Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200663
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317200663.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: I. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Q. W. N. XXX, XXX XX C. W. N., zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská
804/10, Svidník, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:
35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 516 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 516,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 516,- eur od 25.02.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
X.X.XXXX, v ktorej je uvedený administratívny poplatok vo výške 120,60 EUR, je neplatná z dôvodu
jej neprijateľnosti.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX, zo dňa
X.X.XXXX, uvedená v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí

Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 309,- EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach a to v týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 5,10 EUR a
poslednú splátku vo výške 8,10 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvejsplátkynastáva7.kalendárnydeňpouzavretítejtozmluvy.“,jeneplatnázdôvodujejneprijateľnosti.

IV. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.01.2017 domáhal vydania rozhodnutia ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 516 eur a náhradu
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 06.05.2010 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a bol mu poskytnutý bezúčelový úver vo výške 600- eur. V zmluve bola uvedená
ročná úroková sadzba 23,57 % a administratívny poplatok vo výške 120,60 eur. Celkovo čiastka ktorú
malzaplatiťbola807,-eur.Zároveňdošloajkuzavretiuzmluvyozabezpečenísplátokúveru,podľaktorej
mal zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 309,- eur. Spolu

má teda za sumu 600,- eur zaplatiť 1116,- eur (86 %). Žalovanému uhradil sumu 1116 eur. Poukázal,
že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a musí mať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. Podľa písm. g) uvedeného zákonného ustanovenia zmluva musí obsahovať konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru. Ak zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, poskytnutý spotrebiteľskýúver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. Pokiaľ sa týka
konečnej splatnosti úveru formulácia 60 týždenných splátok, nespĺňa požiadavku vyjadrenú v zákone. Z
predmetnejzmluvyniejezrejmé,kedynastávakonečnásplatnosťspotrebiteľskéhoúveru.Spotrebiteľuž

pri podpise zmluvy má byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške, ako dlho je povinný
plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby
uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaja,
ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ samotná zmluva a ani

všeobecné úverové podmienky údaj o konečnej splatnosti neobsahujú, nemožno mať za to, že tento
nedostatok možno nahradiť na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti
úveru matematickými operáciami zo spotrebiteľskej zmluvy dostupných údajov. Konečná splatnosť
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/286/2014, Krajského súdu Prešov sp.
zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 6Co/134/2016. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi

stranami sporu takýto údaj neobsahuje, možno konštatovať, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel od Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci jún 2016, kedy sa na združenie obrátil so žiadosťou
o poradenstvo. Títo ho informovali o tom, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v prípade, že neobsahujú predpísané náležitosti sú v

zmysle zákona bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ sa jedná o objektívnu premlčaciu dobu uviedol, že
súdy už posúdili konanie dodávateľa, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým,
že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia
doba je 10 ročná.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.02.2017, ktorý bol následne zrušený uznesením
zo dňa 06.04.2017 z dôvodu odporu podaného žalovaným.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná a špekulatívna. Žalovaný popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe

pretože sú nepravdivé, navyše tieto žalobca ničím nepreukazuje. Žalovaný nepoužíva nekalé obchodné
praktiky a žalobca všetky zmluvy so Žalovaným uzavrel dobrovoľne. Žalovaný trvá na tom, že ním
používané zmluvy sú platné, majú všetky príslušnými právnymi predpismi stanovené náležitosti a
neobsahujú neprijateľné podmienky. Žalobca podanou žalobou uplatňuje svoje domnelé právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu údajne malo vzniknúť z dôvodu, že vraj v Zmluve o

