Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/179/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308207110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6308207110.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobkyne X. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. K. XX, C., zast. splnomocneným zástupcom S.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. D., R. I. X proti žalovanej O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, D., t. č. bytom V. XX, U.
nad H., zast. JUDr. František Vavráč, advokát so sídlom v Horná 51, Banská Bystrica, o určenie priebehu
hranice medzi pozemkami, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že priebeh hranice pozemkov medzi parcelami registra CKN č. XXX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX
m2 a CKN č. XXX druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad

H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne medzi parcelami reg. CKN č. XXX, druh pozemku
- záhrady o výmere XXX m2, CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a CKN č. XXX
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad
H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalovanej, prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 -174 a
ďalej bodmi 12 - 516 a 12 - 496 tak, ako sú zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č.
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Krišpinským.

II. Vytyčovací náčrt znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom Ing.
Pavlom Krišpinským t v o r í neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

V. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť X.. N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. J., svedočné vo
rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 14.11.2008 sa žalobkyňa K. A. domáhala, aby súd rozhodol, že
žalovanej určí povinnosť na vlastné náklady odstrániť plot zasahujúci na parcely KN č. XXX a KN č. XXX
v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č. XXX na žalobkyňu v celosti do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. Súčasne sa domáha, aby súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania vyhotovením
nového geometrického plánu určil priebeh spornej hranice medzi pozemkami parc. č. KN XXX, KN č.
XXX a KN č. XXX v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkynea medzi pozemkami parc. KN č. XXX, KN č. XXX a KN č. XXX v kat. území U. nad H. vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku
- zastavené plochy a nádvoria, ďalej pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku -
záhrady a pozemku parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrady, pričom vyššie uvedené
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX a nachádzajú sa v kat. území U. nad H.. Žalovaná ako
vlastníčka susedných pozemkov parc. č. XXX, XXX a XXX ignoruje súčasný právny stav a existujúci

priebeh hranice pozemkov, ktorý je stanovený geometrickým plánom z roku 2004. Zasiahla tak do
pozemku, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve oplotením aj tej časti pozemku, o ktorej sa domnieva,
že jej patrí, čim obmedzila a ohrozila výkon vlastníckych práv žalobkyne. Poukázala v tej súvislosti
na ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka a na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 11/97, v zmysle ktorého
„ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho
práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkom“. Dôvodila, že

vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci,
návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva,
ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu
vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. Uviedla,
že vzhľadom na to, že žalovaná aj napriek opakovaným písomným a osobným výzvam protiprávny stav

neodstránila, so svojou sťažnosťou sa žalobkyňa obrátila najskôr na Komisiu pre výstavbu, bývanie,
životné prostredie, poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo pri Obecnom zastupiteľstve v
Závadke nad Hronom. Uvedený orgán po vykonanom šetrení uložil žalovanej povinnosť, aby odstránila z
pozemku žalobkyne stavebnú suť v termíne do 30.09.2006 a odporučil obrátiť sa so žalobou na príslušný
súd. Záverom uviedla, že ani napriek tomu žalovaná ku dňu podania návrhu napriek výzve a stanovisku

Komisie stavebnú suť a ani plot zasahujúci do jej pozemku neodstránila.
3. K žalobe priložila listinné doklady a spolu so žalobou zaplatila súdny poplatok za žalobu vo výške 3
000,- Sk (99,58 Eur).

4. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 11.12.2008. K návrhu sa vyjadrila len tým

spôsobom, že prípad je riešený na Okresnom súde Brezno a je potrebné počkať na rozhodnutie súdu.

5. Žalovaná ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 29.04.2009 uviedla, že predmetná vec už bola
prešetrovaná Správou katastra Brezno. Žalobkyňa v žalobe neuviedla, že ona, teda žalovaná, mala
zapísané predmetné nehnuteľnosti na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. 9C 18/89 - 14 v rozsahu

podľa geometrického plánu XXX-XXX-XXX-XX na parcely CKN č. XXX, XXX, XXX zapísané na LV
č. XXX pre kat. územie U. nad H.. Rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 194/93 - 67 a
geometrickým plánom XX-Bg-XX mala žalobkyňa vykonaný zápis na LV č. XXX na parcely č. XXX, XXX
a XXX. Vyššie uvedené geometrické plány sa prekrývajú, čím došlo k zmene vo výmerách jej parciel
zapísaných na LV č. XXX na základe právoplatného rozhodnutia súdu sp. zn. 9C 180/89.

6. Na pojednávaní dňa 22.05.2009 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalovaná navrhla, aby súd
vypočul ako svedka X.. D., ktorý by podľa jej vyjadrenia mohol vyjasniť niektoré okolnosti vypracovania
geometrického plánu. Uviedla, že žalobkyňa má svojom pozemku postavenú maštaľ, ktorá presahuje
do jej pozemku a tiež si dala postaviť nový plot, ktorý vedie stredom pňov vyrezaných stromov, ktoré

boli zasadené na jej pozemku. Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie a za účelom vypracovania geometrického plánu
o priebehu hraníc medzi spornými pozemkami.

7. Súd uznesením č.k. 4C/179/2008-54 zo dňa 12.03.2010 ustanovil do konania Ing. Pavla Krišpinského,

znalcazodborugeodézieakartografie.Žalobkyňaakoajžalovanázložili preddavkynatrovyznaleckého
dokazovania, každá vo výške 150,- Eur.

8. Uznesením č.k. 4C/179/2008-62 zo dňa 26.04.2010 súd nariadil učtárni súdu, aby vyplatil znalcovi
preddavok vo výške 300,- Eur z preddavkov zložených žalovanou a žalobkyňou.

9. Ustanovený znalec podľa dňa XX.XX.XXXX znalecký posudok č. XX/XXXX. Tunajší súd uznesením
č.k. 4C/179/2008-84 zo 07.09.2010 priznal ustanovenému znalcovi odmenu, náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času vo výške 462,24 Eur a upravil učtáreň Okresného súdu v Brezne,aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila znalcovi na jeho účet, vedený v SLSP a.s.,
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, znalečné vo výške 162,24 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu

