Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205479
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116205479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. E. O., nar. XX.X.XXXX, adresa
K., U. XXX/XX a 2. N. O., nar. XX.X.XXXX, adresa K., U. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr.
Miloš Papcun, so sídlom Piešťany, Vajanského 5270/1A, proti žalovanému: Obec Brestovany, so sídlom
Brestovany,J.Nižnanského6,IČO:312312,oneplatnosťvýpovedeznájmubytu,naodvolaniežalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/76/2016-53 zo dňa 29.3.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 710 ods. 3, § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a ust. § 46 ods. 1 až 3 zák. č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016
(ďalej len „OSP“) a vecne tým, že žalobcovia sa pôvodne podanou žalobou domáhali určenia, že

nájomný pomer trvá dôvodiac, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 im nebola žalovaným riadne
doručená, nakoľko doručoval výpoveď obom žalobcom v jednej zásielke spoločne, pričom výpoveď
prevzal otec žalobcu 1. Neskôr žalobcovia žalobný petit zmenili, ktorú zmenu žaloby súd uznesením
pripustil a domáhajú sa určenia neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 30.11.2015 z nájmu bytu č. XX
s príslušenstvom v K. v bytovom dome s. č. XXX na I. ulici X.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným
nájomnú zmluvu dňa 1.6.2005 v spojení s dodatkom č. 1/2005, ktorej predmetom je nájom bytu č. XX

v bytovom dome s. č. XXX na I. ulici č. X, na dobu neurčitú. Obecné zastupiteľstvo v Brestovanoch
na zasadnutí dňa 27.11.2015 schválilo vypovedanie nájomnej zmluvy na byty č. XX a X na I. ulici č.
X v K.. Listom zo dňa 30.11.2015 žalovaný vypovedal žalobcom nájomnú zmluvu zo dňa 1.6.2005 z
dôvodu, že v byte trvale žijú 4 osoby, čo je v rozpore s oficiálne prihlásenými osobami v počte dve, čím
došlo k porušeniu VZN Obce Brestovany č. 4/2010. Výpoveď obom žalobcom zaslal žalovaný v jednej
zásielke na adresu U. XXX/XX, K., t.j. adresu ich trvalého bydliska. Zásielka bola doručená 7.12.2015,
pričom z doručenky nie je možné zistiť, kto z adresátov zásielku prevzal. Žalovaný predložil originály

opakovaného doručenia výpovede z nájmu bytu, ktoré zaslal žalobcom. Zásielky podal na pošte dňa
20.5.2016, žalovaným ich zaslal na adresu trvalého bydliska. Zásielky boli uložené 23.5.2016 a vrátené
žalovanému 13.6.2014. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 teda bola žalobcom doručovaná
opakovane.4. Po vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie uzavrel, že výpoveď pri prvom doručovaní v decembri
2015nebolariadnedoručenáanijednémuzožalobcov.Žalovaný,popísomnomupozorneníodžalobcov,

výpoveď zo dňa 30.11.2015 doručoval žalobcom opakovane, a to každému osobitne prostredníctvom
pošty. Zásielky boli dňa 23.5.2016 uložené na pošte a dňa 13.6.2016 vrátené žalobcovi, nakoľko si
ich v tomto čase žalobcovia nevyzdvihli. V zmysle ustanovenia § 710 ods. 3 OZ sa na doručovanie
písomnej výpovede z nájmu bytu primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, t.j. § 46 ods. 2
OSP. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali hodnoverne, že sa v mieste bydliska v čase

opakovaného doručovania zásielky nezdržiavali, nakoľko ich tvrdenia nie sú ničím preukázané. Žalobca
na pojednávaní len všeobecne uviedol, že bol aj s manželkou na dovolenke na Donovaloch asi v rozsahu
4 týždňov, bez detí, ktoré v tom čase chodili do školy a škôlky. V rozpore s tým, jeho otec ako svedok
uviedol, že pracovali na vlastnom byte v V. a domov chodili raz za dva týždne a o deti 6 a 9 ročné
sa im staral on sám. Podľa súdu však otec žalobcu nie je nezaujatý, a teda dôveryhodný svedok,
nakoľko ide o blízkeho príbuzného a i on sám dostal výpoveď z nájmu druhého bytu a snažil sa túto

