Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204331
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114204331.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Prvá

stavebná sporiteľňa, a. s., 829 48 Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1) Ľ. B.,
I.. X. V. XXXX, F. X) Ľ. B., I.. X. J.L. XXXX, T. Z. XXX XX Z., E. X, o zaplatenie sumy 4.167,28 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvné ustanovenia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čl. II.
2 v znení: „Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky
z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 799,00 Sk“ a čl. VII. bod. 6.
úvere v znení: „Odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté

úroky až do zaplatenie celej pohľadávky“ je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve.

Žalovaní 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.286,96 Eur, úrok v sume 1.374,07 Eur a
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.286,96 Eur od 19. apríla 2013 do zaplatenia s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1) a 2) priznanú istinu, úroky a úroky z omeškania splácať v 150
Eur mesačných splátkach vždy do 15-teha dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatným s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok
sa stane splatný celý zostatok dlhu.

Žalobca m á n á r o k na náhradu 40,20 % trov konania od žalovaných 1) a 2).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 4.167,28 Eur (s príslušenstvom) titulom
dlhu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

2. Rozsudkom č. k. 10C/59/2014-50 zo dňa 10. februára 2015 uložil súd žalovaným spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.286,96 Eur s 7,99 % ročným úrokom zo sumy 3.186,62 Eur
od 13. júna 2007 do 17. apríla 2013, zo sumy 663,88 Eur od 10. júla 2007 do 17. apríla 2013, 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.286,96 Eur od 19. apríla 2013 do zaplatenia a vo zvyšku

žalobu zamietol. Dokazovaním súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému 1) titulom zmluvy o úvere
celkom sumu 3.850,50 Eur, pričom žalovaný 1) mu z požičanej sumy vrátil celkom 1.563,54 Eur. Žalobca
celú uhradenú sumu započítal na úrok. Titulom istiny žiadal sumu 4.078,61 Eur, teda vyššiu ako bola
poskytnutá istina. Pre tento rozpor a nejasnosti pri započítavaní úhrady žalovaného 1) odpočítal súdsumu uhradenú žalovaným 1) od poskytnutej istiny a priznal žalobcovi ich rozdiel. Úrok v zmysle
ustálenej rozhodovacej činnosti súd priznal žalobcovi odo dňa poskytnutia istiny do 17. apríla 2013, t.j.
do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Zaplatiť uvedenú sumu uložil

súd i žalovanému 2) ako ručiteľovi žalovaného 1).

3.Naodvolaniežalobcuodvolacísúduznesenímč.k.16Co/465/2015-61zodňa19.mája2016rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil s tým, že v odôvodnení rozsudku chýba riadne odôvodnenie, prečo súd
započítal celé plnenie žalovaného na istinu. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že neuviedol,

prečo uložil zaplatiť uvedenú sumu aj žalovanému 2), a prečo uložil žalovaným povinnosť zaplatiť túto
sumu spoločne a nerozdielne. Poukázal i na to, že v súdenej veci môže ísť o spotrebiteľský vzťah, a
preto treba prihliadnuť ex offo na prípadné neprijateľné podmienky. Odvolací súd sa stotožnil s názorom,
že úrok patrí žalobcovi len odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov do odstúpenia od zmluvy.

4. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom súdu druhej inštancie vec znovu prerokoval na

pojednávaní dňa 13. decembra 2016, ktorého sa zástupca žalobcu nezúčastnil (a tak konal v zmysle §
180 CSP v jeho neprítomnosti) a vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán,
zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, všeobecnými podmienkami pre stavebné
sporenie, odstúpením od zmluvy a oznámením o odstúpení od zmluvy, výpisom z účtu stavebného
medziúveru, pričom zistil nasledovné:

5. Strany uzavreli dňa 1. júna 2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2787109
4 03 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mal žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanému 1)
ako dlžníkovi sumu 3.983,27 Eur (120.000,- Sk) ako mimoriadny medziúver s úrokom 7,99 % ročne. V
zmysle čl. I. 1. sa mal mimoriadny medziúver po pridelení cieľovej sumy zmeniť na stavený úver v sume

