Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201095
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118201095.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej vo veci navrhovateľky O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/XX, H., zast. B. N., bytom N. XX/XXX, H. proti strane Prima Banka Slovensko, a.s. so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní strany
Prima Banka Slovensko, a.s. so sídlom

Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 23C/6/2018-16
zo dňa 14. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa proti strane Prima Banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11,
010 11 Žilina, IČO 31 575 951 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil strane Prima Banka Slovensko, a.s. povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnostiach stavby s.č. XXX,
pozemkoch parcelách reg. „C“ parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX, všetky v k.ú. H., obec Trenčín na podklade
oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 16.01.2018. Navrhovateľke s a povinnosť podať žalobu
vo veci samej neuložil. Súd poučil stranu Prima Banka Slovensko, a.s., že môže podať žalobu proti

žalovanej O. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bude určenie, že žalobca Prima Banka Slovensko,
a.s. je oprávnený vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou na podklade oznámenia o výkone
záložného práva z 16.01.2018.

2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie skúmal, či v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné
predpoklady na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a či účel sledovaný neodkladným

opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné pretože existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov
strán. Uviedol, že neodkladným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách,
v ktorý je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy.

3. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu o dedičstve má účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak do
právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené.
Tento zvláštny vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má mimo iné za následok, judikovaný súdmi, že
až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve, sú potencionálni dedičia považovaní za vlastníkov
celého majetku, patriaceho do dedičstva, a že z právnych úkonov, týkajúcich sa veci alebo majetkových

práv, patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom
ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach.4.Ustálil,že aždoprejednaniadedičstvasúvšetcidoúvahypotenciálneprichádzajúcidedičiaoprávnení
a povinní spoločne a nerozdielne. Do úvahy prichádzajúci dedičia je potrebné vykladať tak, že sú to tí,

ktorídisponujúprávamiapovinnosťami,ktoréimprislúchajúvdedičskomkonaní(právorozporovaťsúpis
aktív a pasív, odmietnuť dedičstvo, schváliť dedičskú dohodu a pod.). Dediť možno v štyroch dedičských
skupinách. Nasledujúca dedičská skupina je k predchádzajúcej skupine vo vzťahu subsidiarity, to
znamená, že osoby
z nasledujúcej skupiny môžu dediť, len ak nededia dedičia v predchádzajúcej skupine. Vyššie uvedené

práva a povinnosti patria len dedičom podľa ich zaradenia do dedičskej skupiny
(vpredmetnomprípadedoprvejskupiny-synamanželka),tedaosoby,ktorépatriadoneskoršejskupiny
(druhej skupiny - manželky samotnej, rodičia a tzv. spolužijúce osoby) tieto práva bez ďalšieho nemajú,
preto o nich ako o potenciálnych dedičoch uvažovať nemožno. Uvedené vyplýva aj z judikatórneho
záveru .... ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa navzájom podieľajú na týchto právach a
povinnostiach.... Až do vyčerpania dedičov

v prvej skupine tak nemajú osoby z iných skupín - v tomto prípade matka poručiteľa - žiadny dedičský
podiel, a preto nemožno o nich do doby, kým osoby v prvej skupine dedičstvo neodmietnu, hovoriť
ako o potencionálnych dedičoch v zmysle ich spoločných a nerozdielnych práv k majetku a dlhom
patriacich do dedičstva. Osoby v ďalších dedičských skupinách až do odmietnutia dedičstva všetkými
osobami v nadradených dedičských skupinách tak nie sú ani vecne legitimovaný vo vzťahu k právam

a povinnostiam týkajúcich sa majetku poručiteľa.