10.Napojednávanídňa24.11.2011žalobkyňauviedla,žesastotožňujesozávermiznaleckéhoposudku.
Z neho vyplýva, že znalec určil a vyznačil pôvodnú pozemno-knižnú hranicu, teda hranicu, ktorá bola
pôvodne tak ako prebiehala v prírode podľa pozemno-knižných zápisov a ktorá brala ohľad na to, že tam
mala žalobkyňa postavenú hospodársku budovu, ktorá je v katastri nehnuteľností stále zaznačená tak,
ako uviedol znalec v znaleckom posudku. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe geometrických

plánov z roku 1989 a z roku 1993; bol vypracovaný po prešetrení veci na mieste samom. Nie je pravda,
že by žalobkyňa zasahovala do priebehu znaleckého dokazovania. Navrhla, by súd v prípade potreby
nariadil výsluch znalca na pojednávaní. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej rodičia sa v roku 1944 zobrali,
pozemok na ktorom stojí predmetná hospodárska budova kúpili a postavili v tom istom roku na ňom
hospodársku budovu, ktorá je tam vyznačená. Jej otec bol stolár, na tom mieste mal hospodárske
budovy, v ktorých mal dielňu, pričom základy hospodárskej budovy zakreslil aj znalec v znaleckom

posudku. Časť tejto hospodárskej budovy je v súčasnej dobe už zbúraná, avšak stojí tam ešte maštaľ
a pri maštali dreváreň. Z pôvodnej hospodárskej budovy, ktorú jej rodičia v roku 1944 postavili, stojí už
iba časť, ale základy tej zbúranej časti sú ešte zrejmé a viditeľné. Práve tie základy zameral znalec Ing.
Krišpinský na mieste samom pri vypracovávaní znaleckého posudku.

11. Žalovaná so závermi znaleckého posudku nesúhlasila. Pri výsluchu uviedla, že znalec nepostupoval
pri vypracovávaní znaleckého posudku v súlade so zákonom, pretože neodmeral kótu od domu
žalobkyne. Znalec nezameral kótu od jej domu a vypracoval znalecký posudok bez zamerania kóty,
ktorú žiadala zamerať ona. Žalobkyňa neoznámila ani príslušnému orgánu, že si ide robiť oplotenie; len
jednoducho vkročila na jej pozemok, zrezala stromy a cez pne zrezaných stromov urobila plot. V záhrade

si dala zasadiť betónové stĺpiky, pričom bolo preukázané okresným úradom, že stĺpiky si postavila
neoprávnene. Trvala na tom, aby bola rešpektovaná hranica, ktorá bola medzi pozemkami stanovená
pôvodne, pretože tieto pozemky jej prastarý otec rozdelil dvom bratom na rovnaké čiastky. Jej otec to
kúpil za symbolickú cenu. Poukázala na to, že v geometrickom pláne z roku 1989, ktorý predložila,
vôbec nie sú zakreslené žiadne hospodárske budovy. Vzhľadom na to, že tieto boli postavené v roku

1944 žiadala, aby žalobkyňa predložila súdu dôkaz o tom, že jej rodičia boli oprávnení tieto hospodárske
budovy postaviť, pretože jej rodičia boli v rokoch 1945 - 1946 presťahovaní do Nižných Valíc pri Tornali,
takže v tom čase tam nikto nebol. Podľa jej úsudku boli tieto budovy postavené bez povolenia jej rodičov,
ktorí o tom ani nevedeli.

12. Na pojednávaní dňa 24.11.2011 bol vypočutý ako svedok X.. D., ktorý uviedol, že podľa jeho názoru
znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, sa pri vypracovaní posudku dopustil viacerých odborných
pochybení. Zameriaval pomocou metódy GPS, čo celkom nesedí, pretože pozemok sa nachádza v
blízkosti budovy z obidvoch strán a zameranie nie je zachytené na všetky potrebné body. Overenie
polohy hranice malo byť vykonané ku ďalším majetkovým hraniciam, čoho sa neúspešne dožadovala

aj žalovaná. Celkovo sa podľa jeho vyjadrenia na merania tohto typu metóda GPS veľmi nehodí. Je
možné použiť túto metódu a merať ňou za predpokladu, že na mieste merania nie sú prekážky, ako napr.
budovy; v tom prípade má meranie vysokú presnosť. V danom prípade to však nebolo príliš vhodné,
pretože boli prekážky, ktoré spôsobili nepresnosť meraní. Chýbali tam overovacie miery na susedné
majetkovéhranice,atonajednuajnadruhústranu.Vpodstatebolipremeriavanéavytyčovanéibabody,

ktoré boli urobené v mapovaní, avšak mapovanie nepredstavuje majetkové, ale iba užívacie hranice, a
v tom spočíva podstatná chyba.

13. Na pojednávaní dňa 19.07.2012 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu. Po výsluchu
znalca zváži možnosť upraviť zmenu pôvodne podaného návrhu. Hranicu medzi pozemkami vo svojom

vlastníctve a vo vlastníctve Žalovanej žiada upraviť tak, aby prebiehala podľa prerušovanej bodkovano-
čiarkovanej červenej čiary vyznačenej znalcom, ktorá je uvedená na vytyčovacom náčrte v lomenej
podobe a ktorá takto rešpektuje jej vlastnícke právo k budove postavenej na pozemku parc. č. XXX v
podobe dielne a maštale.

14. Žalovaná uviedla, že so závermi znaleckého posudku nesúhlasí. Navrhla, aby súd určil hranicu
medzi pozemkami tak, ako bola určená geometrickým plánom, ktorý bol súčasťou súdneho rozhodnutia
Okresného súdu Banská Bystrica z roku 1989, ktorý bol vypracovaný v auguste 1989 a ktorýbol na základe jej žiadosti opravený dňa 14.09.1989. Ten je premietnutý do vytyčovacieho náčrtu
vypracovaného znalcom v podobe zosilenej prerušovanej čiary, ktorá je priama, nie lomená.

15. Znalec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že na predloženom vytyčovacom náčrte, ktorý
majú k dispozícii všetci účastníci konania, je vyznačená hranica medzi spornými pozemkami na
základe geometrického plánu vypracovaného v roku 1989 zosilenou čiernou čiarkovanou čiarou. Na
predloženom vytyčovacom pláne je hranica vypracovaná na základe geometrického plánu z roku 1993
vyznačená zosilenou čiernou čiarou. Tenkými čiernymi čiarami je v predloženom vytyčovacom náčrte

znázornený stav v katastri nehnuteľností. Vysvetlil, že čierna tenká čiara, ktorá je prečiarknutá na troch
miestach červenými kvázi úvodzovkami, bola prečiarknutá z jeho strany z dôvodu, že tento stav je
chybnevyznačenývkatastriamáprebiehaťpodľavyznačenejčervenejbodkočiarkovanejčiary.Červená
tenká čiarkovano-bodkovaná čiara zodpovedá skutočnému stavu bývalej stavby - betónovému základu
na parcele č. XXX.

