Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313200477
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313200477.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: M. - N. poisťovňa, a.s., O. rad 4, XXX XX
G., F.: XXXXXXXX proti žalovaným: 1. V. S. s.r.o., Z. XXXX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX, zastúpeného
JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, 2. S. N., nar. XX.XX.XXXX bytom
S. XXX/XX, H. nad U., zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné,
o zaplatenie sumy 3 707,79 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného v 1. rade na
zaplateniesumy8125,09eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuažalovanéhov1.radeprotirozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 17C/222/2013- 329 z 18.10.2017 v spojení s opravnými uzneseniami

č.k. 17C/222/2013-334 z 16.11.2017 a č.k. 17C/222/2013-342 z 28.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti voči žalovanému v 1. rade s upresnením, že o výške priznanej
náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

· Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 707,79 eur spolu s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne od 2.2.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

· V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3
707,79 eur od 11.1.2013 do 1.2.2013 voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

· Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

· Súd z a m i e t a vzájomný návrh žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 8 125,09 eur s
príslušenstvom.

· Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.

· Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z., § 4 ods. 1 - 3, § 12 ods. 1 písm. d/
zák. č. 381/2001Z.z. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že:

„V konaní je nespornou skutočnosťou, že dňa 11.8.2011 žalovaný v 2. rade viedol nákladné motorové
vozidlo zn. F., evidenčné číslo HE XXXBE, ktorého držiteľom je žalovaný v 1. rade, a to po ceste v

smere od obce G. na E., pričom pri odbočovaní vľavo na ulicu S. v E. nedal prednosť jazde protiidúcemu
motorovému vozidlu zn. V. Y., evidenčné číslo VT XXXBE s tým, že pri tejto dopravnej nehode došlo k
ublíženiu na zdraví spolujazdca S. N. Z. V., ako aj k ublíženiu na zdraví posádky vo vozidle zn. V. Y..
Niet žiadnych pochybností, že túto dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v 2. rade, čo vyplýva z trestného
rozkazu vydaného Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 1T/153/2011 zo dňa 11.11.2011. Taktiež niet
žiadnych pochybnosti o tom, že žalovaný v X.rade motorové vozidlo v čase dopravnej nehody viedol

po požití alkoholických nápojov.

Predmetom žaloby bola suma 3 707,79 eur, ktorú žalobca z titulu poistnej udalosti, teda dopravnej
nehody vyplatil poškodeným stranám s tým, že žalovaní nespochybňovali výšku tejto sumy. Žalobca
preukázal listinnými dôkazmi plnenia, ktoré poskytol I. vo výške 685,78 eur, Z. V. vo výške 846,- eur, H.

Y. vo výške 2 676,- eur a H. Y. vo výške 3 207,80 eur.

Je potrebné prisvedčiť vyjadreniu žalobcu, ktorý sa dôvodne domáhal svojho nároku vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade, a to s poukázaním na ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle
ktorého má žalobca nárok ako poisťovateľ proti poistnému na náhradu poistného alebo jeho časti,

ktoré za neho vyplatil, a to až do výšky vyplateného poistného plnenia. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na to, že počas konania žalovaný v 1. rade žiadal žalobu vo vzťahu k svojej osobe zamietnuť
s odôvodnením, že zodpovednosť za spôsobenú škodu má niesť iba žalovaný v 2. rade, ktorý dňa
11.8.2011 podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade nebol zamestnancom žalovaného v 1. rade a ako
dôkaz predložil súdu aj Dohodu o pracovnej činnosti, na ktorej bol uvedený dátum vzniku pracovného

pomeru dňa 12.8.2011. V ďalšej časti konania žalovaný v 1. rade tvrdil, že žalovaný v 2. rade si
motorové vozidlo požičal pre vlastnú potrebu a ako dôkaz predložil čestné vyhlásenie žalovaného v
2. rade. Tvrdenia žalovaného počas konania o vzniku pracovnoprávneho vzťahu až dňom 12.8.011
boli vyvrátené predloženým originálom Dohody o pracovnej činnosti, z ktorej vyplýva, že pracovný
pomer žalovaného, resp. pracovnoprávny vzťah žalovaného v 2. rade vznikol už dňa 11.8.2011, čomu

nasvedčuje aj potvrdenie N. a taktiež aj registračný list FO. Z týchto dôkazov ako aj z výsluchu
žalovaného v 2. rade mal súd teda za to, že dňa 11.8.2011 žalovaný v 2. rade vykonával cestu
motorovým vozidlom v rámci plnenia pracovných úloh. Vyjadrenia žalovaného v 1. rade počas konania
súd považoval čiste iba za účelové, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že aj z oznámenia o dopravnej
nehode vyplýva, že konateľ žalovaného v tomto oznámení uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil náš