cca 2.323,57 Eur (72.000,- Sk). Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný 1) v čl. II. 2 zaviazal splácať
úroky z poskytnutého úveru v sume 26,52 Eur (799,- Sk) mesačne. Žalovaný 2) sa v zmluve o úvere
zaviazal ako ručiteľ žalovaného 1). Podľa výpisu z účtu poskytol žalobca žalovanému 1) dňa 13. júna
2007 sumu 3.186,62 Eur, a dňa 10. júla 2007 sumu 663,88 Eur, pričom žalovaný 1) v období od 14.
júla 2007 do 15. mája 2012 postupne uhradil žalobcovi celkom sumu 1.563,54 Eur. Žalobca od zmluvy

listom zo dňa 12. apríla 2013 odstúpil v zmysle čl. VII. 2. i) zmluvy pre porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaného 1), ktorý bol v omeškaní s úhradou splatných splátok, toto odstúpenie podľa doručenky
doručil žalovanému 1) dňa 17. apríla 2013. Žalovanému 2) oznámil žalobca odstúpenie od zmluvy dňa
18. apríla 2013.

6. Podľa špecifikácie v žalobe pozostáva žalobcom žiadaná suma z istiny 4.078,61 Eur, úroku a úroku
z omeškania za obdobie od 19. apríla 2013 do 31. októbra 2013 kapitalizovaných spolu sumou 88,67
Eur, úroku 7,99 % ročne z istiny od 1. novembra 2013 do zaplatenia, a úroku z omeškania 5 % ročne
z istiny od 1. novembra 2013 do zaplatenia.

7. Súd ustálil právny režim predmetnej zmluvy. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa
§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zároveň je i spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, lebo žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa podľa §
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (jeho predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalovaní
1) a 2) v postavení spotrebiteľov podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy nekonali

v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti). V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
účinného od 1. apríla 2015 sa na všetky právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ, použijú
prednostne vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3MCdo/12/2014
a 3MCdo/14/2014) sa má toto zákonné ustanovenie aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred termínom

jeho účinnosti, t.j. aj v tejto veci. Ide najmä o situácie, keď je rovnaký právny inštitút upravený v
Občianskom i Obchodnom zákonníku. Preto treba tento vzťah posudzovať primárne podľa ustanovení
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako ustanovenia lex specialis
k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (najmä jeho všeobecných ustanovení a ôsmej časti) a
Obchodného zákonníka, potom podľa ostatných noriem občianskeho práva, a len v prípade neexistencie

osobitnej právnej úpravy v normách „spotrebiteľského práva“ a občianskeho práva aplikovať Obchodný
zákonník. Súd zároveň uvádza, že sa na túto vec nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzatvárania zmluvy o úvere, lebo podľa čl. I. 2. zmluvy je jej účelom nadobudnutievlastníctva nehnuteľnosti resp. jej prestavba alebo modernizácia, a zmluvy s takýmto účelom sú podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. z režimu uvedeného zákona vylúčené.

8. V prípade istiny žalobca napriek čiastočnému plneniu dlhu žalovaným 1) žiada vyššiu sumu ako
poskytol, pričom spôsob jej výpočtu ničím neodôvodnil. Z toho vyplýva, že žalobca nezapočítal ani časť
plnenia žalovaného na istinu, lebo táto sa napriek plneniu žalovaného 1) neznížila. Žiadne ustanovenie
Občianskehozákonníka(aniObchodnéhozákonníka)neupravujezapočítaniejednotlivýchsplátokúveru
na istinu, úroky, prípadne iné odplaty tak, že by určovalo, aká pomerná časť splátky sa má na jednotlivé

položky úveru započítať. § 503 Obchodného zákonníka, na ktorý súd poukázal v zrušenom rozsudku,
upravuje výlučne splatnosť úroku splatného spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Toto
ustanovenie neupravuje či, a akým spôsobom sa má zmluvne dohodnutá splátka rozpočítavať na úrok
a na istinu.

9. Jediným zákonným ustanovením, ktoré určitým spôsobom upravuje rozpočítanie peňažného plnenia

na istinu a úrok (prípade iné platby) je § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (obdobne § 329 v spojení
s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ide o započítavanie čiastočného plnenia peňažného dlhu, keď
dlžník nesplní svoj dlh riadne s tým, že z už splatného dlhu plní len jeho časť. Nejde o prípady plnenia
dlhu v splátkach na základe dohody strán o plnení dlhu v relatívne samostatných oddeliteľných plneniach
s rôznou splatnosťou. Preto toto ustanovenie nemožno priamo aplikovať na započítanie jednotlivých

splátok na istinu a úroky. Chýba teda akákoľvek zákonná úprava započítania splátok úveru na istinu,
úroky, prípadne iné platby.

