Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/210/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116213772
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116213772.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
IČO: 37 927 795, proti žalovanému M. M., C., Č. XXXX/X, o zaplatenie 1 414,24 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 41C/173/2016-52 zo 6.2.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 822,18 €, úrok z omeškania
vo výške 5 % z uvedenej sumy od 7.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 592,06
€ spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 7.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho právny predchodca žalobcu sa, žalobou doručenou mu
17.6.2016, voči žalovanému domáhal a, čo súčasne požadoval, čo v nej uviedol, vymenoval dôkazné
prostriedky, ktorými vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: 27.7.2011 došlo k uzavretiu
Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej mu poskytol
pôžičku v celkovej sume 2 000 €, ktorú sa zaviazal splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po
82,82 €. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 981,52 €. Celková suma pôžičky, ktorú má zaplatiť
predstavuje 2 981,52 €. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola dojednaná vo výške
32 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 20,56 % a ročná úroková sadzba vo výške 32 %. Žalovaný ku
dňu podania žaloby uhradil 1 407,94 €, preto ho žalobca listom z 26.6.2013 označeným ako predžalobná
upomienka vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, najneskôr do 3 dní od doručenia
upomienky. Vec právne posúdil podľa nasledujúcich ust. zák.: Cituje znenie § 51,§ 52 ods.1,2,§ 53
ods.1,2,3,ods.4, písm. a),k),ods.5 a ods.10,§ 54 ods.1,2,§ 488,§ 491,§ 657,§ 658 ods.1,§ 517 ods.1,2
O. z.,§ 2 písm. a),b),§ 3 ods.1,2,5,§ 9 ods.1,2 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného
v čase vzniku záväzkového vzťahu,§ 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR
č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zmenené zák.č.102/14 Z. z s účinnosťou
od 13.6.2014) a § 3 Nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a poznamenáva, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské
právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy
nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. Na základe zisteného
skutkového stavu z vykonaného dokazovania nárok žalobcu právne vyhodnotil takto: 27.7.2011 došlo
k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej

poskytol mu pôžičku v celkovej sume 2 000 €, ktorú sa zaviazal splácať v 36 pravidelných mesačných
splátkach po 82,82 €. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 981,52 €. Celková suma pôžičky, ktorú
má zaplatiť predstavuje 2 981,52 €. RPMN bola dojednaná vo výške 32 %, priemerná hodnota RPMN
vo výške 20,56 % a ročná úroková sadzba vo výške 32 %. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil
1 407,94 €, preto ho žalobca listom z 26.6.2013 označeným ako predžalobná upomienka vyzval na
okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. V Zmluve
bol dohodnutý úrok 32 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere
so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (júl 2011) 12,89 %, čo je výška stanovená Národnou
bankou Slovenska. V súlade s § 39 O. z. sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak
je právny úkon absolútne neplatný. Celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť bola dojednaná vo
výške 2 981,52 €, čo predstavuje v porovnaní k poskytnutej sume pôžičky 149 % z celkovo poskytnutej
sumy a podľa § 3 ods.1 O. z. je ako neprimerane vysoká v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná. Po
vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac
ich podľa cit. zákonných ust., dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky 2 000 € a žalovaný zaplatil mu z titulu splácania pôžičky 1 407,94 €, tak ako
tieto skutočnosti vyplývajú z Prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom a z dôvodu neplatnosti
dojednaného úroku vzhľadom na rozpor jeho výšky s dobrými mravmi, priznal žalobcovi 592,06 € čo
predstavuje rozdiel medzi ním poskytnutou pôžičkou 2 000 € a výškou úhrad zo strany žalovaného
(1 407,94 €) a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol. Žalobca má podľa § 517 O. z. ako veriteľ
právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania od 5.7.2013. Nijako však nepreukázal či a kedy bolo oznámenie o zosplatnení dlhu doručené
žalovanému, resp. sa zásielka vrátila mu ako nedoručená. Nepreukázal ani dôvody, pre ktoré žiada
priznať úrok z omeškania od 5.7.2013. Preto priznal mu úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení dlhu, k čomu došlo až po doručení
žaloby žalovanému 6.10.2017 (doručované na úradnej tabuli - žalovaný je bezdomovec). Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 1.1.2017 predstavuje 0 %. Žalobca si uplatnil
úrok z omeškania 8,5 %, avšak priznal mu zákonný úrok z omeškania 5 % ročne z priznanej istiny od
7.10.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola žalovanému doručená žaloba. V prevyšujúcej
časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255,§ 262 a § 263 ods.1
CSP (ich znenie cituje). Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 42 % (priznaná istina 592,06 € z
uplatnenej istiny 1 414,24 €), žalovaný v rozsahu 58 % (822,18 €); rozdiel medzi úspechom žalobcu a
žalovaného je 16 %, čo je rozsah nároku žalovaného na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému
zo spisu žiadne trovy nevyplývajú a náhradu trov si ani neuplatnil, nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi mu nepriznal.
3. I Proti rozsudku žalobca podal v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365 ods.1
písm. h) C. s. p. napadol predmetný rozsudok vo výroku č. II. ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a v súvisiacom výroku č. III. o trovách konania a navrhol, na základe § 388 C. s. p. rozsudok
súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť mu 822,18 €, úrok z omeškania
5 % p. a. z uvedenej sumy od 7.10.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspech v spore
a v prevyšujúcej časti uplatneného prísl. pohľadávky žalobu zamietne. II Odvolanie odôvodnil tým,
že súd nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo
forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (ods.22 odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Rozhodnutie súdu nie je správne. Žalovanému bol poskytnutý úver 2 000 €,
ktorý sa zaviazal vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 82,82 €. Navýšenie úveru predstavuje
len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu
sa „žalovaná“ zaviazala predstavuje 2 981,52 €. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú
981,52 €. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške
32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len
zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1 500 € do 6 500 € so splatnosťou
od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods.2
z.č.129/10 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1.štvrťrok 2011 so stavom k 31.3.2011 predstavovala 21,56 % tak, ako je táto hodnota
uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa
§ 3 ods.1 O. z. má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva
účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a
nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška

úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom
pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom
RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t. j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník
veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods.6 O. z.,
platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, a je v súlade so zák. stanovenou maximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § la ods.1 Nar.vl.č.87/95,
platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky
odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca
považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2 x priemernej RPMN
za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve,
nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej
zmluve vo výške 32 % nepresahuje 2 x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2011 so stavom k 31.3.2011 vo výške 20,39 % a zároveň
nepresahuje 2 x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v Súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2011 so stavom k 31.3.2011 vo
výške 20,56 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zák. (§ 53 ods.6 O.
z., platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Podporne odkazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 5Co/181/2017-74 z 25.1.2018. Dôkaz: Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2011 so stavom k
31.3.2011 zverejnené MFSR na stránke htto://www. finance. sov. sk/Default. aspx?CatID=6783.III Na
základe týchto skutočností navrhol rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto odvolania. Prílohy:
Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok
2011 so stavom k 31.3.2011 zverejnené MFSR na stránke htto://www. finance. sov. sk/Default. aspx?
CatID=6783.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Rozsudok vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa
týka výroku II. rozsudku, neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, lebo
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto
ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 822,18
€, úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. z uvedenej sumy od 7.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
9. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených
v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené a ku ktorým nepovažuje za
potrebné nič dodávať.

10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
11. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola prisúdená náhrada jeho trov v plnom rozsahu.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.