Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10T/33/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010777

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117010777.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a prísediacich
Rajmunda Fialu a Mgr. Evy Zummerovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2018 takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa XX.XX.XXXX na ul. Q. v P. uzatvoril so spoločnosťou U. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX na sumu 3 600,- €, ktorú sa zaviazal splatiť v 66 mesačných splátkach po 88,34 €,
pričom k predmetnej žiadosti o spotrebiteľský úver predložil písomné potvrdenie o tom, že v čase
žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru je zamestnaný v spoločnosti E. so sídlom P. s čistým
mesačným príjmom vo výške 650,- €, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko menovaný v
predmetnej spoločnosti v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepracoval a do dnešného
dňa spoločnosti K. uhradil len jednu splátku vo výške 88,34 €, čím takto svojím konaním spoločnosti U.
so sídlom H. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a

spôsobil jej tak škodu vo výške 3 803,38 €,

t e d a

vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a tak mu spôsobil väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l

zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 222 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 5, § 39 ods. 4 per analogiam
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyri ) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti U. so
sídlom H., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 3 803,38 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal na Okresný súd Košice I dňa 09.05.2017 pod sp. zn.
3 Pv 84/17/8802 Okresnému súdu Košice I obžalobu na obvineného E. pre zločin úverového podvodu
podľa § 222 odsek 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov.

Keďže obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd položil
obžalovanémunasledovnéotázkyatočirozumel,podanejobžalobe,čirozumelčotvorípodstatuskutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či
muboladanámožnosťnaslobodnúvoľbuobhajcuačisasobhajcommoholradiťospôsobeobhajoby,či

rozumel právnej kvalifikácii skutku ako zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za
vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené
otázky odpovedal kladne.

Následne súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom,
že je vinný, a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, ako obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Priznanie obžalovaného je v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu

prípravného konania. Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku priznal a oľutoval ho. Zároveň
prejavil vôľu dlžnú sumu uhradiť.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na otázky obhajcu, aby sa vyjadril ku skutku

kladenému mu za vinu, taktiež, aby sa vyjadril ku náhrade škody a či chce do budúcna pracovať uviedol,
že ho mrzí, čo spravil, ľutuje svojho skutku a už v budúcnosti sa nechce ničoho takého dopustiť. Chce
viesť normálny život, pracovať a svoje problémy si vyriešiť. Dodal, že pracuje od 2.1. na autoumyvárke
I., momentálne brigádne a od 1.2. na zmluvu na trvalý pracovný pomer, preto chce čo najskôr nahradiť
škodu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na otázky prokurátora prečo sa dopustil
uvedeného skutku, čo bolo jeho motívom a či mal vedomosť, keď uzatváral predmetnú zmluvu, že už
bol odsúdený súdom uviedol, že uvedeného skutku sa dopustil, pretože mal dlh voči rodine. Neišlo o to
urobiť podvod, ale išlo o peniaze pre rodinu, preto nepozeral na okolnosti. Na záver uviedol, že v ten
deň keď uzatváral predmetnú zmluvu mal vedomosť, že už bol odsúdený súdom.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní na otázky predsedu senátu aké odsúdenie a
aký dlh mal na mysli uviedol, že mal na mysli odsúdenie za nedovolené ozbrojovanie a iné a čo sa týka
dlhu pre rodinu dodal, že mal na mysli otca a babku, lebo by stratil strechu nad hlavou. Na ďalšiu otázku
predsedu senátu, či spáchal skutok s vedomím, že ho pácha v podmienke uviedol, že skutok spáchal
s vedomím, že ho pácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Podľa § 269 Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 3T 11/2016 zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že obžalovaný po
schválení dohody o vine a treste bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., prečinu nedovoleného ozbrojovaniaspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 294 ods. 1 Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 294 ods. 2 Tr. zák a bol mu uložený súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40 (štyridsať)

mesiacov a súčasne bol zrušený výrok o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 0T 173/2015
zo dňa 16.09.2015, právoplatného dňa 16.09.2015, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2016. Prejednávaného skutku sa

teda dopustil presne v deň vyhlásenia uvedeného odsudzujúceho rozsudku, pričom opätovne spáchal
zločin.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T 36/2016 zo dňa 17.05.201 7 vyplýva, že obžalovaný bol
uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák., a bol

mu uložený peňažný trest vo výške 500,- EUR a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.05.2017. Prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty formou spolupáchateľstva sa obžalovaný
dopustildňa28.07.2016.,t.j.vskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniatunajšímsúdomvpredmetnej

trestnej veci sp. zn. 3T 11/2016 a zároveň v krátkom časovom období po spáchaní prejednávaného
skutku.
Z dokladu o úhrade peňažného trestu zo dňa 13.02.2017, ktorý bol obhajobou predložený na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že obžalovaný uhradil peňažný trest vo výške 500,- EUR, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T 36/2016 zo dňa 17.05.2017.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že menovaný bol doteraz 3-krát súdne trestaný, naposledy vyššie
uvedeným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.05.2017, sp. zn. 8T 36/2016.

