Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110233218
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110233218.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327646, právne
zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 11C/256/2010-1025 zo dňa 20.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného

obohatenia 8.285,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.542,26 eur od
21. 05. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.918,89 eur od 16. 06. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne
zo sumy 2.824,73 eur od 05. 08. 2009 do zaplatenia, a to v časti o zaplatenie 4.143,04 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.271,16 eur od 21. 05. 2009 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 1.412,40 eur od 16. 06. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.459,48 eur od 05.
08. 2009 do zaplatenia.

Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia
8.285,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.542,26 eur od 21. 05. 2009 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.918,89 eur od 16. 06. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,73
eur od 05. 08. 2009 do zaplatenia, a to v časti nad zaplatenie 4.143,04 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.271,16 eur od 21. 05. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.412,40
eur od 16. 06. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.459,48 eur od 05. 08. 2009 do zaplatenia tak,
že žalobu v tejto časti zamieta.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti titulom bezdôvodného
obohatenia uplatneného od 04.04.2009 do 30.06.2009.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia 57.931,05 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2011 do zaplatenia, a to
v časti o zaplatenie 29.121,29 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2011 do zaplatenia.

Mení rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia
57.931,05 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2011 do zaplatenia, a to v časti
nad zaplatenie 29.121,29 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2011 do zaplatenia tak,
že žalobu v tejto časti zamieta.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti titulom bezdôvodného
obohatenia uplatneného od 31.12.2006 do 30.06.2009.V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 8.285,88 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.542,26 eur od 21.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 2.918,89 eur od 16.06.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,73 eur od 05.08.2009 do
zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom bezdôvodného obohatenia uplatneného od 04.04.2009 do
30.06.2009 zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom finančnej náhrady za vecné bremeno 51.504,32 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.918,89 eur od 26.08.2009 do zaplatenia,

9 % ročne zo sumy 2.918,89 eur od 15.09.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,73 eur od
30.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.824,89 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 2.824,89 eur od 17.12.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,89 eur od 16.01.2010 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 37.191,81 eur od 25.06.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom finančnej náhrady za vecné bremeno uplatneného od
01.07.2009 do 30.12.2010 zamieta.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 57.931,05 eur spolu s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 25.06.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom bezdôvodného obohatenia uplatneného od 31.12.2006
do 30.06.2009 zamieta.

VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom finančnej náhrady za vecné bremeno 176.545,29 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.06.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom finančnej náhrady za vecné bremeno od 01.07.2009 do
30.12.2010 zamieta.

IX. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4 % trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2010 v
znení zmeny návrhu doručeného súdu dňa 28.05.2015 domáhal zaplatenia sumy 571.054,25 eur
spolu s úrokom z omeškania. Túto sumu požadoval za užívanie pozemkov na ulici U. o výmere
11.355 m2 za obdobie od 31.12.2006 do 30.10.2010 (za tento pozemok žiadal sumu 459.517,83 eur),
sumy 111.536,42 eur sa domáhal za užívanie pozemku na ulici L. U. za obdobie od 04.04.2010 do

30.12.2010 o výmere 2.845 m2. Na pozemkoch žalobcu sa nachádzajú komunikácie a chodníky vo
vlastníctve žalovaného. Žalobca pôvodnou žalobou podanou na súde dňa 30.12.2010 žiadal priznať
len bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v priebehu
konania namietal rozsah zastavanosti pozemkov, žalobca predložil znalecký posudok N.. Y. X. č. X/
XXXX. Súčasne predložil aktuálne zameranie skutočného stavu rozsahu zastavanosti nehnuteľností.

Z vyššie uvedených zameraní mal súd zistený skutočný stav rozsahu zastavanosti pozemkov v časti
ulice L. U., ako aj s chodníkmi, ktoré sú jeho súčasťou a takisto aj cestných násypov pozemnej
komunikácie. Súd uviedol, že žalovaný je vlastníkom oporného múru s poukazom na závery znaleckého
posudku založeného v spise na č. l. XXX a metodické usmernenie Ministerstva dopravy, pôšt a
telekomunikácii SR. Žalobca predložil súdu aj zameranie rozsahu zastavanosti parcely XXXX/X na

ulici U. a znalecký posudok č. XX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného za užívaniepozemkov a na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena viaznucej na týchto pozemkoch.
Súd v právnom hodnotení veci uviedol, že vlastníkom spornej cesty na ulici U. je žalovaný. Nárok
vlastníka pozemku na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa ustanovenej judikatúry dôvodný.

Vlastník stavby je obohatený od počiatku, účelom bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky
bezdôvodne sa obohacujúceho. Výšku bezdôvodného obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorou by
obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom čase a mieste za porovnateľné užívanie veci. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania v celom rozsahu, čo sa týka nároku uplatneného v lokalite L. U., aj
k bezdôvodnému obohateniu v lokalite U.. Súd má za to, že tieto námietky sú čiastočne dôvodné.

