Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204891
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1509204891.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ MB - EUROMEDIA
s.r.o., IČO: 25 851 632, so sídlom: Úvoz 39, Brno, Česká republika, 2/ Q. Q., K.. XX.XX.XXXX,
O.: B. H. L. XX, Y., I., obaja v zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanej: News and Media
Holding a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom: Einsteinova 25, Bratislava, v zast.: SCHWARZ advokáti
s.r.o., so sídlom: Podbrezovská 40, Bratislava, ďalej v zast. advokátskou kanceláriou na doručovanie
písomností: ŠKUBLA & PARTNERI, s.r.o., so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava o vydanie

vecí, ušlý zisk, vydanie bezdôvodného obohatenia, ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy
a nemajetkovej ujmy za porušenie autorského práva, na odvolanie žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č. k. 6C/107/2009-374 zo dňa 25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 5.397,36 Eur k rukám JUDr. Rudolfa

Adamčíka, advokáta, Liptovská 2/A, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 420 ods.
1, § 442 ods. 1, § 442a ods. 1, 2, § 126 ods. 1, § 100, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2,
3,§13Občianskehozákonníkaavecnetým,žežalobca(ďalejajako„navrhovateľ1“)sasvojimnávrhom
zodňa09.04.2009domáhalodžalovanej(ďalejajako„odporkyne“)vydaniaveci-originálovdiapozitívov
k fotografiám uverejneným v mesačníku O. X/XXXX: 1/ fotografie V. S. na strane 17, 2/ fotografie W.

X. na strane 55, 3/ fotografie Q. S. na strane 6 a na strane 68-69, 4/ fotografie X. Š. na strane 93, 5/
fotografie H. Q. na strane 125. Ďalej žiadal, aby navrhovateľovi 1/ zaplatila odporkyňa 4.500,- Eur z titulu
nároku na náhradu skutočnej škody, istinu vo výške 3.000,- Eur z titulu nároku na náhradu ušlého zisku,
istinu vo výške 3.000,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca 2/ ďalej aj ako „navrhovateľ 2“)
žiadalododporkyne1.000,-Eurztitulunáhradynemajetkovejujmyvpeniazochzaporušenieautorského
osobnostného práva a 2.250,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie osobnostného práva.
Navrhovatelia požadovali od odporkyne taktiež náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že zverejnenie rozhovoru
s navrhovateľom 2/ bolo vopred dohodnuté a na ten účel bolo dohodnuté stretnutie účastníkov v Q. D.
D. B. O., kde sa redaktorka odporkyne spolu s fotografom zúčastnila fotenia modeliek. Pri tej príležitostijej navrhovateľ 2/ poskytol rozhovor o jeho práci a z tejto situácie boli zverejnené okrem textu rozhovoru
aj fotografie navrhovateľa 2/. V konaní nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti k nároku
na náhradu škody zo strany odporkyne súvisiace so zverejnením rozhovoru v mesačníku O. Č.. X/

XXXX. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal vznik majetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti
s porušením konkrétnej právnej povinnosti odporkyne. Zverejnenie rozhovoru s navrhovateľom v 2.
rade malo charakter jeho propagácie a reklamy na Slovensku, čo bolo potvrdené v konaní svedeckou
výpoveďou redaktorky K. T.. Naviac všetci účastníci konania sa zhodli na tom, že fotenie v Brne a
rozhovor s navrhovateľom 2/ boli vopred dohodnuté. Účastníci sa rozchádzajú v tom, že za rozhovor

mala byť dohodnutá odmena alebo rozhovor spolu s fotografiami mali byť pre navrhovateľov akousi
reklamou. Navrhovateľom sa nepodarilo preukázať svoje tvrdenia, že by odporkyňa mala za rozhovor
zaplatiť.

4. Odporkyňa proti tomuto nároku namietala jeho premlčanie podľa ustanovenia § 106 ods. (1)
Občianskeho zákonníka. Rozhovor s Q. Q. v diskotéke v O. sa konal 21.02.2007, a teda náklady na jeho

organizáciu a priebeh museli byť vynaložené v tom čase, čo aj navrhovatelia preukazovali zmluvami a
vyúčtovaniami a návrh vo veci samej bol podaný dňa 09.04.2009, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty. Tento nárok súd posúdil na základe vznesenej námietky za premlčaný.