úvere absentuje náležitosť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru podľa 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa pritom zjednodušene domáha vydania údajného
bezdôvodného obohatenia od Žalovaného, dokonca z dvoch rôznych zmlúv, iba na tom základe, že
hoci žalobca poznal konečnú splatnosť čerpaného úveru, ale vyše 6,5 roka po uzavretí Zmluvy o úvere
sa mu zdá, že tento mal byť určený konkrétnym dátumom. Žalovaný takúto argumentáciu žalobcu

považuje za odporujúcu dobrým mravom. Citovaná právna úprava nevyžaduje uvedenie konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru na spôsob dátumu. V danom prípade preto pre splnenie náležitosti
podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. bolo z gramatického a systematického výkladu
uvedeného ustanovenia postačujúce, že v Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že: „Konečným
dňom splatnosti celkovej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po

uzavretí Zmluvy". Žalovaný tak nikdy neprijal od žalobcu plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej
písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol
bezdôvodne obohatiť. Ďalej žalovaný poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016,
Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F., Z.-XX/XX. Žalovaný namieta, že údajný (neexistujúci) nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaný žalobcom je tak premlčaný z dôvodu, že uplynula tak

subjektívna lehota, ako aj objektívna lehota na uplatnenie nároku stanovená ustanovením § 107 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"
alebo „OZ"). Žalovaný súčasne popiera tvrdenie žalobcu, že sa o údajnom žalovanom nároku dozvedel
až v júni 2016, pretože žalobca by sa o tomto údajnom nároku (neexistujúcom) dozvedel najneskôr
v okamihu poskytnutia plnenia žalovanému. Čo sa týka objektívnej lehoty, z dôkazu predloženého

samotným žalobcom vyplýva, že úver žalovanému splatil, poslednú splátku žalobca plnil žalovanému
dňa 12. novembra 2011, viac ako 5 rokov pred podaním žaloby. Žalovaný z opatrnosti preto uplatňuje
námietku premlčania, hoci trvá na tom, že údajný žalovaný nárok nevznikol. Žalobca odkazuje na
úmyselné obohatenie, pri ktorom je objektívna lehota desaťročná, napriek tomuto názoru doposiaľžalobca nepredložil žiadne dôkazy smerujúce k preukázaniu týchto okolností súdu a ani ich nenavrhol
vykonať. Právnym dôvodom na plnenie zo strany žalobcu bolí práve Zmluva o úvere a Zmluva o
zabezpečení splátok úveru, žalovaný sa teda nemohol bezdôvodne obohatiť. V Zmluve o úvere je

jasne, presne, určito a zrozumiteľne uvedená konečná splatnosť úveru, mimochodom poskytnutého na
dobu 60 týždňov. Skutočnosť, že pre uvedenie konečnej splatností nie je potrebné uviesť „dátum" (deň,
mesiac, rok), je nepochybná okrem iného (i) z gramatického výkladu dotknutého ustanovenia, (ii)
vyplýva z tradičného vnímania pojmu termín v slovenskom súkromnom práve (najmä zmluvnom), a (iii)
správnosť tohto názoru záväzným spôsobom potvrdil a vysvetlil Súdny dvor EÚ v nedávnom Rozsudku

HCS. Žalovaný však pripomína, že údajný žalovaný nárok (hoci neexistujúci) by aj tak bol z dôvodu
uplynutia tak subjektívnej, ale predovšetkým objektívnej premlčacej doby už premlčaný, pričom žalovaný
z opatrnosti uplatňuje námietku premlčania.

4. Podaním zo dňa 12.07.2017 žalobca navrhol rozšírenie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Žalobca doplnil dôvody bezúročnosti poskytnutého úveru a uviedol, že v predmetnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška RPMN 70,56 %. Avšak v skutočnosti je RPMN pri tomto
úvere ďaleko vyššia, žalovaný do výpočtu nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru, aj keď
tento má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia a navzájom spolu súvisia.
Ak by žalovaný poplatok do výpočtu zahrnul, výška by bola 228,66 %. K dôvodom neprijateľnosti
zmluvných podmienok uviedol, že administratívny poplatok vo výške 120,60 eur je neakceptovateľný

a odporuje dobrým mravom. Administratívny poplatok nie je podmienkou individuálne dojednanou,
pretože z formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej
obsah, aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). Dôvodom
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je jej neurčitosť v predmete plnenia. V zmluve sa nenachádza
predmet vedľajšieho plnenia, iba cena vedľajšieho plnenia, t.j. administratívny poplatok. Zákon vyžaduje,