Žaloba bola doručená súdu dňa 30.12.2010, žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 31.12.2006, v prípade lokality na ulici U. a od 04.04.2009 v lokalite na
ulici L. U.. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote presahujúcej subjektívnu dvojročnú
premlčaciu dobu je preto premlčaný. V lehote dvoch rokoch pred podaním žaloby však nárok premlčaný
nie je. Súd uviedol, že nie je možné použiť premlčaciu lehotu stanovenú Obchodným zákonníkom,
pretože samotný spor vychádza z podstaty obmedzenia vlastníckeho práva s právnym posúdením

vychádzajúcim z Občianskeho zákonníka, aj keď ide o verejnoprávny subjekt na starne žalovaného
a nehnuteľnosti vo vlastníctve podnikateľa, fyzickej osoby. Pokiaľ sa týka rozsahu bezdôvodného
obohatenia na ulici L. U., zo znaleckého posudku č. XX/XXXX bol rozsah plne preukázaný, žalobca
si uplatňoval dôvodne bezdôvodné obohatenie z výmery 2.845 m2. Za obdobie od 04.04.2009 do
01.07.2009 to predstavuje 89 dní x 2.845 m2 x 12,08 eur/rok, čo spolu činí 8.285,88 eur. V sume

uplatnenej nad 12,08 eur/m2/rok bol nárok premlčaný, nakoľko bol uplatnený až 28.05.2015. Žalobca
podaním doručeným súdu dňa 28.05.2015 zmenil žalobu, keď namiesto pôvodne žalovaného obdobia
od 20.11.2007 požadoval obohatenie až od 04.04.2009. Dovtedy požadoval bezdôvodné obohatenie
vo výške 12,08 eur/m2, zmenou sa dožadoval sumy 22,50 eur/m2. Súd prvej inštancie mal za to, že
čo sa týka uplatneného nároku nad sumu 12,08 eur/m2, je dôvodná vznesená námietka premlčania,

a preto túto časť žaloby zamietol. Za obdobie od 01.07.2009 do 30.12.2010 došlo k zmene, nakoľko
tu patrí žalobcovi náhrada titulom zákonného vecného bremena s poukazom na zákon 66/2009 Z.z..
Uvedený zákon neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet žiadnej zákonnej
prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku, zastavaného pozemnou komunikáciou priznala
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým

sa vlastníkovi neposkytne náhradný pozemok alebo sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Súd
prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 2Co/81/2015 zo dňa 29.06.2016,
ktoré je aplikovateľné aj v danej právnej veci. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi titulom náhrady
za vecné bremeno za obdobie od 01.07.2009 do 30.12.2010, t.j. 548 dní vo výške nepremlčanej 12,08
eur/m2/rok sumu 51.504,32 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. K výške protidôkaz zo strany

žalovaného produkovaný nebol.

3. Čo sa týka nároku na ulici U. súd vychádzal z výmery 11.296 m2, ktorú žalobca preukázal plánom
plošného vyčíslenia rozsahu parcely, vyhotoveným N.. K.. Výšku nároku žalobca deklaroval znaleckým
posudkom XX/XXXX. Aj v súvislosti s týmto nárokom žalovaný vzniesol námietku premlčania a dôvodný

bol teda len nárok za obdobie od 30.12.2008 do 01.07.2009 titulom bezdôvodného obohatenia, čo
predstavuje pri výmere 11.292 m2 za rok 2008 za jeden deň sumu 313,22 eur. Za obdobie od 01.01.2009
do 30.06.2009 (za 181 dní) to predstavuje 57.617,83 eur. V prevyšujúcej časti za obdobie od 31.12.2006
do 30.12.2008 súd žalobu zamietol s ohľadom na námietku premlčania. Čo sa týka nároku uplatneného
po dátume 01.07.2009, súd odkazuje na odôvodnenie týkajúce sa nehnuteľnosti L. U., teda od toho

času vzniklo zákonné vecné bremeno a žalobca má nárok na náhradu za vznik vecného bremena,
ktoré je jednorazovou náhradou. V neprospech žalobcu vyznieva skutočnosť, že mal vedomosť akú
nehnuteľnosť kupuje a v prípade, že tieto vedomosti nemal, sám zanedbal preventívnu povinnosť
oboznámiť sa s charakterom nehnuteľností. Nehnuteľnosti sú zastavané pozemnými komunikáciami
a žalobca nemohol rozumne očakávať, že tieto bude môcť využiť napr. ako plochy na výstavbu

priemyselných parkov, či parkovanie alebo individuálnu bytovú výstavbu a takýmto spôsobom svoje
vynaložené finančné prostriedky podnikaním zhodnotiť. Tak strana žalujúca, ako aj strana žalovaná, sú
obmedzené vo výkone vlastníckeho práva, a to každá v rozsahu výkonu vlastníckeho práva protistrany.
Tak žalobca, ako ani žalovaný nemôžu mať očakávania obvyklé, vyplývajúce z výkonu vlastníckeho
práva. Žalobca sám sa slobodne rozhodol, že kúpi takéto nehnuteľnosti. Žalovaný sám o sebe situáciu

objektívne nezavinil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k vedeniu vonkajšieho nadzemného
elektrického vedenia, ktoré má obmedzovať užívanie pozemkov, žalovaný nepreukázal, že by skutočne
došlo k obmedzeniu. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k oporným múrom, súd prvej inštancie
mal za to, že tieto sú súčasťou komunikácie a je daná pasívna legitimácia na strane žalovaného ajvo vzťahu k týmto plochám. Súd poukázal aj na odborné vyjadrenie, ktoré bolo zo strany žalobcu
predložené. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,
čoho sa domáhajú a rešpektoval predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Súd prvej inštancie