výpoveď zrušiť. Nie je logické, aby rodičia prenechali starostlivosť o školáka na konci školského roka
na starého otca a sami boli na dovolenke, pričom druhé dieťa by chodilo do škôlky. Naviac starosta
uviedol,ževtomtočasestretávalžalobkyňuvškoleiškôlke.Zamestnávateľžalobkynepotvrdil,ževčase
opakovaného doručovania výpovede nečerpala dovolenku. I keď v poradí druhým potvrdením upresnil,
že žalobkyňa má možnosť pracovať z domu, a teda jej prítomnosť na pracovisku nie je potrebná. Z

uvedeného nevyplýva, že vykonávala prácu vedúcej kvality a logistiky v tomto období z domova. Teda,
že nechodila do zamestnania a zdržiavala sa mimo miesta svojho bydliska. Žalobca pritom uviedol,
že spolu boli na dovolenke, čo je v rozpore s potvrdením zamestnávateľa, že nečerpala dovolenku a
zároveň, že v danom období vykonávala prácu z domova.

5. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 bola
žalobcom doručená dňa 13.6.2016, a to vrátením zásielok žalovanému. Žalobcovia sa neplatnosti
výpovede z nájmu bytu mohli úspešne domáhať v lehote do troch mesiacov odo dňa doručenia
výpovede. Prekluzívna lehota začala plynúť dňa 13.6.2016 a uplynula dňa 13.9.2016. Nakoľko sa
neplatnosti výpovede z nájmu bytu žalobcovia domáhajú až podaním doručeným súdu dňa 16.1.2017,

súd žalobu z dôvodu preklúzie zamietol.

6. Napokon súd poukázal aj na tú skutočnosť, že ak by aj žalobcovia uniesli dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že sa v mieste bydliska nezdržiavali v čase druhého doručenia, v tom prípade by im lehota
na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu ani nezačala plynúť a ich žaloba na určenie

neplatnostivýpovedeznájmubytubybolanedôvodná,vktoromprípadebysúdrovnakožalobuzamietol.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a
2 CSP tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1. a 2. prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie. Poukázali na to, že predmetom žaloby je skutočnosť, že výpoveď zo dňa

30.11.2015znájmubytuč.XXspríslušenstvomvK.vbytovomdomenaI.uliciXXX/X,ktorúdalžalovaný
žalobcom je neplatná. Žalobcovia majú za to, že z predložených listinných dôkazov a z vykonaného
dokazovania je nepochybne preukázané, že žalobcom 1. a 2. výpoveď žalovaného ako prenajímateľa
nebola doručená. O výpovedi sa žalobcovia 1. a 2. dozvedeli dňa 9.12.2015 od T. O., bytom K., U. XXX/
XX, ktorý je otcom žalobcu 1. a svokrom žalobkyne 2. Žalobcovia dôvodili, že v danom prípade vznikol

spoločný nájom bytu manželmi, čo znamená, že výpoveď musí byť daná obom manželom a obidvom
musí byť tiež doručená. Výpovedi žalovaného ako prenajímateľa, ktorá síce je na liste zo dňa 30.11.2015
adresovaná žalobcom 1. a 2. ako manželom, ale nikdy im nebola doručená, nemožno priznať právnu
relevanciu. V takom prípade nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu.
V danom prípade však súd prvej inštancie preveroval opakovanú výpoveď žalovaného z nájmu bytu

č. XX v K. na I. XXX/X, jej podanie na pošte 20.5.2016, jej uloženie na pošte 23.5.2016 a vrátenie
žalovanému 13.6.2016. Predmetom žaloby zo dňa 8.3.2016 však uvedená výpoveď nebola, súd tak
rozhodoval nad rámec žalobného petitu. Svoje rozhodnutie prekvapujúco odôvodnil tak, že výpoveď
štatutárneho zástupcu žalovaného vyhodnotil ako vierohodnú a nadradil ju nad výpoveď žalobcu 1.,svedka T. O., ako aj nad listinu zamestnávateľa žalobkyne 2. zo dňa 3.3.2017. Svedok T. O. bol dôkazne
diskriminovaný z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu. Táto nadradenosť výpovede žalovaného je
nesprávnym skutkovým zistením, čo má za následok nesprávne právne posúdenie veci.