16. Znalec ďalej uviedol, že v súčasnosti v katastri nehnuteľností hranica medzi pozemkami žalobkyne
a žalovanej prebieha tak, ako ju znázornil vo vytyčovacom náčrte zosilenou čiernou čiarou, čiže bodmi
12 - 170, 12 - 171, 12-174, následne za potokom bodmi 12 - 516 a 12 - 496. Bodko - čiarková
červená čiara je iba základ pôvodnej stavby, ktorý je od tejto hranice vzdialený približne pol metra tak,
ako kedysi existoval, pričom v súčasnej dobe sú to už iba základy pôvodne existujúcej hospodárskej

budovy. Prerušovaná čiara v rovnom priebehu vyjadruje stav, ktorý bol pred rokom 1993 a platil od
rozhodnutia súdu do doby, kým nebol vyhotovený geometrický plán v roku 1993. Pred tým rokom pri
technicko-hospodárskommapovaníplatilastáletáistáčiara,akojeznázornenávovytyčovacomnákrese
zosilenou čiernou plnou čiarou v tých bodoch, ktoré sú uvedené vyššie. Zosilená čierna čiara zodpovedá
pôvodnému stavu, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností pred rokom 1989. Súčasne platný stav v

katastri nehnuteľností je totožný s hranicou, ktorá je vo vytyčovacom náčrte vyjadrená zosilenou plnou
čiarou. Vzhľadom k tomu, že nič sa nebude meniť ak má hranica prebiehať v tomto priebehu, nie je
potrebné vyhotoviť geometrický plán, keď zostáva naďalej platný stav podľa katastra nehnuteľností v
súbore C. V prípade, ak by sa hranica od bodu 12 - 170 po bod 12- 174 vyrovnala, je potrebné vyhotoviť
geometrický plán, pretože potom by sa zmenili aj výmery jednotlivých pozemkov.

17. Podľa vyjadrenia znalca hranica medzi jednotlivými spornými pozemkami prebieha podľa čiernej
neprerušovanej čiary vedúcej od bodu 12 - 170 cez bod 12 - 171, 12 - 174, 12 - 516 až po bod 12 - 496.
Výmery jednotlivých parciel, či už vo vlastníctve žalobkyne alebo vo vlastníctve žalovanej, zostávajú
zachovanétak,akosúuvedenénaLV.Novúhranicumedziparcelamivedenýmivovlastníctvežalobkyne

a vo vlastníctve žalovanej je možné určiť iba na základe geometrického plánu, avšak v takom prípade by
došlo k zmene výmery jednotlivých parciel, či už vo vlastníctve žalobkyne alebo vo vlastníctve žalovanej.
Každý geometrický plán totiž musí vychádzať z podkladov - právnych listín a bez takýchto podkladov
nie je možné geometrický plán zapísať v katastri nehnuteľností.

18. Na pojednávaní dňa 28.02.2013 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla,
že pôvodne podaný návrh v časti, ktorým sa domáha, aby súd zaviazal žalovanú na vlastné náklady
odstrániť plot zasahujúci na parcely KN č. XXX a XXX v kat. území U. nad H., ktoré sú zapísané na
LV č. XXX na navrhovateľku v celosti, berie v tejto časti späť a na návrhu v tejto časti netrvá. Žalovaná
uviedla, že s čiastočným späťvzatím návrhu v tomto smere súhlasí.

19. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť súd uznesením č.k. 4C/179/2008-171 zo dňa 28.02.2013
zastavil konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na jej vlastné náklady
odstrániť plot zasahujúci na parcely KN č. XXX, KN č. XXX pre kat. územie U. nad H., ktoré sú
zapísané na LV č. XXX na navrhovateľku v celosti. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.04.2013.

20. Podaním doručeným dňa 02.04.2013 žalobkyňa uviedla, že navrhuje, aby súd pripustil zmenu
pôvodne podaného návrhu tak, aby určil, že priebeh hranice pozemkov medzi parcelami reg. C KN XXX,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady

o výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 v kat. území U. nad
H., zapísanými na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne a medzi parcelami registra C KN č. XXX, druh
pozemku - záhrady o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a
C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v kat. území U. nad H.,zapísanými na LV č. XXX vo vlastníctve žalovanej, prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a
bodmi 12 - 516 a 12 - 496 tak, ako sú tieto zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č.
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

21. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.05.2013 uviedla, že s pozmeneným návrhom
nesúhlasí. Priebeh spornej hranice tak, ako ho žiada určiť žalobkyňa, je nesprávny a nezodpovedá
majetkovému stavu, ktorý predstavuje priebeh z bodu 12 - 171 do bodu 12 - 174 a ďalej z bodu 2 do bodu
1, tak ako je v znaleckom posudku Ing. Pavla Krišpinského vyznačený zosilnenou čiernou čiarkovanou

čiarou. V teréne sú body označené kolíkmi žltej farby. Takýto priebeh majetkovej hranice bol predtým aj
podľa prešetrenia Správy katastra Brezno zistený ako správny.

22. Na pojednávaní dňa 29.07.2013 súd po vypočutí účastníkov konania pripustil zmenu žaloby, podľa
ktorého sa žalobkyňa domáha určenia, že priebeh hranice pozemkov medzi parcelami registra C KN č.
XXX, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku -

záhrady o výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúcich
sa v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne a medzi parcelami registra
C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o
výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
nachádzajúcich sa v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalovanej, prechádza

bodmi12-170,12-171,12-174aďalejbodmi12-516a12-496tak,akosúzakreslenévovytyčovacom
náčrte znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom Ing. Pavlom
Krišpinským.

23. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe darovacej zmluvy došlo k prevodu nehnuteľností z pôvodnej

žalobkyne K. A. na jej dcéru X. I., pričom predložila predmetnú darovaciu zmluvu, ako aj výpis z LV č.
XXX-čiastočný,zktoréhovyplýva,ženehnuteľnostivedenévkatastrálnomúzemíU.nadH.,atoparcela
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX - záhrady o výmere XXX m2
a parcela č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, boli darovacou zmluvou V XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX
darované X. I., rod. A., bytom C., R. K. XX, ktorá je dcérou žalobkyne K. A.. Na uvedenom LV je ako

poznámka pod por. číslom 2 v rámci iných údajov uvedená skutočnosť, že hranica medzi pozemkami
KNC č. XXX, XXX, XXX a parcelami KNC č. XXX, XXX, XXX (LV č. XXX) je sporná. Žalobkyňa žiadala,
aby súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa, čo odôvodnila tým, že došlo k prevodu práv
z pôvodnej žalobkyne - K. A. na jej dcérou X. I., na ktorú boli vyššie uvedené nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy prevedené. X. I. uviedla, že súhlasí, aby vstúpila do predmetného konania na strane

navrhovateľa namiesto pôvodnej žalobkyne - svojej matky K. A.. Žalovaná prítomná na pojednávaní
po vysvetlení vyššie uvedených skutočností a príslušných právnych predpisov uviedla, že uvedenému
postupu rozumie. Súd uznesením pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že
namiesto doterajšej žalobkyne K. A., nar. XX.XX.XXXX vstupuje do konania na miesto žalobkyne X. I.,
nar. XX.XX.XXXX.