ďalej odôvodnil priznanie úroku z omeškania a uviedol, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že
žalovaného na plnenie jeho záväzku požiadal pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný
dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žalobného návrhu. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 255 CSP a uviedol, že žalobca bol úspešný v rozsahu 52 %, neúspešný v rozsahu 48
%, jeho nárok na náhradu trov konania je teda v rozsahu 4 %.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom II.,
IV., VI., VIII. a IX., teda s výnimkou výrokov, ktorým bolo žalobe vyhovené. Uviedol, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté
výroku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku II rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov L. U. o výmere 2.845 m2 nad priznanú sumu 8.285,88
eur súd nepostupoval v súlade so zákonom, keďže zúženým návrhom zo dňa 28.05.2015 si žalobca
súčtom uplatnil nižšie sumy ako si ich uplatnil v pôvodnej žalobe. Žalobou z 30.12.2010 za obdobie od
20.11.2007 do 30.06.2009 si žalobca uplatnil sumu 59.937,96 eur a zúženým návrhom z 28.05.2015

si žalobca uplatnil za obdobie od 04.04.2009 do 30.06.2009 sumu 12.043,94 eur. Ak teda súd priznal
žalobcovi za obdobie od 04.04.2009 do 30.06.2009 iba sumu 8.285,88 eur z dôvodu premlčania, je jeho
postup v rozpore so zákonom, a to iba vtedy, ak by odvolací súd mal za to, že premlčacia lehota v
posudzovanej veci je štvorročná a nie iba dvojročná.

6. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti IV. výroku rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2009 nad priznanú sumu 51.504,32 eur s tým, že podľa
súdu prvej inštancie sa jedná o náhradu titulom finančnej náhrady za vecné bremeno v nepremlčanej
výške 12,08 eur/m2/rok uplatnil žalobca tú istú argumentáciu ako proti II. výroku rozsudku, teda že
zúženým návrhom si uplatnil v súčte nižšiu sumu ako v pôvodnej žalobe a odvolací dôvod obstojí

iba vtedy, ak by odvolací súd mal za to, že premlčacia lehota je v posudzovanej veci štvorročná, nie
dvojročná.

7. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom aj z toho dôvodu, že nepriznal žalobcovi úrok
z omeškania zo sumy 37.191,81 eur od 31.12.2010, teda druhý deň po uplatnení nároku, po doručení

žaloby na súd, ale až po doručení žaloby.

8. Vo vzťahu k odvolaniu proti VI. výroku rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia na ulici U. uviedol, že súd mal vzťah posúdiť ako obchodnoprávny a na
premlčanie aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. Je nesporné, že žalobca koná vo vlastnom mene

na vlastný účet za účelom dosiahnutia zisku a na druhej strane vystupuje žalovaný ako samosprávna
jednotka, ktorá v žalovanom období užívala pozemok na zabezpečovanie verejných potrieb, a preto je
tento vzťah záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd taktiež postupoval
nesprávne, ak nepriznal úrok z omeškania na druhý deň po uplatnení nároku, ale až po doručení žaloby
žalovanému.

9.VovzťahukodvolaniužalobcuprotiVIII.výrokurozsudku,ktorýmbolazamietnutážalobaonáhraduza
užívanie pozemku na ulici U. žalobca namietol nezákonný postup súdu iba z toho dôvodu, že nepriznal
žalobcovi úrok z omeškania z tejto sumy na druhý deň po uplatnení nároku, ale až po doručení žaloby.

10. Vo vzťahu k odvolaniu proti IX. výroku rozsudku (v odvolaní nesprávne uvedené proti XI. výroku
rozsudku) žalobca uviedol, že výrok rozsudku je v rozpore so zákonom z toho dôvodu, že vychádza z
priznanej sumy vo výške 294.226,54 eur a nie zo sumy uplatnenej zo strany žalobcu. Ak by odvolací
súd vyhovel odvolaniu proti výrokom II., IV., VI. a VIII., bolo by dôvodné vyhovieť odvolaniu aj proti IX.
výroku rozsudku.