5. Dal do pozornosti ustanovenie § 151l ods. 1 OZ, podľa ktorého je potrebné, aby začatie výkonu
záložného práva bolo oznámené dlžníkovi, resp. jeho právnemu nástupcovi.
V uvedenom prípade sa navrhovateľka stala potenciálnou dedičskou až dňa 31.01.2018, t.j. okamihom

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu starostlivosti o maloletých, ktorý schválil právny úkon -
odmietnutie dedičstva za maloletého. Z uvedeného dôvodu treba mať za to, že oznámenie výkonu
záložného práva zo dňa 16.1.2018 doručenej navrhovateľke nevyvolalo účinky. Teda podmienka
riadneho oznámenia výkonu záložného práva nebola splnená.

6. Uviedol, že potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že až do 31.1.2018
navrhovateľka nemohla pomýšľať na svoj dedičský podiel (arg. „ak nededia poručiteľovi potomci ...,
dedia poručiteľovi rodičia ...“), a preto oznámenie o začatí výkonu záložného práva tak voči nej nemohlo
vyvolať právne účinky, preto podmienky na jeho výkon nie sú toho času dané. Potreba bezprostredne
hroziacejujmyvyplývaztoho,ženavrhovateľkaaždo31.01.2018nemohlavykonávaťprávaapovinnosti

týkajúce sa majetku poručiteľa a neplatila teda u nej domnienka, že by bola potenciálnym dedičom,
keďže patrila až do druhej dedičskej skupiny, preto je osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy spojená
so stratou vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam napriek prejavenému záujmu o ne, už len
tým, že toho času tvrdí, že dedičstvo odmietnuť nemieni.

7. Okrem vyššie uvedeného, súd prvej inštancie poznamenal, že už dňa 02.02.2018 bolo na pobočku
Trenčín Prima banka Slovensko a.s. doručené podanie navrhovateľky, ktorým žiada o možnosť úhrady
dlhu v sume 30 000 eur v hotovosti a zvyšok dlhu v stanovených splátkach. Aj z pohľadu uvedeného
nie je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou možné považovať za proporcionálny vo vzťahu
k účelu, k akému výkon záložného práva smeruje (úhrada dlhu). Záverom súd dodáva, že vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je rovnako otázne, či právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru vyvolal voči navrhovateľke právne účinky, nakoľko navrhovateľka až do dňa 31.01.2018 nebola
nositeľkou povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy, keďže nebola v postavení dedičky
v prvej dedičskej skupine. Postavenie dedičky získala až potom, čo syn poručiteľa nededil, t.j.
právoplatnosťou rozsudku o schválení právneho úkonu - odmietnutia dedičstva za maloletého.

Vzhľadom nato, že potreba neodkladnej úpravy pomerov ako aj dôvodnosť nároku boli osvedčené,
uložil súd prvej inštancie strane povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na
podklade oznámenia o výkone záložného práva z 16.01.2018.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj návrhom navrhovateľky, ktorá žiadala nariadiť neodkladné

opatrenia do právoplatného skončenia konania o dedičstve, pričom súd prvej inštancie účinnosť tohto
neodkladného opatrenia neobmedzil touto dobou, nakoľko po termíne 31.01.2016 bolo už jasné, že
dedičkou, ktorá prichádza do úvahy a teda aj osobou, ktorá ku dňu smrti, v prípade, ak dedičstvo
neodmietne, sa stane vlastníčkou nehnuteľnosti, je navrhovateľka.9. Súd prvej inštancie navrhovateľke neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko týmto
neodkladným opatrením možno vo vzťahu k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa

16.1.2018 dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keď
v dôsledku tohto neodkladného opatrenia už strana nemôže vykonať záložné právo dobrovoľnou
dražbou na podklade oznámenia vykonaného voči osobe, ktorá nebola v čase jeho vydania v postavení
dlžníka na základe úverovej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej poučil stranu
v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej proti navrhovateľke, pričom vecný
súvis medzi týmto neodkladným opatrením a možnou žalobou, má len žaloba uvedená vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote strana Prima banka Slovensko a.s.

odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Strana Prima banka Slovensko a.s. poukázala na to,
že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby sa strana Prima
banka Slovensko a.s. zdržala výkonu záložného práva spočívajúceho v predaji nehnuteľností vedených
v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu H. vedených na LV č. XXXX pre k.ú. H.
ako rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXX/X a XXX/X a pozemky, reg. CKN parc.č. XXX/X o výmere