5. V časti vydania vecí, diapozitívov, konkrétne špecifikovaných v úvodnej časti rozsudku, súd poukazuje

na tú skutočnosť, že navrhovateľ 1/ nijako nepreukázal, že by skutočne diapozitívy odporkyni odovzdal,
sám uviedol, že iba predpokladá, že ich odovzdal, pričom o odovzdaní neexistuje žiaden hodnoverný
doklad. V tejto časti považoval súd nárok navrhovateľa za nepreukázaný.

6. Ohľadne nároku navrhovateľa 1/ na zaplatenie 3.000,- Eur za zverejnenie 7 archívnych fotografií

zhotovených navrhovateľom v 2. rade v mesačníku O. X/XXXX. Tento nárok uplatňovaný navrhovateľom
v 1. rade nemá žiadnu hmotnoprávnu oporu, nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne majetkové
práva navrhovateľa v 1. rade k týmto fotografiám.

7. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že zverejnenie týchto 7 fotografií má hodnotu 3.000,- Eur. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že zverejnenie siedmich fotografií, aktov, v časopise O. Č..X/XXXX,
v ktorom bol zverejnený rozhovor so navrhovateľom v 2. rade bolo dohodnuté, ako vzájomné plnenie
protislužbazazverejnenierozhovoru,ktorýmalpropagačnýcharaktertzv.„PR“preobochnavrhovateľov.
Toto bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka B. Y., ktorý bol šéfredaktorom mesačníka O. v čase
prípravy zverejnenia rozhovoru, a tak to vyplýva aj zo skutočnosti, že v tom istom čísle, vydaní, časopisu

Brejk bol zverejnený rozhovor s navrhovateľom v 2. rade, propagujúci aj navrhovateľa v 1. rade, aj
sedem fotografií vyhotovených navrhovateľom v 2. rade. Samotní navrhovatelia nepopreli, že rozhovor
a fotenie v Brne sa uskutočnilo na základe dohody. Skutočnosť, že za zrealizovanie rozhovoru a fotenia
sa mala finančne podieľať na výdavkoch aj odporkyňa nebolo v konaní preukázané, nakoľko toto tvrdili
iba navrhovatelia, ktorí to nijako nepreukázali.

8. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 3.000,- Eur je vo vzťahu k uplatňovanému nároku
na odmenu duplicitný. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal v tomto konaní, žiadne majetkové práva k
predmetnýmfotografiámniejenauplatnenietakéhonárokuvecneaktívnelegitimovaný.Vkonanínebolo
ani preukázané v akom rozsahu, v akej hodnote sa mala odporkyňa obohatiť. Odporkyňa proti tomto

nároku namietala jeho premlčanie podľa ustanovenia § 107 ods. (1) Občianskeho zákonníka s tým,
že mesačník sa distribuuje do predajných stánkov vždy v prvom týždni príslušného mesiaca, v danom
prípade sa tak stalo do 06.04.2007 (piatok). Toto tvrdenie odporkyňa nijako nepreukázala. V prípade,
že by navrhovateľ svoj nárok preukázal, súd by sa až vtedy musel zaoberať vznesenou námietkou
premlčania. Navrhovateľ nepreukázal kedy sa mala odporkyňa bezdôvodne obohatiť a výšku, ktorú

uvádzal súd považoval za nepreukázanú.

9. Nárok navrhovateľa v 2. rade odôvodnený pozmeňovaním jeho diela fotografie S. D., nebol v
konaní preukázaný, z hľadiska nejakého pozmeňovania fotografického diela. Pôvodná fotografia nebola
preukázaná diapozitívom (originálom), takže nebolo možné porovnávať originál s fotografiou S. D.

zverejnenou v mesačníku O..

