Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/511/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513212279
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513212279.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: W.. I. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, proti žalovanému: PB KREDIT, s.r.o., IČO: 36803642, so sídlom Šancová 104, Bratislava, o
vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave
č .k. 6C/148/2013 - 267 zo dňa 01.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 6C/148/2013 - 267 zo dňa
01.06.2015 p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu vo veci a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa
11.04.2013 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať jej hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú
v byte č.XX, na 4. poschodí v J. na J. ulici č.X (ďalej len „Byt“), a ktoré jej žalovaný odmieta vydať.
Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa spolu s manželom boli bezpodieloví spoluvlastníci bytu, ktorý

bol v exekučnom konaní predaný na dražbe. Vlastníkom bytu sa stal I. J. a previedol ho na spoločnosť
METALCONSTRUCT, s.r.o., ktorá ho následne previedla na spoločnosť PB KREDIT, s.r.o., (žalovaný)
a jej štatutárnym zástupcom je I. J.. Tieto prevody boli uskutočnené v priebehu súdneho konania.
Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že Byt žalovaný prenajíma tretím osobám a nachádzajú sa
v ňom veci, ktorých vydania sa domáha, ale žalovaný jej ich odmieta vydať. Tieto sú užívané tretími
osobami a sú poškodzované. Je pravdou, že napriek tomu, že Byt bol predaný v dražbe, ona v Byte
spolu s rodinou naďalej bývala. V roku 2013, keď sa vrátila z dovolenky, už bol Byt obsadený a bol

vymenený zámok. Žalovaný podal voči nej a jej manželovi žalobu o vypratanie bytu a od roku 2010
prebieha v tomto konaní exekúcia na Okresnom súde Bratislava V. Voči jej manželovi bola exekúcia zo
zákona zastavená, nakoľko bol voči nemu vyhlásený konkurz. Žalobkyňa dvakrát požiadala o zastavenie
exekúcie, napriek tomu sa vo veci nekoná. Veci z bytu nevypratala preto, že je presvedčená o tom, že
exekučný titul, na základe ktorého bol byt vydražený, je protizákonný a bol vydaný orgánom verejnej
moci, ktorý na to nemá právomoc. Vtedy prebiehalo konanie na Okresnom súde Bratislava V na návrh
žalobkyne a jej manžela o určenie vlastníctva k predmetnému bytu, a to v konaní sp. zn. 49C 76/2014.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. On Byt vydražil v roku 2005 ako fyzická osoba a 8 rokov sa
márne snažil o vypratanie žalobkyne a jej manžela. V Byte bývali a neplatili okrem elektriky nič. Žalovaný
ako majiteľ bytu sa do neho nemohol dostať a realizovať svoje vlastnícke právo. Musel platiť za službya za všetky poplatky spojené s užívaním bytu. Následne sa musel súdiť so žalobkyňou a jej manželom
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Momentálne disponuje exekučnými titulmi na zaplatenie okolo
5.000,- Eur. Žalobkyňa dostatočným spôsobom ani nepreukázala vlastníctvo vecí, ktorých vydania sa

domáha. V súčasnosti prebieha exekúcia na vypratanie bytu a exekútor nemohol vo veci konať, pretože
žalobkyňa neustále dávala žiadosti na odklad exekúcie. Veci jej dobrovoľne nevydal z dôvodu, že
žalobkyňa nepreukázala kto je ich vlastníkom. Aj keby vlastníctvo preukázala, aj tak by mal exekútor
zabaviť a použiť na výkon exekúcie.