145 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 196 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc.č. XXX o výmere 92 m2 až do právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní po poručiteľovi O.
L., vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/153/2016. Napriek návrhu navrhovateľky súd
prvej inštancie nezohľadnil tento návrh a neodkladné opatrenie časovo neobmedzil. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom. Podľa citovaného

ustanovenia § 216 CSP podľa odseku 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa
strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu. Podľa odporcu v danom prípade neexistuje žiadny dôvod, aby súd mohol použiť ust. § 216
ods. 2 CSP.

12. V odvolaní uviedla strana Prima banka Slovensko a.s., že oznámenie o výkone záložného práva zo
dňa 16.01.2018 bolo zasielané na základe informácie o stave dedičského konania, pričom žalovanému
boli postupne oslovené okruhy dedičov I., II. ako aj III. dedičskej skupiny v prípade dedenia podľa § 473
až § 475 Občianskeho zákonníka. Dala do pozornosti tú skutočnosť, že nakoľko bolo zo strany Prima
banka Slovensko a.s. obsiahnuté celé spektrum dedičov má za to, že následný výkon záložného práva

na základe oznámenia o výkone záložného práva po ustálení okruhu dedičov možno ďalej vykonávať
v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že uloží strane Prima Banka Slovensko, a.s. povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnostiach stavby súp.č. XXX, pozemkoch
parcely Reg. C parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX, všetky k.ú. H., P. Trenčín na podklade oznámenia o výkone

záložného práva zo dňa 16.01.2018 až do právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12D/153/2016.

13. K odvolaniu sa vyjadrila B. N., H., N. XX/XXX a uviedla, že nie je zákonnou ani závetnou
dedičkou poručiteľa, nemá aktívnu ani pasívnu legitimáciu byť účastníčkou tohto konania, ale je sestrou

poručiteľa a navrhovateľka je jej matkou, ktorá má vek 84 rokov. Vo vyjadrení uviedla, že jej matka
bola nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby postavila právnu ochranu voči
neprimeranému neoprávnenému a nezákonnému tlaku veriteľa - jej syna a môjho brata. Postup banky
bol voči blízkym osobám poručiteľa značne neprimeraný. Navrhovateľka, teda matka pisateľky, uviedla,
že práve postupom súdu banky sa jej matka dostala do veľmi zložitej situácie. Poukázala na to že dom,

v ktorom má stále svoj trvalý pobyt a ktorý poručiteľovi sama darovala je predmetom dobrovoľnej dražby
resp. stal sa predmetom dobrovoľnej dražby skôr, ako si mohla ona uplatniť alebo neuplatniť svoje
zákonné dedičské právo. Banka ako veriteľ nepristúpila k výkonu záložného práva za života poručiteľa,
ktorý zomrel dňa 23.01.2016, pričom táto skutočnosť bola banke známa, ale až po jeho smrti, a to pred
právoplatným ukončením konania o dedičstve. Taktiež poukázala na to, že veriteľ si svoju pohľadávku

riadne prihlásil do dedičského konania, pričom niekto túto pohľadávku v dedičskom konaní nepoprel a
je zaradená v pasívach dedičstva. Nezanedbateľnou skutočnosťou je tá skutočnosť, že okruh dedičov
nie je ustálený, keď v konaní nie je uzavretá otázka dedičov II. dedičskej skupiny. Z tohto dôvodu ide o
predčasné a nezákonné začatie výkonu záložného práva a dobrovoľná dražba ne návrh dražby nie jezákonná. Z doterajšieho priebehu konania o dedičstve bolo zistené, že ku dňu smrti poručiteľ neuhradil
iba 521,44 Eur, pravdepodobne ide o časť jeho poslednej splátky pred smrťou s tým, že manželka
poručiteľa nebola účastníčkou zmluvy o úvere ani záložnej zmluvy. Postup veriteľa nie je v súlade so

zákonom, pričom dedičské konanie bolo začaté 11.02.2016 a stále prebieha. Jeho dĺžka je ovplyvnená
uplatnením hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych práv maloletého syna poručiteľa. V tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34P/82/2016 o schválení právneho úkonu
zákonnej zástupkyne za maloletého, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.01.2018. Podľa názoru pisateľky
banka pristúpila k začatiu výkonu záložného práva predčasne, keď začiatok výkonu záložného práva

sa datuje ku dňu 16.01.2018.

14. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané strane Prima banka Slovensko, a.s., ktorá okrem iného uviedla,
že oznámenie výkonu záložného práva zo dňa 16.01.2018 bolo doručené nielen navrhovateľke, ktorá
v tom čase nebola jedinou potenciálnou dedičkou, ale aj všetkým v tom čase potenciálnym dedičom.
Poukázal na ust. § 151l ods. 1 a § 151h ods. 1, 2 Obč. zák. a uviedol, že z vyššie citovaných ustanovení

vyplýva, že tak ako voči poručiteľovi pôsobilo záložné právo, tak pôsobí aj voči potenciálnym dedičom
a v momente, keď sa navrhovateľka stala potenciálnou dedičkou t.j. dňa 31.01.2018 začalo pôsobiť
záložné právo voči nej a týmto momentom prešli na ňu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva. Taktiež poukázala na to, že potenciálni dedičia boli vyzvaní na úhradu celého
dlhu z úverovej zmluvy vo výške 78 713,34 Eur, pričom navrhovateľka žiadala o možnosť úhrady dlhu v

sume 30 000 Eur v hotovosti a zvyšok dlhu v stanovených splátkach. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol,
že výkon záložného práva nie je proporcionálny vzhľadom na výšku dlhu, sumu, ktorá navrhovateľka
navrhla splatiť v hotovosti a taktiež na vek navrhovateľky je nepochybné, že k splateniu celkového dlhu
bynedošlo.NazákladeajtýchtoskutočnostípovažujestranaPrimabankaSlovensko,a.s.ajtentodôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia za absolútne nedôvodný.

15. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie
odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 CSP a náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania navrhovateľa podľa § 379 CSP

a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého
uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP.

16. S účinnosťou od 1.7.2016 sa novou procesnou úpravou upustilo od dočasnosti poskytovanej
predbežnej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné

opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho
skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP).

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
tvrdeniami a obsahom predložených listín, z ktorých vyvodil, hodnotil a posudzoval ku dňu

vydania rozhodnutia osvedčený skutkový stav, z ktorého následne vykonal správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia Civilného sporového poriadku návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s
požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Preskúmaním odvolaním napadnutého

uznesenia a listín predložených navrhovateľkou dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie strany Prima
banka Slovensko, a.s. nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami navrhovateľky, a preto odvolací súd
nezistil dôvody na postup podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.

19. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala navrhovateľka pred konaním
vo veci samej.

20. Podľa § 329 ods. 2 Cs.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej

inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia k vadám podľa citovaných procesných noriem nedošlo.

24. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením v rámci poskytovanej procesnej ochrany upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená.
Vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí
byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia. V súvislosti s vyhodnotením potreby musí súd
skúmať aj splnenie ďalších predpokladov, otázku ich osvedčenia vrátane hodnoverného osvedčenia

dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie
ako prostriedok procesnej ochrany v civilnom procese však nemôže sám osobe opodstatniť záver o
porušení práva.