24. Žalovaná navrhla, aby súd určil priebeh hranice medzi jej pozemkami a pozemkami žalobkyne tak,
ako je vyznačená v geometrickom náčrte hrubou prerušovanou čiarkovanou čiarou z bodu 12 - 170
do bodu 12 - 174 a ďalej za potokom z bodu 12 - 516 do bodu 15 - 496. S jej vyjadrením žalobkyňa
nesúhlasila.

25. Znalec Ing. Pavol Krišpinský, ktorý bol na pojednávaní dňa 29.07.2013 vypočutý opätovne,
pri výsluchu uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku a pridržiava sa svojej výpovede z
predchádzajúceho pojednávania aj potom, ako súd pripustil zmenu pôvodne podaného návrhu. Návrh
žalobkyne, ktorým sa domáha určenia priebehu spornej hranice medzi svojimi pozemkami a pozemkami

Žalovanej tak, aby táto hranica prebiehala bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej za potokom
bodmi 12 - 516 a 15 - 496, body ktoré sú na vytyčovacom náčrte zo dňa 22.06.2010 vyznačené hrubou
zosilenou čiernou čiarou, zodpovedá stavu v katastri nehnuteľností. Náčrt bol vypracovaný na základe
geometrického plánu z roku 1993 a zodpovedá stavu v katastri nehnuteľností spred roka 1989. Pokiaľ
sa žalovaná domáha, aby priebeh spornej hranice bol určený v zmysle priebehu prerušovanej zosilenej

čiernej čiary vedúcej z bodu 12 - 170 do bodu 12 - 174 a ďalej za potokom z bodu 12 - 516 do bodu 12
- 496, takto zakreslený priebeh hranice bol učinený na základe rozhodnutia súdu z roku 1989.26. Znalec Ing. Krišpinský ďalej uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku v žiadnom prípade
nemohol vychádzať iba z jednostranných tvrdení žalobkyne. Vždy sa striktne riadi právnymi predpismi
a pokiaľ ide o súradnice GPS, tieto sú presne stanovené. Platia pre neho, ako aj pre ostatných znalcov.

Pri vypracovaní znaleckého posudku aj predmetného vytyčovacieho náčrtu vychádzal z GPS súradníc
s tým, že pri spracovávaní údajov podľa GPS súradníc nie je potrebné použitie meracieho pásma.

27. Svedok X.. X. D. pri výsluchu na pojednávaní dňa 29.07.2013 uviedol, že skutočné majetkové
hranice prebiehajú rovno a táto chyba bola už v katastri nehnuteľností reklamovaná, čo bolo riešené

cestou katastrálneho konania. Kataster to prešetril tak, že do LV zapísal spornosť hranice. Uvedené teda
znamená, že bolo potrebné podať návrh na súdne konanie ohľadom určenia priebehu hranice medzi
spornými pozemkami.

28. Žalobkyňa záverom uviedla, že žiada aby súd po pripustení zmeny návrhu pozmenenému návrhu
vyhovel a určil priebeh spornej hranice v zmysle jej písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa

02.04.2013, ktoré zodpovedá aj záverom znaleckého dokazovania vykonaného znalcom Ing. Pavlom
Krišpinským a je zobrazené vo vytyčovacom náčrte hrubou zosilenou čiernou čiarou. V prípade úspechu
v konaní si uplatnila náhradu trov konania vo výške, ktorú dodatočne oznámi súdu.

29. Žalovaná záverom navrhla, aby súd dal vypracovať nový geometrický plán. Pokiaľ ide o náhradu

nákladov, ktoré jej vznikli so súdnym konaním uviedla, že v prípade úspechu si bude žiadať ich náhradu,
ktorú vyčísli a preukáže do troch pracovných dní.

30. Uznesením č.k. 4C/179/2008-220 zo dňa 29.07.2013 súd pripustil zmenu účastníka konania na
strane žalobkyne tak, že na miesto doterajšej žalobkyne K. A., nar. XX.XX.XXXX, vstupuje do konania

na jej miesto X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XX, C..

31. Uznesením č.k. 4C/179/2008-226 zo dňa 29.07.2013 súd pripustil zmenu žaloby s nasledovným
znením:"Súdurčuje,žepriebehhranicepozemkovmedziparcelamiregistraCKNč.XXX,druhpozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX

m2 a C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad
H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne a medzi parcelami registra C KN č. XXX, druh
pozemku - záhrady o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a C
KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat.
území U. nad H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalovanej, prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171,

12 - 174 a ďalej bodmi 12 - 516 a 12 - 496 tak, ako sú zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého
posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Krišpinským."

32. Rozsudkom č.k. 4C/179/2008-231 zo dňa 29.07.2013 súd vo výroku I. určil, že priebeh hranice
pozemkov medzi parcelami registra C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh
pozemku - záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad H., zapísaných na LV
č. XXX vo vlastníctve žalobkyne a medzi parcelami registra C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady
o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad H.,

zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalovanej, prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej
bodmi 12 - 516 a 12 - 496 tak, ako sú zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Krišpinským; vo výroku II. súd uložil
žalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkynitrovykonaniavovýške862,71Eurdo3dníodprávoplatnostitohto
rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatrabanke,

a.s., pobočka Banská Bystrica; vo výroku III. prenechal rozhodnutie o náhrade trov konania štátu na
samostatné uznesenie.

33. Uznesením č.k. 4C/179/2008-248 zo dňa 19.11.2013 súd priznal znalcovi Ing. Pavlovi Krišpinskému
znalečné za výpoveď pred súdom vo výške 80,10 Eur a upravil Okresný súd Brezno na prevod tejto

čiastky znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu.

34. Proti rozsudku okresného súdu ešte pred doručením jeho písomného vyhotovenia podala žalovaná
odvolanie zo dňa 12.09.2013 (č. l. 219 spisu), v ktorom uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, pretožeurčený priebeh spornej hranice nezodpovedá priebehu pôvodnej majetkovej hranice, ktorá prebiehala v
priamke a nebola lomená ako to vyplýva z rozhodnutia okresného súdu.

35. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku podala žalovaná dňa 20.11.2013 proti rozsudku č.k.
4C/179/2008-231 zo dňa 29.07.2013 odvolanie, ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil a návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol alebo, aby podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok okresného
súdu považuje za nesprávny. V prvom rade vyčítala okresnému súdu, že sa nezaoberal existenciou

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení spornej hranice medzi pozemkami.
Vyjadrila názor, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože samotné
určenie spornej vlastníckej hranice medzi pozemkami neodstraňuje tvrdené zásahy do vlastníckeho
práva žalobkyne, pretože táto v návrhu tvrdí, že žalovaná do jej vlastníckeho práva zasahuje jednak
neoprávnene postaveným plotom na pozemku žalobkyne a jednak nazhromaždenou suťou na pozemku
žalobkyne; správne sa preto mala podľa žalovanej žalobkyňa domáhať odstránenia neoprávnene

postaveného plota, resp. uloženia povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do jej vlastníctva s tým,
že v obidvoch prípadoch by prejudiciálnou otázkou bola otázka hranice medzi pozemkami žalobkyne
a pozemkami žalovanej; len samotné určenie spornej hranice neodstráni tvrdené zásahy, a preto
žalobkyňa nemá na požadovanom určení priebehu spornej hranice naliehavý právny záujem. Ďalším
dôvodom nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení priebehu spornej hranice

na strane žalobkyne je podľa žalovanej skutočnosť, že sporná hranica, ako sa jej určenia domáhala
žalobkyňa, je v súčasnosti už riadne vedená v katastri nehnuteľností; v konaní sa teda žalobkyňa v
podstate domáhala duplicitného určenia priebehu spornej hranice, a preto na takomto určení nemôže
mať naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, keďže v posudzovanom prípade
došlo k spornosti a súbehu dvoch nadobúdacích titulov vlastníckeho práva na strane žalobkyne a

na strane žalovanej, žalovaná poukázala na skutočnosť, že jej vlastnícke právo bolo určené skorším
rozsudkom z roku 1989 a neskorším rozsudkom z roku 1994 vydaným v prospech pôvodnej žalobkyne
nie je viazaná. Preto sa tento nemôže týkať jej vlastníckych práv. Svoje vlastnícke právo určené
rozsudkom z roku 1989 považovala za silnejšie, pretože k určeniu vlastníckeho práva v jej prospech
došlo skôr, ako v prípade žalobkyne. Poukázala na to, že podaný znalecký posudok v priebehu konania

mohol byť len technickým podkladom pri definovaní jednotlivých do úvahy prichádzajúcich hraníc medzi
pozemkami žalobkyne a
pozemkami žalovanej, preto vyčítala okresnému súdu, že v napadnutom rozsudku absentuje právne
posúdenie ohľadne priebehu vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami, ako aj posúdenie, prečo
práve hranica, ktorej priebeh okresný súd určil, je hranicou vlastníckou.

36. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 12.12.2013 k odvolaniu uviedla, že s napadnutým
rozsudkom okresného súdu sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny. S poukazom na
ustanovenie § 219 O.s.p. navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázala na to, že má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení spornej hranice, pretože tento spočíva v odstránení právnej

neistoty tejto hranice, ktorá je vyznačená aj v katastri nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva.
Poukázala na to, že k oprave geometrického plánu z roku 1989 došlo na základe žiadosti žalovanej.
Pôvodná hranica medzi pozemkami žalobkyne a pozemkami žalovanej však prechádzala tak, ako bola
pôvodneurčenágeometrickýmplánomzroku1989predopravou;tútohranicuakceptovaliarešpektovali
aj právni predchodcovia sporných strán. Poukázala na to, že vlastnícke právo k svojim pozemkom

nadobudla na základe rozsudku z roku 1993, ktorý je právoplatný a vykonateľný už 18 rokov.

37. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/1080/2013-266 zo dňa 31.03.2015 zrušil
rozsudok č.k. 4C/179/2008-231 zo dňa 29.07.2013. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na námietku
žalovanej v odvolaní bolo potrebné v prvom rade zaoberať sa naliehavým právnym záujmom žalobkyne

na požadovanom určení priebehu hranice medzi pozemkami žalobkyne na jednej strane a pozemkami
žalovanej na strane druhej. Žalovaná vyjadrila názor, že naliehavý právny záujem žalobkyne na
požadovanom určení nie je daný, pretože sporná hranica medzi pozemkami (tak, ako jej priebeh určil
aj okresný súd v napadnutom rozsudku) je už súčasťou katastra nehnuteľností. Naliehavý právny
záujem na určovacom návrhu je spravidla daný v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo

právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez požadovaného určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Určovací návrh má preventívny charakter. Ak sa určovacím návrhom dosiahne zhoda
medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem
na požadovanom určení vlastníckeho práva daný vždy. Podľa odvolacieho súdu to rovnako platí ajv prípade, ak sa určovacím návrhom nepochybne odstráni pochybnosť o právnom stave zapísanom
v katastri nehnuteľností vyplývajúca z verejnej listiny (z hľadiska prejednávanej veci pochybnosť
vyplývajúca z dvoch súdnych rozhodnutí, t.j. rozsudku z roku 1989 a rozsudku z roku 1994, ktoré

si navzájom fakticky v posudzovanej otázke priebehu spornej hranice obsahovo odporujú). Nakoľko
pochybnosť o právnom stave priebehu spornej hranice je vyznačená na samotných listoch vlastníctva,
naktorýchsúzapísanépozemkyžalobkyneapozemkyžalovanej,mápodľaodvolaciehosúdužalobkyňa
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože len súd v sporovom občianskom súdnom
konaní môže túto spornosť zápisu odstrániť. Príslušný okresný úrad nemá právomoc rozhodnúť, či sú

správne údaje v katastri nehnuteľností alebo v predloženej verejnej listine; takúto právomoc má len
súd v občianskom súdnom konaní (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a contrario; ďalej
len „zákon č. 162/1995 Z. z.“). Vzhľadom na uvedené, nie je už potrebné posudzovať, či sa podaným
návrhom odstránia tvrdené zásahy do vlastníckeho práva žalobkyne (navyše konanie o uloženie
povinnosti odstrániť plot bolo právoplatne zastavené), pretože naliehavý právny záujem žalobkyne na

požadovanom určení je daný už samotnou spornosťou zápisu hranice medzi pozemkami žalobkyne a
pozemkami žalovanej na príslušných listoch vlastníctva. Tento záver podporuje aj vyjadrenie bývalej
Správy katastra Brezno zo dňa 17.04.2009 (č.l. 21 spisu).