10. Nárok navrhovateľa v 2. rade, na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy za zverejnenie jeho
podobizne v mesačníku O. X/XXXX je tak isto nedôvodný, pretože dobrovoľne s vedomím, že sapripravuje zverejnenie rozhovoru pózoval fotografovi odporkyne, teda z toho jednoznačne vyplýva, že
dal súhlas so zverejnením jeho podobizne konkludentne a v konaní nebola preukázaná existencia
dohodyotom,žesasnavrhovateľomv2.rademalovopredodsúhlasiťzverejneniekonkrétnychfotografií

a podobizne jeho osoby.

11. Súd je toho názoru, že navrhovateľ v 2. rade si bol vedomý, že fotografie jeho podobizne
boli zhotovované za účelom zverejnenia popri texte rozhovoru s ním v časopise O.. Rozhovor s
navrhovateľom v 2. rade mal spravodajský charakter, keďže poskytoval čitateľovi informácie o práci

fotografa a na zverejnenie fotografií navrhovateľa v 2. rade za daných okolností sa vzťahuje zákonná
licencia podľa ustanovenia §12 ods. (3) Občianskeho zákonníka. Sám navrhovateľ v 2. rade v
konaní uviedol, že išlo o bežný vzťah propagačnej výmeny. Z uvedeného je zrejmé, že článok -
rozhovor zverejnený v mesačníku mal byť propagáciou žalobcu v 2. rade. Navrhovateľ v 1.rade takisto
nevedel súdu preukázať, kedy boli odporkyni, resp. jej pracovníkovi odovzdané diapozitívy, ktoré boli v
mesačníku zverejnené. Sám v konaní uviedol, že po rozhovore v Brne sa stretol s redaktorkou, ktorej

odovzdal na priateľskej báze ďalších asi 40 diapozitívov v hoteli E. B. O.. Navrhovateľ v 2. rade uviedol,
že výber fotografií na zverejnenie v mesačníku O. nechal na vydavateľa. To je tiež dôkazom toho, že
celá akcia sa odohrala na báze dobrých vzťahov medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali
na podobné kauzy, ktoré uzavreli dohodou o mimosúdnom urovnaní sporov so spoločnosťou IHLE
- Baden - Baden - AG zo dňa 23.07.2009, a so spoločnosťou AXEL SPRINGER PRAHA a.s. zo dňa

22.10.2004 a inými dohodami, treba uviesť, že nebol predložený originál listín a z obsahu fotokópií nie
je zrejmé čo bolo predmetom sporu a ich urovnania.

12. Navrhovateľ v 1. rade odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu majetkovými právami k
fotografiám, ktorých autorom má byť navrhovateľ v 2. rade, a ktoré boli zverejnené v mesačníku O. Č..

X/XXXX. Treba uviesť, že najskôr v konaní odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu obsahom rámcovej
zmluvy o spolupráci vyhotovenej bez dátumu v Brne a v kópii sa nachádza na č.l. 135-137, ktorá však
nie je účastníkmi podpísaná, teda nemôže nijako zakladať majetkové práva k fotografickým dielam
navrhovateľa v 2. rade.

13. K Zmluve o spolupráci, vytvorení diela a dohode o prevode autorského práva zo dňa 30.12.2001
podpísanej navrhovateľmi v Brne v slovenskom jazyku, súd poukazuje na to, že tento listinný
dôkaz považuje za nedôveryhodný a účelový. Ani jeden z navrhovateľov nehovorí a ani nerozumie
slovenskému jazyku a obaja žiadali konať s tlmočníkom, preto je nepravdepodobné, že by uzatvorili
zmluvu v slovenskom jazyku ešte v roku 2001. Ak by tomu tak aj bolo, boli by zmluvu predložili ako dôkaz

spolu s návrhom a nie po šiestich rokoch od začiatku konania a naviac sami prehlásili ešte v roku 2011,
že iné listinné dôkazy ako tie, ktoré sa v súdom spise nachádzajú, už k dispozícii nemajú. Obaja v konaní
uvádzali, že zmluvu medzi sebou nepodpísali, že majú vzťah založený na vzájomnej dôvere a zmluvu
nepotrebujú, a to potvrdila aj súčasná konateľka navrhovateľa v 1. rade. Preukázať kedy bola zmluva
podpísaná sa súdu nepodarilo s poukazom na skutočnosti uvádzané odborným vyjadrením znalkýň,