aby bola zmluva vyhotovená v písomnej forme a teda sa nedá dodatočne určovať predmet plnenia
spojený s administratívnym poplatkom. Plnenie za predmetnú zmluvnú podmienku je plnením, ktoré
nie je v záujme spotrebiteľa, ale slúži výhradne záujmom veriteľa. Hrubá nerovnováha v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje
poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy výška

tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné,
aby poplatok za "niečo ako technickú podporu" závisel na výške poskytnutého úveru (v zásade 20,10
% z požičanej istiny). Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý
si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. Zmluva o zabezpečení splátok
úveru je napriek svojmu zavádzajúcemu názvu zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu

osobne vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom
dohodnutom mieste. Táto služba je poskytovaná za odplatu vo výške 51,5 % z poskytnutej istiny
úveru. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý
a neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok.
Žalovaný týmto poplatkom obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa

a nekalej obchodnej praktike. Žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu,
ktorá nebola individuálne dohodnutá. Výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca
žalovaného absolvovať, ale paradoxne od výšky poskytnutého úveru. Tým, že výšku odmeny stanovuje
percentuálne z výšky úveru, potvrdzuje obchádzanie neprimeraných úrokov, ktoré fakticky navyšuje
práve touto problematickou odmenou a neprimerane predražuje cenu úveru. Náklady obchodného

zástupcupritomprirodzenenemôžubyťzávisléodvýškyzinkasovanejsplátky,noodmenazahotovostné
splácanie je napriek tomu stanovená percentuálne z výšky poskytnutej istiny. V ďalšom poukázal na
rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Neprijateľnosť takto vymedzených zmluvných podmienok
predstavuje skutočnosť, že žalovaný ich individuálne nedojednal a tieto poplatky spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Sporné poplatky

žalovaného poškodzujú spotrebiteľov najmä tým, že: poplatky v podstatnej časti nepredstavujú skutočné
plnenie pre spotrebiteľov, neprimerane prevyšujú skutočné náklady za predmet spoplatnenia, sú
neurčité, obchádzajú sa nimi spoločensky nežiaduce a neprijateľné neprimerané úroky, ktorých výška
sa už dá označiť ako úžerná.

5. Uznesením zo dňa 22.01.2018 súd pripustil zmenu žaloby.

6. Žalovaný vo vyjadrení k zmenenej žalobe uviedol, že je v časti určovacích návrhov neprípustná.
K neprijateľnosti administratívneho poplatku uviedol, že zo skutkového stavu vyplýva, že a) medzisporovými stranami približne 5 rokov neexistuje a ani v čase podania žaloby neexistovala žiadna
zmluva, b) žalobca sa domáha určenia neprijateľnosti administratívneho poplatku, pretože v zmluve o
úveru má podľa jeho názoru chýbať predmet plnenia, odhliadnuc od toho, že toto žalovaný odmieta,

podstatné v tejto časti je, že neprijateľnou podmienkou môže byť len niečo čo v zmluve je a nie niečo
čo v zmluve nie je, no podľa predstáv žalobcu by byť malo a c) predmet plnenia a cena plnenia
nemôžu byť neprijateľnou podmienkou, napriek tomu sa vyslovenia práve tohto žalobca domáha. Práve
predmet a cena sú totiž tie parametre, ktoré si vie ustrážiť každý (aj menej obozretný) spotrebiteľ.
Podporuje to aj právna doktrína, ktorá tiež výslovne vylučuje takýto prieskum, kdeže „ide o zabezpečenie

právnej istoty aj na strane dodávateľov, že nebude spochybňovaný výslovne dojednaný predmet zmluvy
a jeho cena“. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že pre určenie neprijateľnosti podmienky
nebola splnená ani jedna z troch kumulatívnych podmienok. Administratívny poplatok si žalovaný
účtuje v zmluve o úvere za administráciu, t. j. správu úveru. Správa úveru je pojem v právnej úprave
všeobecne známy, ani sám zákonodarca ho nešpecifikuje. Ide pritom o jediný poplatok účtovaný
žalovaným, na základe zmluvy o úvere. Administratívny poplatok je tiež v zmluve o úvere vyjadrený

jasne, určito a zrozumiteľne, čo potvrdzuje aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Michalovce z
27. júna 2012, č. k. 19C/164/2010-230, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25.
marca 2014, č. k. 6Co/323/2012-345, týkajúci sa zmlúv žalovaného. Administratívny poplatok slúžil
na pokrytie administratívnych nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s konkrétnou uzavretou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere počas jej platnosti. Administratívny poplatok bol jediný poplatok, ktorý mal