9. Žalobcovia poukazovali na to, že žalobcom 1. tvrdená dovolenka na Donovaloch v rozpätí asi 4
týždňov a zamestnávateľom žalovanej 2. predložená listina zo dňa 3.3.2017 o možnosti pracovať formou
práce v domácnosti, t. j. pre výkon práce nie je vyžadovaná osobná prítomnosť v mieste výkonu práce,
resp. nie je vyžadované čerpanie dovolenky, tieto súd odignoroval a odôvodnil, že je nelogické konanie

rodičov, ktorí ponechali starostlivosť o školáka na konci školského roka na starého otca a sami boli
na dovolenke, pričom druhé dieťa chodilo do škôlky. Predčasné a nespôsobilé je tvrdenie súdu, že
žalobkyňa 2. nečerpala dovolenku, keď listina zo dňa 3.3.2017 potvrdzuje možnosť práce z domova a
vylučuje automaticky osobnú prítomnosť žalobkyne 2. v zamestnaní. Žalobca 1. jednoznačne potvrdil,
že k žiadnym nelogickým krokom z jeho strany a zo strany žalobkyne 2. nedochádzalo, ako to vysvetľuje
súd, pretože počas dní pracovného voľna sa v obci K. zdržiavali. Pri plynulej dopravnej premávke

cesta autom V. - K. predstavuje asi 2 hodiny. Nie je zrejmé, z akého princípu súd nadraďuje tvrdenie
zamestnávateľa žalobkyne 2. o nečerpaní dovolenky nad listinu zo dňa 3.3.2017 o možnosti práce
v domácnosti, keď z ich výkladového obsahu vyplýva, že sa navzájom nevylučujú. Ak má žalobkyňa
2. umožnenú prácu v domácnosti, záleží, či si túto možnosť zvolí (bez čerpania dovolenky) alebo dá
prednosť osobnej prítomnosti v zamestnaní. Preto je nepochopiteľné tvrdenie súdu, že z uvedeného

nevyplýva, že žalobkyňa vykonávala prácu vedúcej kvality logistiky v tomto období z domova, a teda
nechodila do zamestnania a zdržiavala sa mimo miesta svojho bydliska.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcov podal písomné vyjadrenie v
ktoromuviedol,žežalobcoviasavkonanídomáhajúurčenianeplatnostivýpovedeznájmubytu,pričomv

konaní nijako nespochybňujú a nenapádajú dôvod výpovede, jeho reálnu existenciu, resp. oprávnenosť.
Ztohovyplýva,žehmotnoprávnedôvodyvýpovedesúnesporné.Žalobcoviastálenapádajúlenformálny
postup doručovania výpovede a ten označujú za nesprávny, resp. nezákonný a tým spochybňujú aj
samotnúvýpoveďznájmubytuakocelok.Spornájestálelenformálnoprávna,niehmotnoprávnastránka
veci. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že výpoveď bola zákonným spôsobom vypovedaná pri druhom

doručovaní, pretože to už bolo robené nesporne každému z manželov zvlášť, (osobitná zásielka) a i
keď nedošlo k prevzatiu zásielky s výpoveďou z ich strany, uplatnil pri ustaľovaní situácie znenie § 46
OSP, ktorý sa podľa poznámky pod čiarou k § 710 OZ má na výklad doručovania výpovede z nájmu bytu
podľa § 710 ods. 3 OZ aplikovať. Súd teda už potom len dokazoval, či sa žalobcovia v čase doručovania
na mieste doručovania zdržovali a nebolo nijako preukázané, že nie. Svedectvo svedka a vyfabrikované

potvrdenieotzv.„homeoffice,“ boliúčelovýmidôkazmi,ktorésúdsprávnevyhodnotilakonedôveryhodné
a odmietol ich. Súd v žiadnom prípade nešiel nad rámec žalobného petitu, pretože doručovanie (či už
prvéalebodruhé)zpredmetusporu,ktorýbolurčenýpetitomnevybočuje,právenaopaksnímveľmiúzko
súvisí, obzvlášť vzhľadom na časovú následnosť v ktorej sa prvé a druhé doručovanie vykonávalo. Súd
tedakonzistentnealogickyzdôvodnilsvojerozhodnutiežalobuzamietnuť,žalovanýsrozsudkomsúhlasí

a navrhuje ho potvrdiť. Na ďalšie dokazovanie už nie je dôvod, pretože na všetko bolo vyčerpávajúco
odpovedané a súd nezanedbal vykonanie žiadneho dôkazu.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľžalobužalobcovourčenieneplatnostivýpovedeznájmubytuzamietol,keďmalzapreukázané,že

výpoveď žalovaného z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 bola žalobcom 1. a 2. doručená pri jej opakovanom
doručovaní dňa 13.6.2016, a to postupom podľa § 46 OSP.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného určenia neplatnosti výpovede

z nájmu bytu, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v
relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

14. Žalobcovia sa v spore domáhali určenia neplatnosti výpovede žalovaného z nájmu bytu zo dňa
30.11.2015 dôvodiac, že predmetná výpoveď im dosiaľ nebola riadne doručená. Nebolo pritom sporným,
že uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2005 medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcami 1. a

2. ako nájomcami vznikol spoločný nájom bytu manželmi v zmysle ust. § 703 a nasl. OZ.

15. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

16. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

17. Podľa § 46 ods. 2 OSP, ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí
sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom
istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť
vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom
nedozvedel.

18. Jedným zo spôsobom zániku nájmu bytu, je zánik nájmu bytu výpoveďou prenajímateľa pre niektorý

z výpovedných dôvodov podľa § 711 OZ. Výpoveď z nájmu ako jednostranný právny úkon musí spĺňať
všeobecné náležitosti právnych úkonov, musí byť zrejmé kto a komu výpoveď dáva, akého bytu sa
týka a aký nájomný vzťah sa vypovedá, musí byť datovaná a podpísaná. Takáto výpoveď musí okrem
všeobecných náležitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl. OZ), uvedenia lehoty, kedy sa má nájom skončiť
(§ 710 ods. 3 OZ) obsahovať aj uvedený dôvod výpovede (§ 711 ods. 1 OZ), ktorý musí byť skutkovo

vymedzenýtak,abyhonebolomožnézameniťsinýmvýpovednýmdôvodom.Vkonanínebolospornéaz
obsahu právneho úkonu výpovede z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 jednoznačne vyplýva, že predmetný
právny úkon spĺňa všetky vyššie uvedené náležitosti.

19. Výpoveď z nájmu bytu je teda jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť doručený

druhej zmluvnej strane - nájomcovi, pričom vo všeobecnosti stačí, ak sa dostane do sféry vplyvu
druhej zmluvnej strany, ktorej je adresovaná (§ 45 ods. 1 OZ). Výpoveď zo spoločného nájmu bytu
manželmi, musí byť (v zmysle záverov už v tomto smere stabilnej slovenskej judikatúry) adresovaná a
doručená obom manželom, a to vzhľadom na skutočnosť, že právo spoločného nájmu bytu manželmi
je spoločným nájmom osobitného druhu, ktorý sa vyznačuje nedielnosťou. V prípade, ak je písomnosť

určená dvom nájomcom, ktorí sú manželia, nemožno ju doručiť jednému z nich spoločnou poštovou
zásielkou na spoločnú doručenku. Doručenie je v takomto prípade účinné len u manžela, ktorý poštovú
zásielku prevzal (R V/1968). Znamená to, že ak by výpoveď z nájmu bytu, v prípade spoločného
nájmu bytu manželmi, bola daná len jednému z manželov, potom by vo vzťahu k druhému manželovichýbala existencia hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa, ako prejavu vôle adresovanému aj tomuto
spoločnému nájomcovi bytu, smerujúcemu k ukončeniu jeho nájomného vzťahu. Preto výpovedi
prenajímateľa, ktorá smeruje len voči jednému z manželov, nie je možné priznať právnu relevanciu, a

teda v tom prípade by nebolo možné uvažovať ani o neplatnosti právneho úkonu.

20. Súd prvej inštancie dospel v danom prípade k správnemu záveru, že predmetná výpoveď, pri
jej prvom doručovaní v decembri 2015, nebola riadne doručená ani jednému zo žalobcov. Hoci na
predmetnej listine - výpovedi z nájmu bytu, boli menovite ako adresáti uvedení obaja manželia -

žalobcovia 1. a 2., z predloženej doručenky je zrejmé, že výpoveď nebola posielaná zvlášť každému z
manželov, ale v spoločnej obálke s uvedením mien oboch manželov ako adresátov na obálke, pričom v
priebehu konania vyšlo najavo, že zásielku prevzal otec žalobcu T. O.. Tento síce o obsahu zásielky mal
informovať žalobcu 1., podstatné však pre posúdenie účinnosti doručenia výpovede z nájmu bytu pri
tomto pokuse o jej doručenie je to, že výpoveď z nájmu nebola zasielaná zvlášť každému z manželov.

