Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209495
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8312209495.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. S.. R. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX X., 2. R.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX,
XXX XX X., obaja zastúpení Mgr. Lenkou Seitz, advokátkou, AK Moyzesova 36, 040 01 Košice, proti
žalovaným: 1. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX, 2. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX,
obaja zastúpení JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom, AK Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou,
o vypratanie nehnuteľnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní sú p o v i n n í na vlastné náklady vypratať časť pozemku nachádzajúceho sa v kat. území
P., obec P., okr. X., parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 696 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 370

m2 a parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 597 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, ktorý je vyznačený
v grafickej prílohe č. 1 Doplnku č. 42/2016 k Znaleckému posudku č. 38/2013 v znení opravy doplnku
č. 42/2016 k znaleckému posudku č. 38/2013, vypracovaného S.. J. P., znalcom zapísaným v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor geodézia a
kartografia a odvetvia geodézia, kartografia a fotogrametria, evidenčné číslo znalca XXXXXX. Žalovaní
sú ďalej povinní na vlastné náklady odstrániť z predmetnej časti pozemku všetky hnuteľné veci ako
aj nehnuteľností, ktoré sa tam nachádzajú a zaplatiť žalobcom sumu vo výške 18,- eur mesačne od

02.08.2010 až do vypratania predmetnej časti pozemku a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcom vo vzťahu k žalovaným p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 1/3-tiny s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.07.2012 v spojení s písomným podaním zo
dňa31.01.2013vočižalovanýmdomáhalivydaniarozhodnutiavzmyslevýrokutohtorozsudkuazároveň
sa domáhali určenia, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. území P., obec P., okr.
X., Správa katastra Humenné, zapísaných na LV č. XXX, ako parcela č. XXX/X, druh pozemku: záhrady
o výmere 696 m2, ako parcela č. XXX/X druh pozemku: záhrady o výmere 370 m2, ako parcela č. XXX/X,
druh pozemku: záhrady o výmere 597 m2 (vo vlastníctve žalobcov), a nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v kat. území P., obec P., okr. X., Správa katastra X., zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XXX,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 791 m2 (vo vlastníctve žalovaných) a LV č. XXX,
ako parcela č. XXX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 185 m2, ako parcela č. XXX/X, druh pozemku:
záhrady o výmere 352 m2 (vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade), prechádza bodmi 1 - 2 -3 - 4 podľa grafickej prílohy znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou
rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely č. XXX/X,
parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, obec P., kat. územie P..

Dňa 02.08.2010 autorizovaný geodet S.. J. I. na základe údajov zo súboru geodetických informácii
Katastra nehnuteľností v X. vytýčil hranice pozemku žalobcov so susediacim pozemkom, a to parcelou

č. XXX, zapísanom na LV č. XXX, obec P., kat. územie P., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných a parcely č. XXX/X a č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, obec P., kat. územie P., ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade. Vytyčovacími prácami bola v teréne v zmysle ustanovenia
§ 53 Vyhlášky č. 461/209 vyznačená poloha lomových bodov hranice pozemkov žalobcov kovovými
kolíkmi. Výsledkom vytýčenia hraníc v teréne bolo zistené, že hranica medzi pozemkom žalobcov a
pozemkom žalovaných v teréne nezodpovedá právnemu stavu evidovanému v katastri nehnuteľnosti.

Konaním žalovaných došlo k svojvoľnému posunutiu znakov určujúcich v teréne lomové body hraníc
susediacich pozemkov, v dôsledku čoho žalovaní užívajú časť pozemku žalobcov bez toho, aby mali k
nemu zriadené akékoľvek vecné alebo obligačné právo.

Užívaním časti pozemku žalobcov bez právneho dôvodu tak došlo k neoprávnenému zásahu do

vlastníckeho práva žalobcov v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Posunutie hraníc medzi
pozemkami žalobcov a žalovaných je farebne vyznačené na geometrickom pláne vypracovanom
geodetom S.. J. I.. Výmera plochy pozemku žalobcov, ktorú žalovaní užívajú bez právneho dôvodu je
približne 18 m2.

Keďže žalovaní užívajú časť pozemku žalobcov bez uzavretia nájomnej zmluvy, či inej dohody, týmto
konaním sa bezdôvodne obohacujú. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému nájmu,
ktorý by žalovaní zaplatili, ak by užívali časť pozemku žalobcov na základe riadne uzavretej nájomnej
zmluvy. Na základe uvedeného si preto v konaní uplatňujú aj vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 18,- eur mesačne od 02.08.2010 až do vypratania predmetnej časti pozemku, ktorá zodpovedá

obvyklému nájomnému v danom mieste a čase.

Na základe dohľadu, ktorý vykonal u žalovaných orgán Štátneho stavebného dohľadu dňa 04.09.2009
bolo zistené, že v mieste hranice parciel žalobcu a žalovaných sa nachádza betónová šachta, betónový
základ a múr, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Z vyjadrenia orgánu štátneho stavebného dohľadu tiež

vyplýva, že žalovaní zradili plechové prístrešky, o ktorých rovnako tvrdia žalobcovia, že sa nachádzajú
na pozemku žalobcov.

Listom zo dňa 15.02.2012 sa žalobcovia pokúšali vyriešiť spornú vec mimosúdne, avšak bezvýsledne,
nakoľko žalovaní ich korešpondenciu neprezvali.

Žalobcovia majú naliehavý záujem na vysporiadaní spornej hranice pozemkov, nakoľko momentálny
stav im bráni v realizácii oplotenia svojej nehnuteľnosti. Ako vyplýva z vyjadrenia obce P. ako príslušného
stavebného úradu, stavebný úrad vzhľadom na vznesenú námietku žalovaných nevydá do doby
usporiadania sporných vzťahov súhlas na ohlásenie drobnej stavby - oplotenie pozemku žalobcov.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdili, že k spornej
časti pozemku žalovaných nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to výpismi z listov

vlastníctva LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, protokolom o vytýčení hraníc, vytyčovacím náčrtom,
čestnými prehláseniami p. X. a p. Q.Q., a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z listu vlastníctva č. XXX, okr. X., obec P., kat. územie P. vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parcely č. XXX/X o výmere 370 m2 - záhrady, parcely

č. XXX/X o výmere 696 m2 - záhrady a parcely č. XXX/X o výmere 597 m2 - záhrady a to na základe
kúpnej zmluvy č. L. XXX/XXXX zo dňa 18.2.2009 a kúpnej zmluvy č. L. XXXX/XXXX zo dňa 22.09.2008.Z listu vlastníctva č. XXX, okr. X., obec P., kat. územie P. vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 470 m2- záhrady, parc. č. XXX/X
o výmere 305 m2 - záhrady a parc. č. XXX o výmere 791 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Zároveň

žalovaní sú vlastníkmi stavby so súp. č. XX, postavenej na parc. č. XXX, druh stavby dom. Titulom
nadobudnutia je I. XX/XX-X/XX, kúpna zmluva L. XXX/XX-XX XX, Y. XX, mpč. XX/X.

Z listu vlastníctva č. XXX, okr. X., obec P., kat. územie P. vyplýva, že žalovaná v 2. rade je výlučnou
vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 185 m2 - záhrady a parc. č. XXX/X o výmere 352 m2

- záhrady. Zároveň je vlastníčkou stavby postavenej na parc. č. XXX/X, druh stavby 21 rozostavaná
stavba.

6. Zo strany S.. J. I. a to na základe objednávky č. 28/2010 bol dňa 02.08.2010 vypracovaný protokol
o vytýčení hranice pozemku medzi parcelami p.č. A. Q. XXX/X, XXX/X, XXX/X D. XXX/X, XXX/X,XXX,
kat. územie P., okres X.. Vytýčené lomové body hranice pozemkov boli v prírode označené drev.

Kolíkmi,resp.kov.Rúrkami.Zúčastnenéstranyprehlásili,žebolioboznámenéspriebehomaoznačením
vytýčenej hranice pozemkov a prítomní boli žalobca v 1. rade, p. V. a p. Q., žalovaní v 1. rade prítomný
nebol.

Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného dňa 26.07.2010 S.. I. a overeného dňa 27.07.2010 vyplýva, že

hranicamedzipozemkamistránsporu,t.j.medzip.č.A.Q.XXX/X,XXX/X,XXX/XD.XXX/X,XXX/X,XXX,
kat. územie P., okres X., prebieha po lomových bodoch č. X-X-XX-X-X-X a v prílohe č. 2 k náčrtu je na
situačnej mape červenou farbou zvýraznená časť pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktorú nad vytýčenú
hranicu pozemkov užívajú žalovaní.

