Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/185/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207244
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316207244.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Z. E., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. L. Č.. XXX, adresa pre doručovanie: XXX XX
V.. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o neplatnosť úverovej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, je neplatná.

II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

III.ŽalovanýjepovinnýzaplatiťSlovenskejrepublike,naúčettunajšiehosúdu,súdnypoplatokzapodanú
žalobu vo výške 99,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 27. 4. 2016 domáhal, aby súd
určil neprijateľné zmluvné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.

4. 2014. Jednalo sa najmä o neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, ustanovenia čl. 8, bod 8.1 - Dohoda o poskytovaní služieb - Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, ustanovenia čl. 14, bod 14.1 - Sankcie -
všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014,
Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, s tým, že tieto neprijateľné zmluvné
podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014 sú neplatné. Ďalej
sa domáhal, aby súd rozhodnutím určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

25. 4. 2014 vzhľadom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda neobsahuje všetky
náležitosti, ako by mala v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, tak
úver vyplývajúci z tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, je bez úrokov a poplatkov. Na pojednávaní
konanom dňa 17. 4. 2018 žalobca požiadal súd o zmenu žalobného návrhu tak, aby súd rozhodol, že
celá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatná.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Trval na tom, že všetky dojednané podmienky sú platné,

pričom po zmene petitu žaloby, v podaní zo dňa 11. 6. 2018 uviedol, že namieta nehospodárnosť vedenia
konania o zmenenom návrhu, ale aj nesplnenie zákonnej podmienky pre vedenie akéhokoľvek konania
tak, ako ju definuje § 131 Civilného sporového poriadku, teda existencia ohrozeného alebo porušeného
práva, ktorého ochrana sa uplatňuje podaním žaloby. Bez toho, aby bola splnená uvedená zákonnápodmienka, nie je možné prejednávať žiadny spor a rozhodovať o ňom, nakoľko ide o postup zhodný s
tým, kedy sa koná bez návrhu, hoci je podľa zákona potrebným. K postupu uzatvorenia zmluvy uviedol,
že dňa 7. 4. 2014 žalobca predložil žiadosť o schválenie úveru vo výške 1500,- eur v dobe splatnosti

36 mesiacov a s výškou splátky 85,15 eura. Žiadosť o úver predložil na tlačive označeného ako žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere, ktorého súčasťou sú aj zmluvné
dojednania k zmluve o revolvingovom úvere. Podľa článku 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluva
o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o

RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného
úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného

Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez
toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa. Žiadosť o úver podaná žalobcom
predstavuje z právneho hľadiska žiadosť/ návrh o úver, pričom konkrétne podmienky úveru sa môžu
po vyhodnotení schopnosti žiadateľa zmeniť. Uvedené ustanovenie bolo súčasťou samotnej žiadosti o
úver, keďže zmluvné dojednania sú inkorporované do jej obsahu prostredníctvom článku 13 žiadosti/

zmluvy. Reálne svedčí o tom aj fakt, že žalobcovi bol schválený úver v nižšej sume, tento úver prevzal a
začal splácať. Súd ďalej požadoval oznámiť a preukázať, v akej výške bol poskytnutý úver, koľko a kedy
z neho žalobca splatil. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz. Žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 1290,- eur, a to v časti 1098,34

eura vyplatený v prospech jeho účtu a v časti 191,66 eura započítaním s pohľadávkou žalovaného
podľa dohody o poskytnutí služby. Žalobca celkovo uhradil 1455,77 eura, pričom úhrady vykonával
prostredníctvom zamestnávateľa a prostredníctvom subjektu Prvá oddlžovacia spoločnosť, s.r.o.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 25. 4. 2014, všeobecné podmienky a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy
predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp.

zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;

potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda
majúpovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdeniepreukázať.Akúčastníkneunesiedôkaznúpovinnosť,resp.

dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Podľa § 3 OZ, účinný k 25. 4. 2014, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 43a ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne

určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde navrhovateľovi.Podľa § 44 ods. 2 veta prvá OZ, Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), účinný k 25. 4. 2014, (1) Tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

9. Podľa názoru súdu, s poukazom na § 44 ods. 2 veta prvá OZ, nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
úvere, nakoľko návrh zmluvy podpísaný žalobcom dňa 7. 4. 2014 (časť 5. Žiadosti / Zmluvy) nebol
žalovaným akceptovaný. Žalovaný vyplnil časť 6. Žiadosti / Zmluvy s novým návrhom na výšku úveru,

RPMN, úroku, výšky mesačnej splátky, revolvingu, t. j. všetky podstatné náležitosti boli iné, ako v
časti 5. Žiadosti / Zmluvy požadoval žalobca. Podľa § 44 ods. 2 OZ teda žalovaný predostrel nový
návrh na uzatvorenie zmluvy, nakoľko nesúhlasil s návrhom žalobcu podľa vyplnenej časti 5. Žiadosti /
Zmluvy. Návrh žalovaného z 25. 4. 2014 obsahoval v časti 6. Žiadosti (zmluvy) dodatky, ktoré úplne
menili podmienky poskytnutia úveru, teda žalovaný odmietol pôvodný návrh zmluvy žalobcu a návrh

žalovaného uvedený v časti 6. Žiadosti / Zmluvy sa považuje za nový návrh, ktorý už žalobca nepodpísal.
Týmto postupom nebola dodržaná písomná forma zmluvy a preto je táto neplatná podľa § 40 ods.
1 OZ. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, keďže ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom. K
poskytnutiu úveru tak došlo z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ (Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.). Vzhľadom k tomu je žalobca povinný vrátiť len sumu, ktorú mu žalovaný reálne
vyplatil.

10. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo

verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc),
ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Na absolútnu neplatnosť súd prihladia
ex offo, t. j. musí sa ňou zaoberať aj bez návrhu. Preto sa súd nestotožňuje s námietkami, ktoré
žalovaný vyjadril vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 11. 6. 2018 uvedené v bode 2. tohto
odôvodnenia. Keďže zmluva je ako celok absolútne neplatná, súd sa potom nezaoberal jednotlivými

dohodnutými zmluvnými podmienkami, čo by bolo nehospodárne.

11. Súd vo veci rozhodol aj napriek neprítomnosti strán sporu, ktoré sa napriek predvolaniu na
pojednávanie nedostavili a nevyužili tak možnosť argumentovať pred súdom. Takýmto postupom im
preto súd nemohol odňať právo konať pred súdom. Navyše žalovaný súhlasil s prejednaním veci v jeho

neprítomnosti.

12. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

13. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo vecirozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
plnú náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2

CSP.

14. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu súd rozhodol podľa zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

15. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zák., Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. u/ cit. zák., Od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zák., Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, je súdny poplatok za žalobu ak nemožno

predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura.

16. Keďže žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený zo zákona a bol v konaní úspešný,
poplatková povinnosť prechádza na žalovaného ako neúspešnú stranu sporu. V prejednávanom prípade
je súdny poplatok určený pevnou sumou a to 99,50 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej

republike, na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.