ktoré je podrobne opísané na strane č. 7 tohto rozsudku. Technicky sa táto skutočnosť v súčasnej
dobe nedá preukázať, nakoľko nie je k dispozícii pero, ktorým bola listina podpísaná. Manipuláciu
navrhovateľa v 1. rade s listinami potvrdil aj svedok Q. X., ktorý vypovedal, že navrhovateľ 1/ pri
vzájomnom rokovaní (ešte pred súdnym konaním) odcudzil dôležité listiny a vrátil ich odporkyni až po
zákroku polície. Výpoveď svedka O. považuje súd tak isto za účelovú, a to aj z pohľadu jeho správania

sa počas súdneho konania, kedy bol zo strany súdu opätovne upozorňovaný na neprijateľné správanie.

14. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že práve fotografie zverejnené v mesačníku O. Č.. X/XXXX boli
súčasťou kolekcie 180 diapozitívov označených v listine „Předávací protokol“ zo dňa 21.06.2005. Ich
technické označenie takéto zistenie neumožňuje.

15. Svedkovia sa k meritu veci vyjadriť nevedeli a potvrdili len skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné. Pokiaľ sa svedok Q. Z. vyjadroval k cenám fotografií na mediálnom trhu, tieto informácie boli
pre toto konanie bezvýznamné.

16. Navrhovatelia teda v prejednávanej veci nepreukázali existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie
svojich nárokov, t.j. neuniesli dôkazné bremeno. Tak isto nepreukázali dôveryhodne výšku svojich
nárokov a tieto si stanovili takpovediac paušálne, odoka s tým, že svoje nároky uplatňovali duplicitne
ako napríklad výdavky na cattering, vizážistku a pod. Súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný av časti za premlčaný zamietol v celom rozsahu. Je na účastníkoch, aby si v budúcnosti svoje vzájomné
práva a povinnosti upravili písomnou zmluvou a navodili stav právnej istoty, a tým predchádzali sporom
medzi sebou, a tým vytvárali priaznivé ovzdušie vo sfére ich pôsobenia. O nedôslednosti navrhovateľov

svedčí aj tá skutočnosť, že priezvisko modelky raz uvádzajú ako F. a inokedy ako F. ako aj to, že
konateľka navrhovateľa v 1. rade vôbec nevedela čo je predmetom tohto súdneho konania. Záverom
súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil s obranou odporkyne.

17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí

žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ich žalobe vyhovel,
resp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaní
odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ C.s.p. a ďalej tým, že nemali žiadnu možnosť
predísť tomuto sporu nakoľko žalovaná z vlastnej vôle a bez dohody s nimi publikovala materiály a
pozmenila fotografiu. Žalobcovia odovzdali diapozitívy s výslovným písomným vyhlásením žalovanej
na odovzdávacom protokole, že diapozitívy nebude publikovať bez písomnej dohody medzi žalovanou

a žalobcom 1/. Žalovanej z jej mnohoročnými skúsenosťami muselo byť zrejmé, že publikovanie
materiálov vyžaduje licenčnú zmluvu v písomnej forme. Súd sa v rámci otázky odovzdania diapozitívov
žalovanej nevyporiadal s písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcov z 27.01.2014. Keďže je
zrejmé. že z diapozitívov boli publikované fotografie v časopise O. X/XXXX, musela ich žalovaná mať k
dispozícii, nakoľko bez toho, aby diapozitívy mala, nemohla tie fotografie zverejniť. Iná forma publikácie

diapozitívov by prichádzala do úvahy iba ak by boli diapozitívy profesionálne oskenované a poskytnuté
žalovanej v elektronickej forme. Tento postup však realizovaný nebol. Ohľadne preukázania skutočne
vzniknutejškodyžalobcoviapoukazujúnato,žejednotlivépoložkybolivkonaníriadnepreukázané.Tieto
náklady neboli rozporované okrem tvrdenia žalovanej, že sa na ich úhrade s žalobcom 1/ nedohodla.
Žalobcovia namietajú, že položky náhrady škody nemôžu byť premlčané nakoľko vedomosť o tom. že