10. Nie je vylúčené, aby si strany pri absencii zákonnej úpravy započítavanie splátok upravili zmluvne.
V tejto veci tak urobili v čl. II. 2 zmluvy o úvere, v ktorom je uvedené, že žalovaný bude splácať zo

stavebného medziúveru len úroky. Toto dojednanie je však neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, lebo značne znevýhodňuje
spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou (tzv. lukratívny kontrakt), ktorou
veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky do určitej výšky. Úrok predstavuje odplatu za poskytnutie
úveru,tedaplnenie,ktorédlžníkplatíveriteľoviapredstavujepríjemveriteľa.Vrámcivráteniaposkytnutej

sumy úveru v splátkach je v zmysle uvedeného § 503 Obchodného zákonníka so splatnosťou každej
splátky splatný aj úrok z tejto splátky. To znamená, že dlžník na jednej strane vracia veriteľovi poskytnutú
dlžnú sumu, čím sa znižuje jeho samotný dlh na istine, a zároveň platí veriteľovi odplatu („cenu“) za
poskytnutie úveru v podobe úroku. Znižovanie dlžnej sumy je v záujme dlžníka, pretože sa znižuje jeho
samotný dlh na úvere, pričom platenie úroku je v záujme veriteľa, lebo úrok predstavuje odplatu jemu

patriacu. Rozpočítavanie splátok na úrok a istinu (v akomkoľvek pomere) je v záujme oboch strán, na
jednej strane znižuje dlh dlžníka na istine, a na druhej strane dostáva veriteľ časť odplaty za poskytnutie
úveru. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého dlžník (tu v postavení spotrebiteľa) platí splátkami výlučne
úrok, teda len odplatu veriteľovi (dodávateľovi), pričom sa jeho dlh na istine napriek riadnemu plateniu
splátok neznižuje, je nastavené výlučne v prospech veriteľa (dodávateľa). Zároveň je týmto spôsobom

dlžník v konečnom dôsledku povinný zaplatiť na úroku viac, lebo keby sa jeho dlh na istine postupným
splácaním znižoval, znižovala by sa pomerne aj výška úroku, ktorú je povinný zaplatiť, lebo základom
pre výpočet úroku je výška aktuálne dlžnej istiny, keďže úrok predstavuje určité percento z tejto sumy.
Preto ak je v zmluve stanovené, že celá splátka úveru sa započítava na istinu, je toto ustanovenie
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, lebo v zmluvnom vzťahu značne znevýhodňuje

spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné.

11. Súd skúmal, či toto zmluvné ustanovenie strany individuálne nedojednali, čo by vylučovalo jeho
neprijateľnosť. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné ustanovenie čl. II. 2 je súčasťou zmluvy o úvere vopred
vyhotovenej a predtlačenej žalobcom predstavujúcej 7 strán textu. Pri takto formulovanej zmluve je
vylúčené, aby spotrebiteľ mohol ovplyvniť jej obsah. Súd poukazuje i na to, že v danom prípade
ťaží dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľa, ktorý na vyvrátenie

domnienky „neindividuálneho“ dojednania nepredložil žiaden dôkaz. Preto súd konštatuje, že úprava
započítania splátok úveru v zmluve je neplatná, a preto ich nemožno započítavať len na úrok.12. Súčasná absencia zmluvnej dohody strán o spôsobe započítania splátok a zákonnej úpravy vytvára
priestornapoužitieanalógie.Pretožesanaspotrebiteľskévzťahymajúpoužiťnormyobčianskehopráva,
súd v prvom rade aplikoval analógiu legis v rámci Občianskeho zákonníka, pričom najpodobnejšie

je ustanovenie § 566 ods. 2 o započítavaní čiastočných úhrad. Podľa tohto ustanovenia sa čiastkové
plnenia započítavajú prednostne na istinu, ak dlžník neurčí inak (k obdobnému právnemu záveru dospel
i Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/464/2013 zo dňa 16. októbra 2013). Pretože
zo spisu ani tvrdení strán nevyplýva, že by žalovaný 1) určil niečo iné, treba započítať všetky jeho platby
titulom úveru na istinu. Preto z poskytnutej sumy 3.850,50 Eur po odrátaní uhradenej sumy 1.563,54

Eur predstavuje aktuálny dlh žalovaného 1) na istine sumu 2.286,96 Eur, ktorú súd uložil žalovanému
1) uhradiť a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.

