Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22Csp/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116225152
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116225152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta

Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1) D. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom K. - F. hrdinov, 2) T. Sobotka, nar. XX.X.XXXX, bytom K. - F. hrdinov, 3) M. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. - F. hrdinov, v konaní o zaplatenie 2.032,06 s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.032,06 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.032,06 Eur, a to od 22.4.2017 do zaplatenia, a

to do troch dní právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovanému v 3. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa20.10.2016,ktorábolatunajšiemusúdudoručenádňa25.10.2016domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy
2.032,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.032,06 eur od 28.6.2016
do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1.rade sa na základe Zmluvy o nájme bytu zo
dňa 20.3.1995 stala nájomníčkou bytu č. 21 na ulici Adlerova č. domu 4 a to na dobu neurčitú. Podľa
evidenčného listu zo dňa 7.3.1994 predmetný byt spolu s žalovanou v 1. rade užívali aj žalovaní v 2.
a 3. rade. Z dôvodu neuhrádzania nájomného a úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním
predmetného bytu, bola žalovanej v 1. rade daná výpoveď z nájmu bytu, pričom uplynutím výpovednej

lehoty sa nájomný vzťah skončil a to dňa 30.6.2012. Žalovaní v 1. až v 3. rade tak odo dňa 1.7.2012
užívali predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy, a to až do jeho odovzdania žalobcovi dňa 14.7.2016.
Žalobcajesprávcombytuč.21naul.Adlerovač.domu4vKošiciach,ktorýžalovanív1.až3.radeužívali
v žalovanom období. Žalovanú istinu predstavuje: nedoplatok na nájomnom za mesiace 1-12/2015 vo
výške 615,24 eur, nedoplatok na vyúčtovaní za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 1.416,82
eur. Žalobca viedol voči žalovaným súdne konanie o vypratanie predmetného bytu na tunajšom súde
pod sp. zn. 35C/68/2013.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil a predložil tieto dôkazy: Zmluvu o nájme
bytu uzavretá dňa 20.3.1995, Evidenčný list zo dňa 7.3.1994, Evidencia bývajúcich, poštová doručenka,
Zápis z obhliadky bytu - šetrenie zo dňa 22.4.2016, Hlásenie o uvoľnení bytovej jednotky zo dňa
14.7.2016, Zápisnica o odovzdaní bytu zo dňa 14.7.2016, Mesačný zálohový predpis platieb za užívaniebytu platný od 1.1.2015, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 s doručovaním,
aktuálna upomienka zo dňa 6.10.2016.
3. Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaných

prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne, Mestskej evidencie obyvateľstva,
Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Lustráciami bolo zistené, že žalovaní
majú evidovaní pobyt na Miestnom úrade mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov, preto súd
doručoval žalobu na predmetnú adresu. Žalovaní si v lehote písomnú zásielku neprevzali. Úkony súdu
na zistenie adresy skutočného pobytu žalovaných boli neúspešné. Dňa 06.04.2017 súd zverejnil na

úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods.
2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
4. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 27.06.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo
žalovaným v 1., 2., 3. rade doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Zásielka sa súdu vrátila dňa 08.06.2018. V zmysle ust. § 112 C.s.p. sa takáto písomnosť považuje

dňom vrátenia zásielky súdu za doručenú. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že
pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovaných v 1., 2. a 3. rade, nakoľko neboli dané dôvody
odročenia pojednávania, vzhľadom na uvedené súd na tomto pojednávaní spor prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalovaných s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

5. Súd vo veci vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 20.3.1995 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovanou v 1.rade ako nájomcom Zmluvu o
nájme bytu, na základe ktorého žalobca prenechal žalovanej do užívania byt č. 21 na ulici Adlerova č.
domu 4 v Košiciach. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, v tejto zmluve sa žalovaná v 1.rade ako

nájomca zaviazala platiť mesačne prenajímateľovi nájomné za byt a úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu.
7. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu spísaného dňa 07.03.1994 vyplýva, že osoby
bývajúce v byte boli žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade.
8. Zo zápisu z obhliadky bytu je zrejmé, že dňa 22.4.2016 bola vykonaná v byte na ulici Adlerová 4,

č. bytu 21 obhliadka žalobcom, kde bolo zistené, že predmetný byt užíva žalovaná v 1.rade spolu so
žalovanými v 2.rade. Žalovaný v 3..rade nebýva v spoločnej domácnosti už 12 rokov. Údaje uvedené v
zápise potvrdila žalovaná v 1. rade svojim podpisom.
9. Zo Zápisnice o odovzdaní bytu - exekúcia zo dňa 14.07.2016 a Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky
vyplýva, že žalovaná odovzdala byt a kľúče od bytu žalobcovi dňa 14.07.2016

10. Zvyúčtovanianákladovzaslužbyspojenésužívanímbytuzaobdobieod01.01.2015do31.12.2015,
bolo zistené, že na tomto byte za uvedené obdobie vznikol nedoplatok na nájomnom vo výške 615,24
eur a na úhradách za užívanie bytu vo výške 1.416,82 eur. Predmetné vyúčtovanie žalovaná v 1. rade
neprevzala v odbernej lehote. Z upomienky zo dňa 6.10.2016 je zrejmé, že na byte číslo 21, Adlerova
4, Košice vznikol nedoplatok z vyúčtovania za rok 2015 vo výške 1.416,82 eur ako aj nedoplatok

na nájomnom za mesiace január až december roku 2015 vo výške 615,24 eur, pričom z mesačného
zálohového predpisu platieb za užívanie bytu, ktorý žalobca vyhotovil dňa 6.10.2016 vyplýva, že
základné nájomné bolo stanovené na sumu 53,77 eur.
11. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 27.06.2018 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach k veci.
12. Podľa ust. § 685 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania to buď na dobu určitú alebo bez určenia
doby užívania.