žalovaná využila získané materiály a publikovala ich sa dozvedel pán Q. O. až keď náhodou zbadal
časopis na čerpacej stanici, t.j. nie v deň nasledujúci po celej akcii v S. S., ani v deň závierky časopisu
O. X/XXXX, ani v deň jeho tlače ani v deň jeho distribúcie do predaja. Žalobcovia sa tak nemohli o
publikovaní materiálov dozvedieť skôr než bol časopis v oficiálnej distribúcii. V tejto súvislosti žalobcovia
poukazujú na § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o spolupráci, vytvorení diela a dohodu

o prevode autorského práva bola podľa žalobcov súdu predložená až 05.02.2014, pričom ani na
pojednávanídňa29.01.2014nebolodokazovanieukončené.suma3000€predstavujenároknanáhradu
ušlého zisku spočívajúceho v obvyklej odmene za exkluzívnu fotografiu modelky W. F. s právom prvého
použitia a sedem ostatných archívnych fotografií iných modeliek vrátane osobitnej titulnej fotografie.
Nie je možné prihliadať na skutočnosť, že žalovaná kupuje fotografie od agentúry za možno násobne

nižšiu odplatu, keďže okrem samotného konštatovania a zmluvy žiadnym spôsobom nepreukázala aké
fotografie takto nakupuje cez „agentúru“ a ako bolo uvedené fotografie žalobcu 1/ nie sú typickými
„agentúrnymi“fotografiami.Vsúvislostisnárokomžalobcu2/nanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch
vovýške1000eurspôsobenejpozmenenímfotografiianáslednýmpublikovanímpozmenenímfotografii,
žalobcoviauvádzajú,žežalovanáneprodukovalažiadendôkaznapodporusvojhotvrdenia,žefotografie

nezmenila, pričom súdu boli predložené fotografie vytlačené zo skenov diapozitívov vrátane predmetnej
fotografie. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 2250 eur žalobcovia uvádzajú, že k
otázke, či vedomosť o tom, že s žalobcom 2/ sa robí rozhovor a zároveň aj ilustračné fotografie (a súhlas
s tým) je možné aj po právnej stránke považovať za súhlas na publikovanie rozhovoru a konkrétnych
fotografií, poukazujú na rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2304/99 a uvádzajú, že súhlas žalobcu 2/ s

rozhovorom i fotením jeho osoby v žiadnom prípade neznamenal ani neznamená súhlas s konkrétnym
použitím konkrétnej fotografie obsahujúcej jeho podobizeň, čo len ako ilustratívnej fotografie k článku
o ňom/rozhovoru s ním, pričom sa podľa žalobcov nejedná ani o spravodajskú licenciu. V súvislosti
s tvrdením súdu a žalovanej, že rozhovor a fotky z interview i zverejnenie setu fotografií malo byt'
propagáciou žalobcu 2/ a za túto propagáciu mali byt poskytnuté fotografie i rozhovor ako protislužba

(bartrový obchod), žalobcovia uvádzajú, že pokiaľ by sa skutočne jednalo o uvedený bartrový obchod,
mohla by žalovaná tento argument podporiť faktúrami. Žalobcovia majú za to, že súd sa dopustil pri
rozhodovaní o trovách konania a taktiež napádajú aj spôsob výpočtu trov konania.

18. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. V konaní žalobca nepreukázal, že pravé fotografie zverejnené
v mesačníku O. Č. X/XXXX boli súčasťou kolekcie 180 diapozitívov označených v listine ,,Predávací
protokol“ z 21.06.2005. Nebolo preto preukázané, že by žalovaná porušila vyhlásenie o nezverejnení
fotografii bez súhlasu žalobcu 1/ zachytené v uvedenej listine. Žalobca 1/ v konaní nepreukázalmajetkovú ujmu, nevyplýva to ani z fotokópií dokladov, ktoré súdu predložil. žalobca nepreukázal vznik
majetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nejakým porušením právnej povinnosti žalovanej nakoľko z
dokazovania bolo preukázané, že na zachytenie práce žalobcu 2/ pozval redaktorku žalovanej práve