4. Súd prvej inštancie vykonal ohliadku Bytu, na ktorej sa zúčastnili strany sporu a ohliadkou zistil, že
veci, ktoré žalobkyňa špecifikovala, sa v byte nachádzajú. Vlastníctvo hnuteľných vecí, ktorých vydania
sa domáhala preukázala kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi ňou a JUDr. K. G. - správcom konkurznej
podstaty úpadcu S. T. (manžela žalobkyne) zo dňa 27.10.2014. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
Vsp.zn.14C/221/2004,bolozrušenébezpodielovéspoluvlastníctvožalobkyneajejmanžela,arozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2004. Z čestného prehlásenia C.. K. T. zo dňa 29.11.2013 vyplýva,

že žalobkyni darovala časť hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha. Byt vydražil právny
predchodca žalovaného a príklepom na dražbe sa stal vlastníkom Bytu. Žalobkyňa so svojou rodinou
zostala bývať v byte a tento odmietala vypratať. V roku 2013 podľa vyjadrenia žalovaného začala
žalobkyňa byt prenajímať a to napriek tomu, že nebola jeho vlastníčkou. Zžívanie Bytu a za služby
však neplatila, a bezdôvodne sa obohacovala. Momentálne dlhuje žalovanému, resp. jeho právnemu

predchodcovi sumu okolo 5.000,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Vzťahy strán sporu sú riešené
aj orgánmi činnými v trestnom konaní z dôvodu trestného oznámenia. Súd prvej inštancie zistil, že na
súde prvej inštancie prebieha exekučné konanie sp. zn. 36 Er 6647/2010 o vypratanie bytu, kde sa v
tej dobe konalo o zámene účastníkov na strane oprávneného. Konanie doposiaľ nebolo skončené pre
rôzne prekážky procesného charakteru a z dôvodu rozhodovania o návrhoch žalobkyne na zastavenie

exekúcie. Žalobkyňa dôvodila tiež tým, že podala žalobu na určenie vlastníctva k Bytu, nakoľko sa stále
cíti byť jeho vlastníčkou. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/76/2014,
avšak vtedy nebolo konanie právoplatne skončené, a preto bolo potrebné rešpektovať vtedajší právny
stav, z ktorého vyplývalo, že vlastníkom bytu je žalovaný.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyni bola prvoinštančným súdom (v konaní sp. zn.
9C/533/2005) právoplatne uložená povinnosť vypratať Byt, čo doposiaľ neurobila, a to aj napriek tomu,
že žalovaný (alebo jeho právny predchodca) ju na vypratanie niekoľkokrát vyzývali. Svedčia o tom aj
doklady a výzvy založené v súdnom spise, a tiež sa viedlo exekučné konanie o vypratanie bytu. Existuje
teda právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, že žalobkyňa je povinná Byt vypratať. Žalobkyňa v

exekučnom konaní robila obštrukcie, keď nedôvodne podávala návrhy na odklad exekúcie a zastavenie
exekúcie. Za daného stavu súd prvej inštancie nemohol žalobkyni (ako vlastníčke hnuteľných vecí)
poskytnúť právnu ochranu, keďže sama sa správala v rozpore s dobrými mravmi. Keby žalobkyňa
rešpektovala súdne rozhodnutie na vypratanie bytu, či už dobrovoľne alebo v exekučnom konaní,
nevznikla by jej potreba sa domáhať vydania vecí súdnou cestou. Podľa názoru súdu pokiaľ žalobkyňa

žiadala súdnu ochranu, tak by mala v tej istej veci preukázať dostatočné právne vedomie a rešpektovať
iné súdne rozhodnutia, v ktorých je povinnou osobou. Súdu prvej inštancie sa javilo nelogické správanie
sa žalobkyne, keď v jednom konaní, kde je povinnou osobou odmieta byt vypratať, a v druhom konaní sa
domáha vydania hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v tom istom byte. Preto žalobu zamietol. O náhrade
trov konania žalovaného, aj v späťvzatej časti návrhu, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1

OSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu trov konania v plnej výške.
Keďže však žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd prvej inštancie mu náhradu
trov konania nepriznal.

6. Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, podaním doručeným súdu dňa

24.07.2015, ktoré bolo následne doplnené dňa 27.07.2015. Namietla, že W.. J. bez jej súhlasu a proti
jej vôli prenajal predmetný byt dvom nájomníčkam - C. G. a S. Y. od 1.2.2013. Z predloženej nájomnej
zmluvy sa dozvedela, že od 1.6.2013 byt prenajíma spoločnosť PB Kredit s.r.o., ktorá vtom čase nebola
vlastníkom nehnuteľnosti. Nájomníčky potvrdili, že byt im W.. J. prenajal zariadený, od februára do mája
2013 bývali v byte bezodplatne, a od júna 2013 do apríla 2015 platili žalovanému mesačne nájomné

600,- EUR. Tiež potvrdili, že W.. J. im dovolil používať zariadenie bytu. Jediným dôvodom, ktorým
súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby, je skutočnosť, že sa žalobkyňa z bytu nevysťahovala
dobrovoľne na základe rozsudku sp. zn. 9C/533/2005, ani v exekučnom konaní. S vyjadrením súdu prvej
inštancie žalobkyňa nesúhlasí. V exekúcii využila svoje právo podania námietok a návrhu na odkladexekúcie. Návrh na odklad exekúcie žalobkyňa zdôvodnila prebiehajúcim súdnym konaním pod sp. zn.
15C/75/2012. V tomto konaní žalobkyňa spochybnila platnosť exekučnej dražby, ktorá bola vykonaná
na základe exekučného titulu vydaného orgánom verejnej moci, ktorý na to nemal právomoc. Vzhľadom

na procesné pochybenie žalobu vzala späť a podala novú žalobu, ktorá je vedená na OS BA V pod
sp. zn. 49C/76/2014. Žalobkyňa je názoru, že už v čase prvého pojednávania dňa 6.10.2013 nebol
pôvodne žalovaný Ing. J. aktívne legitimovaný v exekučnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti pod.
č. EX/2141/2010, pretože uvedený Byt dňa 16.8.2013 predal spoločnosti Metalconstruct, s.r.o., ktorá
sa po zápise do katastra nehnuteľnosti dňa 30.9.2013 na návrh žalobkyne stala účastníkom konania.

Ing. J. si však nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu pre oprávneného a nezaslal súdnemu exekútorovi
oznámenieopostúpenípohľadávky,pričomjehopovinnosťoubolotakútozmenuoznámiťexekútorovido
14 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy. W.. J. potvrdil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bol predmetný byt
zariadený. Spoločnosť Metalconstruct, s.r.o., predala Byt obratom súčasnému vlastníkovi PB KREDIT,
s.r.o., dňa 15.11.2013. Návrh na zmenu na strane oprávneného zaslal Ing. Blaško súdnemu exekútorovi
až 25.6.2014, a exekútor postúpil žiadosť na OS BA V dňa 8.8.2014. Dňa 14.7.2015 si žalobkyňa

prevzala uznesenie sp. zn.. 36Er/6647/2010, ktorým súd zamietol návrh na zmenu oprávneného z
dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že počas celého súdneho konania
sp. zn. 6C/148/2013, neboli Ing. J., Metalconstruct, s.r.o., ani PB Kredit, s.r.o., aktívne legitimovaní v
exekučnom konaní č. EX /141/2010, a preto exekútor nemohol v exekúcií pokračovať. Žalobkyňa
žiadala exekútora o vyjadrenie ako sa bude v exekúcii ďalej pokračovať. Exekútor JUDr. Šupa jej na

žiadnu výzvu neodpovedal, preto nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že postup žalobkyne
je „nelogický“, pretože sa domáha súdnou cestou o vydanie veci a v druhom konaní odmieta vypratanie
z bytu. Vypratanie nehnuteľnosti bolo vedené proti žalobkyni a jej manželovi, pričom majú rozdelené
BSM od roku 2005. Vypratanie nehnuteľnosti sa týka kompletne celého zariadenia bytu, a žalobkyňa
v žalobe žiadala vydať len časť zariadenia, ktoré chcela ochrániť pred jeho poškodením, resp. stratou.

