Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej v právnom spore žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Bratislava, ul. Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
R. ul. N. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.975,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/153/2017-135 zo dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách

konania, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.598 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.598 eur od 01.06.2017 do zaplatenia,
zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4Csp/153/2017-135 zo dňa 10.04.2018 žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.598 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.598 eur od 01.06.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 20.09.2017, ktorej zmenu
súd pripustil uznesením zo dňa 10.04.2018 sa žalobca domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 1.975,72 eur, úroky vo výške 546,37 eur, úroky vo výške 1.220,71 eur, úroky zo zostatku
nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.975,72 eur vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.975,72 eur od 01.06.2017

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.975,72 eur od 01.06.2017 do
zaplatenia a poplatky vo výške 0 eur. Mal zistené, že žiadosťou zo dňa 13.08.2013 žalovaný požiadal o
poskytnutie úveru vo výške 7.000 eur s navrhnutou dobou splácania 6 rokov. Žalovanému bol schválený
úver vo výške 2.000 eur, pri výške mesačnej splátky 54 eur vrátane poistného, pri výške úrokovej sadzby
24,50 %, RPMN 27,42 %, priemernej RPMN 18,84 eur (správne % - poznámka odvolacieho súdu),
s dátumom prvej platby do 25.10.2013, s termínom konečnej splatnosti úveru 25.09.2019, pri počte
splátok 72. Výzvou zo dňa 08.09.2014 pôvodný veriteľ - právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného

na úhradu sumy 337,92 eur, nakoľko ku dňu 08.09.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy
o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti a zároveň upozornil na oprávnenie v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka vyhlásiť úver predčasne splatným. Listom zo dňa 25.09.2014 pôvodný veriteľ
vyhlásil úver predčasne splatným k 25.09.2014 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 2.266,19eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017
zo dňa 13.06.2017 pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. Z výpisu z účtu
žalovaného mal súd preukázané, že tento uhradil spolu 402 eur. Následne súd citoval ust. § 52 ods. 1, 2

Občianskehozákonníka,§9ods.1,§11ods.1písm.b/zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, § 44 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa súdu podanou
žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.975,72 eur, úrokov a úrokov z omeškania na základe

medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 04.09.2013. Uvedená zmluva bola uzavretá
za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z., preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju
uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu.
Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, výška žalovaným vykonaných úhrad, ako aj porušenie
povinnosti žalovaným splácať úver riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Na základe

písomnej žiadosti žalovaného, ktorý požiadal o poskytnutie úveru vo výške 7.000 eur splatného na
dobu 6 rokov, bol žalovanému schválený úver vo výške 2.000 eur splatný na dobu 6 rokov, splatný
v 72 mesačných splátkach po 54 eur, pri výške úrokovej sadzby 24,50 % ročne, RPMN 27,42 % a
priemernej RPMN 18,84 %. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázanú existenciu dvoch
platných, obsahovo vzájomných zhodných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o výške úveru,

výške úrokovej sadzby, RPMN a priemernej RPMN. Pritom je právne bezvýznamné, či uvedená zmena
je v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko uvedené údaje absentujú, uvedený úver sa
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak v zmysle teórie skutočného plnenia vznikol nárok na vrátenie
sumy skutočne čerpaného úveru po odpočítaní žalovaným vykonaných úhrad. Keďže žalovanému bol

poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, vykonal úhrady vo výške 402 eur, súdom priznaná suma tak
predstavuje 1.598 eur. Zároveň priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo súdom priznanej sumy od 01.06.2017 do zaplatenia, ku ktorému dňu bol žalovaný preukázateľne
v omeškaní s úhradou peňažnej pohľadávky, ktorých výška úroku z omeškania je v súlade s vyššie
citovanými občiansko-právnymi predpismi. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zák. č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo, nakoľko strany sporu mali vo veci úspech pomerný.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a
to v rozsahu, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V prvom rade žalobca poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd
svojim postupom znemožnil jeho účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia
prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol.
Súd svojim procesným postupom: 1/ nevyzval ho na vyjadrenie sa k otázke uzatvárania zmluvy o úvere
a nepostupoval podľa § 129 C. s. p., 2/ nevyzval ho ani podľa § 157 C. s. p., 3/ nevytýčil termín

predbežného prejednania sporu podľa § 168 C. s. p. Mal za to, že takýto postup súdu nie je v súlade
so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania. Žalobca k posúdeniu otázky uzavretia zmluvy o úvere,
postupomakotopredpokladáObčianskyzákonníkv§43anasl.,sodkazomnačl.2bod2.2Obchodných
podmienok opísal jeho postup v súvislosti s podaním návrhu na uzavretie zmluvy o úvere a uzatvorením
zmluvy.Podľanehovzmysleopísanéhopostupujetedazrejmé,ževprípadeakceptácienávrhuúverovej

zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s
ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi (žalovanému)
túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy odmietnuť do 5 dní oznámenia
banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické rozhovory boli archivované len 1 rok, on nemá
k dispozícii predmetnú skutočnosť možnosť preukázať. Banka bez toho, aby nemala informáciu o

akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle.
Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol
oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok.
Žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie
úverových podmienok. Dodal, že v konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej

vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej
neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani,
v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného. V ďalšej
časti odvolania vyjadril názor, že predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné.Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd jeho práva vychádzajúce z čl. 46 ods.
1 Ústavy SR.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov
konania.

3. Žalovaný na odvolanie žalobcu písomne nereagoval.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

5. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalobu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).