žalobca 2/pričom s redaktorkou urobil aj rozhovor, pri ktorom sa nechal fotiť fotografom žalovanej s
vedomím, že tieto činnosti vykonáva a im napomáha s cieľom aby bol zverejnený v časopise O. článok
o jeho osobe o jeho práci a spod. V danom prípade teda neboli splnené hmotnoprávne podmienky,
ktoré by zakladali na strane žalovanej zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi 1/ a teda ani
na náhradu ušlého zisku. Nárok žalobcu 2/ odôvodnený pozmeňovaním jeho diela fotografie S. D.,

nebol v konaní preukázaný, pôvodná fotografia nebola preukázaná diapozitívom. Nárok žalobcu 2/, na
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy za zverejnenie jeho podobizne v mesačníku O. X/XXXX je zrejme
nedôvodný, pretože dobrovoľne s vedomím, že sa pripravuje zverejnenie rozhovoru pózoval fotografovi
žalovanej, teda súhlas s vyhotovením a so zverejnením jeho podobizne (§12 ods. (1) OZ) bol daný
konkludentne.

19.Kvyjadreniužalovanejsavyjadriližalobcovia1/a2/,ktorítvrdia, že?žalovanážiadnymspôsobomani
žiadnym konkrétnym argumentom nevyvrátila tvrdenie žalobcov o odovzdaní diapozitívov. Žalobcovia
poukazujú na odovzdávací protokol z 06.04.2009 o vrátení diapozitívov. Na tomto stretnutí bolo
konštatované, čo žalovaná nevrátila a žalovaná sama to do protokolu dopísala. Žalobcovia opätovne
uvádzajú, že článok o žalobcovi 2/ zverejnený bol a tento zároveň propagoval aj žalobcu l/„na takmer

každej stránke“ zverejnením textu „Produkcia: MB EUROMEDIA s.r.o. je zavádzaním pozornosti ku
úmyselne nepravdivému špekuláciám. V súvislosti s pozmenením fotografie modelky, žalobcovia opäť
poukazujú na to, že žalovaná nevysvetlila, ako by mohla pozmenená fotografia existovať, resp. vzniknúť,
nakoľko modelka dané retiazky na oblečení mala. Žalovaná si vo svojom vyjadrení v súvislosti s
vyhotovením a so zverejnením podobizne žalobcu 2/ odporuje, nakoľko najprv uvádza že súhlas s

vyhotovením a so zverejnením podobizne žalobcu 2/ bol daný konkludentne tým, že sa žalobca 2/ nechal
odfotiť“. V ďalšom texte už uvádza že ani konkludentný súhlas žalovaná nepotrebovala, nakoľko článok
bol spravodajského charakteru a teda išlo tzv. zákonnú licenciu. A do tretice potom uvádza že článok
bol dohodnutý ako propagácia žalobcu 2/ a ako protihodnotu takto zverejnenej reklame mala žalovaná
možnosť zadarmo zverejniť fotografie poskytnuté mu žalobcom 1/.

20. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne žiada odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaná zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach
a má za to, že bolo preukázané, že nedisponuje žiadnymi diapozitívmi žalobcu 1/, neprišlo k vzniku
škody vo výške 4500 eur, neprišlo k ušlému zisku žalobcovi 1/ 3000 eur, neprišlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia vo výške 3000 eur, neprišlo k vzniku nemajetkovej ujmy vo výške 1000 eur, ani neprišlo k
vzniku nemajetkovej ujmy vo výške 2250 eur. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že sú dva Odovzdávacie
protokoly, pričom žalobcovia vytrhli z každého protokolu tú časť, ktorá bola pre nich výhodná. Z
Odovzdávacieho protokolu 2 skutočnosť, že sporné diapozitívy neboli vrátené a z Odovzdávacieho
protokolu 1 skutočnosť, že sporné diapozitívy žalovaná nemohla publikovať bez písomnej dohody medzi

žalovaným a žalobcom 1.

20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je opodstatnené.

22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúcehorozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

24. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej
inštancie.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p.Vodvolacomkonanísúdvzhľadomnato,žepotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieúspešnejžalovanej

náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).