vodič, neskôr konateľ žalovaného v 1. rade urobil uznanie záväzku, resp. dlhu vo vzťahu k žalobcovi a
podľa tohto uznania aj žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi sumu, ktorá bola predmetom vzájomného
návrhu. Podľa názoru súdu z vyhlásenia o uznaní dlhu vyplýva, že toto vykonal Z. M. ako konateľ
žalovaného v 1. rade a nie iba ako fyzická osoba, o čom svedčí aj pečiatka žalovaného v 2. rade v dolnej
časti, ako aj samotná skutočnosť, že v nasledujúcom období žalovaný v 1. rade predsa vykonal úhrady

na účet žalobcu v celkovej výške uplatnenej vo vzájomnom návrhu. Tieto všetky skutočnosti nasvedčujú
tomu, že žalovaný v 1. rade si bol vedomý zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorú spôsobil v rámci
pracovnoprávneho vzťahu žalovaný v 2. rade. Svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi uznal a tento aj začal
plniťaažneskôrpočassúdnehokonaniauplatnilvzájomnýnávrhnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Je síce pravdou, že žalovaný v 2. rade spôsobil v rámci plnenia pracovných úloh dopravnú nehodu po

požití alkoholických nápojov, avšak táto skutočnosť nezbavuje žalovaného v 1. rade zo zodpovednosti
za škodu, pretože povinnosťou žalovaného v 1. rade ako zamestnávateľa bolo preverenie skutočností,
či žalovaný v 2. rade nepožil alkoholické nápoje.

Keďže bolo v konaní preukázané, že dňa 11.8.2011 žalovaný v 2. rade s motorovým vozidlom, ktorého

držiteľom bol žalovaný v 1. rade v rámci plnenia pracovnoprávnych úloh spôsobil dopravnú nehodu,
zodpovednosť za spôsobenú škodu v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesie teda iba
žalovaný v 1. rade, a preto súd žalobe vyhovel iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Žalobu vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade z týchto dôvodov súd zamietol v celom rozsahu.Zároveň súd zamietol aj vzájomný návrh žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, a to z vyššie uvedených
dôvodov, z ktorých vyplýva, že podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému

obohateniu na strane žalobcu na úkor žalovaného v 1. rade, pretože žalovaný v 1. rade nesie
zodpovednosť za spôsobenú škodu poškodením pri dopravnej nehode dňa 11.8.2011 a teda plnenia,
ktoré žalovaný v 1. rade vyplatil žalobcovi neboli poskytnuté bez právneho dôvodu.

Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. s tým, že súd nepriznal žalobcovi
úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd tak, ako to žalobca požadoval, teda odo dňa 11.1.2013
a to z dôvodu, že v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka žalobca nevyzýval žalovaného na zaplatenie
uplatňovanej sumy, a preto výzvu na zaplatenie sumy možno považovať až samotnú žalobu, ktorá bola
doručená žalovanému v 1. rade spolu s platobným rozkazom dňa 1.2.2013 a teda až nasledujúci deň, t.j.
2.2.2013 súd považuje za začiatok omeškania žalovaného v 1. rade s plnením peňažného dlhu. Preto

súd priznal žalobcovi uplatňovaný úrok z omeškania až od 2.2.2013 do zaplatenia a nárok žalobcu na
úrok z omeškania od 11.1.2013 do 1.2.2013 zamietol“.

4. Opravným uznesením č.k. 17C/222/2013-334 z 16.11.2017 bolo opravené číslo konania v rozsudku
tak, že to správne znie: 17C/222/2013-329 a opravným uznesením č.k. 17C/222/2013-342 z 28.11.2017

bol opravené označenie žalovaného v 1. a 2. rade.

5. Rozsudok odvolaním napadli žalobca a žalovaný v 1. rade.

6. Žalobca čo do výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade, a čo do súvisiaceho výroku

o trovách konania medzi ním žalovaným v 2. rade majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata jeho odvolacej námietky je nesúhlas so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že žalovanému v 2. rade s poukazom na § 420 ods. 2 OZ nesvedčí pasívna
legitimácia. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť aj vo vzťahu

ku žalovanému v 2. rade.

7. Žalovaný v 1. rade čo do výrokov o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.709,79Eur s prísl., o
zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade, o zamietnutí jeho vzájomného návrhu, a čo do súvisiaceho
výroku o trovách konania medzi ním a žalobcom namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Podstata

jeho odvolacej námietky je názor, že pasívne legitimovaný v tomto spore je iba žalovaný v 2. rade, ktorý
ako vodič nákladného motorového vozidla žalovaného v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom
alkoholu, pričom žalovaný v 2. rade v deň škodovej udalosti nebol jeho zamestnancom a žalovaný v
1. rade v čase vzniku škodovej udalosti ani nemal vedomosť o tom, že žalovaný v 2. rade nespĺňa
podmienky na vedenie auta. Ak je zodpovedný iba žalovaný v 2. rade, potom žalovaný v 1. rade plnil

žalobcovi bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Tým je
daná dôvodnosť jeho vzájomného návrhu. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný v 1. rade v nadväznosti na odvolanie žalobcu zotrval na tom, že pasívne legitimovaný je

iba žalovaný v 2. rade.