21.VzmysleužkonštantnejjudikatúryNajvyššiehosúduSR(rozhodnutiaNSSRsp.zn.2Cdo173/2012,
sp. zn. 2 Cdo 137/2003, sp. zn. 2 Cdo 17/2005, sp. zn. 5 Cdo 211/2008, sp. zn. 3 M Cdo 4/2011, sp.
zn. 3 Cdo 44/2011) bolo ustálené, že: „Ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom
(spoločným nájomcom bytu) osobitne, nemožno výpovedi prenajímateľa priznať právnu relevanciu a
nemožnouvažovaťanioplatnosti,čineplatnostivýpovedeznájmubytu.Tožejedenzmanželovdruhého

manžela s obsahom výpovede oboznámil na veci nič nemení.“

22. V danom prípade však žalovaný predmetnú výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 v priebehu už
sporového konania opakovane doručoval žalobcom 1. a 2. V tomto smere neobstojí obrana žalobcov v
podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, pokiaľ preveroval opakovanú výpoveď

žalovaného z nájmu bytu podanú na pošte dňa 20.5.2016, uloženú na pošte dňa 23.5.2016 a vrátenú
žalovanému dňa 13.6.2016, pretože podľa žalobcov táto výpoveď nebola predmetom žaloby a súd
tak mal rozhodnúť nad rámec žalobného petitu. Tento záver žalobcov je nesprávny, pretože podanou
žalobou sa domáhajú určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. XX na I. ul. č. XXX/X v K. zo dňa
30.11.2015. Žalovaný žalobcom v priebehu mesiacov máj a jún 2016 nedoručoval novú výpoveď z

nájmu bytu, ale opakovane im doručoval výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015, ktorá jednoznačne
je predmetom tohto sporového konania a súd postupoval správne, keď skúmal, či táto opakovane
doručovaná rovnaká výpoveď z nájmu bytu bola/nebola žalobcom doručená v súlade so zákonom.

23. Na doručovanie výpovede z nájmu bytu sa v zmysle ust. § 710 ods. 3 OZ primerane použijú

ustanovenia osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu priamo v zákonnom texte v znení účinnom do
30.6.2016, bolo ust. § 46 OSP (s účinnosťou od 1.7.2016 je to ust. § 106 a § 112 CSP). Ustanovenie §
46 ods. 2 OSP platné a účinné v čase doručovania výpovede žalovaným ustanovuje, že v prípade, ak
nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa písomnosť inej dospelej osobe
bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak

je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Najmä však toto ustanovenie upravuje fikciu doručenia pre
prípad, ak nemožno písomnosť doručiť ani takto, v takom prípade sa písomnosť uloží na pošte alebo
na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa
potom považuje za doručenú dňom, keď bola súdu - tu odosielateľovi (prenajímateľovi) vrátená, aj keď
sa adresát o tom nedozvedel. Vznik fikcie však predpokladá, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa v

mieste doručenia zdržuje.

24. Pri doručovaní písomností poštou, sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú
pošta vracia späť odosielateľovi. Poštou vystavená doručenka, zachytávajúca postup pri doručovaní,
vrátane údajov vyžadovaných ust. § 46 OSP, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je

preukázaný opak. Pokiaľ ide o skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval, ktorá priamo z
takejto doručenky nevyplýva, je potrebné vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia.

25. Z predložených zásielok obsahujúcich opakovane doručovanú výpoveď z nájmu bytu zo dňa
30.11.2015 adresovaných osobitne žalobcovi 1. a osobitne žalobkyni 2. je zrejmé, že boli podané na

pošte dňa 20.5.2016, uložené na pošte dňa 23.5.2016 a vzhľadom na ich neprevzatie si adresátmi v
úložnej lehote boli vrátené odosielateľovi dňa 13.6.2016. Predmetom sporu sa v danom prípade stala
otázka, či sa v čase opakovaného doručovania výpovede zo dňa 30.11.2015, t. j. v období od 20.5.2016
do 13.6.2016 žalobcovia 1. a 2. v mieste jej doručovania zdržovali. Žalobcovia sa pritom bránili tým, že vrozpätí 4 týždňov, v presne neručenom období mesiacov máj a jún 2016 sa nezdržovali na adrese svojho
trvalého bydliska, na ktorú im boli výpovede doručované, ale boli na Donovaloch. Uvedenú skutočnosť
mali okrem výpovedí žalobcov potvrdzovať svedecká výpoveď svedka T. O., otca žalobcu 1. a potvrdenie

od zamestnávateľa žalobkyne 2. o tom, že hoci v predmetnom období nečerpala dovolenku, mohla
pracovať formou práce v domácom prostredí. Prvoinštančný súd tvrdenia žalobcov o ich nezdržiavaní
sa na adrese doručovania v rozhodnom období vyhodnotil ako nepreukázané, a to vzhľadom na zistené
rozporyvichtvrdeniach,keďžalobca1.uviedol,ženaDonovalochbolsmanželkounadovolenke,pritom
svedok T. O. uviedol, že mali pracovať na vlastnom byte na V. a napokon zamestnávateľ žalobkyne