11. Ďalej žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že je ničím nepodložené tvrdenie súdu prvej inštancie,
ktorýpriznalžalobcovizaobdobieod01.07.2009nároknietitulombezdôvodnéhoobohatenia,aletitulom
náhrady za vecné bremeno, keďže v konaní nebolo preukázané, že stavby pozemných komunikácii na
ulici L. U. a U. boli postavené v súlade s platnými právnymi predpismi, ako to vyplýva z § 4 ods. 1zákona 66/2009 Z.z., kedy by bolo možné uvažovať o tom, že pozemky, na ktorých sa predmetné stavby
pozemnýchkomunikáciinachádzajú,súzaťaženépredmetnýmzákonnýmvecnýmbremenom.Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9Co/42/2010 z 22.02.2011, z ktorého vyplýva, že išlo o stavbu

neoprávnenú a na to, že podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie neoprávnenosti stavby je nerozhodné,
či stavebník mal alebo nemal stavebné povolenie. Aj v čase výstavby stavby nebolo pochýb, že pokiaľ na
pozemku občana zriadila stavbu socialistická organizácia bez právneho dôvodu, išlo o protiprávny stav,
teda neoprávnenú stavbu. Ak sa jedná o neoprávnené stavby, je potom logické, že sa jedná o stavby,
ktoré neboli ani povolené podľa platných právnych predpisov a potom na ne nedopadá ust. § 4 ods. 1

zákona 66/2009 Z.z.. Z rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie právne zaoberal poslednou
časťou § 4 ods. 1 zákona 66/2009 Z.z., podľa ktorej právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo
len podľa tohto zákona len za podmienky, že išlo o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov.

12. Ďalej nesúhlasil s tým, že súd na ne v danom prípade aplikoval dvojročnú premlčaciu dobu.
Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 5Cdo/109/03 z 26.11.2003, Nález ÚS ČR III.

ÚS/140/99 z 08.07.1999, uviedol, že je nesporné, že žalobca koná vo vlastnom mene na vlastný účet
za účelom dosiahnutia zisku a na druhej strane žalovaný užíva pozemky žalobcu na zabezpečovanie
verejných potrieb pri výkone samosprávnej funkcie, a preto je tento vzťah záväzkovým vzťahom v
zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený
užívaním veci bez platnej nájomnej zmluvy ako vzťah medzi podnikateľom a samosprávnou jednotkou

pri zabezpečovaní verejných potrieb. Keďže pre obchodné vzťahy vyplýva prednostná aplikácia
Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník sa použije na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené
v Obchodnom zákonníku, a to znamená, že je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k poskytnutiu plnenia na základe neplatnej zmluvy.
Na premlčanie uplatneného práva je však potrebné aplikovať Obchodný zákonník § 391 a § 397,

ktoré sú vo vzťahu k § 107 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym. Súd neodôvodnil prečo
nemal za preukázané podnikanie žalovaného so stavbami s poukazom na žalobcom predložené
nájomné zmluvy zo dňa 03.01.1996, rámcovú zmluvu zo dňa 07.12.2000. Na podnikanie žalovaného so
stavbami, nachádzajúcimi sa na pozemku žalobcu, poukázal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
4Cdo/90/2013 z 22.08.2013. V rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 12Co/29/2012 z 25.09.2012 je

uvedené, že prevádzkovanie komunikácie znamená zabezpečovanie verejných potrieb (jedná sa o
komunikáciu na ulici U.. Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Co/75/2012 z 11.12.2012 uviedol, že len
samotný fakt, že ide o využívanie pozemku pre všetkých, teda na verejnoprospešný účel, nemôže
vlastníka ukrátiť. V žalovanom období žalovaný disponujúci majetkom žalobcu mohol užívaním týchto
pozemkov plniť svoje verejné funkcie, ktoré by však inak musel plniť iným spôsobom, napr. obdobné

pozemky na rovnaký účel kúpiť alebo prenajať. Jedná sa o záväzkový vzťah, ktorý vo vzťahu k
premlčaniu podlieha režimu Obchodného zákonníka.

13. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a uznesenie NS SR 4Cdo/90/2013
z 22.08.2013. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozsudok OS Prešov 11C/220/2010 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Prešove 6Co/93/2016 a na rozsudok KS v Prešove 14Co/84/2011, žalobca
uviedol, že úvahy súdu sú nepreskúmateľné a vyššie uvedené rozhodnutia sú irelevantné (v týchto
rozhodnutiach sa súdy venovali posúdeniu dvojročnej premlčacej doby). Súd prvej inštancie ignoroval
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, napr. uznesenie NS SR 4Cdo/90/2013, čo nemožno považovať
za nič iné ako za svojvoľné a nespravodlivé posudzovanie dôkazov, ktoré vyšli v konaní najavo. Rovnako

je nepoužiteľný Nález ÚS ČR II. ÚS/415/14, pretože vychádza zo stavu, kedy sa jedná o nárok za
užívanie pozemku, ku ktorému nemá osoba, ktorá ho užíva žiadny prístup.

14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté výroky a žalobe vyhovel a odvolaniu
v celom rozsahu vyhovel.

15. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku aj žalovaný. Uviedol, že z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k náhrade za vecné bremeno v celkovej výške
176.545,29 eur. Žalobca podanou žalobou zo dňa 30.12.2010 žalované nároky odôvodňoval tým,
že žalované mesto na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve má pozemné komunikácie a chodníky. Z

uvedeného vyvodil, že žalovaný užíva majetok žalobcu bez právneho dôvodu, a tým z jeho strany
dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobca nezmenil svoje
skutkové tvrdenia, priznal žalobcovi aj náhradu za zákonné vecné bremeno. Podľa žalovaného je
podstatný rozdiel medzi nárokom na bezdôvodné obohatenie a náhradu za vecné bremeno. Uvedenénároky sú dané len za splnenia odlišných skutkových skutočností a majú rozdielny nielen dôvod
ich vzniku, ale aj obsah práva a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu a nakoniec aj dôvody
zániku. Rozdielna je aj premlčacia doba. Tým, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu

za vecné bremeno bez toho, aby žalobca zmenil rozhodujúce skutočnosti, došlo zo strany súdu k
porušeniu dispozičného princípu. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo bez
zmeny rozhodujúcich skutočností zo strany žalobcu rozhodol o nároku na náhradu za vecné bremeno.
V tomto je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Uvedeným nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému reagovať na odlišné skutkové a právne posúdenie žalovaného nároku

vzniknutého po 01.07.2009. O výrokoch III. a VII. súd rozhodol o tom, čo nebolo predmetom žaloby.
Dôvodné bolo žalobu v tejto časti zamietnuť.

16. Ďalej uviedol, že čo sa týka skutočného stavu zastavanosti pozemkov na ulici L. U., súd nekriticky
prevzal všetko čo vyplynulo z posudku O. univerzity W.. Z odôvodnenia rozsudku v podstate nie je riadne
identifikovaný dôkaz, z ktorého súd vyvodzuje svoje skutkové zistenie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,

že súd vychádza zo záverov znaleckého posudku č. XX na č. l. XXX. Z odôvodnenia nie je zrejmé kto
vyhotovil znalecký posudok XX/XXXX, či ide o tzv. súkromný znalecký posudok, kto bol objednávateľom
a či podaný znalecký posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že na č. l. 827 je posudok, ktorý mala vyhotoviť O. univerzita W. na

základe objednávky žalobcu. Z posudku vyplýva, že dňa 26.02.2017 bola vykonaná ohliadka za
účasti objednávateľa. Z posudku nevyplýva, že by termín ohliadky znalec oznamoval aj žalovanému.
Vierohodnosť takéhoto dôkazu žalovaný namieta.

18. Z obsahu posudku nevyplývajú závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k svahom,

zeleni a oporným múrom. Vo vzťahu k parcele XXXX/XX súd konštatoval, že oporný múr je telesom
mestskej komunikácie U., pričom nie je zrejmé z akého dôkazu vyplýva, že ulica U. je miestnou
komunikáciou. Po ulici U. vedie trieda I. trieda medzinárodného významu. Oporný múr nie je vo
vlastníctve mesta a konštatovaná zelená parcela XXXX/XX nie je cestnou zeleňou. Zeleň je súčasť
pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a žalované mesto žiadnym spôsobom uvedenú parcelu

neužíva. Odvolacia námietka platí aj vo vzťahu k zeleni na ulici U..

19. Mesto podaním z 22.02.2017 predložilo súdu nájomné zmluvy, na základe ktorých si mesto L.
prenajímalo pozemky, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie. Uvedené zmluvy boli predložené
na porovnanie, na preukázanie výšky nájomného nielen podľa lokality, ale aj čo do účelu, na ktoré boli

pozemky prenajímané.

20. Zároveň mesto L. predložilo súdu grafické zobrazenie lokality L. U.. Na zobrazenie sú červeným
šrafovaním vyznačené priľahlé pozemky k bytovým domom v lokalite L. U.. K týmto priľahlým pozemkom
vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 ods. 1, 5 zákona 182/1993 Zb.. Súd prvej

inštancie v odôvodnení rozsudku neuvádza ako sa s uvedenými listinnými dôkazmi vysporiadal.

21. Žalovaný namieta, že znalecké posudky, ktoré boli súdu predložené zo strany žalobcu a z ktorých
súd pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal, sú nepoužiteľné, pretože pri stanovení
všeobecnej hodnoty nájmu vychádzali z nájomných zmlúv, pri ktorých boli nehnuteľnosti prenajímané

na podnikateľské účely. Zároveň, pri ktorých prenajímateľ poskytoval nájomcovi s tým spojené ďalšie
služby, napr. oplotené priestory, vyznačenie parkovacích plôch, odpratávanie snehu a pod.. Žalovaný
poukazoval na to, že pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia bolo potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti posudzovanej veci a prihliadnuť tiež na skutočnosť, že ide aj o pozemky zastavané
komunikáciou. Žalobca v čase nadobúdania o týchto skutočnostiach vedel. Už bol vyslovený právny

názor, že vždy je potrebné zisťovať primeranú výšku nárokov so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a s
prihliadnutímnaskutočnosť,žeideopozemokzastavanýpozemnoukomunikáciou,očomžalobca,resp.
právny predchodcovia mali vedomosť už v čase nadobudnutia (Krajský súd v Prešove 6Co/93/2016).