9. Žalobca naproti tomu vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade, to označil za nedôvodné,
nespôsobilé spochybniť a preukázať nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia k žalovanému v 1. rade.
Vyjadrenie žalovaného v 1. rade k jeho vyjadreniu podľa žalobcu neobsahuje nové skutočnosti, resp.

tvrdenia.

10. Ďalšie podania strán sporu dané neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnejtabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.11.2018 a dospel k záveru, že odvolania
žalobcu a žalovaného v 1. rade sú nedôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v

odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

15. Žalobca i žalovaný v 1. rade tvrdia, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr.
Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v
priebehu odvolacieho konania žalobca a žalovaný v 1. rade nepredostreli relevantný argument majúci

súvis s prejednávaným sporom, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre nich priaznivejšie
rozhodnutie.

17. Možno teda naproti námietkam odvolateľov uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné

argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania odvolateľov, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo

strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

18. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

19. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplýva, že dňa 11.08.2011 nákladné motorové vozidlo,
ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade, viedol žalovaný v 2. rade. Týmto nákladným motorovým
vozidlom v uvedený deň bola spôsobená škodová udalosť - dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo
k ublíženiu na zdraví spolujazdca žalovaného v 2. rade, ako aj k ublíženiu na zdraví posádky druhéhomotorového vozidla. Rovnako niet pochýb o tom, že žalovaný v 2. rade nákladné motorové vozidlo v
inkriminovaný čas riadil pod vplyvom alkoholu.

20.Predmetomtohtosporuje1zplnení,ktoréposkytolžalobcapoškodenýmzvyššieuvedenejškodovej
udalosti, pričom výška uplatňovaného nároku nebola stranami spochybnená.

21. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo
bezpečne preukázané, že žalovaný v 2. rade v čase vzniku škodovej udalosti, t.j. dňa 11.08.2011 bol

zamestnancom žalovaného v 1. rade a plnil si iba pracovné povinnosti. Uvedené nespochybniteľne
plynie z originálu dohody o pracovnej činnosti, z registračného listu FO, ako aj z hlásenia N.. poisťovne.
Týmito dôkazmi je vyvrátená vierohodnosť dohody o pracovnej činnosti vo forme fotokópie, ktorá
mala osvedčovať vznik pracovného pomeru až ku dňu 12.08.2011, a nič na tom nemôže zmeniť
ani skutočnosť, že žalovaný v 2. rade potvrdil, že podpis na tejto dohode je jeho, resp. že mal
dohodu podpísať 2-3 dni po nehode. Je predsa nelogické, aby zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do

príslušných registrov ku dátumu predchádzajúcemu vznik pracovnoprávneho vzťahu. Rovnako nebolo
preukázané, aby v tomto smere došlo v chybe zápisu v príslušných registroch. Akémusi čestnému
prehláseniu o tom, že žalovaný v 2. rade v inkriminovaný deň mal použiť nákladné motorové vozidlo iba
pre svoju osobnú potrebu, a to predovšetkým na obdobie kedy bolo vyhotovené (cca 2 roky po škodovej
udalosti), ako aj s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany,

odvolací súd nedáva žiadnu relevanciu.

22. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
prevádzkovateľ motorového vozidla, a to za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla. Žalovaný v 2. rade ako vodič zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu

spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou ( § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ) nevylučuje ( súbežnú ) zodpovednosť vodiča
vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka ( R 29/1979 ). Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil ( hoci v opitosti )

v súvislosti s plnením pracovných povinností vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom, pretože
podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ.

23. Zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daná na strane právnickej
osoby v tých prípadoch, keď škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je namieste stanovenie

tejto zodpovednosti miesto samotného škodcu, ktorý škodu spôsobil pri jej činnosti, na ktorú bol použitý.
Pôjde tu o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného,
miestneho a časového. Musí ísť o vnútorný, účelový vzťah k činnosti právnickej osoby, ktorá túto činnosť
vyvíja, a nie o činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala svoj osobný záujem. Len v prípade, že
konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, nemožno považovať za činnosť právnickej osoby, na ktorú bola

konajúca osoba použitá, išlo by o vybočenie z tejto činnosti - exces - a v takom prípade by potom bola
daná priama zodpovednosť tejto osoby. V prejdnávanom spore o takýto prípad však bezpochyby nešlo.

24. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaniami žalobcu a žalovaného v

1. rade čo do merita veci potvrdil.

25.Pokiaľideovecnesprávnevýrokyotrováchkonania,odvolacísúdpoukazujenato,ževýrokonároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

26. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch o trovách konania.27. V odvolacom konaní žalobca a žalovaný v 1. rade neboli úspešní, preto im podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný v 2. rade, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný v 2. rade bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane

na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).