38. Žalovaná v podanom odvolaní argumentuje, že nie je viazaná rozsudkom z roku 1994, pretože

nebolaúčastníčkoukonania,vktorombolvydanýajejvlastníckeprávokpozemkombolourčenéskorším
rozsudkom z roku 1989. Je pravda, že právoplatný rozsudok z roku 1989 je verejnou listinou (§ 134
O.s.p.) a ako taký je vo výroku záväzný pre účastníkov konania, ako aj všetky orgány (§ 159 ods. 2 časť
vety pred bodkočiarkou O.s.p.). Tento záver však rovnako platí aj pre právoplatný rozsudok z roku 1994,
ktorý je tiež verejnou listinou (§ 134 O.s.p.) a ako taký je vo výroku záväzný pre účastníkov konania,

ako aj všetky orgány (§ 159 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou O.s.p.). Keďže žalobkyňa (resp. jej
právni predchodcovia) neboli účastníkmi konania, ktorého výsledkom bol právoplatný rozsudok z roku
1989 a ani žalovaná (resp. jej právni predchodcovia) neboli účastníkmi konania, ktorého výsledkom bol
právoplatný rozsudok z roku 1994, ani jedna z nich nie je viazaná rozsudkom, ktorý určil vlastnícke právo
k príslušným pozemkom v prospech protistrany. Riešením priebehu spornej (vlastníckej) hranice medzi

pozemkami žalobkyne na jednej strane a pozemkami žalovanej na strane druhej nie je ani žalovanou
uvádzané akési pravidlo priority, pretože obidva rozsudky (z roku 1989 aj 1994) majú rovnakú právnu
silu a samotné časové hľadisko priznania vlastníckeho práva podľa niektorého z nich nie je rozhodujúce
(rozhodujúce preto bude posúdenie splnenia podmienok daných právnym poriadkom na nadobudnutie
vlastníckeho práva k sporným pozemkom buď na strane žalobkyne alebo na strane žalovanej v závislosti

od výsledkov dokazovania vo vzťahu k tejto otázke).

39. Súdna prax slovenských súdov pripúšťa konanie o určenie hranice medzi pozemkami (v prípade, že
ide len o sporný priebeh inak existujúcej hranice medzi pozemkami). Opodstatnenosť tejto súdnej praxe
sa zvýraznila zrušením ustanovení § 48 až § 51 zákona č. 162/1995 Z. z. o konaní o určení priebehu

hranice pozemkov s účinnosťou od 15.04.2004, pretože v súčasnosti okrem sporového občianskeho
súdneho konania neexistuje spôsob, ako určiť priebeh spornej hranice medzi pozemkami. Ako už
zdôraznil Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/11/1997 zo dňa 26.08.1997, v prípade určenia
priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami ide vo svojej podstate o určenie, komu z vlastníkov
susediacich pozemkov patrí sporná plocha. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že na rozdiel od praxe slovenských súdov, české súdy v podstate z totožnej právnej úpravy vyvodili
opačný záver a návrhy na určenie priebehu hranice medzi pozemkami nepripúšťajú, pretože podľa ich
názoru je aj v tomto prípade potrebné navrhovaný výrok rozhodnutia súdu (petit) formulovať na určenie
vlastníckeho práva presne určenej časti pozemku, resp. na vypratanie presne určenej časti pozemku
(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1908/2000 zo dňa 30.05.2002 alebo uznesenia

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2035/2003 zo dňa 29.07.2004 a sp.zn. 22Cdo/2028/2008 zo dňa
02.03.2010). Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie konania o určenie hranice pozemku je vo
svojej podstate návrhom na určenie vlastníckeho práva, keď jedným zo základných hmotnoprávnych
podmienok úspechu v súdnom konaní je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa návrh
týka. V tomto smere je dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok okresného súdu

neobsahuje právne posúdenie priebehu spornej vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobkyne na
jednej strane a pozemkami žalovanej na strane druhej.40. V ďalšom konaní bude preto úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie na určenie priebehu
spornej hranice medzi pozemkami žalobkyne na jednej strane a pozemkami žalovanej na strane druhej.
Samotný vytyčovací náčrt podaný v konaní ustanoveným súdnym znalcom nie je dôkazom o priebehu

vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami. Právnou skutočnosťou, od ktorej možno bez ďalšieho
pre účely konania v prejednávanej veci odvodiť vlastnícke právo k sporným pozemkom nie sú ani
rozsudky z roku 1994 v prospech žalobkyne a z roku 1989 v prospech žalovanej, pretože ani jedna z
protistrán nie je tým ktorým rozsudkom viazaná z dôvodu, že žalobkyňa ani žalovaná (resp. ich právni
predchodcovia) neboli účastníkmi obidvoch konaní, v ktorých boli uvedené rozsudky vydané. Rovnako

právnou skutočnosťou, od ktorej možno bez ďalšieho pre účely konania v prejednávanej veci odvodiť
vlastnícke právo k sporným pozemkom, nie sú ani geometrický plán z roku 1989 ako podklad k rozsudku
z roku 1989 ani geometrický plán z roku 1993 ako podklad k rozsudku z roku 1994. Okresný súd bude
vychádzať zo skutočnosti, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa obidvoch rozsudkov (z
roku 1989 aj z roku 1994) je vydržanie. Z doterajších skutkových zistení okresného súdu vyplýva, že
geometrickýplánzroku1993zameralpôvodnýstavkatastranehnuteľností,kýmgeometrickýplánzroku

1989 bol v časti priebehu spornej hranice medzi spornými pozemkami zmenený na žiadosť žalovanej
zo dňa 14.09.1989 (č. l. 23 spisu), ktorú tak bude v ďalšom konaní zaťažovať dôkazné bremeno na
preukázanie, že zmena spornej hranice bola v súlade so záverom o vydržaní vlastníckeho práva aj k
častiam pozemkov, ktoré vyrovnaním pôvodnej hranice získala. Iba po takto doplnenom dokazovaní
bude možno vo veci opätovne rozhodnúť a odstrániť tak rozpor medzi právoplatnými rozsudkami z roku

1989 a z roku 1994 a súčasne odstrániť spornosť hranice medzi pozemkami žalobkyne na jednej strane
a pozemkami žalovanej na strane druhej.