22.Znalecképosudkynereflektujúobmedzenia,ktorévyplývajúztoho,ženaparcelesanachádzaobvod

trolejbusovej dráhy a že na parcele viazne vecné bremeno neobmedzeného prechodu a prejazdu už
od roku 2004. Znalecké posudky nezohľadňovali pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu oprávnenia
prevádzkovateľa dráhy.23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemná komunikácia na ulici U. bola zriadená v čase,
keď bol vlastníkom pozemku K. štát. Z toho vyplýva, že nedošlo k zriadeniu neoprávnenej stavby
protiprávnym konaním stavebníka. Nový vlastník pozemku nemôže nadobudnúť k takémuto pozemku

viac správ ako mali predchádzajúci vlastníci. V posudzovanej veci bez akýchkoľvek pochybností došlo
k zriadeniu stavby komunikácie, chodníkov v lokalite L. U. pred 01.01.1992, resp. pred 01.04.1983.
Preto nemožno v zásade z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej stavby aplikovať právnu úpravu,
ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.1992 a ktorá je obsiahnutá v § 135c Občianskeho zákonníka. Podľa
právnej úpravy platnej pred 01.01.1992 mohol neoprávnenú stavbu zriadiť len občan a v danom prípade

predmetnú stavbu zriaďovali štátne socialistické organizácie, nie je možné aplikovať § 221 Občianskeho
zákonníka. Do úvahy potom prichádzali pri splnení ďalších zákonných podmienok nároky vtedajšieho
vlastníka na náhradu škody. Tento občianskoprávny vzťah vzniknutý na základe neoprávnenej stavby
trval i po 01.01.1992. Vznik vzťahu z neoprávnenej stavby je nutné posúdiť podľa právnej úpravy,
ktorá bola v čase vzniku stavby spôsob vysporiadania sa riadi právnou úpravou, ktorá je tu v čase
rozhodovania súdu. Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia môže vlastník pozemku zastavaného

komunikáciou úspešne podať len za podmienky, že nevznikol iný právny dôvodov, na základe ktorého
sa môže vlastník pozemku domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Aplikácia § 135c Občianskeho
zákonníka vylučuje aplikáciu § 451 Občianskeho zákonníka. Poukázal na závery rozsudku Krajského
súdu v Prešove 5Co/290/2009 z 30.09.2010, z ktorého vyplýva, že by bolo nespravodlivé poskytnúť
žalobcovi súdnu ochranu spočívajúcu aj v priznaní bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov

v roku 2007, ak do úvahy prichádzala aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka, ale aj aplikácia § 4
zákona 66/2009 Z.z..

24. Ďalej žalovaný poukázal na § 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobcovi muselo byť už
pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy známe, že predmetnú nehnuteľnosť nemôže nikdy v budúcnosti

užívať inak, ako bežný užívateľ stavby pozemnej komunikácie. Mesto L. považuje výkon vlastníckeho
práva žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že odvolanie bolo podané
oneskorene a odvolanie je nedôvodné. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

25. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vo výroku vecne správne a rozhodnutie je potrebné
čiastočne zrušiť.
26. V časti o zaplatenie náhrady za vecné bremeno a vo výroku o trovách konania odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 289 ods. 1 písm. a) CSP z nasledujúcich

dôvodov:

27. Žalobca dňa 30.12.2010 doručil súdu žalobu o náhradu za užívanie nehnuteľností. Žaloba vychádza
zo skutkového stavu popísaného v žalobe, podľa ktorého žalobca je vlastníkom nehnuteľností parcely
W. č. XXX/X a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX. Na týchto nehnuteľnostiach sa podľa žaloby

nachádzajú pozemná komunikácia, chodníky vo vlastníctve žalovaného a na parcele W. XXXX/X sa
nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovaný disponuje
nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu ich užívaním, stavbami, komunikácii a chodníkov, a tým plní
svoju verejnú funkciu súvisiacu s uspokojovaním potrieb občanov. Je nesporné, že žalovaný užíva
majetok žalobcu bez právneho dôvodu, a tým z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Na

pojednávaní dňa 24.03.2015 žalobca na výzvu súdu, aby špecifikoval návrh uviedol, že požadované
sumy uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia a vyjadril sa aj k tomu, že vzhľadom na prijatie zákona
č. 66/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2009 vznikol žalobcovi nárok na náhradu za zriadené zákonné
vecné bremeno. Toto si žalobca uplatnil v inom konaní vedenou na Okresnom súde Prešov (11 C
133/2012), a preto navrhol konanie v tejto časti, teda v časti nároku za obdobie od 01.07.2009 buď

prerušiť alebo vylúčiť na samostatné konanie. Toto sa podľa žalobcu týka len parcely v kat. ú. B. P., nie
parcely L. U.. Na pojednávaní dňa 27.06.2017 bol návrh na vylúčenie veci zamietnutý. V záverečnej
reči žalobca uviedol, že je obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve žalovaným a dožadoval sa
vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že ak by súd dospel k záveru, že nárok nezodpovedá
bezdôvodnému obohateniu, ale vecnému bremenu, a teda že na týchto pozemkoch vzniklo vecné

bremeno, tak žiada prisúdiť nárok ako vecné bremeno.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové okolnosti zistené v tomto konaní, možno právne posúdiť aj
inak, ako to žiada žalobca, a pri zistenom užívaní nehnuteľnosti žalobcu na základe vecného bremena,priznať odplatu za vecné bremeno aj keď žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie nerozhodol ultra petitum, keď priznal žalobcovi odplatu za vecné bremeno.