Naopak žalovaný konal protizákonne, keď nerešpektoval právoplatné predbežné opatrenie o zákaze
prenajímať a akýmkoľvek spôsobom nakladať so zariadením bytu, ktoré je predmetom tejto žaloby. V
konaní bolo dokázané, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných vecí, a dôkazom čoho je aj vydanie
predbežného oparenia sp. zn. 6C/ 148/2014, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalovanému s vecami
manipulovať a poškodzovať ich. Súd prvej inštancie vydal predbežné opatrenie z dôvodu predložených

dôkazov, z ktorých vyplynulo, že Ing. J. v rozpore so zákonom vypratával Byt. Konateľ spoločnosti
PB Kredit, s.r.o., Ing. Blaško ku dňu vyhlásenia rozsudku 1.6.2015 odmietal žalobkyni veci vydať. V
čase vyhlásenia rozsudku až doteraz existuje naliehavý právny záujem na vydanie veci. Žalobkyňa sa
domnieva, že boli splnené všetky podmienky § 126 ods. l OZ na vydanie veci. Je toho názoru, že súd
prvej inštancie jej odňal možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces, nakoľko napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie trpí vážnymi nedostatkami odôvodnenia rozhodnutia čo do skutkového
a právneho posúdenia veci, ako aj jeho jednoznačnej zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Súd prvej
inštancie sa správne nevysporiadal s exekúciou na vypratanie bytu, vychádzal výlučne z rozsudku sp.
zn. 9C/533/2005 a z exekučného konania č. EX/2141/2010 (36Er/6647/2010), pričom exekúcia sa stala
neúčinnou nekonaním oprávneného a jeho predchodcov a nie konaním žalobkyne. Nevypratanie sa z

bytu v čase pred podaním žaloby o vydanie veci bolo hlavným dôvodom zamietnutia žaloby sp. zn.
6C/148/2013. Súd prvej inštancie zamietnutím žaloby konal v rozpore s § 205 OSP ods. 1 písm. d), e),
f). Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vydal rozhodnutie, ktorým
žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobkyne dňa 09.09.2015 žalovanému, ktorý sa k nemu
nevyjadril. Vec bola predložená na odvolacie konanie dňa 13.10.2015.

8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34
CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu súdneho spisu a odvolacích námietok
žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistilskutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, riadne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty procesných strán, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil. Možno preto konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je odôvodnené v súlade s §

220 ods. 2 CSP, a jeho skutkové aj právne závery sú správne.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 1,2, CSP) a v
kontexte odvolacích námietok žalobkyne považuje za potrebné vo veci zdôrazniť len nasledovné:
Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba) je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej

veci (či už ide o osobu fyzickú, alebo právnickú) domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j.
bez právneho dôvodu zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň
mu odmieta vec vydať. Pre vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha
od toho, kto túto vec neoprávnene zadržiava, aby mu ju vydal do jeho (vlastníkovej) moci. Jednou
zo základných podmienok úspešnosti vindikačnej žaloby je, že vec sa nenachádza vo faktickej moci
vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho

vlastníckeho práva podľa § 123 OZ). Z obsahu spisu vyplýva, že W.. I. J. sa stal vydražiteľom Bytu
na dražbe konanej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Farkašovou, dňa 23.03.2005, a vlastníctvo k
predmetnej nehnuteľnosti nadobudol uznesením Okresného súdu Bratislava V o schválení príklepu sp.
zn. 37ErNr/377/2003 zo dňa 19.08.2005. Upovedomením o začatí exekúcie č. EX 2141/2010-4 bolo
pôvodným vlastníkom bytu (žalobkyni a jej manželovi) oznámené začatie exekučného konania (dňa