2. uviedol, že táto mohla pracovať formou tzv. „homeoffice“ čo podľa súdu vylučuje, aby sa zdržiavala
na dovolenke na Donovaloch, keď mala v tom čase vykonávať prácu z domova. Ďalej súd považoval
za nepresvedčivé tvrdenia svedka, že sa tento staral po celú uvedenú dobu 4 týždňov o 6 a 9-ročné
deti žalobcov, ktoré v tom čase chodili do školy a škôlky, pričom bol koniec školského roka, teda bolo
nelogické, aby rodičia deti zanechali doma na konci školského roka. Žalovaný zastúpený starostom
vypovedal, že v danom rozhodnom období stretával žalobkyňu 2. v škole i škôlke. Odvolací súd sa

stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že skutočnosť, že sa žalobcovia 1. a 2. v rozhodnom
období od 20.5.2016 do 13.6.2016 na adrese svojho bydliska, na ktorú im bola žalovaným doručovaná
výpoveď zo dňa 30.11.2015 nezdržiavali, jednoznačne preukázané nebolo.

26. Pokiaľ žalobcovia namietajú spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie a priznanie

dôkaznej sily jednotlivým dôkazným prostriedkom, odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v
zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo.
Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je

viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. V prípade, že súd odmietne
vykonať určitý navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 OSP, teraz § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd v
predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť riadne splnil,
dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, nevykonanie ďalších navrhnutých

dôkazov odôvodnil v ods. 12 odôvodnenia, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na
ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Správny bol tiež záver súdu
prvej inštancie, že vykonávanie ďalších dôkazov v danej veci, a to výsluch učiteliek v materskej škôlke
k otázke, kto v máji 2016 vodil deti žalobcov do škôlky, nie pre rozhodnutie súdu vzhľadom na vykonané
dokazovanie potrebné, bolo by nehospodárne a nadbytočné.

27. Navyše považuje odvolací súd v tejto otázke za potrebné doplniť, že v danom prípade je podstatná
aj tá skutočnosť, že sami žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že počas tvrdeného 4-týždňového
pobytu na Donovaloch, sa počas dní pracovného pokoja v Obci K. zdržiavali, keď zdôraznili, že cesta
autom V. - K. im trvá asi 2 hodiny. Rovnako svedok T. O. vypovedal, že žalobcovia sa v máji a júni 2016

vracali z Donovál do miesta bydliska K., U. XX raz za dva týždne. Aj v konaní sa žalobcovia bránili tým,
že hoci sa zdržiavali na Donovaloch, na víkend chodievali domov (pojednávanie dňa 29.3.2017).

28. Pojem „zdržovať sa v mieste doručenia“ nie je v zákone (ust. § 46 ods. 2 OSP) bližšie špecifikovaný.
Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručovania

mu zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, teda ak má možnosť oboznámiť
sa s oznámeniami doručovateľa (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sž 35/02). Adresát sa „zdržiava v mieste
doručenia písomnosti“ aj vtedy, keď v čase doručenia zásielky nie je fyzicky prítomný v mieste doručenia
písomnosti. Stav zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia však nenarušuje taká jeho neprítomnosť v
miestedoručenia,ktorávyplývazadresátomzvolenejorganizáciebežnéhopracovnéhodňaanezakladá

dôvod brániaci mu prevziať alebo vyzdvihnúť doručovanú zásielku (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo
212/2004). Inak povedané, nevyžaduje sa, aby adresát bol v mieste doručenia sústavne, stačí, že
adresát má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa urobeným podľa ustanovení OSP, že je
mudoručovanázásielka,ktorábolauloženánapoštekdesijuadresátmôževurčenejlehotevyzdvihnúť.