29. V konaní 11 C 133/2012 sa žalobca podľa textu žaloby domáha náhrady za vecné bremeno za
nehnuteľnosti „L. U.“. Po výzve súdu na doplnenie žaloby a uvedenie vykonateľného petitu žalobca
uviedol, že sa domáha náhrady za vecné bremeno za nehnuteľnosti „U.“. Na výzvu súdu, aby odstránil
nedostatok takto upravenej žaloby žalobca žalobu neopravil a uviedol, že od začiatku sa v konaní 11
C 133/2012 domáhal náhrady za vecné bremeno za nehnuteľnosti „U.“. Súd žalobu v uvedenej veci

odmietol, proti uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté. Podľa názoru
odvolaciehosúdukonanie11C133/2012vytváraprekonanie11C256/2010prekážkuzačatéhokonania
v časti o zaplatenie odplaty za vecné bremeno, pričom nie je zrejmé, či vo vzťahu k nehnuteľnostiam
žalobcu na ulici U. alebo k nehnuteľnostiam L. U. (v závislosti od toho, ako odvolací súd posúdi obsah
žaloby a jej doplnenie). Preto odvolací súd rozsudok v časti o zaplatenie odplaty za vecné bremeno
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak vec čiastočne nesprávne právne posúdil. V danom prípade bolo preukázané, že
žalovaný bez právneho dôvodu do 30.6.2009 užíval nehnuteľnosti žalobcu (od 1.7.2009 ich užíva na
základe práva z vecného bremena vzniknutého podľa zákona 66/2009 Z.z. resp. podľa zákona 182/1993

Z.z.). Nárok žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca neporušil pri nadobúdaní nehnuteľností
právo, patria mu teda všetky práva vlastníka. Výkon práva vlastníka v tomto prípade nie je konaním v
rozpore s dobrými mravmi. Je odôvodnené morálkou aj právom, aby vlastník veci bol odškodnený za to,
že jeho vec čo len čiastočne bez právneho dôvodu užíva niekto iný.

31. Odvolací súd je toho názoru, že premlčacia doba je v danom vzťahu dvojročná, pretože sa jedná
o správu vlastného majetku žalobcu, nie o obchodnoprávny vzťah medzi stranami. O obchodnoprávny
vzťah by sa jednalo vtedy, ak by sa strany uzavreli zmluvu ohľadom využívania tohto pozemku. Pokiaľ
však žalovaný neuznáva právo žalobcu a žalobca sa ho musí domáhať na súde, nejedná sa o záväzkový
vzťah podľa Obchodného zákonníka. Aj podľa § 261 ods. 2 ObZ sa musí jednať o vzťah medzi obcou

a podnikateľom, pri jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca s uvedenými pozemkami nikdy nevykonával
žiadnu činnosť, neuzavrel o nich zmluvu, len uplatňoval na súde svoje práva vyplývajúce z vlastníctva.
Správne súd posúdil aj otázku premlčania, pretože nie je dôležitá len suma, ktorú žalobca uplatnil, ale aj
jej skutkový základ - teda za aké obdobie, výmeru a v akej výške žiada bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ
žalobca podaním doručeným súdu 28.5.2015 žiadal priznať za špecifikovanú výmeru a čas sumu 22,50

eur/m2, pričom predtým žiadal sumu 12,08 eur/m2, je jeho nárok nad sumu 12,08 eur/m2 skutočne
premlčaný - právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.4.2009 do 30.6.2009 v sume
prevyšujúcej pôvodne požadovanú sumu 12,08 eur/m2 totiž žalobca uplatnil až 28.5.2015, teda po
uplynutí 2 ročnej premlčacej doby (ktorá uplynula najneskôr dňom 30.6.2011).

32. Podľa názoru odvolacieho súdu je však nutné prihliadať pri stanovení výšky bezdôvodného
obohatenia na skutočnosť, že sa jedná o pozemky zastavané komunikáciou a žalobca nemohol mať
ekonomické a právne očakávania ako pri nezastavanom pozemku (keďže pozemok vedome kupoval
ako zastavaný). Skutočnosť, že žalobca pozemok vedome kupoval ako zastavaný, vyplýva aj zo súdom
zisteného skutkového stavu. Z toho dôvodu odvolací súd síce vychádzal pri stanovení výšky nároku

zo znaleckého posudku, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, ale výšku nájmu znížil o 1 sadzby
vyplývajúcej zo znaleckého posudku.