22.10.2010), vyprataním bytu. Listom zo dňa 23.01.2013 prevzatým dňa 11.02.2013 bola žalobkyňa
vyzvaná na sprístupnenie bytu a upozornená na vykonanie opráv a úprav bytu, v rámci ktorých
bola v záujme predchádzania vzniku škody na jej majetku vyzvaná na odstránenie akýchkoľvek jej vecí
z Bytu. Dňa 09.06.2014 sa v Byte uskutočnila obhliadka hnuteľných vecí, za prítomnosti konajúceho
sudcu, asistentky senátu, žalobkyne a žalovaného, na ktorého bol byt prevedený. Žalobkyňa napriek

súhlasnému postoju žalovaného, si odmietla veci z Bytu odniesť, čo odôvodnila tým, že niektoré veci
sú vo výlučnom vlastníctve jej manžela, ktorý je ako fyzická osoba v konkurze a teda nemôže s nimi
disponovať. Za týchto okolností je správny záver súdu prvej inštancie, že zo strany žalobkyne išlo o
obštrukčné správanie, a ak by žalobkyňa rešpektovala súdne rozhodnutie na vypratanie bytu a byt
vypratala či už dobrovoľne alebo v exekučnom konaní, nevznikla by potreba domáhať vydania vecí

súdnou cestou. Už zo samotnej podstaty reivindikačnej žalobby vyplýva, že jednou z jej podmienok je
vlastníctvo žalobcu k veci nachádzajúcej sa vo faktickej moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta
vydať ( t.j. bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 OZ). V danej veci však
žalovaný preukázateľne podnikol viacero krokov, ktorými žalobkyňu vyzval na prevzatie jej vecí, a bola
to práve ona, ktorá ich z rôznych dôvodov prevziať odmietla. Žalobkyňa mala možnosť odniesť svoje

hnuteľné veci z bytu už od roku 2005, následne bola na vypratanie Bytu vyzvaná Ing. J. a súdnym
exekútorom, keďže jej to prikazovalo aj právoplatné rozhodnutie súdu (č. k. 36Er/6647/2010). Ing. J.,
resp. žalovaný ako jeho právny nástupca, napriek riadne nadobudnutému vlastníckemu právu k bytu
nemohol pre prekážky kladené zo strany žalobkyne riadne užívať byt, alebo ho prenajímať. Exekúcia
na vypratanie bytu bola zablokovaná práve z dôvodu žalobkyňou podaných nedôvodných žiadostí

na odklad exekúcie. Vo veci nebolo sporné, že vlastnícke právo žalobkyne k Bytu zaniklo predajom
bytu v dražbe, a že žalobkyňa napriek tomu zostala v Byte spolu s rodinou až do roku 2013, kedy sa
nedobrovoľne vysťahovala. Žaloba žalobkyne o určenie jej vlastníckeho práva k Bytu v konaní vedenom
naOkresnomsúdeBratislavaVpodsp.zn.49C/76/2014bolarozsudkomzodňa21.10.2015zamietnutá,
a tento rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom, rozsudkom zo dňa 19.09.2017 č. k. 8Co/52/2016 -

420. Tvrdenia žalobkyne, že W.. J. a spoločnosti Metalconstruct, s.r.o., a PB Kredit, s.r.o., neboli aktívne
legitimovaní v exekučnom konaní č. EX/2141/2010, a preto exekútor nemôže v exekúcií pokračovať,
neobstojí. Keďže žalobkyňa bez právneho dôvodu užívala Byt patriaci inému vlastníkovi, spôsobila tak
žalovanému a jeho právnym predchodcom majetkovú škodu, ktorú si vyčíslili na približne 5.000,- eur za
uhrádzanie platieb spojených s užívaním Bytu, v čase kedy Byt bez právneho dôvodu užívala žalobkyňa

so svojou rodinou.. Aj keby bolo dôvodné tvrdenie žalobkyne, že v súčasnosti jej žalovaný odmieta
vydať z Bytu hnuteľné veci, ku ktorým preukázala svoje vlastníctvo, za týchto skutkových okolností má
žalovaný nárok jednostranným právnym úkonom podľa § 151s OZ uplatniť si voči týmto veciam zádržné
právo, aby zabezpečil voči žalobkyni svoju splatnú peňažnú pohľadávku. Využitie tohto práva žalovaný
uplatnil aj ako svoju obranu v predmetnej veci.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil. Žalovaný ako úspešná strana sporu aj v odvolacom konaní má podľa § 255 ods. 1
CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
odvolací súd mu tento nárok nepriznal.12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).