7. Z čestného prehlásenia Ľ. X. zo dňa 26.7.2010 vyplýva, že týmto on čestne vyhlásil, že nikdy nedal
súhlas p. J. L. a jeho manželke P. L., ktorí sú vlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XX a
priľahlýchpozemkovnarealizáciuhospodárskejbudovyapivnicezaichrodinnýmdomompresahujúcich
hranicu medzi ich a jeho bývalým pozemkom.

8. Z čestného prehlásenia L. Q. zo dňa 26.7.2010 vyplýva, že týmto čestne vyhlasuje, že nikdy nedal
súhlas p. J. L. a jeho manželke P. L., ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XX a
priľahlých pozemkov na realizáciu hospodárskej budovy a pivnice za ich rodinným domom. Ako bývalý
starosta obce P. ich viackrát upozorňoval na skutočnosť, že realizáciu týchto nehlásených stavieb,
dokonca zasahujú do susediacich parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X a tým porušili vlastnícke právo

majiteľov dotknutých parciel.

9. Žalobcovia písomne dňa 15.02.2012 vyzvali žalovaných o vypratanie časti pozemku užívaného bez
právneho dôvodu a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Týmto písomným prípisom žiadali žalovaných
o vypratanie predmetnej časti pozemku nachádzajúceho sa v kat. území P., obec P., okr. X. a to parcely

č. XXX/X, parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, a to vyznačenej
farebnenageometrickomplánepriloženomktomutolistuakopríloha2akoajobezodkladnéodstránenie
všetkých hnuteľných vecí, ktoré sú na tejto časti pozemku umiestnené. Zároveň uviedli, že oni neudelili
žalovaným ani tretím osobám súhlas na zriadenie akejkoľvek stavby na pozemku. Majú vedomosť o
tom a dôkazy, že súhlas na zriadenie stavby na pozemku nedali ani jeho predchádzajúci vlastníci t.j.

p. L. Q. a p. Ľ. X.. Žalobcovia žalovaných vyzvali, aby opatrenia na vypratanie pozemku a odstránenie
na ňom sa nachádzajúcich vecí realizovali najneskôr do 30.04.2012. Zároveň boli upozornení na to, že
nakoľko časť pozemku užívajú bez nájomnej zmluvy, či inej dohody tak týmto konaním sa bezdôvodne
obohacujú. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že vykonávajú právo nájmu k cudzej veci bez toho,
aby platili nájomné. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému nájmu, ktorý by museli

uhradiť, ak by užívali pozemok na základne riadne uzavretej nájomnej zmluvy. Na základe uvedeného
vyzvali žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 18,- eur mesačne od 02.08.2010 až
do vypratania predmetnej časti pozemku.

10. Z odpovede na žiadosť žalobcu v 1. rade adresovanej obci P. zo dňa 10.08.2009 vyplýva, že obec

P., zastúpená starostkou obce na základe ústne podanej žiadosti žalobcu v 1. rade, kde požadoval
písomnou formou doručiť kópie súhlasu obce P. k vybudovaným drobným stavbám na pozemku p.
L., ktorý susedí s jeho parcelou a ktoré fyzicky zasahujú do jeho parcely, mu bola daná odpoveď, že
nakoľko v archíve Obecného úradu P. sa citované súhlasy na drobné stavby p. L. nenachádzajú, bol dňa29.07.2009 obcou P. p. L. vyzvaný na predloženie dokladov a to kópie súhlasov na vybudované drobné
stavby alebo stavebné povolenie na doplnkové stavby za rodinným domom. Obec P. mu stanovila lehotu
na predloženie dokladov do 5 dní, pričom p. L. doručenú výzvu prevzal dňa 30.07.2009, avšak žiadne

doklady nedoložil.

11. Z vyjadrenia obce P. zo dňa 30.10.2010, č. XXXX/X/XX/X vo veci výkonu Štátneho stavebného
dohľadu, zistenie vyplýva, že orgán Štátneho stavebného dohľadu vykonal dňa 04.09.2009 na parcele
vlastníka J. L., P. Č.. XX dohľad za účelom prešetrenia realizácia doplnkovej stavby, pri ktorom zistil,

že za rodinným domom stavebníka sa nachádzajú plechové prístrešky, ktoré nemajú pevné spojenie
so zemou. Z výsledkov miestneho šetrenia vyplýva, že povolenie realizácie plechových prístreškov
nepodlieha postupom podľa stavebného zákona.

12. Zo správy obce P. zo dňa 11.07.2012, č. 2012/112, vec výkon Štátneho stavebného dohľadu
zistenie vyplýva, že orgán Štátneho stavebného dohľadu vykonal dňa 04.09.2009 na parcele vlastníka

J. L. dohľad za účelom prešetrenia realizácie doplnkovej stavby, pri ktorom zistil: za rodinným domom
stavebníka sa nachádzajú plechové prístrešky, ktoré nemajú pevné spojenie so zemou. S výsledkom
miestneho šetrenia vyplýva, že povolenie realizácie plechových prístreškov nepodlieha postupom podľa
stavebného zákona. Pri výkone stavebných prác na susednom pozemku vlastníka S.. Q. bolo zistené,
že v mieste hranice parciel sa nachádza betónová šachta, betónový základ a múr, ktoré sú vo vlastníctve

p. L.. Stavebný úrad vyčerpal možnosť zisťovania existencie betónových múrov a základe a zásah do
vlastníckych práv prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu.

13. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej v P. dňa 27.10.1972 medzi Československým štátom, MNV v P. v
zastúpenípredsedomMNVR.J.atajomníkomMNVŠ.H.akopredávajúcimiaJ.L.aP.L.akokupujúcimi

bola táto zmluva uzatvorená za týchto podmienok: predávajúci predáva a kupujúci kupuje nehnuteľnosť,
t.j. stavebný pozemok vo výmere 2 árov 60 m2, číslo parcely mpč. XX/X, v kat. území obce P. zapísaný
na LV č. X, č. ev. X.XXXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXXX-- zo dňa 17.10.1972. Kúpna
cena činí 1 040,- Kč. Vlastníctvo predávanej nehnuteľnosti prechádza na kupujúcich dňom schválenia
Ministerstvom financií SR. Nehnuteľnosť sa prevádza bez tiah a právnych závad.

14.ZNotárskejzápisnicenapísanejnaŠtátnomnotárstvevX.dňa30.06.1971,č.V.,V.XXX/XX,vyplýva,
že darujúci J. Q. týmto právoplatne a neodvolateľne daruje zo svojej záhrady, ktorú zdedil po svojich
rodičoch a ktorá je zapísaná u Strediska geodézie na LV č. XX, pod parc. č. kat. územia P. EN XX/X pod
bežným č. 1 na jeho mene v celosti svojej manželke R. Q. z celej záhrady 1/4-tinu ideálnu časť vo výmere

2 áre 75 m2 v hodnote 1 000,- Kč a manželom J. L. a P. L. do ich bezpodielového spoluvlastníctva ideálnu
1/2 z uvedenej jeho záhrady, tak že jemu zostáva z tejto záhrady ideálna 1/4. Hodnota 1/2 záhrady, ktorú
daruje svojej dcére a zaťovi vo výmere 5 árov 51 m2 je 2 000,- Kč, takže hodnota darovaných podielov
činí úhrne 3 000,- Kč. Súčasne týmto udelil súhlas a povolenie k tomu, aby uvedené podiely boli u SG
na LV vyznačené v 1/4 na meno R. Q. a v 1/2 ako bezpodielové spoluvlastníctvo na mená manželov

J. L. a P. L.. Z tejto zápisnice ďalej vyplýva, že horeuvedení obdarovaní R. Q. a manželia Jozef L. a
P. L. s vďakou prijímajú od darujúceho z jeho záhrady ideálne podiely v bode 1 podrobne popísané v
celkovej hodnote 3 000,- Kč.

15. Medzi obcou P. ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi bola dňa 29.03.1994

uzatvorená kúpna zmluva, v rámci ktorej predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. X ako parcela č. XXX, ktorá je stotožnená podľa GT SG v X. ako parcela EK XXX
o výmere 775 m2, kat. územie P.. Hodnota prevádzanej nehnuteľnosti bez porastov a oplotenia je 15
500,- Sk. Predávajúci týmto nehnuteľností opísanú v čl. 1 tejto zmluvy v celosti odpredáva kupujúcim, a
to za vzájomne dohodnutú cenu 7 750,- Sk. Kupujúci uvedenú nehnuteľnosť za dohodnutú cenu kupujú.

16. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v X., Odbor výstavby zo dňa 05.11.1973 vyplýva, že
žiadateľovi J. L., obyvateľovi obce P. sa povoľuje v obci P. novostavba rodinného domu.