41. Okresný súd sa podľa zistenia odvolacieho súdu dopustil tiež vady konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. Napadnutým rozsudkom

okresný súd určil priebeh hranice medzi pozemkami žalobkyne a žalovanej podľa vytyčovacieho
náčrtu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom Ing. Pavlom
Krišpinským. Okresný súd však tento vytyčovací náčrt neurobil súčasťou svojho rozsudku. V rozsudku
o určenie vlastníckeho práva k pozemku (ktorého druhom je na základe vyššie uvedeného aj rozsudok
o určení priebehu hranice), je potrebné tento vytyčovací náčrt urobiť súčasťou tohto rozsudku, inak bez

jeho pripojenia k rozsudku je rozsudok nevykonateľný, čo je vada, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vytyčovací náčrt urobí súd výrokovou súčasťou svojho rozsudku tým, že v
osobitnomvýrokuuvedie,žekonkrétnešpecifikovanýnáčrttvoríneoddeliteľnúsúčasťrozsudku(ideteda
o obsahovú súčasť rozsudku). Súčasne je potrebné uviesť, že pre účely doručenia rozsudku účastníkom
konania, resp. ich právnym zástupcom, je potrebné vytyčovací náčrt k rozsudku fyzicky pripojiť (ide

teda o fyzickú súčasť rozsudku). Odvolací súd pokladá obsahové a fyzické pripojenie predmetného
vytyčovacieho náčrtu k rozsudku za nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť. Absencia vytyčovacieho náčrtu
ako obsahovej a fyzickej súčasti napadnutého rozsudku predstavuje prekážku jeho vykonateľnosti a
súčasne samostatný dôvod na jeho zrušenie.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný
súd vec nesprávne právne posúdil v otázke splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k
sporným pozemkom zo strany žalobkyne a žalovanej, v dôsledku čoho nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu (ustanovenia týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom

platné v čase splnenia podmienok, ktoré právny poriadok vyžadoval na nadobudnutie vlastníckeho
práva) a nedostatočne zistil skutkový stav (nakoľko návrh z tohto hľadiska neposudzoval). Okresný súd
sa dopustil aj vady konania, ktorá by mala (pri vecnej správnosti rozsudku) za následok nevykonateľnosť
napadnutého rozsudku a na túto vadu bol odvolací súd povinný prihliadať.

43. Súd vytýčil termín pojednávania na 04.02.2016, na ktorý predvolal účastníkov konania. Na
pojednávaní žalobkyňa uviedla, že krajský súd vo svojom rozhodnutí vyriešil záležitosť nedostatku
naliehavého právneho záujmu. Ďalej dala súdu do pozornosti skutočnosť, že v podstate žiadne rozpory
medzi vlastníkmi pozemkov a medzi priebehom hranice medzi sporovými stranami neexistovali až do
roku 1989, a to už od roku 1944, kedy právni predchodcovia žalobkyne pôvodne odkúpili tieto pozemky.

Žalobkyni mala v deň pojednávania potvrdiť pôvodná žalobkyňa, že tieto pozemky získala odkúpením od
pôvodných vlastníkov rod. Q.. A do roku 1989 neboli žiadne spory medzi vlastníkmi o hranici pozemkov.
Ajvroku1989,kedysižalovanádalavyhotoviťgeometrickýplán,nazákladektoréhorozhodolsúd,došlo
k z mene týchto pozemkov, ale následne táto skutočnosť bola napravená v roku 1993 a následne ďalšímrozhodnutím súdu. Odvtedy v podstate to rozhodnutie súdu z roku 1993 a geometrický plán sa stotožnil s
právnym stavom, ktorý bol do roku 1989. Takže vlastne až na malé časové obdobie (1989 - 1993) neboli
žiadne spory o tom pozemku. X.. D. síce spochybňoval vyhotovenie znaleckého odborného posúdenia

a vytyčovacieho náčrtu, avšak znova pred pojednávaním pôvodná žalobkyňa uviedla, že p. X.. D. bol
prítomný pri znaleckom dokazovaní a fyzicky sa aj pozeral do toho prístroja, ktorý robil vytyčovanie a
pri každom odsúhlasení nameranej hodnoty p. X.. D. povedal, áno, je to pravda. Čiže následne, ak sa
tento istý pán na pojednávaní ohradzuje, tak to žalobkyňa nepovažuje za relevantné, ale za účelové.
Geometrický plán č. XX - BG - XX z roku 1993, ktorý vyhotovil geodet p. O. W., p. X.. D. potvrdil

ako autorita svojim vlastným podpisom. Čiže súhlasil so stavom, ktorý nameral geodet v roku 1993.
Žalobkyňa teda považuje za jednoznačne preukázané, že ak podpis tohto človeka je na geometrickom
pláne z roku 1993 ako autority, ktorá potvrdzovala pravdivosť údajov, potom následne už jeho opačné,
resp. nesúhlasné tvrdenie je naozaj veľmi pochybné. Niet žiadnej pochybnosti o tom, že hranica medzi
pozemkami je tá, ktorú stanovil súdny znalec p. Ing. Krišpinský, ktorý bol dvakrát pred súdom vypočutý.
Súd má preukázané, že hranice medzi susediacimi pozemkami medzi žalobkyňou a žalovanou sú

vyznačenéhrubouvodiacoučiarou.Jenepochybné,ženikdytátohranicanebolapriamka,takakototvrdí
p. žalovaná, že táto hranica bola lomená. Ak menila tento stav žalovaná, hrubým spôsobom zasiahla do
vlastníckych práv žalobkyne, a tento tav musí súd odstrániť, pretože je to protiprávny stav a žalovaná
bez právneho dôvodu užíva časť pozemkov žalobkyne.

44. Žalovaná následne uviedla, že pokiaľ ide o zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, odvolací súd
reagoval na odvolacie námietky uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o prvú zásadnú námietku o nedostatku
naliehavého právneho záujmu, napriek tomu, že toto je krajským súdom uvedené ako otázka vyriešená
a z hľadiska viazanosti súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, účastník však
takýmto právnym názorom viazaný nie je. Tvrdila, že pokiaľ tá hranica dnes v katastri je nepochybná a

je totožná s hranicou, ktorá je v reáli, tak tam neexistuje spornosť. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí
uviedol, že súd musí vyriešiť existenciu hranice na základe originálneho inštitútu, ktorým je vydržanie,
ku ktorému musí zhromaždiť také skutkové podklady, ktoré by svedčili na túto skutočnosť. Záver
odvolacieho súdu, že to dôkazné bremeno je na strane žalovanej, žalovaná nezdieľa, pretože zatiaľ nič
nesvedčí tomu, že by tá hranica, ktorá je v reáli a ktorá je v katastri, by bola hranicou vlastníckou. Musí

sa vychádzať z toho, či boli splnené na strane jednej alebo na strane druhej podmienky oprávnenej
držby a zároveň s tým spojená aj otázka vydržacej doby, ktorú vydržanie predpokladá. Zásadná otázka
právnehoposúdeniajeiná,asíce,žežalobkyňabymalauviesť,žeaktútohranicuvydržalaona,taknech
tiež presne uvedenie, podľa ktorého právneho poriadku, pretože keď je táto hranica od r. 1944, kedy
nadobudli právni predchodcovia od roku 1929, tak nepochybne to vydržanie muselo prebiehať podľa