25. Z listín predložených navrhovateľkou v konaní pred súdom prvej inštancie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia bol osvedčený právny vzťah medzi navrhovateľkou a stranou Prima banka
Slovensko, a.s. Keď navrhovateľka je matkou poručiteľa O. L., zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorému
darovala predmetné nehnuteľnosti, a ktorý z dôvodu zrekonštruovania týchto nehnuteľností si vzal
„hypotéku zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX“ od strany Prima banka Slovensko, a.s. a práve
v súvislosti s poskytnutým úverom bolo Zmluvou o zriadení záložného práva zriadené záložné právo

na týchto nehnuteľnostiach. V návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka tvrdila, že
strana Prima banka Slovensko, a.s. ju a všetkých potenciálnych dedičov vyzvala v novembri 2017 k
úhrade sumy 12 525,35 Eur označenej ako omeškané splátky a v decembri 2017 tieto osoby vyzvala
na predčasné splatenie úveru v sume 78 713,34 Eur. Uviedla, že v tom čase ako aj ku dňu podania
návrhu na neodkladné opatrenie nebol známy právoplatný dedič ani výška aktív a pasív a ona bola

až posledná na konci reťazca do úvahy prichádzajúcich dedičov, dlh neuhradila. Strana Prima banka
Slovensko, a.s. jej obratom oznámila začatie výkonu záložného práva podaním zo dňa 16.01.2018.
Poukázala na to, že dňa 24.01.2018 Okresný súd Trenčín schválil právny úkon matky maloletého syna
poručiteľa O. L., ktorým táto odmietla dedičstvo za syna. Od notára má vedomosť, že manželka a deti
poručiteľa, ako aj dedičia v I. skupine dlh odmietli. Je jedinou dedičkou v II. dedičskej skupine a dedičstvo

neodmietne. Strana Prima banka Slovensko, a.s. má vedomosť, že dedičské konanie po jej synovi nie
je skončené a teda ani vlastník dlhu nie je známy. Realizáciou záložného práva tak vznikne situácia,
že stratí svoje vlastníctvo uvedených nehnuteľností, kde prežila s manželom a deťmi detstvo a stane
sa bezdomovkyňou.

26. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje a uvádza, že navrhovateľka
osvedčila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.
V danom prípade navrhovateľka predložila dôkaz o tom, že poručiteľ bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností a že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo, ako aj to, že strana
Prima banka Slovensko, a.s. oznámila začatie záložného práva navrhovateľke dňa 16.01.2018.

27. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku stany Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorej súd
prvej inštancie v rozpore s ust. § 216 ods. 1, 2 CSP prekročil žalobný návrh a prisúdil navrhovateľkeviac, než čoho sa strana domáhala a v rozhodnutí nezohľadnil fakt a neodkladné opatrenie časovo
neobmedzil a túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

28. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú iba vtedy,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Zdikciezákonavyplýva,žesúdmôžeprisúdiťviacnežčohosažalobca,vdanomprípadenavrhovateľka,
domáha. Typickým prípadom výnimky zo zásady ne ultra petitum je aj individuálny spotrebiteľský

spor, v ktorom súd môže aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Z obsahu spisu
bolo preukázané, že navrhovateľka sa dňom 31.01.2016 stala jedinou dedičkou po poručiteľovi O. L..
Vstúpila do práv a povinností nielen Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č.
XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2015 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 16.07.2015, ale aj „Hypotéky
- zmluvy o úvere XXXXXXXXXXXXXXXX“, ktorá bola uzatvorená podľa § 467 a nasl. Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka, a ktorá môže byť aj zmluvou spotrebiteľskou.

Ak teda súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 216 ods. 2 CSP a využil možnosť danú mu
zákonom prisúdiť viac ako navrhovateľka žiadala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
postupoval v súlade s citovaným ustanovením. Pokiaľ strana Prima banka Slovensko, a.s. podá žalobu
proti žalovanej, ktorej predmetom bude určenie, či žalobca Prima banka Slovensko, a.s. je oprávnený
vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou na podklade oznámenia o výkone záložného práva zo dňa

16.01.2018, bude sa súd musieť vysporiadať aj s otázkou ochrany spotrebiteľa.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
p o t v r d i l .

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke by patrili trovy odvolacieho konania,
ale vzhľadom k tomu, že jej žiadne nevznikli, odvolací súd jej trovy odvolacieho konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).