Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115230493.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobkyne: Y.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. XX, XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,

so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o
vydanie bezdôvodného obohatenia 535,53 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 14C/504/2015-50 zo dňa 24.05.2017 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje sa v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.

II. Zrušuje sa rozsudok s výnimkou výroku II. o zastavení konania o návrhu žalovaného na prerušenie
konania a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne: „I.
žalobu z a m i e t a, II. z a s t a v u j e konanie v časti o návrhu žalovaného na prerušenie konania, III.

p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobou zo dňa 21.12.2015 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že
úver zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX z 11.10.2010 uzavretej medzi žalobkyňou
apôvodnežalovanýmConsumerFinanceHolding,a.s.Kežmarokjebezúročnýabezpoplatkov.Zároveň
žiadala uložiť žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 535,53 eur spolu s

úrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneododňanasledujúcehopodnidoručeniažalobyžalovanému
do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Poukázala na to, že jej bola poskytnutá pôžička vo výške
2.000,- eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 60.-tich splátkach po 62,50 eur mesačne s tým, že celková suma
pôžičky predstavuje 3.750,- eur, ročná úroková sadzba 32,13 %, RPMN 32,13 %, priemerná RPMN
19,90 %, termín konečnej splatnosti 10/2015 a celkové náklady spotrebiteľa 1.750,- eur. Vzhľadom na to,
že sa jedná o spotrebiteľský úver a v predmetnej zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a

písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Nakoľko žalobkyňa zaplatila žalobcovi celkovo sumu 2.535,53 eur a poskytnutá výška úveru
predstavuje 2.000,- eur, uplatňovala si rozdiel v sume 535,53 eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
Poukazovala tiež na to, že o skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela
od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci apríl roku 2015, ktoré ju informovalo o
náležitostiachzmlúvoúverespoločnostiVÚB,a.s.aorozhodnutiachsúdov.Malazato,ženapredmetnú

vec sa vzťahuje 10-ročná premlčacia lehota, nakoľko doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich
množstvo vylučujú inú možnosť ako to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľa obohacuje úmyselne. Jevylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní spotrebiteľských úverov nepoznal spotrebiteľské
právo. V tomto ohľade poukazovala aj na rozhodnutia iných súdov.

3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko prvá splátka spotrebiteľského úveru sa stala zročnou
dňa 20.11.2010 a dňa 11.10.2011 bol predmetný spotrebiteľský úver predčasne splatený. Poukazoval
na skutočnosť, že na daný prípad sa vzťahuje objektívna 3-ročná premlčacia lehota, ktorá začína
plynúť dňom, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia fakticky došlo a na druhej strane, pre plynutie
subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že došlo na

jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. V danom prípade sa vzhľadom na to, že celý
úver bol zaplatený 11.10.2011 premlčal nárok žalobkyne najneskôr dňa 12.10.2014. Žalovaný rovnako
poukazoval na iné rozhodnutia okresných a krajských súdov.

4. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, súd prvej inštancie sa
prioritne zaoberal posúdením tejto námietky. S poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorých

okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie,
ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Mal za
to, že v danom prípade sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela 11.10.2011, kedy predčasne
zaplatila celý úver a nie je možné akceptovať tvrdenie, že sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela až v apríli roku 2015 od Združenia HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa

mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate
svojvoľne prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný. Súd
prvejinštanciemalzároveňzato,žeajpočiatokplynutiaobjektívnejpremlčacejlehotyjepotrebnéodvíjať
od zaplatenia úveru, teda od 11.10.2011. Keďže v danom prípade nebol nárok uplatnený do 11.10.2014,
tento nárok je premlčaný a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Nestotožnil sa s tvrdením

žalobkyne o tom, že v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu vzhľadom
na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Poukazoval na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania
úmyslu je na žalobkyni. Podľa názoru súdu prvej inštancie v podstate ani nie je možné preukázať, aby
žalovaný konal formou priameho úmyslu a o nepriamy úmysel ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo
bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde, bol s tým uzrozumený. V súvislosti s tvrdením

žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovovsti úveru z dôvodu absencie uvedenia termínu konečnej
splatnosti, ako aj výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na to, že
prax súdov ohľadom výkladu týchto ustanovení nie je jednotná. Podľa názoru prvoinštančného súdu
je rozdiel v tom, pokiaľ v zmluve nie sú uvedené základné náležitosti, ako je úroková sadzba, resp.
RPMN a zároveň je rozdiel pokiaľ nie sú uvedené iné náležitosti zmluvy tak, ako je to v danom prípade,

keď sa má jednať o termín konečnej splatnosti, ktorý je vyjadrený mesiacom a rokom a zároveň z
podmienokpreposkytnutiepôžičkyvyplýva,žesplátkysúsplatnék20.-mudňuvmesiaci.Jepravdou,že
v samotnej zmluve nie je uvedený deň splatnosti splátky, tento sa však dá vyvodiť zo znenia podmienok v
zmluve, kde je spresňujúco uvedené, že sa jedná o 20. deň v mesiaci, pričom posúdenie tejto náležitosti
je skutočne záležitosťou výkladu tohto ustanovenia, keďže zo zákona priamo nevyplýva, že termín

konečnej splatnosti má byť uvedený presným dňom, mesiacom a rokom. Zároveň z ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. úplne jednoznačne a nepochybne nevyplýva, že nepostačuje uvedenie
istiny, úrokov a iných poplatkov v jednej splátke, hoci samotné znenie tohto ustanovenia súdu skôr
evokuje, že splátka by mala byť rozlíšená na jednotlivé zložky. Z neuvedenia týchto náležitostí ale
podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v

podstate takýmto spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti,
hrozí mu riziko, že úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takom prípade nebude
žiadnym spôsobom profitovať. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu žalovaného je však
na žalobkyni, ktorá v tomto ohľade dôkazné bremeno neuniesla (neprodukovala žiadne dôkazy), preto
súd prvej inštancie nevychádzal z 10-ročnej premlčacej doby, a to aj s poukazom na totožné závery

v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove. Vzhľadom na to, že
tak objektívna 3-ročná premlčacia lehota, ako aj 2-ročná subjektívna premlčacia lehota začali v danom
prípade plynúť dňa 11.10.2011 a žaloba bola v tejto veci na súd podaná až dňa 21.12.2015, súd prvej
inštancie žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 a §
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zamietol.

5. Rovnako súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
nakoľko pokiaľ je predmetom konania aj vydanie bezdôvodného obohatenia, tak súd túto otázku riešiako predbežnú a žalobkyňa v takomto prípade nemá naliehavý právny záujem na takomto určení a v
podstate sa jedná o duplicitný nárok.

6. Nakoľko žalovaný svoj návrh na prerušenie konania vzal späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti
zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP
a priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu
nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Čo sa týka objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, tak konanie subjektu, ktorý dlhodobo a masovo
opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá označiť ináč, ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských

úveroch a požaduje tak plnenie, na ktoré nemá nárok. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich
množstvo vylučujú inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Je
vylúčené,abyžalovanýakoprofesionálvposkytovaníúverovnepoznalspotrebiteľsképrávo.Napodporu
svojich tvrdení citoval z rozhodnutí Krajského súdu Prešov a Žilina a tiež poukazoval na komentár k
Občianskemu zákonníku I, Praha: C.H.Beck, 2015, 639s. Pre kategóriu objektívnosti je podstatou jej

nezávislosť od ľudského vedomia, naproti tomu pre kategóriu subjektívnosti je podstatou jestvovanie vo
vedomí, závislosť od vedomia, získanie vedomostí. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom
obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a subjektívna premlčacia doba
plynie odvtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí skutkové
okolnosti o tom, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa

o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr, nie ako sa domnieva súd prvej inštancie, že o zákonných
nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy sa žalobca mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť
svoje práva. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z
preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Zdôraznila, že ona nevedela, že platby,

ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, prijal od nej protizákonne. Žila v omyle, že žalovaný tieto
platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského právo,
pričom ona verila tomu, že pri poskytovaní úveru postupuje s náležitou starostlivosťou, bezozbytku
podľa zákona. Až od Združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že žalovaný od nej prijal
platby v rozpore so zákonom a že jej predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v

rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má. Až
získaním vedomosti o týchto skutočnostiach, prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby, a až od tohto
momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Časový okamih vzniku premlčacej doby je
zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva (okamih zrodu žaloby, actio nata), ide o deň, v ktorý
oprávnený mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde.