6. V prvom rade žalobca v odvolaní poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť,
keď súd svojim postupom znemožnil jeho účasť na konaní a bez toho, aby ho oboznámil o výsledku
posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej
sumyzamietol.Súdpodľažalobcusvojimprocesnýmpostupom:1/nevyzvalhonavyjadreniesakotázke

uzatvárania zmluvy o úvere a nepostupoval podľa § 129 C. s. p., 2/ nevyzval ho ani podľa § 157 C. s.
p., 3/ nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C. s. p.

7. Odvolací súd tieto námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. Z obsahu spisu okresného súdu
vyplýva, že žalobca bol na pojednávanie na deň 10.04.2018 riadne predvolaný keď predvolanie bolo

doručené jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 15.03.2018. Pojednávania sa však osobne nezúčastnil,
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Tým si žalobca a jeho
splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť oboznámenia sa s prípadným výsledkom posúdenia
prejudiciálnejotázkysúdom.Ajpretoneboladôvodnájehovýtkananevyzvaniesanavyjadreniekotázke
uzatvárania zmluvy o úvere. K namietaniu nepostupovania podľa § 129 C. s. p. odvolací súd uvádza,

že ust. § 129 C. s. p. sa týka odstraňovania vád podania vo veci samej. Žaloba žalobcu obsahovala
všeobecné náležitosti podania podľa § 127 C. s. p. ako i osobitné náležitosti uvedené v ust. § 132 a nasl.
C. s. p. Nebol preto dôvod na zabezpečenie odstránenia vád podania. Okolnosti uzatvárania zmluvy
o úvere nepredstavovali neúplnosť podania, teda absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí. Pokiaľ
podľa žalobcu mal byť súdom vyzvaný v zmysle ust. § 157 C. s. p. tak odvolací súd uvádza, že ods. 1

uvedeného ustanovenia súvisí s postupom súdu po začatí konania kde ukladá súdu rozhodnúť rýchlo a
hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Doložka podľa ods.
2 tohto ustanovenia môže byť pripojená len k výzve na vyjadrenie sa k návrhu, ktorý sa týka postupu a
vedenia konania (procesný návrh) (napr. výzva na vyjadrenie súhlasu s návrhom na prikázanie inému
súdu z dôvodu vhodnosti). Napokon k námietke ohľadom nevytýčenia termínu predbežného prejedania

sporu je potrebné uviesť, že ust. § 168 C. s. p. sa týka inštitútu predbežného prejednania sporu. Tento
má slúžiť na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností vrátane možností
ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Ide o fakultatívny inštitút, a teda súd nie je povinný pred prvým
pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, má možno nariadiť priamo pojednávanie podľa
§ 177 C. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nevidel v postupe okresného súdu

žiadne pochybenie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam o nepreukázaní existencie dvoch
platných, obsahovo vzájomných zhodných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o výške úveru,

výške úrokovej sadzby, RPMN a priemernej RPMN, takže v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa v tejto časti jedná iba o návrh žalobcu, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom v úvere musí mať písomnú
formu a žalobca nepreukázal, že žalovaný písomne akceptoval uvedené údaje. Pre ich absenciu
považoval úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, ktoráskutočnosť mala za následok, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.598 eur ako rozdielu medzi
sumou žalobcom poukázanou žalovanému (2.000 eur) a započítajúc úhrady žalovaného v sume 402
eur. Rozhodnutie súdu tak vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Na námietku žalobcu, že

rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a teda preskúmateľné odvolací súd neprihliadol. Okresný súd v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
prijaté právne závery primerane vysvetlil. Rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd považoval

za odôvodnené v súlade s § 220 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že pre spotrebiteľský úver sa v
zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a

obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Ustanovenie § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide
vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie
iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z
týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná

forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam
zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 zákona
č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu
zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Oboznámiac sa s obsahom zmluvy o revolvingovom úvere mal za nepochybné jej štrukturovanie
na časť 1. označenú zmluvné strany, ktorú vyplňuje klient - žalovaný, časť 2. týkajúcu sa žiadosti
o poskytnutie úveru, ktorú vyplňuje a vyplnil žalovaný dňa 30.08.2013. Časť 3. - zmluva o úvere a
záverečné ustanovenia - predstavovala údaje: číslo zmluvy - 1347070072, výška úveru - 2.000 eur,

výška mesačnej splátky (eur) vrátane poistného - 54 eur, poistenie - bez poistenia, dátum prvej platby do
- 25.10.2013, dátum ďalšej platby k - 25 dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru - 25.09.2018,
počet splátok (v mesiacoch) - 72, úroková sadzba % p.a. - 24,50 % p.a., RPMN banky v % - 24,42
% p.a., priemerná RPMN na trhu v % - 18,84 % p.a., - celková výška nákladov (eur) - 1.886,17 eur,
- číslo úverového účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX, číslo osobného účtu - XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

Uvedené vyplnil právny predchodca žalobcu dňa 04.09.2013. Zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení
zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy. Nemôže
ich určiť žalobca jednostranne bez spoluúčasti žalovaného. Okrem toho dlžník sa nemôže dozvedieť
parametre úveru uvedené v časti 3., ktorá predstavuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere až po podpise zmluvy a to ani telefonicky, či písomným oznámením. O to viac keď v danej veci

žalovaný žiadal o poskytnutie úveru v sume 7.000 eur a právnym predchodcu žalobcu mu bola priznaná
suma 2.000 eur. Aj za tohto stavu bolo potrebné sa stotožniť so záverom okresného súdu.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako i vo výroku o trovách
konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti zostal

rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu
preto by mu prislúchala náhrada trov odvolacieho konania. Nakoľko však z obsahu spisu vyplýva, že

žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, ani
sa vo veci nevyjadroval), odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).