Z rozhodnutia Miestneho národného výboru v P. zo dňa 05.10.1976 vyplýva, že miestny národný výbor

povoľuje, vydáva povolenie k trvalému užívaniu pre stavbu, a to rodinnému domu v obci P. s platnosťou
od 5.10.1976. Povolenie na uvedenie stavby do trvalého užívania sa vydáva na základe rozhodnutiu o
prípustnosti stavby vydaného Okresným národným výborom v X. zo dňa 05.11.1973.17. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2012 v žalobe uviedli, že svoje pozemkové
nehnuteľností užívajú v terajších hraniciach už od roku 1972. Vlastníctvo k ním získali na základe
darovacej zmluvy od ich rodičov a na základe kúpnej zmluvy od Obecného úradu P.. Od uvedeného

roku predmetné pozemky užívajú v terajších hraniciach nerušene s vedomím, že sú ich vlastníkmi
a že oplotenie medzi susednými pozemkami je presne na hraniciach pozemkov ako ich užívajú už
od spomínaného roku 1972. Pravdivosť ich tvrdenia podporuje okrem iného aj tá skutočnosť, že
žalobcovia sú od času, kedy pozemky nadobudli do vlastníctva v terajších hraniciach už v poradí 5.
vlastníkmi susediacich pozemkov a nikto z predchádzajúcich vlastníkov nikdy nenamietal spornosť

hranice, ktorá oddeľuje predmetné susediace pozemky, takže ich pozemky užívali nerušene, nepretržite
a dobromyseľne. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

18. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2012 uviedli, že majú za to, že posúdenie toho, či
je držiteľ so zreteľom na všetky okolností v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj s ohľadom na to, že držiteľ pri zachovaní náležitej starostlivosti

mal alebo mohol mať pochybností o existencii svojho práva. V konaní vedenom Stavebným úradom
P. vo veci vytýčenia hraníc medzi susednými pozemkami boli žalovaní Stavebným úradom P. vyzvaní,
aby predložili protokol o vytýčení hraníc svojho pozemku. Na pojednávaní konanom na Obecnom
úrade P. dňa 14.07.2010 však žiadnu dokumentáciu k vytýčeniu hraníc nepredložili, na základe čoho
sa odôvodnene žalobcovia domnievajú, že hranice pozemku žalovaných neboli vytýčené oprávnenou

osobou, resp. neboli vytýčené vôbec. Žalovaní nekonali s náležitou starostlivosťou, ak opomenuli vytýčiť
hranice svojho pozemku. Namiesto toho svojvoľne posunuli jeho hranicu na úkor vlastníka susedného
pozemku a pomýlili sa pri určení jeho hraníc. Z tohto omylu vyvodzujú vznik svojho vlastníckeho práva
k časti pozemku žalobcov. Z ich strany sa však nejedná o ospravedlniteľný omyl, pretože mohli pri
zachovaní bežnej opatrnosti sa mu vyhnúť. Oprávnená držba je možná v prípade, ak k nej došlo

v dôsledku ospravedlniteľného omylu, t.j. ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
objektívnou mierou opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolností prípadu od každého vyžadovať.
Tvrdia, že o oprávnenú držbu u žalovaných nemohol ísť, pretože sa omylu v určení hraníc mohli pri
náležitej opatrnosti vyhnúť.

Z hľadiska vlastníckych práv k pozemkom je rozhodujúci stav zapísaný v katastri nehnuteľností.
Predmetnýpozemoksosvojouvýmerouapolohovýmurčenímjepodľazápisuvkatastrinehnuteľnostívo
vlastníctve žalobcov. Žalovaní predmetnú časť pozemku žalobcov nenadobudli do vlastníctva ani počas
trvania vlastníckeho práva predchádzajúcich vlastníkov, keďže títo boli od roku 1966 riadne zapísaní
v katastri nehnuteľností ako vlastníci daných parciel a žalovaní si vlastnícke právo k predmetnej časti

pozemku žalobcov nikdy neuplatnili. Prvým vlastníkom pozemku vedených v katastri nehnuteľností bol
p. Q., ktorému patrilo vlastnícke právo od roku 1966. Druhým vlastníkom pozemku žalobcov bol p. Ľ. X.,
ktorému patrilo vlastnícke právo od roku 1990, keď predmetné parcely nadobudol na základe darovacej
zmluvy.Vporadítretímvlastníkombolp.L.Í.Q.,ktorýnadobudolpozemokvroku2001nazákladekúpnej
zmluvy. Žalobcovia sú v poradí štvrtými vlastníkmi pozemkov, vlastnícke právo im patrí od roku 2008.

Domnievajú sa, že nemožno vydržať pozemok len z dôvodu, že sa ho vlastník susedného pozemku
rozhodne využívať pre seba, hoci s ohľadom na okolností nemôže vedieť, či mu táto časť pozemku
skutočne patrí. Ak by bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom zapísaných vlastníkov
tým spôsobom, že vlastník susediaceho pozemku svojvoľne posunie hranice svojho pozemku a využije
pritom skutočnosť, že susedný pozemok nie je vlastníkom užívaný, strácala by sa podstata ochrany

vlastníckeho práva tak ako je garantovaná právnymi predpismi SR.

Pri vytýčení hraníc nejde o konštitutívny akt. Vytýčením hranice pozemku žalobcov autorizovaný geodet
transformoval existujúce právne vzťahy, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na základe súradníc
katastrálnej dokumentácie na tvári miesta, do terénu. Žalobcovia sa podanou žalobou nedomáhajú

určenia vlastníckeho práva k predmetnej časti pozemku, pretože im vlastnícke právo svedčí v zmysle
zápisu v katastri nehnuteľností, avšak vzhľadom k tomu, že hranice pozemkov žalobcu a žalovaných nie
sú v teréne vyznačené podľa stavu, ktorý vyplýva zo súboru geodetických informácii katastra, žalobcovia
preto podali žalobu v tejto veci.

19. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01.03.2013 uviedli, že pokiaľ sa jedná petit žaloby
vo vzťahu k určeniu hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných, tak k tomuto
bodu nemajú výhrady, avšak zdôrazňujú, že v terajšom stave užívajú nehnuteľností už od začiatku
70-tych rokov v hraniciach ako ich v prírode vytýčil ich prvý vlastník. Pokiaľ sa jedná o odstráneniehnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú pri spornej hranici tak uviedli, že nie je možné
odstrániť najmä betónový múrik pri rodinnom dome, pretože jeho vybudovanie bolo nutné z dôvodu,
že z pozemku žalobcov a už aj predtým narážali na rodinný dom povrchové vody a hrozilo podmytie

domových nehnuteľností. Vzhľadom na skutočností uvedené v stanovisku zo dňa 10.09.2012 a síce, že
sporné miesto vydržali, preto žiadajú, aby žaloba bola zamietnutá a to aj pokiaľ sa jedná o zaplatenie
18,- eur mesačne od 02.08.2010 ž do vypratania predmetnej časti pozemku.

20. V danej právnej veci bol na základe určenia súdu vypracovaný aj znalecký posudok súdnym znalcom

S.. J. P. č. XX/XXXX zo dňa 03.04.2014. Úlohou znalca bolo vyznačiť v situačnom náčrte skutkový stav
hranice medzi parcelami A. Q. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/3 v kat. území P. a parcelami reg. C KN č. XXX/
X, XXX/X D. XXX/X v kat. území P. podľa platnej katastrálnej mapy. V prípade, ak je v teréne plošný
zásah bolo úlohou znalca vyznačiť ho v teréne i v náčrte a uviesť číselne v merných jednotkách. V
prípade zásahu do cudzieho pozemku bolo potrebné uviesť, či na spornej ploche sa nachádzajú stavby
pevne spojené so zemou alebo hnuteľné veci vo vlastníctve odporcov. Zamerané objekty bolo potrebné

zakresliť do situačného plánu a uviesť kvóty od právnej hranice podľa platnej katastrálnej mapy. V
prípade, že na spornej ploche sa nachádzajú stavebné objekty bolo potrebné sa vyjadriť, či odstránenie
týchto stavebných objektov bude mať vplyv na stabilitu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. Ak na
spornej ploche sa nachádzajú stavebné konštrukcie bolo potrebné uviesť, či je odporúčané odstránenie
týchto nehnuteľností.

V ďalšom znalec uviedol, že predmetom sporového konania je vlastnícka hranica medzi parc. CKN č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X na jednej strane a parc. CKN č. XXX/X a XXX/X na druhej strane v kat. území P..

V znaleckom posudku je uvedené, že z výrezu z pôvodnej mapy stabilného katastra, kde línia hranice

je vyznačená zelenou farbou medzi pôvodnými parcelami č. XXX,XXX a parcelou č. XXX, je poloha
pôvodnej hranice identická so súčasným stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti (čl. 117 spisu).

