť, podľa slovného vyjadrenia v zmluve, žalovanému úver, pričom k jeho poskytnutiu podľa
zmluvy došlo pri podpise zmluvy, a to vo výške 800,- eur. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd
mal v spore preukázané poskytnutie úveru zo strany žalobcu žalovanému vo výške 800,- eur. Uvedená
skutočnosť medzi stranami nebola ani sporná. Zároveň bolo medzi stranami dohodnuté splácanie
poskytnutého úveru v splátkach, ktoré boli dohodnuté vo výške 112,- eur v trvaní 13 mesiacov. Splátka
v seba zahŕňala okrem sumy poskytnutého úveru 800,- eur aj dohodnutú výšku odplaty za poskytnutie
úveru, úrok, spracovateľský poplatok a poplatok za vedenie a správu úveru (administratívne náklady
žalobcu spojené s úverom počas doby splácania. Medzi stranami v uzatvorenej zmluve bolo zároveň
dohodnuté, že v prípade, ak sa žalovaný ako dlžník dostane do omeškania s úhradou dlžnej sumy viac
než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiaca môže žalobca žiadať vrátenie celej
dlžnej sumy naraz t. j. môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný sa dostal do omeškania,
nakoľko podľa listinných dôkazov, ktoré žalobca do spisu predložil a ktoré žalovaný ani nespochybnil, z
dohodnutých splátok žalovaný uhradil iba prvé tri, a to splátku vo výške 112,- eur splatnú dňa 22.06.2016
uhradil dňa 12.06.2016 v celej výške, splátku vo výške 112,- eur splatnú dňa 22.07.2016 uhradil dňa
01.08.2016 v celej výške a splátku vo výške 112,- eur splatnú dňa 21.08.2016 uhradil dňa 01.08.2016
vo výške 3,- eur. Žiadne ďalšie splátky žalovaný neuhradil. Vzhľadom k uvedenému žalobca v súlade
so zmluvou dňa 24.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ako celku a žalovaného vyzval na jeho
úhradu. Súd ustálil dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti z listinných dôkazov do spisu predložených.
Žalobca v spore tvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ešte 23.11.2016, avšak uvedené
tvrdenie je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 29.11.2016 vyzval
na úhradu neuhradených splátok vo výške 445,- eur s tým, že ho zároveň upozornil na to, že v prípade ak
tieto uhradené nebudú, bude žiadať zaplatenej celej pohľadávky. Následne na to, žalobca oznámením
zo dňa 24.12.2016 oznámil žalobcovi, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť a vyzval ho na úhradu celej
pohľadávky, ktorú vyčíslil na sumu 1.229,- eur. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil že
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 24.12.2011, vychádzal pritom aj z formulácie žalobcu v
podanom oznámení (č. l. 8) v rámci ktorého uvádza, že „...týmto sa stáva celý dlh splatným“. Zároveň
uvedeným oznámením žalovaného vyzval na úhradu dlhu a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy resp.
bezodkladne s poučením o možnosti uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu. Z uvedenej výzvy súdu
vyplýva, že žalobca určil žalovanému 5 dní od jej doručenia možnosť dobrovoľného splnenia jeho
záväzku, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súdu je zrejmé, že žalobca použil vo výzve pojem
ako bezprostredne tak aj v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Pre následné ustálenie omeškania súd
vychádzal z lehoty 5 dní, ktorú považuje za jednoznačne určitú ako z vymedzenie bezprostredne, ktoré
z týchto dvoch lehôt, jednoznačne určiteľné nie je.

11. Súd preskúmal nárok žalobcu a jeho dôvodnosť vo vzťahu ako jednotlivým dojednaniam zmluvy,
tak z pohľadu konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom, na ktoré
poukazoval (aj keď v inej súvislosti) aj samotný žalovaný.