29. Postačí teda, ak sa adresát v mieste doručovania zdržiaval v čase po doručení mu oznámenia
o tom, že mu zásielka bola uložená na pošte, kde si ju môže vyzdvihnúť, pretože sa tým adresát
dozvie o doručovanej písomnosti a môže si ju vyzdvihnúť na pošte. Skutočnosť, že si potom dobrovoľne
zorganizuje svoje pracovné dni tak, že možnosť prevziať si doručovanú zásielku z vlastnej vôle nevyužije(tu vracaním sa na Donovaly počas pracovného týždňa za účelom dovolenky), nie je takou jeho
neprítomnosťou v mieste doručovania, ktorá by spĺňala podmienku nezdržiavania sa v mieste doručenia.
Iba v prípade, ak si adresát z objektívnych dôvodov (napr. pobyt v nemocnici, sústavne trvajúca

dovolenka v zahraničí) nemôže zásielku v úložnej lehote prevziať, k účinnému doručeniu nedôjde.

30. Z uvedeného teda vyplýva, že zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba teda rozumieť aj
prípad, ak sa adresát má možnosť oboznámiť sa s oznámením doručovateľa urobeným podľa § 46 OSP.
Pretože podľa vyjadrení samotných žalobcov, títo sa v rozhodnom období vracali na víkendy domov

na adresu bydliska, kam im boli výpovede z nájmu bytu doručované, mali tým jednoznačne možnosť
oboznámiť sa s oznámeniami pošty o tom, že zásielky sú im doručované a že boli uložené na pošte,
kde si ich v stanovenej lehote môžu vyzdvihnúť. Ak potom žalobcovia možnosť vyzdvihnúť si zásielky
na pošte v úložnej lehote na základe vlastného rozhodnutia nevyužili, pretože nepreukázali, že by sa
na Donovaloch v pracovné dni nevyhnutne museli zdržiavať, nejde o takú ich neprítomnosť v mieste
doručenia, ktorá by zakladala dôvod brániaci im vyzdvihnúť si doručované zásielky, a preto sa má za

to, že v období doručovania im zásielok s výpoveďou sa pre účely ust. § 46 ods. 2 OSP v mieste
doručenia zdržiavali. Ak totiž mali žalobcovia 1. a 2. objektívnu možnosť (vzhľadom na svoju prítomnosť
v mieste doručenia počas víkendov a dobrovoľné opustenie miesta doručovania počas pracovného
týždňa) na základe oznámenia pošty vyzdvihnúť si uloženú zásielku obsahujúcu výpoveď z nájmu bytu
a oboznámiť sa s jej obsahom skôr, než sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila späť, nastali hmotnoprávne

účinky výpovede v okamihu, keď bola predmetná zásielka odosielateľovi vrátená, i keď sa adresáti o
tom nedozvedeli. Preto na doručenie zásielok obsahujúcich výpoveď zo dňa 30.11.2015 bolo možno
aplikovať fikciu doručenia v zmysle cit. ust. § 46 ods. 2 OSP a predmetné zásielky sa považujú žalobcom
za doručené dňom ich vrátenia odosielateľovi, t. j. dňom 13.6.2016. Aj vzhľadom na uvedené je záver
prvoinštančného súdu o opakovanom doručení výpovede z nájmu žalobcom 1. a 2. ku dňu 13.6.2016

správny.Potomakkzmenežalobyzpôvodneuplatňovanéhourčenia,ženájomnýpomertrvá,naurčenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, pristúpili žalobcovia až podaním zo dňa 16.1.2017, urobili tak po
márnom uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty pre podanie takejto žaloby.

31. Neplatnosť výpovede prenajímateľa môže nájomca napadnúť postupom podľa § 711 ods. 6 OZ

na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede (počíta sa podľa § 122 OZ). Ide tu o
hmotnoprávnu lehotu ktorá je zachovaná iba v prípade, ak je v jej posledný deň žaloba súdu aj doručená.
Lehota určená podľa mesiacov plynie od doručenia výpovede z nájmu bytu nájomcom. Za doručenú sa
však považuje i v prípadoch podľa § 46 OSP. Pokiaľ nájomca počas trojmesačnej výpovednej lehoty jej
neplatnosť na súde nenapadne, nastanú jej účinky posledným dňom výpovednej lehoty.