13. Úrok patrí žalobcovi zo sumy istiny odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov do odstúpenia od
zmluvy, lebo úrok patrí veriteľovi zo zmluvy o úvere len do splatnosti/ predčasnej splatnosti úveru, čo
potvrdilajodvolacísúd(súdjetýmtoprávnymnázoromviazaný).Ktomutonázoruvyjadrenémupôvodne

v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, sa priklonila aj novšia prax
všeobecných súdov, potvrdil ju i Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo
dňa 18. septembra 2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník
v omeškaní a začína režim platenia úrokov z omeškania. Rovnaký postup nastáva aj pri predčasnej
splatnosti úveru, prípadne pri odstúpení od zmluvy. Ak by úrok patril veriteľovi až do zaplatenia, bol by

dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu strán v neprospech spotrebiteľa. Odstúpenie od zmluvy sa
stalo účinným dňa 17. apríla 2013 dourčením žalovanému 1), lebo ide o jednostranný adresný právny
úkon. V tomto smere je ustanovenie čl. VII. 6 zmluvy o úvere o povinnosti žalovaného 1) zaplatiť dlžný
úrok až do zaplatenia celej pohľadávky aj v prípade odstúpenia od zmluvy neprijateľnou podmienkou v

spotrebiteľskej zmluve, lebo v zmysle už uvedeného spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu strán v
neprospech spotrebiteľa. Ani toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dohodnuté, lebo je rovnako
súčasťou zmluvy o úvere vopred pripravenej žalobcom (dodávateľom), na čo už súd poukázal v odseku
č. 11. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že ide o hlavný predmet plnenia zo zmluvy, čo vylučuje, aby
išlo o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

nejde o neprijateľnú podmienku ak ide o predmet alebo cenu plnenia. V prípade zmluvy o úvere je
predmetom plnenia poskytnutie peňažných prostriedkov, teda ich samotná výška a cenou plnenia úrok,
ktorý predstavuje odplatu za poskytnuté plnenie. Dohodu o dobe, do ktorej má dlžník zo zmluvy o úvere
platiť úrok, nemožno považovať za predmet plnenia zo zmluvy o úvere, lebo ide len o vedľajšie zmluvné
dojednanie, ktoré nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere.

14. Úrok teda patrí žalobcovi z poskytnutej sumy istiny odo dňa poskytnutia do účinnosti odstúpenia od
zmluvy, a to zo sumy poskytnutej istiny postupne znižovanej o úhrady žalovaného 1) podľa výpisu z
účtu. Žalobca poskytol žalovanému 1) najprv sumu 3.186,62 Eur dňa 13. júna 2007 a žalovaný 1) prvú
splátku zaplatil dňa 14. júla 2007 v sume 28,12 Eur. Za obdobie od poskytnutia sumy úveru žalobcom

do úhrady prvej splátky vypočítal súd úrok z celej poskytnutej sumy 3.186,62 Eur v sadzbe 7,99 % ročne
za príslušný počet dní (31), ktorý predstavuje sumu 21,62 Eur. Aktuálny dlh na istine po započítaní
uvedenej splátky predstavoval ku dňu 14. júla 2007 sumu 3.158,50 Eur. Z tejto sumy vypočítal súd úrok
za obdobie odo dňa nasledujúceho po uhradení prvej splátky až do úhrady ďalšej splátky, a tak ďalej až
do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy. Druhú splátku uhradil žalovaný 1) dňa 16. augusta 2007 v sume

28,12 Eur, pričom úrok za príslušné obdobie predstavuje 22,13 Eur a aktuálna suma istiny sa znížila na
3.130,38 Eur. Žalovaný 1) ďalej uhradil splátky v sume 28,12 Eur dňa 26. septembra 2007 (úrok 27,41
Eur, zostatok istiny 3.102,26 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 4. októbra 2007 (úrok 4,75 Eur, zostatok istiny
3.074,14 Eur), v sume 26,65 Eur dňa 27. novembra 2007 (úrok 36,34 Eur, zostatok istiny 3.047,49 Eur),
v sume 28,12 Eur dňa 4. decembra 2007 (úrok 4 Eur, zostatok istiny 3.019,37 Eur), v sume 28,12 Eur

dňa 15. februára 2008 (úrok 47,59 Eur, zostatok istiny 2.991,25 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 1. marca
2008 (úrok 9,17 Eur, zostatok istiny 2.963,13 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 17. apríla 2008 (úrok 29,84
Eur, zostatok istiny 2.935,01 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 18. apríla 2008 (úrok 0,64 Eur, zostatok istiny
2.906,89 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 12. júna 2008 (úrok 34,36 Eur, zostatok istiny 2.878,77 Eur), v
sume 127,46 Eur dňa 19. septembra 2008 (úrok 61,76 Eur. zostatok istiny 2.751,31 Eur), v sume 28,12