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie

skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel
k záveru o vine obžalovaného.

Súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, jednak vzhľadom k jeho priznaniu a vyhláseniu viny, ale
aj v súlade s inými vykonanými dôkazmi, ktoré preukazujú, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho konanie právne kvalifikoval ako zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu obžalovaný E. naplnil po stránke objektívnej tým, že vylákal od iného úver tým,

že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak väčšiu
škodu a po stránke subjektívnej, že sa tohto konania dopustil v úmysle priamom v zmysle § 15 písm. a)
Tr. zák., ako osoba trestne zodpovedná a vedomá si následkov svojho konania.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal súd z účelu trestu a zo zásad jeho ukladania.

Prihliadol pri tom na význam záujmov, ktoré obžalovaný svojím konaním porušil (záujem spoločnosti
spočívajúci v ochrane majetku) a v neposlednom rade i to, že trestný čin spáchal v priamom úmysle,
je stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť značný. Z pohľadu možnosti nápravy
obž. W. súd nemohol prehliadnuť, že obžalovaný spáchal prejednávaný skutok presne v deň vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3T 11/2016 zo dňa

10.03.2016, ktorým bola schválená dohoda o vine a trestu, ktorú uzavrel obžalovaný s prokurátorom
dňa 27.01.2016, pričom opätovne spáchal zločin.

Pri určovaní druhu trestu a výmery trestu prihliadal súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť

v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, že bol už za trestný čin
odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol teda v rovnováhe.Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil opätovného spáchania zločinu, súd použil aj ustanovenie
§ 38 ods. 5 Trestného zákona /zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu/, avšak vzhľadom k trestnej sadzbe, ktorý by za použitia tejto zásady vychádzala, súd mal za

to, že by bola neprimerane prísna a preto použil aj ustanovenie § 39 ods. 4 per analogiam Trestného
zákona a uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby vo výmere 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace. Súd pritom vychádzal zo stanoviska Najvyššieho
súdu v trestných veciach R 44/2017, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení
dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda

v situácii vopred dohodnutého trestu, možno vyššie uvedené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V danom prejednávanom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa mal súd za to, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody je nevyhnutný.
Nepodmienečné odsúdenie vychádza z toho, že predchádzajúce odsúdenie páchateľa v testnej veci
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3T 11/2016 kedy mu bol po schválení dohody o vine a treste uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečnýcm odkladom na skúšobnú dobu v

trvaní 40 (štyridsať) mesiacov a hrozba budúceho prípadného výkonu trestu, z hľadiska individuálnej aj
generálnej prevencie nesplnilo svoj účel, nakoľko sa obžalovaný prejednávaného skutku dopustil presne
v deň vyhlásenia uvedeného odsudzujúceho rozsudku.
Taktiež súd pri ukladaní nepodmienečného trestu vychádzal aj z toho, že obžalovaný sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia tunajším súdom v predmetnej trestnej veci sp. zn. 3T 11/2016 a

zároveň v krátkom časovom období po spáchaní prejednávaného skutku dopustil dňa 28.07.2016
ďalšieho trestného činu a to prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák., za ktorý
bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T 36/2016 zo dňa 17.05.2017.
Súd je toho názoru, že aj spáchanie tohto trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

rovnako dokazuje, že uložený podmienečný trest nesplnil svoj prevýchovný účel, hoci toto odsúdenie je
v súčasnosti už zahladené, nakoľko obžalovaný peňažný trest zaplatil.
Súd má za to, že uložený nepodmienečný trest bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby sa
obžalovanývbudúcnostinedopustiltakéhoaleboobdobnéhotrestnéhočinuaviedolriadnyživotobčana.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd taktiež zaviazal obžalovaného, aby nahradil
poškodenej spoločnosti U. so sídlom H., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške X XXX,XX Eur.

To boli dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ

obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.