32. Odvolací súd tiež považuje za potrebné v predmetnej veci uviesť, že výpoveď z nájmu bytu je
hmotnoprávnym úkonom, ktorý robí prenajímateľ a ktorý je adresovaný nájomcovi. Účinnosť adresných
jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime OZ predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je
doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície (§ 45 ods. 1 OZ). Slovné spojenie

„dostanedosférydispozície“nemožnostotožňovaťspojmomdoručenievzmysleprocesnýchpredpisov.
Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť adresáta oboznámiť sa s jemu adresovaným právnym
úkonom. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom úkonu, postačuje,
že mal objektívnu možnosť tak urobiť (rovnako rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 1469/2004).

33. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1. a 2. k svojej žalobe zo dňa 7.3.2016
sami predmetnú výpoveď z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 adresovanú im obom, ako prílohu k žalobe
pripojili, teda je nesporné, že v čase podania žaloby obaja žalobcovia touto výpoveďou disponovali, čiže
predmetná výpoveď sa v tom čase nachádzala vo sfére ich vplyvu. Aj z uvedeného vyplýva, že účinky
predmetnej výpovede z nájmu bytu zo dňa 30.11.2015 vo vzťahu k žalobcom jednoznačne nastali.

34. V neposlednom rade prvoinštančný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na
skutočnosť, že v danom prípade, ak by aj žalobcovia preukázali, že sa v čase druhého doručovania
im výpovede v mieste bydliska nezdržiavali, súd by musel aj v tom prípade ich žalobu zamietnuť,
pretože by im v tom prípade pre nedoručenie výpovede ani nezačala plynúť lehota na podanie žaloby

o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Skutočnosť, že jednostranný právny úkon výpovede z nájmu bytu
neexistuje, lebo nebol nájomcom doručený, totiž vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia § 711 ods. 6
OZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 17/2005, R 60/2005).35. Rovnako Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 64/2012 uzavrel, že: „Aplikácia ustanovenia
§ 711 ods. 6 veta prvá OZ, podľa ktorého neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde
do troch mesiacov od doručenia výpovede predpokladá, že prenajímateľ tento svoj jednostranný,

adresný, hmotnoprávny úkon nájomcovi/nájomcom doručil. V opačnom prípade, ak ... právny úkon nebol
nájomcom vôbec doručený, aplikácia ustanovenia § 711 ods. 6 OZ do úvahy neprichádza. Nájomca
nemôže logicky s úspechom uplatniť neplatnosť výpovede na súde, ak mu výpoveď nebola vôbec
doručená (účinky výpovede nastávajú až dňom jej doručenia a deň doručenia výpovede je skutočnosťou
rozhodujúcou pre začiatok plynutia zákonom stanovených lehôt, výpovednej i prekluzívnej). V takom

prípade nie je možné riešiť otázku neplatnosti výpovede v zmysle § 711 ods. 6 OZ.“

36. V prípade, ak výpoveď z nájmu bytu nebola účinne doručená, možno sa domáhať iba určenia,
že nájomný vzťah trvá, ak je na tom naliehavý právny záujem (napr. aj v prípade ak výpoveď nebola
doručená obom manželom spoločným nájomcom bytu). Žalobcovia sa teda v danom prípade nesprávne
domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu dôvodiac len tým, že im predmetná výpoveď nebola

doručená, pretože v prípadoch, ak výpoveď z nájmu bytu nájomcom účinne doručená nebola, nie je
možné sa ani domáhať neplatnosti výpovede z nájmu bytu postupom podľa § 711 ods. 6 OZ. Uvedené
navyše konštatuje sám právny zástupca žalobcov v ods. 7 na strane 2 podaného odvolania, keď uviedol,
že ak výpoveď nebola žalobcom doručená, nemožno ani uvažovať o platnosti, či neplatnosti výpovede
z nájmu bytu. Pretože obrana žalobcov spočívala jedine a len v skutkovom tvrdení, že výpoveď z nájmu

bytu im nebola riadne doručená (nenapádali teda existenciu samotného výpovedného dôvodu, či iný
dôvod neplatnosti tejto výpovede) žalovali pôvodne správne o určenie, že nájomný vzťah trvá. Neskôr
však sami v rámci svojej dispozície žalobou túto zmenili na určenie, že výpoveď je neplatná, pričom
preukazovali len to, že im nebola doručená, čo však žalobu podľa § 711 ods. 6 OZ vylučuje, preto aj z
uvedeného dôvodu, ak by nedoručenie výpovede riadne preukázali, musela by byť ich žaloba rovnako

zamietnutá.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo
strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom. O výške náhrady trov
odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).