Eur dňa 30. októbra 2008 (úrok 24,69 Eur, zostatok istiny 2.723,19 Eur), v sume 28,12 Eur, dňa 11.
novembra 2008 (úrok 6,56 Eur, zostatok istiny 2.695,07 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 19. decembra 2008
(úrok 21,83 Eur, zostatok istiny 2.666,95 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 6. februára 2009 (úrok 28,02 Eur,
zostatok istiny 2.638,83 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 12. marca 2009 (úrok 19,06 Eur, zostatok istiny2.610,71 Eur), v sume 28,12 Eur dňa 22. apríla 2009 (úrok 22,86 Eur, zostatok istiny 2.582,59 Eur), v
sume 112,40 Eur dňa 11. augusta 2009 (úrok 62,19 Eur, zostatok istina 2.470,19 Eur), v sume 30 Eur
dňa 18. septembra 2009 (úrok 20,01 eur, zostatok istiny 2.440,19 Eur), v sume 29 Eur dňa 28. októbra

2009 (úrok 21,37 Eur, zostatok istiny 2.411,19 Eur), v sume 85,36 Eur dňa 28. apríla 2010 (úrok 95,54
Eur, istina 2.325,83 Eur), v sume 28,11 eur dňa 13. mája 2010 (úrok 7,13 Eur, zostatok istiny 2.297,72
Eur), v sume 26,52 Eur dňa 18. mája 2010 (úrok 2,01 Eur, zostatok istiny 2.271,20 Eur), v sume 26,52
Eur dňa 30. júna 2010 (úrok 20,88 Eur, zostatok istiny 2.244,68 Eur), v sume 26,52 Eur dňa 21. júla 2010
(úrok 9,83 Eur, zostatok istiny 2.218,16 Eur), v sume 60,99 Eur dňa 13. októbra 2010 (úrok 40,36 Eur,

zostatok istiny 2.157,17 Eur), v sume 84,33 Eur dňa 27. januára 2011 (úrok 50,05 Eur, zostatok istiny
2.072,84 Eur), v sume 56,22 Eur dňa 4. februára 2011 (úrok 3,18 Eur, zostatok istiny 2.016,62 Eur), v
sume 85,92 Eur dňa 15. júna 2011 (úrok 57,39 Eur, zostatok istiny 1.930,70 Eur), v sume 138,96 Eur
dňa 19. novembra 2011 (úrok 66,35 Eur, zostatok istiny 1.791,74 Eur) a v sume 168,66 Eur dňa 15. mája
2012 (úrok 69,42 Eur, zostatok istiny 1.623,08 Eur). Od 15. mája 2012 neuhradil žalovaný 1) žalobcovi
žiadnu ďalšiu splátku, a preto patrí žalobcovi úrok zo zostatku istiny 1.623,08 Eur od 16. mája 2012

do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy (17. apríla 2013), ktorý predstavuje sumu 119,38 Eur. Žalobca
taktiež poskytol žalovanému 1) sumu 663,88 Eur dňa 10. júla 2007, na ktorú súd nezapočítal žiadnu
platbu, keďže túto poskytol žalobca žalovanému 1) neskôr ako sumu 3.186,62 Eur, ktorú žalovaný 1)
celú nevrátil. Preto nemohol začať splácať uvedenú sumu. Zo sumy 663,88 Eur predstavuje úrok 7,99
% odo dňa poskytnutia do účinnosti odstúpenia od zmluvy sumu 306,35 Eur. Žalobcovi tak patrí úrok

v celkovej sume 1.374,07 Eur.