Testovanímpolohyspornejhranicemedziparc.č.XX/XD.XX/Xvmapebývaléhopozemkovéhokatastra
neskôr evidencie nehnuteľností so súčasným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností súdny znalec

zistil, že stav je identický. Za účelom vysporiadania vlastníckych vzťahov k stavebnému pozemku - parc.
č. XX/X v prospech žalovaných bol v roku 1972 vypracovaný geometrický plán. Predmetný geometrický
plán bol vypracovaný na podklade meracích prác. Reverznou rekonštrukciou ortogonálnej metódy súdny
znalec dospel k záveru, že poloha spornej hranice z roku 1972 je identická so súčasným stavom v
katastri nehnuteľnosti.

V roku 1975 sa realizovalo nové mapovanie fotogrametrickou metódou. V rámci nového mapovania
sa realizovalo miestne vyšetrovanie, kde vlastníci susedných pozemkov si navzájom odsúhlasili
polohu vlastníckej hranice. Na základe výsledkov miestneho vyšetrovania bola vyhotovená nová mapa
evidencie nehnuteľnosti. Súčasne došlo k prečíslovaniu jednotlivých pozemkov. Súčasná mapa katastra

nehnuteľností je udržiavaná vo vektorovom tvare a v spornom priestore je súlad medzi geodetickými a
popisnými údajmi katastra nehnuteľností.

V ďalšom súdny znalec uviedol, že plošný zásah stavebnými objektmi žalovaných do pozemku
navrhovateľov v diele ,,a“ šachta predstavuje 1 m2, v diele ,,b“ hospodárska budova z vlnitého plechu

predstavuje 3 m2, v diele ,,c“ prihradená plocha bez stavieb predstavuje 8 m2, v diele ,,d“ prihradená
plochaslatrínoupredstavuje13m2avdiele,,e“prihradenáplochabezstaviebpredstavuje8m2.Stavby
v dieloch ,,a“ a ,,b“ sú pevne spojené so zemou.

Vlastnícka hranica medzi stranami sporu v kat. úz. P. prechádza lomovými bodmi číslo XX-XXX, XX-

XXXX, XX-XXX-X, XX-XXX, XX-XXXX, XX-XXX, teda tak, ako je evidovaná v platnej katastrálnej mape.

Na záver súdny znalec konštatoval, že závery jeho znaleckého posudku sú totožné so zisteniami
geodeta S.. J. I..

21. Zo strany S.. J. P. bol vypracovaný Znalecký posudok č. 29/2015 zo dňa 23.09.2015, v ktorom súdny
znalec uviedol, že v závere znaleckého posudku č. 382013 vyčíslil diely, na ktorých sa nachádzajú
stavby, resp. v tom čase boli prihradené plochy. Na miestnej obhliadke v prítomnosti účastníkov konania
konštatoval, že medzi dielom ,,B“ predstavujúcim hospodársku budovu z vlnitého plechu a dielom ,,C“predstavujúcim prihradené plochu oplotením z oceľového pletiva je prázdny priestor bez oplotenia a
stavby na pozemku. Označenie prázdny priestor vyplýva z toho, že na zemskom povrchu nie je viditeľná
žiadna stavba a priestor nie je oplotený. V medzere medzi dielmi ,,B“ a ,,C“ je násyp zeminy nad pivnicou.

Pivnica je pod úrovňou terénu a z tohto dôvodu nebolo možné zamerať jej obvod v spornej časti. O
tejto skutočností na mieste informoval účastníkov konania. Z tohto dôvodu z jeho strany nedošlo k
opomenutiu, ale k zisteniu, že medzi dielmi ,,B“ a ,,C“ na zemskom povrchu sa nenachádza žiadna
stavba. Medzi dielmi ,,B“ a ,,C“ je plocha bez stavieb na zemskom povrchu o výmere 2 m2.

22.PodľaDoplnkuč.42/2016znaleckéhoposudkuč.38/2013znalcaS..J.P.zodňa29.12.2016vyplýva,
že v znaleckom posudku č. 38/2013 preskúmal polohu vlastníckej hranice medzi parcelami C KN č.
XXX/X, XXX/X, XXX/X na jednej strane a parcelami C KN č. XXX, XXX/X D. XXX/X na strane druhej
v kat. území P.. V závere znaleckého posudku vyčíslil diely, na ktorých sa nachádzajú stavby, resp.
v tom čase prihradené plochy. Na miestnej ohliadke v prítomnosti účastníkov konania konštatoval, že
medzi dielom ,,B“ a dielom ,,C“ je prázdny priestor bez oplotenia a stavby na pozemku. V priebehu

sporového konania v predmetnej časti bola odstránená zemina, čo je zdokumentované na fotografiách
a z predmetných fotografií doložených účastníkmi je vidieť situovanie steny pivnice žalovaných. V
ďalšom uviedol, že vlastnícka hranica medzi účastníkmi konania v kat. území P. je ustálená v súbore
geodetických informácii katastra nehnuteľnosti. Nie je dôvodné ju opätovne preurčovať a prechádza
lomovými bodmi č. XX-XXX, XX-XXXX, XXX-X, 40-XXX, XX-XXXX a XX-XXX. V prílohe č. 1 znaleckého

posudku je aktualizovaný situačný náčrt, kde je vykreslený skutkový stav spornej hranice v kat. území P.
podľa platnej katastrálnej mapy, na vlastníckej hranici sú vyznačené lomové body a dĺžka presahov do
susedných pozemkov. Presah predstavuje diel ,,a“ šachta o výmere 1 m2, diel ,,b“ hospodárska budova
z vlnitého plechu o výmere 3 m2, diel ,,f“ pivnica o výmere 3 m2, diel ,,c“ prihradená plocha bez stavieb
o výmere 7 m2, diel ,,d“ prihradená plocha s latrínou o výmere 13 m2, diel ,,e“ prihradená plocha bez

stavieb o výmere 1 m2. Oproti znaleckému posudku č. 29/2015 sa zmenila výmera dielu ,,e“ pivnica z
2 m2 na súčasné 3 m2 a diel ,,c“ sa zmenšil na 7 m2.

23. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 uviedli, že základe Znaleckého posudku
č. 38/2013 zo dňa 03.04.2014 vypracovanom znalcom S.. J. P. v znení Doplnku č. 42/2016 zo dňa

29.12.2016 a v znení Opravy doplnku č. 42/2016 zo dňa 25.03.2017 boli hranice medzi pozemkami
žalobcov a pozemkom vo vlastníctve žalovaných, t.j. parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 791 m2, zapísaný na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v Prešove, Správa katastra X.,
okres X., obec P., k.ú. P., a pozemkom vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, t.j. parec č. XXX/X, záhrady
o výmere 185 m2 a parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 352 m2, zapísané na LV č. XXX, vedenom

Katastrálnym úradom v Y., Správa katastra X., okres X., obec P., k.ú. P. jednoznačne určené tak, že
„Vlastnícka hranica medzi účastníkmi konania v kat. úz. P. je ustálená v súbore geodetických informácií
katastra nehnuteľnosti. Nie je dôvodné ju opätovne preurčovať a prechádza lomovými bodmi číslo XX-
XXX, XX-XXX, XX-XXXX, XXX-X, XX-XXX, XX-XXXX D. XX-XXX.

24. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 16.06.2017 uviedli, že predkladajú do súdneho spisu
prehlásenia 3 autentických svedkov, ktorí potvrdzujú tú skutočnosť, že ich pozemok vlastnia a užívajú
od roku 1973 v hraniciach, ktoré sú označené terajším plotom, ktorý postavil v poradí dozadu v minulosti
5. právny predchodca terajšieho žalobcu. Starý hraničný kameň sa nachádza dokonca na pozemku
žalobcu. Žalobca kupoval od bezprostredného právneho predchodcu pozemok bez toho, aby ho mal

zameraný a kúpil teda pozemok vo výmere, ktorú určuje takmer 50 ročný plot, z čoho vyplýva, že sa
domáha nad rámec toho, čo ho je v reálnom stave vlastníkom.

Z prehlásenia Š. P. zo dňa 02.06.2017 vyplýva, že týmto prehlasuje, že u manželov L. pomáhal pri
výstavbe drobných stavieb. Oplotenie okolo stavieb už bolo urobené susedmi susedného pozemku. Pri

výstavbe neboli žiadne pripomienky o hranicu pozemku.

Z prehlásenia D. I. zo dňa 03.06.2017 vyplýva, že týmto prehlasuje, že u manželov L. pomáhal pri
výstavbe stavby rodinného domu a drobných stavieb. Oplotenie okolo stavieb už bolo urobené susedmi
- prvým majiteľom susedného pozemku. Pri výstavbe neboli žiadne pripomienky o hranicu pozemku.