žalobca podľa zmluvy o úvere uhradiť žalovanému. Za žiadne ďalšie služby nie len, že žalobca neplatil,
ale platiť ani nemohol, pretože žalovaný žiadny ďalší poplatok od svojich zákazníkov nevyberal a ani
si nenárokoval. Takéto stanovenie poplatkovej povinnosti pre zákazníkov bol zo strany žalovaného
výhradneprospotrebiteľskýkrok,pretožepresnépodmienkybolizákazníkoviznámaužpredpodpísaním
zmluvy o spotrebiteľskom úveru, pričom žalovaný počas zmluvného vzťahu výšku tohto poplatku nijako

nemenil, ako je to bežné napríklad v bankách alebo iných nebankových spoločnostiach. Strany sporu
spolu uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru (ďalej len „doplnková zmluva“), na základe
ktorej poskytuje žalovaný svojim zákazníkom (v danom prípade žalobcovi), ktorí sa pre túto ponuku
rozhodli využiť, dobrovoľnú doplnkovú službu (ďalej len „doplnková služba“). Doplnková zmluva je
samostatnou akcesorickou zmluvou k Zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Doplnková

zmluva obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2), pričom
obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je
spoplatnená. Odmena za túto doplnkovú službu je cenovým dojednaním, ktoré bolo medzi účastníkmi
konania dojednané pevnou sumou uvedenou v bode 1.2 doplnkovej zmluvy. Možnosť posudzovať
primeranosť ceny existuje podľa rozhodnej právnej úpravy v súčasnosti len (i) v prípade uplatnenia

opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa § 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov a (ii) v prípade skúmania výšky odplaty za úver (§ 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 238/2008 Z. z., čo ale prekročené nebolo). V prípade
doplnkovej služby nejde o ani jeden z uvedených prípadov. Závery žalobcu o neprijateľnosti odmeny za
doplnkovú službu, preto nemajú oporu v právnej úprave ani judikatúre Súdneho dvora EÚ. Žalovaný si

pretodovoľujelenzdôrazniť,ževýškaodmenypodľadoplnkovejzmluvynepodliehasúdnemuprieskumu
jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré
je vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Odmena za dojednanú službu je v doplnkovej
zmluve hlavným zmluvným dojednaním, nejde teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. Rovnako tak,
žalovaný považuje dojednanú odmenu aj za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere

zodpovedá náročnosti toho, že sa obchodný zástupca musí dostaviť 60-krát k žalobcovi za účelom
plnenia doplnkovej zmluvy, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj značné náklady spočívajúce
najmä v cestovných nákladoch a amortizácii, rovnako tak aj náklady v súvislosti so stratou času a
zabezpečovaní úhrad ľudom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú a úhradou bankových
poplatkov. Ak by rovnaké cesty vykonával napríklad advokát v súvislosti s poskytovaním právnych

služieb jeho odmena, vrátane náhrad, by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorú bežne priznávajú
súdy, vysoko prevyšovala dojednanú odmenu podľa doplnkovej zmluvy. Taktiež, napríklad poplatky za
hotovostné vklady na pobočke bánk, za každý jeden vykonaný vklad, hoci aj za sebou, sa pohybujú na
úrovni 3,- EUR/vklad, čo je po zohľadnení nákladov na palivo, amortizáciu a stratu času porovnateľné
s nákladmi na doplnkovú službu v danom prípade.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, zmluvou o úvere, zmluvou o zabezpečení splátok
úveru, potvrdením o doplatení pôžičky, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
písomným vyjadreniami strán, a zistil tento skutkový stav veci:8. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo
poskytnutieúveruvovýške600,-eur.Žalobcasazaviazalcelkovovrátiťsumu 807,-eurv60týždenných

splátkach pri výške 1. až 59. splátky 13,50 eur a poslednej splátky vo výške 10,50 eur. Splatnosť
prvej splátky bola v 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň
60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 23,57 % p.a. zo sumy úveru, t.j. 86,40 eur a
administratívny poplatok bol vo výške 120,60 eur. RPMN bola vo výške 70,56 % a priemerná RPMN
vo výške 48,66 %.