15. Priznanie úroku už odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov (teda pred dňom, od ktorého úrok
žalobca žiadal) nie je prekročením žalobného návrhu, lebo z výpisu z účtu úveru vyplýva, že celková
žalovaná suma 4.078,61 Eur, ktorú žalobca označuje ako istinu, obsahuje aj úrok, lebo položky úroku

sú vo výpise vypočítavané ku koncu každého kalendárneho mesiaca a sčítavané s dlžnou istinou odo
dňa poskytnutia peňažnej sumy. Preto časť žalovanej sumy označenej žalobcom ako istina predstavuje
v skutočnosti úrok, ktorý súd uložil žalovanému 1) zaplatiť. Nie je porušením zásady ne ultra petitum, ak
súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý je predmetom konania, lebo právna kvalifikácia je vecou súdu v
zmysle zásady „iura novit curia“ - „súd pozná právo“ (viď Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku,

vydavateľstvo C. H. Beck, 1. vydanie 2009, str. 399, 413). Úrok žiadaný žalobcom od 1. novembra 2013
do zaplatenia žalobcovi nepatrí, lebo ide o úrok žiadaný po účinnosti odstúpenia od zmluvy. Preto súd
v tejto časti žalobu zamietol.

16. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v dohodnutej výške 5 % (čl. VI. 1. zmluvy), ale len z priznanej

sumy istiny 2.286,96 Eur, nie zo žiadanej sumy istiny 4.078,61 Eur, a to od požadovaného dňa 19. apríla
2013 do zaplatenia. Uplatnená kapitalizovaná suma úroku z omeškania za obdobie od 19. apríla 2013
do 31. októbra 2013 vo výške 88,67 Eur je vypočítaná z nesprávneho základu („neznižovanej“ istiny),
a preto žalobcovi nepatrí.

17. Zaplatiť uvedené sumy istiny, úroku a úroku z omeškania uložil súd i žalovanému 2), ktorý v
zmysle § 546 Občianskeho zákonníka zabezpečoval pohľadávku žalovaného 1) ako ručiteľ. Ručiteľ má
podľa § 546 Občianskeho zákonníka pohľadávku plniť, ak ju nesplní dlžník. Povinnosť plniť pohľadávku
prechádza v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom z dlžníka na ručiteľa s tým, že samotná povinnosť
dlžníka nezaniká. V prípade žalovaných 1) a 2) však nejde o spoločný záväzok v zmysle § 511

Občianskeho zákonní, lebo povinnosť plniť spoločne a nerozdielne nebol určená právnym predpisom,
rozhodnutím súdu, ani dohodnutá stranami a nevyplýva z povahy plnenia. Preto súd uložil plniť obom
žalovaným súčasne s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého,
keďže ide o plnenie tej istej pohľadávky.

18. V pôvodnom rozsudku povolil súd žalovaným na základe ich žiadosti splatiť dlh v splátkach po 100
Eur mesačne. V tom čase bol žalovaný 1) na rodičovskej dovolenke a okrem rodičovského príspevku
nemal žiaden príjem, žalovaný 2) bol čiastočný invalid bez riadneho príjmu. Lustráciou v Sociálnej
poisťovni súd zistil, že súčasný priemerný mesačný príjem žalovaného 1) je 614,72 Eur a žalovaného 2)
468,27 Eur. Preto súd v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovaným dlžnú sumu splácať vo vyššej

mesačnej splátke 150 Eur s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatný
celý zostatok dlhu.19. Nárok na náhradu trov konania súd podľa pomeru úspechu strán pomerne rozdelil v zmysle § 255
ods. 2 CSP. Súd vyčíslil žalovanú sumu ku dňu rozhodnutia (13. decembra 2016), lebo preň je v zmysle
§ 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. K tomuto dňu predstavovala žalovaná

suma istinu 4.078,61 Eur, kapitalizovaný úrok a úrok z omeškania 88,67 Eur, úrok 1.016,03 Eur (7,99 %
ročne zo sumy 4.078,61 Eur od 1. novembra 2013 do 13. decembra 2016) a úrok z omeškania 635,82
Eur (5 % ročne zo sumy 4.078,61 Eur od 1. novembra 2013 do 13. decembra 2016) spolu 5.819,13 Eur.
Súd priznal žalovanému sumu istiny 2.286,96 Eur, úroku 1.374,07 Eur a úroku z omeškania 418,23 Eur
(5 % ročne zo sumy 2.286,96 Eur od 19. apríla 2013 do 13. decembra 2016), spolu 4.079,26 Eur. Úspech

žalobcu tak predstavuje 70,10 % zo žalovanej sumy. Úspech žalovaných predstavuje zvyšok, v ktorom
súd žalobu zamietol, teda 29,90 %. Čistý procesný úspech žalobcu ako rozdiel jeho úspechu a úspechu
žalovaných predstavuje 40,20 % a v tejto časti má nárok na náhradu trov konania od žalovaných.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.