13. Podľa § 671 odsek 1 Obč. zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

14. Podľa § 696 odsek 1 Obč., zákonníka spôsob výpočtu nájomného úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.

15. Podľa § 696 odsek 2 Obč. zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí spolu s nájomným ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví
inak.16. Podľa § 697 Obč. zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

17. Podľa § 710 odsek 1 Obč. zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

18. Podľa § 450 odsek 1 Obč. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.
19. Podľa § 451 odsek 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 517 odsek 1 veta 1. Obč. zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní.
21. Podľa § 517 odsek 2 Obč. zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ

právopožadovaťoddlžníkapopriplneníajúrokyzomeškania,akniejepovinnýplatiťpodľatohtozákona
poplatok z omeškania.
22.Podľa§3odsek1nariadeniavládySRčíslo87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

23. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za
užívanie predmetného bytu žalovanými v období od 01.01.2015 do 31.12.2015.
24. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo
spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by
došlo ak by splnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch.

Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Plnenie bez
právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie bez právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Z listinných dôkazov mal teda súd preukázané, že žalovaný v 1.až 3.rade v období od 01.01.2015 do
31.12.2015 nezaplatili nedoplatok na nájomnom a na vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním,

pričom užívali byt číslo 21 ma ulici Adlerova č. domu 4 v Košiciach bez právneho titulu, čím na ich strane
došlo v zmysle ust. § 451 odsek 2 Obč. zákonníka k bezdôvodnému obohateniu.
26. Žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd zamietol, keďže z listinných dôkazov predložených
žalobcom bolo preukázané, že žalovaný v 3. rade predmetný byt v spornom čase neužíval. Žalobca
uvedené nerozporoval.

27. V prípade užívania bytu žalovanými v 1.rade a 2.rade bez akéhokoľvek zmluvného podkladu, čo bolo
v konaní nesporné, je nepochybné, že títo sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení
rozsahu bezdôvodného obohatenia, tým, že po zániku nájmu, byt vlastníkovi/správcovi neodovzdali, byt
naďalej užívali a náklady bývania neuhradili, ich majetok sa nezmenšil hoci sa zmenšiť mal a to o sumu

zodpovedajúcu výške platobných povinností, ktoré by v prípade nájomného vzťahu k bytu boli povinní
plniť žalobcovi. .
28. Ak by žalovaní v 1.rade a v .rade bývali v akomkoľvek inom byte, taktiež by museli vynakladať
na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady spojené s užívaním bytu. Z uvedeného
dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu dotknutého bytu žalovanými 1.rade a

2.rade bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené s užívaním bytu a
jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené vo vyúčtovaniach
vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období, ktoré sú v zmysle ustanovenia §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaní v 1.rade až 3.rade povinní vydať.
29. Z predložených listinných dôkazov je preukázaná výška dlhu žalovaných v 1. a 2. rade - nedoplatok

za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1.416,82 eur a neuhradené platby za užívanie bytu vo
výške obvyklého nájomného za obdobie mesiacov január až december 2015 vo výške 615,24 eur, preto
súd žalobe vyhovel a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 2.032,06 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia.

30. Keďže žalovaní v 1.rade až 3.rade za užívanie predmetného bytu v období od 01.01.2015 do
31.12.2015 neplatili nájomné - za uvedené obdobie vo výške 615,24 eur a takisto nezaplatili ani
úhrady za užívanie tohto bytu v uvedenom období, ktorá suma nedoplatku za tieto úhrady je zrejmá zvyúčtovania vo výške 1.416,82 eur, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517
odsek 2 Občianskeho zákonníka v zákonom stanovenej výške.
31. Žalobca v konaní požadoval úrok z omeškania od 28.6.2016 vo výške 8,00 % ročne.

32. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením čiastky, ktorá vznikla titulom bezdôvodného
obohatenia, pričom čas splnenia nie je stanovený právnym predpisom a súčasne medzi účastníkmi
konania čas splnenia nebol dohodnutý a ani zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by výzvou vyzval
všetkých žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie bezdôvodného obohatenia v konkrétnej čiastke, preto
žalovaní boli povinní splniť dlh v prvý deň po tom, čo im bola doručená žaloba, ktorú v tomto prípade

možno považovať za výzvu na plnenie zo strany veriteľov. Ako vyplýva z obsahu spisu, dňa 06.04.2017
súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, pričom
v zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to
aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie., t.j. dňom 21.04.2017 sa považuje žaloba u oboch žalovaných v
1. a 2. rade za doručenú. Podľa názoru súdu sa preto mohli žalovaní v 1. a 2. rade dostať do omeškania
najskôr od 22.04. 2017

33. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka V deň od ktorého súd priznal nárok na úrok z omeškania bola výška úroku z omeškania
stanovená v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka stanovená v sadzbe 5 percentuálnych bodov plus základná úroková sadzba

ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. sadzba ECB bola stanovená v
hodnote 0 % a teda výška úrokovej sadzby tak predstavuje 5%. Súd preto priznal žalobcovi úrok z
omeškania z dlžnej sumy 2.032,06 eur v zákonom stanovenej výške 5 % od 22.04.2017 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že v časti istiny
plne úspešnému žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovaný v 3. rade bol síce v konaní úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

36. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.