Z prehlásenia L. Š. zo dňa 02.06.2017 vyplýva, že týmto prehlasuje, že pri výstavbe rodinného domu
manželov L. pracoval niekoľkokrát podľa potreby. Keď manželia L. začali s výstavbou rodinného domu,
plot bol už urobený prvým susedom z ľavej strany pozemku. Tento plot sa nikdy nemenil, stojí 45 rokov.Čo sa týka oporného múru, ktorý je súčasťou stavby, ktorý musel byť vystavaný z dôvodu zvažovania
sa hliny, tak taktiež tam pracoval. Pri jeho stavbe sused nemal žiadne pripomienky ani žiadne problémy
neboli. Ani ostatní vlastníci nemali pripomienky k výstavbe vzhľadom k tomu, že za stavbou bol plot.

25. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2017 uviedli, že do spisu zakladajú povolenie
predmetnejstavbyaužívaniepovoleniapredmetnejstavby.Vďalšomuvádzajú,žepokiaľideopovolenie
k drobným stavbám, tak s týmito nedisponujú.

26. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 6.4.2018 uviedli, že žiadajú, aby žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Žaloba bola podaná predčasne, pretože k dnešnému dňu nebola vytýčená hranica medzi
pozemkami žalobcov a žalovaných. Znalcom bol síce vypracovaný znalecký posudok o hranici medzi
predmetnými pozemkami, avšak podľa ich názoru nie je použiteľný, pretože k vymeriavaniu hraníc
znalcom neboli prizvaní a nemali ani možnosť sa k nemu vyjadriť. Ďalším dôvodom na zamietnutie
žaloby je aj to, že vzniesli námietky vydržania v hraniciach parciel, ktoré žalovaní pred vyše 45 rokmi

zdedili po rodičoch, resp. im boli darované a ktoré žalovaní v dobrej viere a so starostlivosťou vlastníka
v teraz vymedzených hraniciach až do podania žaloby nerušene užívali.

27. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že keď pozemok kúpil, tak predávajúci mu ešte
zo svojho pozemku dával nejakú časť, sused z druhej strany mu to predával a kvôli tomu sa musel

urobiť nový geometrický plán nehnuteľnosti, ktorú kupoval a pri tom pláne vysvitlo, že žalovaní sú z
druhej strany na ich pozemku. To mu povedal zememerač, ktorý vyhotovoval geometrický plán. On som
sa v tom momente so žalovanými chcel aj dohodnúť, ale jednoducho tam k dohode nedochádzalo,
skúšali to cez obecný úrad robiť, nakoniec on požiadal obecný úrad a ohlásil si drobnú stavbu plot, a
žalovaní voči tomu vzniesli námietku. Namietali, že je nevysporiadaná hranica, vtedy mu tvrdili že ide

o nevysporiadanú hranicu, čiže obecný úrad ho odkázal na občianskoprávne konanie. Čo sa týka tých
stavieb, keď zavolal štátny stavebný dohľad, aby stavby posúdil, stavebný úrad dal jasne najavo, že
stavby, ktoré sa nachádzajú na mojom pozemku, sú nepevne spojené so zemou, a teda ide o stavby,
ktorénepodliehajúanistavebnémupovoľovaniuajednoduchostačíichohlásiť,alebohužiaľnaobecnom
úrade sa nedopátral k žiadnym dokumentom, že by tie stavby boli ohlásené. Zo stavebného zákona

si myslí, že vlastne každá jedna stavba, ktorá má strechu, hoci nemá 25 m2, by mala byť minimálne
ohlásená na obecnom úrade. Stavby, ktoré sú vlastne v tom spornom území, on nevie, či sa tam treba
báť nejakej statiky, keď ide o prístrešok na drevo. Je tam ešte šachta, ale tá šachta je za domom, a nie
je ani súčasťou domu, je v podstate zvodová šachta, na vodu zo zvodov zo strechy. Zavolal aj druhého
geodeta, susedov pozýval na to meranie, aby sa ho zúčastnili, neprišli, prišla tam iba starostka a jeden

poslanec zastupiteľstva, vytýčili to isté, čo urobil ten prvý geodet a vlastne to všetko to potvrdil ten znalec
- pán P., že úplne ten vrchný roh toho pozemku, ten najvyšší bod plotu ten je v poriadku a postupne tá
hranica ide smerom k nim.

Pred kúpou pozemku, geometrický plán nemali vypracovaný. Predpokladal že to, čo je zapísané v

katastri je totožné s tým, čo je v teréne, tým starým plotom vytýčené. A následne pán, čo mu predával
pozemok, mu potom ešte zo svojho pozemku dopredával ďalší taký metrový pás a kvôli tomu, že ten
jeho metrový pás bol na katastri vedený ako zastavané územie nádvoria a jeho pozemok, ktorý kupoval
bol vedený ako záhrada, bol nútený dať si urobiť nový geometrický plán s tým, aby sa najprv prehodnotila
pôda na záhrady, ten pásik a následne ten celý geometrický celok sa vkladal do katastra, vtedy pri tom

meraní, keď mu vytvárali geometrický plán s tým pásikom, tak mu zememerač oznámil, že na druhej
strane mu zasahujú títo ľudia asi toľko do pozemku, na čo mu ešte oznámil, že pani L. za ním bola
minimálne päť-šesťkrát, aby túto skutočnosť nedal do posudku, volá sa pán R..

28. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že oni neohradzovali pozemok. Oni sú už piaty

vlastník, v sedemdesiatom druhom roku, oni vôbec neohradzovali, hranice a keďže bolo aj vymeriavanie
potom po sedemdesiatom druhom roku, oni neboli oboznámení na obecnom úrade, nie sú podpísaní,
geometrický plán sa ku nim nedostal, takže oni o ničom nevieme. Raz kupovali, aby mali na dom dve
šesťdesiat od obecného úradu, bolo to v sedemdesiatom druhom roku a v deväťdesiatom štvrtom sa
odkupovala ďalšia časť toho pozemku. Jeho pozemok, ako keby sa zväčšil podľa nového geometrického

plánu a ten pozemok, kde sa kupovalo z druhej časti od ďalšieho suseda sa tam zmenšil pozemok,
ako toto je možné, keď sme sa teraz ku geometrickému plánu dostali. Oni hranicu tamtú neporušovali,
oni vôbec neohradzovali, plot tam už bol. Tak to je už 45 rokov a on je piaty vlastník a keď kupoval,
prečo neriešil bývalý vlastník, ten čo tu, bol to starosta obecného úradu, mal napísať nejaký list námalebo čo, ale nič absolútne ešte ani geometrický plán nebol poslaný a nová starostka to poslala. Rodinný
dom majú na to stavebné povolenie, je tam oporný múr a ku tomu plechová stavba. Ten oporný múr bol
súčasťou stavby, pretože to bolo vysoko položené ďalej za rodinným domom 2 metre trošku vyvyšovalo

sa, to bol taký zvláštny pozemok, u neho to bola dolina toho pozemku. Musel sa tam robiť oporný múr
a tá stavba druhá, čo je takisto za rodinným domom hospodárska budova není na jeho a tam tiež šetril
stavebný úrad, kde tiež napísal, že tam ani nebolo treba stavebné povolenie v tom období.

Pokiaľ sa jedná o samotnú hranicu a samotný plot, ešte poukázala, že v čase, keď zakúpili tieto

nehnuteľností, tak vlastník susedného pozemku v tom čase, tak aj on sám si osadil plot a túto hranicu
tak ako uvádza alebo tento plot aj oni rešpektovali.

29. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.,

Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami

sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

30. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Možno ho vymedziť ako
objektívnym právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe
vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá

od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V tomto pojmovom vymedzení je zreteľne
obsiahnutý prvok výlučnosti charakterizujúci právne postavenie vlastníka. Jeho podstata spočíva v
schopnosti vlastníka založenej zákonom vylúčiť každého okrem seba samého z pôsobenia na vec.

Občianskoprávne prostriedky, ktoré má vlastník pri ochrane svojho práva k dispozícii, možno rozdeliť

na všeobecné a osobitné. Osobitnými prostriedkami ochrany vlastníckeho práva sú dve vlastnícke
žaloby, ktoré poznalo už rímske právo, a to žaloba na vydanie veci ( rei vindicatio) a zapieracia žaloba
(actio negatoria). Hmotnoprávne predpoklady týchto žalôb sú upravené v § 126 ods. 1. Občianskeho
zákonník. Obdobné právo na ochranu ako vlastník má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (§ 126
ods. 2). Takouto osobou môže byť nielen oprávnený držiteľ, ale aj nájomca, vypožičiavateľ a pod.

Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci domáha
ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje a
ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému
neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj

zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle treba za zapieraciu
žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky už
vykonaných rušivých zásahov.

31. V danej právnej veci bola zo strany žalobcov podaná žaloba, ktorou sa domáhali ochrany svojho

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to z dôvodu ich neoprávneného užívania zo strany
žalovaných. Zo strany žalobcov bola snaha vec mimosúdne vyriešiť, pričom žalovaní s tým nesúhlasili.

Zo strany žalobcom na preukázanie ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol
predložený List vlastníctva č. XXX, okr. X., obec P., kat. územie P. z ktorého vyplýva, že žalobcovia v

1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parcely č. XXX/X o výmere 370 m2 -
záhrady, parcely č. XXX/X o výmere 696 m2 - záhrady a parcely č. XXX/X o výmere 597 m2 - záhrady.

Z listu vlastníctva č. XXX, okr. X., obec P., kat. územie P. vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 470 m2- záhrady, parc. č. XXX/X

o výmere 305 m2 - záhrady a parc. č. XXX o výmere 791 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Zároveň
žalovaní sú vlastníkmi stavby so súp. č. XX, postavenej na parc. č. XXX, druh stavby dom. Titulom
nadobudnutia je RI XX/XX-X/XX, kúpna zmluva L. XXX/XX-XX XX, PKV XX, mpč. XX/X.Z listu vlastníctva č. XXX, okr. X., obec P., kat. územie P. vyplýva, že žalovaná v 2. rade je výlučnou
vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 185 m2 - záhrady a parc. č. XXX/X o výmere 352 m2
- záhrady. Zároveň je vlastníčkou stavby postavenej na parc. č. XXX/X, druh stavby 21 rozostavaná

stavba.

Teda žalovaní sú spoluvlastníkmi, resp. vlastníkmi nehnuteľností susediacich bezprostredne s
nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov.

32. Za účelom stanovenia rozsahu záberu žalovaných vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam bolo v
danej právnej veci nariadené aj znalecké dokazovanie, ktoré vykonal S.. J. P. a vo veci predložil znalecký
posudok č. 38/2013. V posudku uviedol, že testovaním polohy spornej hranice medzi parc. č. XX/X a
XX/X v mape bývalého pozemkového katastra neskôr evidencie nehnuteľností so súčasným stavom
evidovaným v katastri nehnuteľností súdny znalec zistil, že stav je identický. Za účelom vysporiadania
vlastníckych vzťahov k stavebnému pozemku - parc. č. XX/X v prospech žalovaných bol v roku 1972

vypracovaný geometrický plán. Predmetný geometrický plán bol vypracovaný na podklade meracích
prác. Reverznou rekonštrukciou ortogonálnej metódy súdny znalec dospel k záveru, že poloha spornej
hranice z roku 1972 je identická so súčasným stavom v katastri nehnuteľnosti.

Súdom ustanovený znalec vymedzil aj plošný zásah stavebnými objektmi žalovaných do pozemku

žalobcov ktorý v diele ,,a“ šachta predstavuje 1 m2, v diele ,,b“ hospodárska budova z vlnitého plechu
predstavuje 3 m2, v diele ,,c“ prihradená plocha bez stavieb predstavuje 8 m2, v diele ,,d“ prihradená
plochaslatrínoupredstavuje13m2avdiele,,e“prihradenáplochabezstaviebpredstavuje8m2.Stavby
v dieloch ,,a“ a ,,b“ sú pevne spojené so zemou. Zo znaleckého posudku S.. J. P. č. 29/2015 vyplýva, že
medzi dielmi ,,b“ a ,,c“ je plocha bez stavieb na zemskom povrchu o výmere 2 m2.

Doplnkom č. 42/2016 k znaleckému posudku č. 38/2013 znalec S.. J. P. vymedzil plošný zásah
stavebnými objektmi žalovaných do pozemku žalobcov v diele ,,a“ šachta o výmere 1 m2, v diele ,,b“
hospodárska budova z vlnitého plechu o výmere 3 m2, v diele ,,f“ pivnica o výmere 3 m2, v diele ,,c“
prihradená plocha bez stavieb o výmere 7 m2, v diele ,,d“ prihradená plocha s latrínou o výmere 13 m2,

v diele ,,e“ prihradená plocha bez stavieb o výmere 1 m2. Oproti znaleckému posudku č. 29/2015 sa
zmenila výmera dielu ,,e“ pivnica z 2 m2 na súčasné 3 m2 a diel ,,c“ sa zmenšil na 7 m2.

33. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že časť stavieb postavených žalovanými zasahuje
do pozemkov vo vlastníctve žalobcov, tak ako to vymedzil znalec vo vyššie uvedených znaleckých

posudkoch. Stavby vymedzené znalcom v dieloch ,,a“ a ,,b“ sú pevne spojené so zemou základom, teda
jedná sa o nehnuteľnosti a ostatné stavby je potrebné považovať za veci hnuteľné, nakoľko nie sú so
zemou spojené pevným základom.

V konaní tiež bolo preukázané, že žiadna zo stavieb zasahujúcich do pozemkov žalobcov nebola

ohlásená stavebnému úradu a tiež že stavebným úradom na žiadnu stavieb nebolo vydané ani stavebné
povolenie. Danú skutočnosť potvrdili samotní žalovaní, ktorí boli zo strany súdu vyzvaní na predloženie
týchto dokladov a uviedli, že takýmito dokladmi nedisponujú.

Z prehlásení predchádzajúcich vlastníkov pozemkov a to p. X. zo dňa 26.07.2010 a p. L. Q., v súčasnosti

vo vlastníctve žalobcov, vyplýva že žalovaným nikdy nedali súhlas na realizáciu hospodárskej budovy a
pivnice za ich rodinným domom presahujúcu hranicu medzi ich pozemkami. Pán Q. zároveň prehlásil, že
ako bývalý starosta obce P. žalovaných viackrát upozornil na skutočnosť, že realizáciou týchto stavieb,
dokonca zasahujú do susediacich parciel č. XXX/X, Č.. XXX/X D. Č.. XXX/X a tým porušujú vlastnícke
právo majiteľa dotknutých parciel.

Dňa 04.09.2009 na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných bol zo strany stavebného úradu dohľad
za účelom prešetrenia realizácie doplnkovej stavby, pri ktorom bolo zistené, že za rodinným domom
stavebníka sa nachádzajú plechové prístrešky, ktoré nemajú pevné spojenie so zemou. Ďalej bolo
zistené, že v mieste hranice parciel sa nachádza betónová šachta, betónový základ a múr, ktoré sú vo

vlastníctve žalovaných. Zo strany stavebného úradu boli žalovaní aj vyzvaní na predloženie dokladov
ohľadom drobných stavieb zrealizovaných na ich pozemkoch, avšak na danú výzvu nereagovali.Teda pokiaľ sa jedná o stavby žalovaných spojené so zemou pevným základom zasahujúcich do
pozemku žalobcov, jedná sa o stavby nepovolené, t.j. čierne stavby, ktoré boli postavené v rozpore s
príslušnými administratívnymi predpismi a bez potrebných správnych rozhodnutí.

Posúdenie toho, či ide o žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby alebo o negatórnu žalobu,
vychádza zo žalobného návrhu a najmä zo žalobných tvrdení; o negatórnu žalobu ide v prípade, že sa
žalobcovia domáhajú odstránenia objektu opísaného tak, že je zrejmé, že nejde o samostatnú stavbu
v zmysle občianskeho práva alebo o súčasť takejto stavby. V konaní o negatórnej žalobe je pasívne

legitimovaný ten, kto neoprávnene zasiahol do práva žalobcu, v konaní o vysporiadanie neoprávnenej
stavby je to vlastník tejto stavby (Ro NS ČR zo 17.03.2008, sp. zn. 22 Cdo 1382/2007).

Z vyššie uvedeného judikátu vyplýva, že žaloba na vypratanie sa zásadne netýka stavby, ktorá má
charakter nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2 OZ). Voči takej stavbe sa vlastník pozemku môže domáhať jej
odstránenia osobitnou žalobou podľa § 135c OZ pravda, ak ide o neoprávnenú stavbu (pozri výklad

podanýnižšie).Aknejdeoneoprávnenústavbu,aleonepovolenústavbu(tzv.čiernastavba),jepotrebné
vypratávacou žalobou požadovať odstránenie stavby podľa § 126 ods. 1 OZ (pozri Ro NS ČR z 3.01.2006, sp. zn. 22 Cdo 1987/2005).

Súd v danom spore preto nárok uplatnený žalobcami na vypratanie časti pozemku a odstránenie

hnuteľnýchanehnuteľnýchvecíposudzovalvzmysle§126Občianskehozákonníka,nakoľkožalobcovia
sa domáhali vypratania časti ich pozemku a odstránenia hnuteľných vecí ( stavby, ktoré nie sú spojené
so zemou pevných základov) a nehnuteľných vecí - nepovolených stavieb.

34. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a ich obrana v konaní spočívala v skutkových tvrdeniach o

tom, že oni nadobudli vlastnícke právo k predmetným častiam nehnuteľností titulom vydržania, nakoľko
v takomto stave nehnuteľnosti užívajú už od 70-tych rokov. Jedná sa o skutkové tvrdenia, ktoré zo
strany žalovaných neboli podložené okrem predložených čestných prehlásení troch osôb žiadnymi inými
dôkazmi a na preukázania nimi tvrdených skutočností v konaní nenavrhli vykonanie žiadnych iných
dôkazov a to napriek tomu, že zo strany súdu im bola poskytnutá osobitná lehota na doplnenie návrh

na vykonanie dokazovania v konaní.

Z prehlásení vyplýva, že osoby v nich uvedené pomáhali pri výstavbe drobných stavieb žalovaných a
pri výstavbe samotného rodinného domu žalovaných. Títo tiež zhodne uviedli, že plot bol postavený v
tom čase susedmi po ľavej strane. Dvaja z nich tiež uviedli, že oplotenie okolo stavieb bolo urobené

susedmi. Jedná sa o neobjasnené tvrdenie. Okolo drobných stavieb sa žiadny plot nenachádza, pričom
drobné stavby boli vystavané až po zakúpení pozemku žalovanými.

35. Podľa § 134 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať

rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta
aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

36. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom za splnenia zákonom stanovených podmienok. Jednou z podmienok nadobudnutia
vlastníctva týmto spôsobom je dobromyseľnosť držby. Podľa obyčajového o práva sa dobromyseľnosť
vyžadovala pri nastúpení do držby a od 01.01.1951 bola dobromyseľnosť potrebná po celú dobu držby.

Pri vymedzení pojmu držba sa tradične uvádzajú dva znaky a to faktické ovládanie veci alebo práva a
nakladanie s vecou ako vlastnou, resp. výkon práva pre seba. O držbe možno hovoriť iba vtedy, keď sú
súčasne splnené oba pojmové znaky. Dôsledkom ich danosti je vytvorenie faktického stavu, keď niekto,
teda osoba, odlišná od vlastníka, má vec vo svojej moci s úmyslom si túto vec prisvojiť, t.j. správať sa
k nej tak, ako keby bola jej vlastníkom. Táto držba musí byť dobromyseľná. Ak je držba dobromyseľná

tak držiteľ veci, alebo práva, je oprávneným držiteľom. Pre oprávnenú držbu sú významné dve prvky.
Po prvé, je to existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí. Po druhé, to je dobrá
viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti. Tieto obidva prvky musia byť splnené súčasne.Druhou podmienkou je to, že musí ísť o spôsobilý predmet držby. Môže ním byť každá vec v právnom
zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva.

Treťou podmienkou je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušený stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom stanovenej doby.

37. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní časť pozemku zakúpili v roku 1972, pričom sa
jednalo o parcelu číslo XX/X (kúpna zmluva čl. 48 spisu) na ktorej je postavený rodinný, kde v súčasnosti

sa jedná o parc. č. XXX. Jedná sa o časť pozemku pôvodne zapísaného v PKV XX pod mpč. XX/X.
Rodinný dom je postavený iba na pozemku vo vlastníctve žalovaných a nezasahuje do pozemku vo
vlastníctve žalobcov. Zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci predáva a kupujúci kupujú
stavebný pozemok podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 17.10.1972. Z uvedeného je
zrejmé,ževčaseodkúpeniapredmetnéhopozemkužalovanýmibolvypracovanýgeometrickýplán,teda
žalovaným museli byť známe hranice so medzi susednými pozemkami.

Uvedený geometrický plán bol poňatý aj do znaleckého posudku S.. P. ( čl.118 spisu) a je z neho zrejmé,
že hranica medzi pozemkom vo vlastníctve žalovaných a medzi susednými pozemkami po ľavej strane
je vedená v jednej priamej línii, v zadnejších častiach pozemku línia hranice nie je vybočená do časti
susedných pozemkov. Predmetný geometrický plán bol vypracovaný na podklade meračských prác v

teréne a to za účelom majetkoprávneho vyporiadania.

Aj samotný rodinný dom žalovaných a oplotenie pred domom korešponduje s takto vymedzenou
hranicou medzi pozemkami, teda sú umiestnené vpravo od hranice medzi pozemkami zaznamenanej
v katastrálnom aparáte.

Takisto so záznamom poňatých do znaleckého posudku S.. P. (čl.117 spisu) je zrejmé, že pôvodná
hranica medzi pôvodnými pozemkami pod parcelami č. XXX a XXX (žalovaní) a parcelou č. XXX
(žalobcovia) bola v priamej línii, následne ani po prečíslovaní parciel na parc. XX/X (žalobcovia) a č. XX/
X (žalovaní) sa priebeh hranice medzi susediacimi nehnuteľnosťami nemenil. Totožne je hranica medzi

pozemkami strán sporu zaznamená aj v geometrickom pláne z roku 1972 a poloha hranice je takto aj
v súčasnosti zaznamenaná v katastrálnom aparáte.

38. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť namietanú zo strany žalovaných, že dokonca hranica medzi
susediacimi pozemkami mala prechádzať ešte doľava po časti pozemkov žalovaných a to vzhľadom

na skutočnosť, že podľa ich zistení sa na pozemku žalobcov nachádza pôvodný hraničný kameň
(predložená fotodokumentácia zo strany žalovaných), tak súd danú námietku považoval za nedôvodnú.
Ako súd vyššie uviedol, súdny znalec S.. P. sa v svojom znaleckom posudku zaoberal aj polohou
pôvodnej hranice medzi predmetnými pozemkami a dospel k záveru, že tak ako je hranica zaznamená v
katastri nehnuteľnosti v súčasnosti, tak prebiehala aj pôvodná hranica medzi pôvodnými pozemkami, t.j.

parcelami č. XXX a XXX (žalovaní) a parcelou č. XXX (žalobcovia). Zo žiadnych dokladov predložených
v konaní nevyplýva, žeby priebeh hranice bol iný a súd len opätovne uvádza, že aj hranica medzi
pozemkami strán sporu tak ako je vedená v katastri nehnuteľností je totožná s hranicou, ktorá bola medzi
pôvodnými pozemkami, t.j. parcelami č. XXX D. XXX a parcelou č. XXX. Opak v konaní preukázaný
nebol, resp. nebolo preukázané, že hranica medzi predmetnými pozemkami bola, resp. je v súčasnosti

v katastri zaznamená v rozpore s reálnym právnym a skutkovým stavom.

39. V rámci dedičských konaní po predkoch žalovanej v 2. rade vedených pod sp. zn. 13D/1331/99 a
13D/248/00, táto nadobudla vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXX/X D. XXX/X, pričom sa jedná
a časť pozemku predtým vedeného zapísaného pod parc. č. XXX, pričom sa jedná o časť pôvodného

pozemku zapísaného v PKV XX pod mpč. XX/X.

Ohľadom uvedených pozemkov súd uvádza, že dané nehnuteľnosti žalovaná v 2. rade nemohla
reálne užívať ako vlastníčka od roku 1972, resp. 1973 ako tvrdila, nakoľko vlastnícke právo nadobudla
v rokoch 1999 a 2000. V konaní nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, v akom stave predmetné

nehnuteľnosti nadobudla, t.j. či sa jednalo o pozemky oplotené, a ak áno, tak kde bol plot umiestnený.
Nebolo preukázané v akom rozsahu jej právny predchodcovia tieto nehnuteľnosti užívali a teda ani
to, či žalovaná v 2. rade pokračovala v užívaní uvedených pozemkov v dobrej viere, že jej patria.
V tomto smere nie je možné sa oprieť ani o prehlásenia osôb predložených žalovanými, nakoľkotíto žalovaným pomáhali pri výstavbe rodinného domu, resp. drobných stavieb (súd musí opätovne
poukázať, že v konaní vôbec nebola preukázaná doba výstavby drobných stavieb), pričom v čase
zakúpenia stavebného pozemku terajšie parc. č. XXX žalovaná nebola vlastníčkou vyššie uvedených

pozemkov.

40.Vroku1994žalovaníodkúpiliajparceluč.XXXorozlohe775m2,kdevsúčasnostisajednáoparcely
č. XXX/X a Č.. XXX/X, ktoré však bezprostredne nesusedia s pozemkami vo vlastníctve žalobcov. Jedná
sa časť pozemku predtým zapísaného v PKV XX pod mpč. XX/X.