33. Bezdôvodné obohatenie za lokalitu L. za 88 dní, 2845 m2, po 6,04 €/ m2/rok činí za apríl 2009
1.271,16 eur, za máj 2009 - 1.412,40 eur a za jún 2009 1.459,48 eur, spolu teda 4.143,04 eur. Do tejto

sumy s príslušenstvom odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 CSP a nad túto sumu postupom podľa § 388 CSP rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

34. Bezdôvodné obohatenie za ulicu strojnícka za 11.296 m2, za obdobie 30.12.2008 - 30.6.2009, po
5,0605 eur v roku 2008 a po 5,143 eur / m2/rok v roku 2009 činí za december 2008 312,37 eur a

za obdobie 1.1.2009 - 30.6.2009 28.808,92 eur, spolu 29.121,29 eur. Do tejto sumy s príslušenstvom
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP a nad túto sumu
postupom podľa § 388 CSP rozsudok zmenil a žalobu zamietol.35. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:
Znalecký posudok č. XX predložený žalobcom je v spise založený na č.l. 822 a nasl a má všetky
náležitosti znaleckého posudku podľa § 17 zákona 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. Jedná

sa o súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, ktorý nemá doložku o tom, že znalec si je
vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. To že posudok nemá uvedenú doložku
znamená len to, že sa nepostupuje pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca, ale charakter znaleckého posudku tejto listine zostáva. Pri neexistencii
iných dôkazov nie je dôvod jeho závery spochybňovať. Neúčasť žalovaného na ohliadke nespôsobuje

nepoužiteľnosť tohto posudku, žalovaný mal možnosť namietať jeho závery. Z posudku nevyplýva, že
oporný múr je telesom mestskej komunikácie U., ale že sa jedná o múr na parcele XXXX/X smerom
k U. ulici.

36. Aj keď žalovaný predložil zmluvy týkajúce sa nájmu nehnuteľností mestom, správne súd prvej
inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý je relevantným dôkazom na určenie výšky

nároku. Pri zmluvách predložených žalovaným nie je možné zistiť, či odrážajú trhové nájomné, na ktoré
má žalobca nárok.

37. Právo na bezdôvodné obohatenie patrí aj za časť pozemku, na ktorej je zeleň, pretože zeleň je
súčasťou cestného telesa, a teda udržiavanie zelene je spôsobom využitia pozemku.

38. Predmetom tohto konania sú parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, ktoré nie sú podľa
tohto dôkazu zaťažené vecným bremenom podľa § 23 ods. 1, 5 zákona 182/1993 Zb.

39. Pozemok žalobcu je bez občianskoprávneho dôvodu zastavaný stavbami vo vlastníctve žalovaného,

čo je dôvodom na odškodnenie takéhoto vlastníka. Žalobca nemôže byť nútený, aby si vybral uplatnenie
svojich práv buď podľa § 135c OZ alebo podľa 451 OZ. Tieto práva môžu vzniknúť aj popri sebe a je na
žalobcovi, akú právo uplatní. Z právnej úpravy nevplýva, že aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka
vylučuje aplikáciu § 451 Občianskeho zákonníka.

40. Omeškanie v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká až od dňa nasledujúceho
po dni, kedy mala byť pohľadávka zaplatená. V prípade bezdôvodného obohatenia je čas plnenia určený
podľa 563 OZ. Za výzvu na plnenie sa považuje aj podaná žaloba, ale pre vznik hmotnoprávneho
účinku (privodenie splatnosti) je potrebné žalobu doručiť (§ 41 ods. 3 OSP, § 124 CSP). Rovnaké závery
vyplývajú aj zo žalobcom predloženého rozhodnutia NS ČR 26 Odo 1632/2006.

41. V konaní nebolo preukázané, že neboli dané podmienky pre vznik vecného bremena podľa zákona
66/2009 Z.z. (že nešlo o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov). Na tento skutkový záver
by bolo potrebné vykonať dôkazy, nestačí poukázať na odôvodnenie iného rozhodnutia KS v Prešove.

42. Súd prvej inštancie zistí, aký nárok (vo vzťahu k akej nehnuteľnosti) uplatnil žalobca v konaní
vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 11 C 133/2012 a podľa tohto zistenia rozhodne o čiastočnom
zastavení konania z dôvodu prekážky začatého konania (konanie 11 C 133/2012 začalo skôr, ako
žalobca v konaní 11 C 256/2010 uviedol, že žiada nárok priznať aj ako odplatu za vecné bremeno).
Súd prvej inštancie rozhodne o nároku žalobcu na odplatu za vecné bremeno, pričom bude vychádzať z

toho, že žalobca má nárok na odplatu za zákonné vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Nárok na
odplatu nevzniká jednorazovo, ale postupne. Pri určovaní výšky odplaty súd prvej inštancie prihliadne
aj na skutočnosť, že žalobca už v čase nadobudnutia nehnuteľnosti vedel, že pozemky sú zastavané a
že ich nebude môcť užívať. Táto skutočnosť je dôvodom na zníženie odplaty za vecné bremeno.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.