12. Žalobca si na základe uzatvorenej zmluvy uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo
výške poskytnutého úveru t. j. v sume 800,- eur, vo vzťahu ku ktorému nároku súd žalobu považoval
v celom rozsahu za dôvodnú. Žalobca poskytol v uvedenej sume žalovanému plnenie, a žalovaný
sa ho zaviazal vrátiť. Ďalej si žalobca uplatnil voči žalovanému úrok. Medzi stranami bolo v rámci
zmluvnej voľnosti dohodnuté úročenie poskytnutého úveru počas celej doby vo výške 20 % . Platenie
úrokov je v zmysle zákonného znenia uvedeného zmluvného typu jeho charakteristickým znakom, a
to v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného ustanovenia sa dlžník pri zmluve
o úvere zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto aj nárok žalobcu na
zaplatenie úrokov v sume 160,- eur (t. j. 20 % z poskytnutej istiny) súd považuje za nárok v súlade
so zákonom a uzatvorenou zmluvou. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na odplatu za poskytnutie úveru a
to vo výške 368,- eur (46 % istiny). Odplata za poskytnutie úveru je nárok, ktorý je rovnako zákonom
predpokladaný v prípade, ak poskytovanie úverov je predmetom podnikania veriteľa. Žalobca má v rámci
predmetu podnikania aj „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“ preto podmienku predpokladanú
zákonom mal súd na uplatnenie uvedeného typu nároku za splnenú. Súd však vyhodnocoval celkovú
výšku uplatneného nároku, ktorá síce kopírovala zmluvné dojednania, avšak takéto zmluvné dojednanie
súd nepovažoval za súladné a to s § 265 Obchodného zákonníka. Podľa § 265 Obchodného zákonníka
výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, nepožíva právnu ochranu. Podľa
názoru súdu dojednania odplaty za poskytnutie úveru vo výške takmer polovice poskytnutého úveru
nemožno považovať za súladné s poctivým obchodným stykom. Odplata za dojednanie záväzku veriteľa
poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky sa spravidla označuje ako „záväzková provízia“, ktorou

sa rozumie poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov. Predstavuje určitú odmenu resp. náhradu za
to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká na to kým o ne dlžník požiada. Uvedená odmena
by mala byť preto primeraná vo vzťahu k obsahu toho, za čo je vlastne v zmysle zákonná dojednaná.
Ak jej dojednanie však predstavuje takmer polovicu istiny, súd nepovažuje nárok v takejto výške, za
nárok dojednaný v súlade s poctivým obchodným stykom. Súd považuje maximálne za adekvátne
dojednanie odmeny vo výške 15 % sumy istiny t. j. v uvedenom prípade v rozsahu 120,- eur, v rozsahu
ktorom, považoval nárok na odplatu za dôvodný, vo zvyšnej časti za rozpor s poctivým obchodným
stykom, ktorý nárok nepožíva právnu ochranu. Žalobca si uplatnil ďalej voči žalovanému nárok na
jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 6 % istiny a nárok na poplatok za správu úveru vo výške
10 % istiny. K uvedeným typom poplatkov súd uvádza, že rešpektuje v tomto smere vôľu strán sporu
a zmluvnú voľnosť, ktorá je pre podnikateľské subjekty príznačná, a vychádzajúc zo zmluvy medzi
stranami uzatvorenej, v rámci ktorej boli uvedené poplatky jednoznačne v uvedenej výške dohodnuté,
súd považuje ich uplatnenie voči žalovanému za dôvodné. Na úplnosť súd uvádza, že poplatky za
vedenie úverového účtu sú vylúčené iba v prípade spotrebiteľov, od 10.06.2013 v zmysle § 9 odsek
10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, čo sa však
vzhľadom na zmluvné strany, ktorými sú podnikateľmi, nebude uplatňovať v tomto prípade. Vzhľadom k
uvedenému, dohode strán sporu o uvedených poplatkoch nič nebránilo a ich výška je rovnako súladná
či už s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi.

13. Zhrnúc vyššie uvedené na základe uzatvorenej zmluvy mál žalobca po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti voči žalovanému nárok na vrátenie poskytnutej istiny v celom rozsahu 800,- eur, úroku vo
výške 20 % t.j. 160,- eur, odplaty za poskytnutie úveru vo výške 15 % t. j. 120,- eur, spracovateľské
poplatku vo výške 6 % t. j. 48,- eur a poplatku za správu úveru vo výške 10 % t. j. 80,- eur t. j. celkom
vo výške 1.208,- eur. Z uvedeného dôvodného nároku žalobcu voči žalovanému žalovaný uhradil nárok
vo výške 227,- eur t. j. nárok vo výške 981,- eur súd považoval za dôvodný. V tejto časti súd žalobe
vyhovel, vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú, z dôvodov vyššie uvedených zamietol.

14. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok aj na zmluvnú pokutu, vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy
a to od 24.11.2016 do zaplatenia. Medzi stranami bola v článku III odsek 2 dohodnutá zmluvná pokuta
a to tak, že „pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku I. zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať
od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania.
Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.
Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v dohodnutej výške, ktorá bola dohodnutá v súlade so
zákonom a to pre konkrétnu povinnosť, omeškania s úhradou plnenia peňažnej povinnosti v zmysle
zmluvy zo strany dlžníka. K omeškania zo strany dlžníka dochádzalo nesplnením jeho povinnosti riadne
a včas, v zmysle zmluvy v lehote splatnosti vo výške jednotlivých splátok. Žalobca si uplatnil nárok na
úrok z omeškania od 24.11.2016 a to z celej sumy, ktorú od žalovaného požadoval, ktorú vyčíslil po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Avšak vzhľadom k tomu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru došlo 24.12.2016 (z dôvodov vyššie uvedených), žalovaný bol v omeškaní k uvedenému dátumu
so splácaním jednotlivých splátok, súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu podľa splátok s ktorými bol
žalovaný v omeškaní. Žalovaný bol ku dňu 24.11.2016 v omeškaní s úhradou celkom 3 celých splátok
(3 x 112 t. j. 336) a čiastočne jednej splátky vo výške 109,- eur (ide o tretiu splátku, z ktorej uhradil
žalovaný 3,- eur)
t. j. bol v omeškaní s úhradou celkom 445,- eur. Preto súd žalobcovi od 24.11.2016 do 24.12.2016
priznal zmluvnú pokutu v dohodnutej výške zo sumy 445,- eur. Následne žalobca ako už bolo vyššie
uvedené dňa 24.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na jeho úhradu v
lehote 5 dní od doručenia výzvy, s hrozbou uplatnenia zmluvnej pokuty ak nebude peňažná pohľadávka
žalobcu v uvedenej lehote uhradená resp. jej bezodkladné uhradenie na účet žalobcu resp. v hotovosti
(č. l. 8). Z uvedeného súd ustálil, že žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 24.12.2016
určil žalovanému lehotu piatich dní na dobrovoľné splnenie jeho už splatnej povinnosti od doručenia
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pričom ale v spore netvrdil ani nepreukázal, kedy k
doručeniu reálne došlo. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že k výzve na úhradu došlo až doručením
žaloby samotnej t. j. dňa 23.04.2018, od uplynutia lehoty 5 dní od jej doručenia sa žalovaný dostal do
omeškania. Vzhľadom k absencii tvrdení a dôkazov označených zo strany žalobcu a ich vzájomným
rozporom, súd ustálil omeškanie žalovaného so splnením svojej zmluvnej povinnosti a tým aj nárok
na zmluvnú pokutu ktorá sa s omeškaním žalovaného viazala, zo sumy 981,- eur od 29.04.2018 do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou jeho peňažného záväzku, žalobcovi vznikol
nárok aj na úrok z omeškania a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania
súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vo výške 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania (v období od 16.03.2016 do súčasnosti) je vo výške 0,00 % t. zn. zákonné
úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
predstavujú 9,00 %. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy zo sumy 445,- eur od 24.11.2016
do 24.12.2016 a zo sumy 981,- eur od 29.04.2018 do zaplatenia z dôvodu, že v uvedenom rozsahu a od
uvedených dátumov sa žalovaný dostal vo vzťahu k povinnosti voči žalobcovi do omeškania. Súd v tomto
smere poukazuje na odôvodnenie odseku 14 rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
15.1 Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

15.2 Podľa § 255 odsek 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15.3 Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žiadna
strana nemá nárok na náhradu trov konania. Pri určení rozsahu náhrady trov konania súd vychádzal
z toho, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie celkom sumy 3.125,82 eur (istina, zmluvná
pokuta, úrok z omeškania) a úspešný bol v časti 1.377,83 eur, čo je percentuálnym vyjadrením úspechu
žalobcu v rozsahu 44,08 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 55,92 % t. j. úspech žalobcu a úspech
žalovaného bol takmer rovnaký. Súd vyčíslil výšku nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, na základe
čoho potom ustálil výšku úspechu v spore žalobcu a žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.