41. V danom spore žalovaní tvrdili, že odkúpili už oplotený pozemok a takto ho aj užívali od času
zakúpenia a teda vzhľadom na uvedené k častiam pozemkov kde sú postavené drobné stavby nadobudli
vlastnícke právo vydržaním.

Dané skutočnosti však súd nemal za preukázané. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v čase

odkúpenia stavebného pozemku v roku 1972, v súčasnosti parc. č. XXX, aby tento pozemok bol už
oplotený takým spôsob, že nimi následne zrealizované drobné stavby by takéto vymedzenie kopírovali,
ani že oplotenie nachádzajúce sa v zadnej časti nehnuteľností žalovaných je totožné s pôvodným
oplotením.

Ani z prehlásení osôb predložených žalovanými daná skutočnosť nevyplýva. Tieto prehlásenia
neobsahujú žiadne bližšiu špecifikáciu ohľadom toho, kde bol plot umiestnení, takisto z nich nevyplýva,
že či samotné drobné stavby sú postavené na mieste, kde bolo pôvodné oplotenie.

V konaní súd nemal ani za preukázané, kedy boli drobné stavby zo strany žalovaných postavené.

42. V roku 1975 sa realizovalo nové mapovanie pozemkov v obci P. fotogrametrickou metódou. V
rámci nového mapovania sa realizovalo miestne vyšetrovanie, kde vlastníci susedných pozemkov si
navzájom odsúhlasili polohu vlastníckej hranice. Na základe výsledkov miestneho vyšetrovania bola
vyhotovená nová mapa evidencie nehnuteľnosti. Súčasne došlo k prečíslovaniu jednotlivých pozemkov,

t.j. u žalobcov na parc. č. XXX (terajšie parc. č. XXX/X, XXX/X D. XXX/X) a u žalovaných na parc. č.
XXX D. Č.. XXX ( terajšie parc. č. XXX/X a XXX/X). Súčasná mapa katastra nehnuteľností je udržiavaná
vo vektorovom tvare a v spornom priestore je súlad medzi geodetickými a popisnými údajmi katastra
nehnuteľností.

43. Vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané, žeby medzi právnymi predchodcami žalobcov a
žalovaní bola uzatvorená osobitná dohoda o užívaní sporných častí pozemkov.

44. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby (pozri slovo „oprávnený držiteľ“), ktorá
musí mať charakter držania veci so zámerom (úmyslom) mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa

považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (t. j. aj okolnosti
nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenú držbu nemožno
založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby.

Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa

právneho dôvodu nadobudnutia držby a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Z uvedeného vyplýva, že
domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú
právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Z hľadiska
oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom.

Ako podmienka vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí,
ale je potrebné, aby bol držiteľ v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či
je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1
OZ), nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí
vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i na právny dôvod („titul“),

ktorý by mohol mať za následok vznik práva (pozri Ro NS ČR z 28. 4. 1997, sp. zn. 2 Cdon 1178/96).Otázkaexistenciedobrejvierysaposudzujezobjektívnehohľadiska,tedapodľatoho,čidržiteľpribežnej
opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo
alebo vec patrí.

V tomto smere súd poukazuje, že v roku 1972 v čase odkúpenia stavebného pozemku žalovanými
bol za účelom usporiadania vlastníckych práv vypracovaný geometrický plán a na jeho základe medzi
pôvodným vlastníkom a žalovanými bola uzatvorená kúpna zmluva. Priebeh hranice medzi zakúpenými
pozemkami žalovanými a susednými pozemkami je totožný s hranicou v súčasnej dobe zaznamenanou

v katastri nehnuteľnosti, pričom z kúpnej zmluvy a tiež geometrického plánu je možné určiť v akej výmere
pozemok žalovaní kúpili. Následne v roku 1975 bolo na mieste samom vykonané mapovanie pozemkov
v obci P., pri ktorom došlo k prečíslovaniu pozemkov, nedošlo k zmene hraníc medzi pozemkami, pričom
samotní vlastníci pozemkov si hranice v tom čase odsúhlasili. Zo strany žalovaných nebolo preukázané,
žeby v tom čase namietali priebeh hraníc medzi pozemkami v ich vlastníctve a susednými pozemkami,
resp. žeby si uplatňovali aj nárok na užívanie časti susedných pozemkov, ktoré sú predmetom daného

súdneho konania.

Vzhľadom na uvedené okolnosti žalovaní museli si byť vedomí priebehu hraníc medzi nimi
nadobudnutými pozemkami do ich vlastníctva a susednými pozemkami, teda podľa názoru súdu je
dôvodný záver o tom, že pokiaľ žalovaní drobné stavby postavili čiastočne na susedných parcelách

prekročiac hranicu pozemkov, o priebehu ktorej mali vedomosť, nemohla byť na ich strane dobrá viera
v tom, že táto časť susedných pozemkov im patrí.

45. Súd len pre úplnosť uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 08.02.2018 na návrh právneho
zástupcu žalovaných mu bolo umožnené, aby za účelom preukázania skutkových tvrdení na ktorým bola

postavená obrana žalovaných v konaní, súdu predložil návrhy dôkazov, ktoré žiada vykonať. Právny
zástupca žalovaných a tiež žalovaní v tomto smere boli nečinní.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany
sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých

skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

46. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo

dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

47. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenieneposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca

uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako

právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

48. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že nárok žalobcov uplatnený
v tomto konaní pokiaľ sa je o vypratanie časti ich pozemkov a odstránenie stavieb postavených
žalovanými je dôvodný. Vlastnícke právo žalobcov k sporným nehnuteľnostiam mal súd za preukázané,

tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu sú užívané žalovanými, teda z ich strany dochádza k
neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadny
dôkaz spôsobilý vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenia žalobcov a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

49. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

50. Ďalším žalobcami uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 18,- eur mesačne od
02.08.2000 a to ako náhradu za užívanie časti ich pozemku žalovanými.

V tomto smere súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je žaloba dôvodná. Žalovaní bez právneho
dôvodu užívajú časť pozemkov vo vlastníctve žalobcov a takýmto konaním na ich strane dochádza k

bezdôvodnému obohateniu a to vo výške obvyklého nájomného, ktoré by v danom mieste a v danom
čase sa hradilo za užívanie týchto pozemkov.

Žalovaní čas od ktorého žalobcovia si tento nárok uplatnili a ani nimi požadovanú sumu 18,- eur
nerozporovali. V tomto smere sa v konaní ani vôbec nevyjadrili.

Súd preto aj v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
sumu 18,- eur mesačne ta, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

51.Od1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen,,CS“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

52. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“)
platnéhoaúčinnéhodo30.06.2016,návrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlonajmä,
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.53. Posledným žalobcami uplatneným nárokom v konaní bol nárok na určenie priebehu hranice medzi
pozemkami strán sporu.

Keďže návrh ohľadom uvedeného nároku žalobcu bol v uplatnený dňa 31.01.2013, t.j. pred 1.
júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase
jeho podania. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP
o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.), ako aj o
potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
CSP) neexistencie právneho vzťahu a dospel k záveru, že na takomto určení nie je u žalobcov daný
naliehavý právny záujem

54. Otázku naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby upravoval § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa tohto zákonného ustanovenia, žalobou bolo možné požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie je tak skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude
musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

55. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že na požadovanom určení priebehu hranice medzi

nehnuteľnosťami vo vlastníctve strán sporu nie je na strane žalobcov daný naliehavý právny záujem a
ani požadované určenie nie je vhodným procesným nástrojom ochrany práv žalobcov.

Zo znaleckého posudku znalca S.. P. jednoznačne vyplýva, že hranica medzi pozemkami strán sporu
je v katastri nehnuteľnosti zaznamenaná v súlade s právnym stavom a je identická s polohou pôvodnej

hranice. Nie je preto dôvodná žaloba, ktorou sa strana sporu domáha iba deklaratórneho vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by sa potvrdil priebeh hranice tak, ako je už zaznamenaná v katastrálnom
aparáte, pričom nie je daný rozpor medzi údajmi zaznamenanými správou katastra a právnym stavom
veci.

Súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol.

56. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci predmetom konania boli tri samostatné nároky žalobcov, pričom súd žalobe vyhovel

iba čiastočne, pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok žalobcov na vypratanie časti jeho nehnuteľnosti a
odstránenie hnuteľných a nehnuteľných vecí a vydanie bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Úspech žalobcov konaní tak predstavuje 2/3 a úspech žalovaných 1/3.

Súdvzhľadomnauvedenépretožalobcomvovzťahukžalovanýmpriznalnároknanáhradutrovkonania

v pomernej časti v rozsahu 1/3. o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.