9. Medzi stranami sporu bola dňa 06.05.2010 zároveň uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru.
Žalobca sa touto zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy
poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX.
Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie služby žalobcom mu zaplatí odmenu vo výške 309,- eur, ktorú

bude splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 5,10 eur a poslednej
splátky 8,10 eur.

10. Z predloženého potvrdenia vystaveného žalovaným dňa 23.05.2016 vyplýva, že žalobca splatil dňa
12.11.2011 v plnej výške pôžičku č. XXXXXXXXX v celkovej výške 1116 eur.

11. Združenie na ochranu občana spotrebiteľov HOOS v prehlásení zo dňa 21.06.2017 uviedlo, že
v mesiaci jún 2016 im žalobca predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, po posúdení ktorej ho
informovali, že podľa ich názoru je zmluva bezúročnou a bez poplatkovou a taktiež obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.

12. Žalobkyňa na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že jej manžel bol nezamestnaný a potrebovala
peniazenaživobytie.Vedela,žebudemusieťsplácaťpôžičku,alenebolapoučenáotom,žebudemusieť
až tak veľa zaplatiť. Následne sa obrátila na Združenie ochrany spotrebiteľa. Zmluva bola podpísaná
v byte, nevie o tom, že podpísala aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Nevedela, že bude musieť

zaplatiť aj administratívny poplatok, vedela iba, že bude musieť zaplatiť nejaké úroky. O tom, že sa
žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela v lete r. 2016. Od príbuzných sa dozvedela,
že sa môže obrátiť na združenie.

13. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí

musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa §6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.,akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.19. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol reálne poskytnutý úver
vo výške 600,- eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 1116 eur. Tieto skutkové tvrdenia
neboli sporné.

21. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného
zákona.Žalovanýjeprávnickáosoba,ktorávrámcipredmetusvojhopodnikaniaposkytujespotrebiteľský
úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) i), j), zákona). V súlade s ustanovením § 4 ods. 3
zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. V prejednávanej veci zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru ( § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v

Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch atojehovyššieuvedenéhoustanoveniajeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,

sp. zn. 17Co/151/2012.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012,
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015.

Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis
slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s
názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako

ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na
počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.
Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov.Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok,
pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z.z. Termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014).

Možnodaťžalovanémuzapravdu,žesmernicaEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá znamená, že
členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej náležitosti zmluvy
vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice
totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere. Ustanovenie § 4
ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v rozpore s vyššie
citovanou smernicou.

23. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje aj ďalší údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

V zmluve sa uvádza len výška splátky 13,50 eur ( poslednej 10,50 eur) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie
je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,

aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených

zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa

02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa
27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016
zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského

súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015, sp.
zn. 21Co/117/2015.

Účelom náležitostí ustanovených v § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie

spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť
istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z inýchustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide

o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Žalovaný v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci Z.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú

zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a
ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny
dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu

zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže ide o spor medzi veriteľom a spotrebiteľom, priamy, či nepriamy účinok
Smernice je v danom prípade vylúčený, a preto súd je povinný riadiť sa výlučne ustanoveniami zákona č.
129/2010 Z.z.. Rovnako tak žalovaný bol povinný riadiť sa zákonným znením, ktoré bolo platné a účinné
v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, a napriek tomu ho do zmluvného vzťahu v stanovenom rozsahu
neaplikoval, čím spôsobil, že konanie žalovaného vykazovalo znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky,

keď napriek existencii zákonného ustanovenia - členenie splátok, ktoré mu bolo zrejmé už na počiatku
zmluvného vzťahu, toto členenie žalobcovi neposkytol, čím mu zatajil dôležitú informáciu, ktorá mohla
ovplyvniť zmluvný vzťah.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. V danom prípade je tu zrejmý konflikt
medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho
automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

26. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 600,- eur. Doposiaľ však žalobca
žalovanému zaplatila už sumu 1116 eur a na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške 516 eur.

27. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a
aj objektívnej premlčacej doby. Súd sa preto v prvom rade s touto námietkou musel vysporiadať. Podľa
ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná

premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia
doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.

Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho

povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto
ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvy
nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/293/2014, 2Co/9/2012, 3Co/89/2011, 5Co/134/2012,
7Co/84/2011, 12Co/16,17,18/2016, 17Co/50/2015, 18Co/282/2015, 20Co/295/2016, 21Co/72/2014,
rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/648/2013.

Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, súd je toho názoru že táto začala plynúť v mesiaci

jún 2016, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovaného na jej úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu tým, že plnila z úverovej zmluvy aj nároky na ktoré v zmysle zákona žalovanému nárok
nevznikol. Žalobkyňa danú skutočnosť uviedla v žalobe a za účelom daného tvrdenia predložila
súdu aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ktoré oslovila v danom čase
za účelom poskytnutia právneho poradenstva. Žalobu následne podala dňa 26.01.2017, teda počas

plynutia subjektívnej premlčacej doby. Skutočnosť, že sa žalobkyňa dozvedela o možnosti podania
žaloby a o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného v lete 2016 potvrdila svojou výpoveďou
žalobkyňa na pojednávaní, keď uviedla, že v lete 2016 sa od príbuzných dozvedela, že sa môže obrátiť
na združenie a následne im poslala zmluvy.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že táto premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim
po prijatí posledného plnenia zo strany žalobcu. Ako súd vyššie uviedol, žalobkyňa v tom čase plnila
žalovanému v dobrej viere že mu hradí nároky, ktoré si žalovaný nárokoval v zmysle zmluvných
dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa však
žalovanému uhradila úroky a poplatky na ktoré žalovanému nárok nevznikol, tak ako to súd uviedol

v predchádzajúcich odsekoch a neznalosť žalobkyne ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnil to čo
nemal, nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť
až odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé

právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže
byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu.

Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 516 eur je dôvodný a preto žalobe vyhovel. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal
do omeškania a to preukázateľne druhým dňom nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola

žalovanému doručená dňa 24.02.2017, pričom doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu
na zaplatenie sumy 516 eur. Súd preto žalobcovi odo dňa 25.02.2017 priznal aj nárok na úrok z
omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 516 eur až do jej zaplatenia.

29. Žalobkyňa sa taktiež domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to podmienky

v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je uvedený
administratívny poplatok a taktiež určiť, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru
č. XXXXXXXXX zo XX.XX.XXXX, uvedená v bode 1.2: je neprijateľná.30. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že takáto určovacia žaloba je neprípustná, pričom
poukazoval na ustanovenie § 137písm. c), d) CSP.

31. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Súd je však toho názoru, že v danom prípade žalobkyňa nemusí preukazovať naliehavý právny

záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, pretože tento vyplýva priamo zo zákona. Zo
samotného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako
spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Spotrebiteľ má právo, aby jeho
právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej podmienky a v tomto zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky,
ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Žalobkyňa

má taktiež v postavení spotrebiteľky zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. z čoho taktiež naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vyplýva (porovnaj uznesenie KS PO sp. zn. 18Co/120/2017 zo
dňa 26.10.2017).