Ak oprávnený nevie o tom, že mu vzniklo žalobné právo, nemohol nastať okamih vzniku žalobného
práva. Samozrejme nejde o bezhraničnú dohodu, ale o dobu limitovanú objektívnou premlčacou dobou.
Vedieť komu zaplatila, kedy a koľko, neznamená, že vie, že platila nedôvodne, že sa veriteľ na jej úkor
bezdôvodne obohatil. Zdôraznila, že súdu prvej inštancie musí byť známa rozhodovacia prax súdov
pri posudzovaní začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, pričom bez náležitého vysvetlenia sa

od tejto ustálenej rozhodovacej praxe zásadným spôsobom odchýlil. V tejto súvislosti poukazovala na
rozhodnutia Okresného súdu Prešov, Svidník a Bardejov, ktoré začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby odvodzovali od porady s právnym zástupcom, od oboznámenia sa spotrebiteľa s rozhodnutiami
uverejnenými na webovej stránke MS SR, z internetových stránok, z médií, rovnako od oboznámenia
sa spotrebiteľa od Združenia na ochranu spotrebiteľov.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok je premlčaný v 2-ročnej subjektívnej, ako aj 3-ročnej
objektívnej lehote, s jeho odôvodnením sa stotožnil. Trval na svojej argumentácii v prvoinštančnom
konaní. Ohľadne tvrdenia žalobkyne v odvolaní, ako aj v žalobe, že sa o tom, že sa žalovaný na jej

úkor bezdôvodne obohacuje, dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľov a to v priebehu mesiaca
október 2015 skonštatoval, že viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na obdobie mesiaca
október je neprípustné, nakoľko tento termín je absolútne neurčitý (mesiac máj má 31 dní, je teda 31
možností, kedy mala premlčacia lehota začať plynúť). Nadobudnutie vedomosti o existencii právnehoinštitútu bezdôvodného obohatenia nie je zistením skutkového stavu. Skutkovou okolnosťou, od ktorej
sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie
splátok úveru žalovanému. Žalobkyňa mala na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

všetky informácie už odo dňa uzavretia zmluvy, resp. odo dňa zaplatenia jednotlivých splátok úveru. V
žiadnom prípade nie je tou skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej
lehoty,informovaniesažalobkyneoexistenciiprávnehoinštitútubezdôvodnéhoobohatenia.Napodporu
svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj na rozsudok NS
ČR 26Cdo/785/2011 a NS SR 1Cdo/67/2011 a tiež na ustálenú rozhodovaciu prax konajúceho súdu.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a uplatnil si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

10. Po podaní odvolania došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. výmazom z

Obchodného registra ku dňu 01.01.2018. Právnym nástupcom tejto spoločnosti v zmysle Delimitačného
protokolu zo dňa 24.01.2018 je Všeobecná úverová banka, a.s.

11. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

12. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol
v rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

14. Nakoľko sa odvolacie námietky žalobkyne netýkajú výroku II. rozsudku o zastavení konania v časti
o návrhu žalovaného na prerušenie konania, odvolací súd tento výrok ani neposudzoval.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

16. Hlavnou odvolacou námietkou žalobkyne je tvrdenie, že k premlčaniu nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nedošlo.

17. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,
pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).
Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.19. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

21. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný
na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Odvolací
súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby je totožný so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. momentom vzniku bezdôvodného
obohatenia s poukazom na zákonnú fikciu znalosti právnych predpisov. Je zrejmé, že v danom prípade
bol medzi žalobkyňou a žalovaným zmluvou zo dňa 11.10.2010 založený spotrebiteľský záväzkový
vzťah. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa, čo vyslovil aj NS SR v uznesení vo veci 6 MCdo 9/2012.

22. Odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.:
„Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom

alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Táto možnosť priznaná súdu
bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo
má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis,

bod 33).

23. Na žalobkyni tak v predmetnej veci spočívalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu skutočnosti, že žaloba bola podaná pred uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby.
K tomuto odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v žalobe uviedla a zároveň aj pripojila dôkazy, z ktorých

uvedená skutočnosť vyplývala. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil
sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to v mesiaci apríl
2015. Uvedenú skutočnosť potvrdilo aj samotné Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v
Prehlásení zo dňa 23.10.2015 (č.l. 7 spisu). Tvrdeniu žalobkyne, ako aj potvrdeniu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS však súd prvej inštancie neuveril a ustálil, že: „žalobkyňa sa o skutkových

okolnostiach dozvedela 11.10.2011, kedy predčasne zaplatila celý úver a nie je možné akceptovať údaj
uvedenývžalobe,zktoréhovyplýva,žesaoskutočnosti,žesažalovanýnajejúkorbezdôvodneobohatil
dozvedela až v apríli roku 2015 od Združenia HOOS, nakoľko pokiaľ by sa mala subjektívna vedomosť
posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť počiatok
plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný“.

24. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd sa musí vysporiadať s požiadavkou podnikania
s odbornou starostlivosťou vo finančných službách, ktoré čo do nepriaznivého dopadu na súkromie
občanov sú veľmi časté.

25. Kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia zo strany
žalobkyne) a otázna je už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej dobe
bude dôležité zistenie, kedy sa žalobkyňa dozvie o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil
a v akej výške.

26. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť z dôvodu bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, príp. z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Doposiaľ nebola
prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov.spojené prípady C-240 až 244/98). Tým sa ale zákonite natíska otázka, že ak takéto obavy existujú
v čase vzniku zmluvy, o čo menšie obavy existujú v čase, keď spotrebiteľ vykonáva reálne plnenie z
takejto zmluvnej podmienky. Zdá sa, že je tu rovnaké nebezpečenstvo a reálny život to potvrdzuje, že

spotrebitelia platia z nevedomosti správne aplikovať právo a v pochybnostiach, ktorú skutočnosť súd
prvej inštancie použil paradoxne v neprospech žalobkyne.

27. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť
nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým im neuplynie objektívna premlčacia

doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa
na ich úkor obohatil.

28. Odvolací súd preto nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že už v čase, kedy došlo
k predčasnému zaplateniu celého úveru, žalobkyni začala plynúť premlčacia doba (arg. „došlo“ ako
relevantné, no pri objektívnej premlčacej dobe § 107 ods. 2 OZ).

29. Treba oceniť snahu súdu prvej inštancie o zosumarizovanie viacerých rozhodnutí. Ani jedno
rozhodnutie však súd neuviedol na ochranu morálky či dobrých mravov, s ktorými sú zmluvné
podmienky a praktiky žalovaného v rozpore. Pritom sú známe aj súdne rozhodnutia o rozpore námietky
premlčania s dobrými mravmi. Právo sa premlčaním len oslabuje a posúva sa do režimu naturálnej

obligácie.

30. Zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy
spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá
o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Každý je povinný poznať

právo , no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

31. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slová ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje

v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.

32. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“,
aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času
po vykonaní plnenia.

33. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z
nateraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala pochybnosti o korektnosti úveru, a že s
odstupom času, po tom ako zaplatila celý úver, sa obrátila na združenie spotrebiteľov, ktoré ju odkázalo
na advokáta, ktorý podal žalobu. V spise sa nachádza aj listina s hlavičkou združenia obsahujúca

všeobecné upozornenie na rôzne vady zmluvy vrátane neprimeraných úrokov. O tejto listine sa dá
usudzovať, že združenie ju používa vo viacerých prípadoch aj u iných spotrebiteľov.

34. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy,

ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že
došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými
dvoma okolnosťami). Nepostačujú teda pochybnosti, ale ,,dozvedenie" sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.