33. Žalobca okrem splátok úveru uhrádzal aj platby zo zmluvy o zabezpečí splátok úveru a v tejto
súvislosti súd upozorňuje na to, že odmena z uvedenej zmluvy predstavovala sumu 309,- eur, čo je 51,50
% zo sumy poskytnutého úveru. Súd je toho názoru, že tzv. zmluva o zabezpečení splátok úveru bola
len umelo vytvorená žalovaným ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú
zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože prestavuje len

spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok za službu ktorá bola viazaná na samotný
poskytnutý úver. Jedná sa iba o doplnkovú službu ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného
a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Minimálne tak uvedenú zmluvu o zabezpečení splátok
úveru možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ (žalobkyňa) mala platiť za túto
službuodmenuvovýškepredstavujúcejviacakopolovicuzposkytnutéhoúveru.Výškadanejodmenysa

teda odvíja od výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať
dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby, hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky
úveru plnila účel úroku. Ak by skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v
každej jednej veci a je nelogické, aby mala závisieť od výšky úveru. S poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

,,Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie
platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu,ktoroužalovanýprostredníctvomsvojichzástupcovhotovostneinkasujesplátkyspotrebiteľského
úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.

Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška,
výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných
úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho
vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a
administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za

zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad
nadoplnkovúslužbu,ktorejplneniukorešponduje,ideoexcespripoužívaníinštitútupoplatku“-rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016.

Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ so

spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok
voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že aj keby nevyhodnotil zmluvu o zabezpečení
splátok ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, tak zmluvnú podmienku na základe

ktorej žalobcovi mala vzniknúť povinnosť za poskytnutú službu žalovanému zaplatiť odmenu vo výške
309,- eur, by považoval za neprijateľnú a teda neplatnú a to vzhľadom na jej výšku vo vzťahu k výške
samotného úveru ( 600,- eur), nakoľko takto dojednaná zmluvná podmienka jednoznačne spôsobujenerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, jedná sa o
neprimerane vysoké plnenie ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté.

34. Súd len pre úplnosť uvádza, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada z úradnej moci.

35.Pokiaľsajednáoadministratívnypoplatokvovýške120,60eur,ktorýžalobkyňažalovanémuuhradila
v súvislosti s poskytnutým úverom, súd uvádza, že z úverovej zmluvy nie je vôbec zrejmé za akú službu

mal žalobca daný poplatok uhradiť. Samotná neurčitosť administratívneho poplatku vedie k záveru,
že takýto poplatok je neprijateľný. Za neurčitý poplatok je pritom možné opodstatnene považovať aj
nekonkrétny poplatok a poplatok za neuzavretý a presne nevypočítaný okruh plnení. Takéto dojednanie
súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za podmienku neplatnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa - žalobcu. Na základe tejto
zmluvnej podmienky teda žalobkyni nevznikla povinnosť administratívny poplatok žalovanému zaplatiť.

Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 19Co/142/2016: ,, Sporné poplatky (administratívny poplatok, poplatok za zabezpečenie splátok
úveru) nie sú úrokmi, ale poplatkami, ktorým by v štandardných úverových vzťahoch mali korešpondovať
náklady za plnenia skutočne vykonané v prospech spotrebiteľa, v jeho záujme a teda nepochybne, na

skvalitnenie služby. Žalovaný sa spornými administratívnymi poplatkami snaží sledovať tzv. doplnkovú
službu. Pri štandardnom úverovaní, by za určitých okolností, mohli tieto poplatky predstavovať tzv.
vedľajšie cenové dojednanie. Doplnkové služby a vedľajšie plnenia nie sú hlavným predmetom
zmluvy. Hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým dojednaním pri spotrebiteľskom úvere, je
predovšetkým úver a úroky za úver. Pre právne posúdenie je zásadnou skutočnosť, že podstatou a

hlavným cieľom zmluvy bolo získať úver. Ako je zrejmé z § 53 ods. 1 OZ, ten explicitne vylučuje zo
súdneho prieskumu hlavný predmet plnenia a primeranosť jeho ceny. Nie teda poplatky, ktoré, ak by
boli platné, tak by mohli predstavovať vedľajšie cenové dojednanie, ktoré však súdnemu prieskumu
podliehať musia aj v súlade s požiadavkami komunitárneho práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.“

36. Keďže súd vyhodnotil zmluvnú podmienku v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
06.05.2010, v ktorej je uvedený administratívny poplatok za neprijateľnú a taktiež aj podmienku uvedenú
v bode 1.2 Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, vyhovel žalobe aj v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobkyni v súlade s platnou právnou
úpravou priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.