35. Ak z dokazovania nevyplynú nové skutočnosti, zdá sa, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť
nemala až s odstupom času a do úvahy prichádza združenie a advokát.

36.Čosatýkavznesenejnámietkypremlčania,odvolacísúdďalejpoznamenáva,žežalovanýakoosoba
podnikajúca na finančnom trhu mal odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytol svoje služby,

a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. Jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.37. Podľa § 54 ods.1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

38. Odvolací súd nad rámec uvedeného odôvodnenia o včasnosti podania žaloby poukazuje aj na formu
zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania.

39. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non

excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

40. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne premlčanie uplatneného
nároku žalobcu posúdiť aj z hľadiska 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom

bezdôvodnom obohatení.

41. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, preto sa
predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných
povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa

zmluvných podmienok. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv konal evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
žalobkyňa zistila, že plnenie voči žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podala
žalobu na súd. Preto odvolací súd je toho názoru, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na

finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak
postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym
úmyslom získať majetkový prospech, v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s
desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods.
2 OZ).

42. V doterajšom konaní sa súd prvej inštancie taktiež nevyrovnal s inými právoplatnými súdnymi

rozhodnutiami v obdobných spoločenských vzťahoch ako je prejednávaná vec a konanie viedol v
zásadnom odklone od správneho právneho posúdenia veci s dopadom na procesné strany a ich právo
na spravodlivý proces. To bol aj dôvod pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods.1 písm. b) CSP).

43. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom bude:
· priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (Ústavní soud
připomíná, že v jeho judikatuře již byla ochrana slabší smluvní strany shledána principem
ústavněprávního významu, jímž se orgány veřejné moci mají v aplikační praxi povinnost řídit.
Tento princip je obzvláště akcentován v oblasti právních vztahů specifického charakteru, jako jsou

spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného či nájemního práva, apod. [srov.
např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1. 11. 2011 (N 187/63 SbNU 171), usnesení sp. zn. III. ÚS
3436/12 ze dne 19. 3. 2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze dne 11. 11. 2013, sp. zn. III. ÚS
562/12 ze dne 24. 10. 2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9. 12. 2014 (N 221/75 SbNU 485)]. Cílem je
nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupu České republiky do Evropské

unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního řádu také prostřednictvím
evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy o fungování Evropské unie
a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou směrnic.
· zaoberať sa nepriamym úmyslom žalovaného nadobudnúť od žalobkyne predmetné úroky (vedel, že
spotrebiteľovi predkladá zmluvu, ktorá neobsahuje všetky podstatné náležitosti, v dôsledku absencie

ktorých bude poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkov a pre prípad, že sa tak stane,
bol s tým uzrozumený), a teda vytvoriť najmä pre žalovaného priestor na procesnú obranu,
· umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok premlčacej doby, novo
posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantnýchskutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia
práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia (bezúročnosť úveru, výšku do
úvahy prichádzajúceho bezdôvodného obohatenia a príčinnú súvislosť) tak, aby mohla podať žalobu

(napr. rozsudok NS SSR sp. zn. Cpj 37/98 - R 1/1979, NS ČR sp. zn. 33Odo306/2005, NS ČR sp. zn.
25Cdo 3306/2007, mutatis mutandis NS ČR sp. zn. 33Cdo 83/2004). Teda nielen o pochybnostiach o
tom, čo žalobkyňa tušila, ale o skutočnej, nie predpokladanej vedomosti o skutku z porušenia práva.
V rámci aplikačnej praxe súdov sa vyskytli prípady, že sa upozornenie združenia antidatovalo, pričom
relevanciu má čas skutočného času, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Bude

preto dôležité vytvoriť procesný priestor aj pre procesnú obranu žalovaného k tvrdeniu žalobkyne a
predloženým dôkazom,
·dôslednesazaoberaťnávrhomžalobkynenaurčenieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokavprípade,
že bude jej návrh v tejto časti dôvodný, vysloviť ich neprijateľnosť,
· súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 CSP).

44. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)

45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).