„stredného“ Obč. zákonníka. Musí sa teda skúmať, aký bol právny dôvod užívania a súd musí skúmať aj
držobnú vôľu jedného z tých účastníkov. Následne na to aj faktické ovládanie, to je podstata oprávnenej
držby. To znamená, že každý z účastníkov musí rovnakým spôsobom preukázať také skutkové podklady,
ktoré by svedčili pre inštitút vydržania, lebo tá hranica medzi nimi pôvodne bola sporná, resp. nevie
sa skutkovo určiť, aká v skutočnosti táto hranica bola. To znamená, že žalobkyni nesvedčí domnienka

vlastníctva, lebo by musela byť postavená na konkrétnych skutkových okolnostiach. Ale podľa súčasnej
právnej úpravy to vydržať nemohli, pretože formálna spornosť v rozsudkoch vznikla právoplatnosťou
druhého rozsudku; to je ten rozsudok, ktorým to nadobudla žalobkyňa. Kým žalovaná mala pôvodný
rozsudok, tak to svedčilo v jej prospech, ale keď sa tam objavil druhý rozsudok, ktorý keď porovnáme tie
geometrické plány, tak ony sa z istej časti prekrývajú, tak tá prekrývaná časť je zrazu sporná. A keďže je

sporná, tak oprávnená držba od roku právoplatnosti tohto druhého rozsudku nemohla existovať, pretože
oprávnená držba musí spĺňať aj podmienky dobromyseľnosti. Spornosť vlastníckeho práva existuje
minimálne od právoplatnosti druhého rozsudku; tým pádom dobromyseľnosť k dnešnému dňu neexistuje
ani na jednej strane.

45. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zásadne nesúhlasí s tým, že spor vznikol právoplatnosťou rozsudku
z roku 1993. Vznikol v roku 1989, pretože dovtedy medzi účastníkmi, medzi susedmi ako vlastníkmi
susediacich pozemkov, neboli žiadne spory. Skutočný spor vznikol vtedy, keď si žalovaná svojvoľne
zabrala časť pozemkov žalobkyne a zmenila hranicu pozemkov. Napriek tomu, že ju na to žalobkyňa
upozornila,doposiaľpokračujevtomtoprotiprávnomužívanínapriektomu,žepríslušnékomisierozhodli,

aby upustila od tohto konania. Čiže momentom, kedy nastali spory nie je rok 1993, ale 1989 a je to
len krátky časový štvorročný úsek. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, ktoré znižujú hodnotu
znaleckého posudku, keďže závery v ňom uvedené sú jednoznačné. Žalobkyňa bola presvedčená o
tom, že užíva len svoje vlastníctvo, ktoré jej podľa práva patrí a nemala žiadne pochybnosti o tom, žepožiadavky žalovanej, ktorá fyzicky svojvoľne zmenila hranice pozemkov, sú protiprávne a nenáležité. To
znamená, že žalobkyňa nikdy neuznala právo druhej strany a od počiatku, kedy došlo k fyzickej zmene
hraníc, kedy žalovaná, resp. ešte jej nebohý manžel vytýčil hranice medzi susediacimi pozemkami v

rozpore s právnym stavom, ktorý existoval, považuje konanie žalovanej za nedovolený zásah do jej
vlastníckych práv. Zo strany žalovanej dochádza k jednému zásadnému omylu, a síce, že stotožňuje
hranice pozemku medzi pozemkami susediacimi z hranicami hospodárskej budovy, ktorá tam bola
postavená a tá hranica je aj podľa súdneho znalca posunutá o jeden meter.

46. Žalovaná v reakcii na tvrdenia žalobkyne uviedla, že v rozhodnutí krajského súdu bola vyslovená
zásadná veta, že okresný súd bude vychádzať zo skutočností že titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva podľa obidvoch rozsudkov je vydržanie. To znamená, že súd bude vychádzať z toho, že
ktorákoľvek zo strán môže nadobudnúť vlastníctvo len vydržaním. Ak žalovaná nepreukáže z hľadiska
dôkazného bremena, že to vydržanie svedčí jej, súd musí zároveň povedať, na základe akej skutočnosti
svedčí v prospech žalobkyne. Pretože keď žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia nadobudli

nehnuteľnosť v roku 1944, do roku 1950 platilo uhorské obyčajové. Žalovaná nespochybňuje titul
nadobudnutia, ale spochybňuje hranicu.

47. Na tvrdenia žalovanej o tom, že strany nevedia, aký bol skutočný priebeh hranice, žalobkyňa uviedla,
že predmetné tvrdenie nie je pravdivé. Je vedomosť o tom, aká bola hranica v reáli a bola od počiatku

historicky rešpektovaná obidvomi sporovými stranami. Hranica pozemku bola desiatky rokov vzájomne
rešpektovaná. Problém nastal až vtedy, keď niekto svojvoľne zmenil tú hranicu a vytýčil iné kolíky,
čo jednoznačne preukazuje vykonané znalecké dokazovanie. Nijakým spôsobom sa nezmenili hranice
výmery jednotlivých pozemkov. Veď znalec konštatoval, že kvôli tomu, že nedošlo k týmto zmenám,
tie hranice sú nepochybné a nie je treba robiť geometrický plán. Je tu desiatky rokov rešpektovaná

hranica medzi pozemkami. Len niekto tento stav svojvoľne porušil, a preto je nevyhnutné, aby o tejto
veci rozhodol súd.

48. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2016 sa žalovaná vyjadrila k dôkazným návrhom a navrhla
vykonať dokazovanie v naznačenom smere. Na objasnenie problému vlastníckej hranice je potrebné

vychádzať z vlastníckych a užívacích vzťahov retrospektívneho vývoja znázornenia technického a
vlastníckeho priebehu spornej hranice v celom období jej existencie, tak ako je zachytená na mapových
podkladoch, pozemkovej mape z roku 1892, mape pozemkového katastra vyhotovenej medzi rokmi
1860-1880, pozemkovými mapami z rokov 1969, 1979; fotometrického leteckého snímku z roku 1984,
katastrálnej mapy z roku 1995, pričom tieto mapové podklady boli žalovanou doložené. K jednotlivým

mapovým podkladom je potrebné vypočuť znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok. Žalovaná má
jednoznačne preukázané, že do 1984 bola hranica medzi pozemkami tvorená priamkou, až od 1984 je
tvorená lomom. Ak by rok 1984 mal byť zlomovým momentom, je vylúčené, aby mohla mať charakter
vlastníckej hranice, lebo žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa netvrdila a nepreukazovala právny
dôvod, ktorý by mohol znamenať oprávnenú držbu a z nej plynúce vydržanie, ktoré ani nemohlo vzniknúť

pre krátku dobu.

49. Súd vytýčil termín pojednávania na 19.01.2017, na ktorý predvolal účastníkov konania. Na
pojednávaní žalobkyňa uviedla, že všetky pochybnosti, ktoré sa snaží vniesť do tohto súdneho sporu
žalovaná, boli definitívne vyriešené v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil p. X.. N. J.. Jedná

sa o znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený za prítomnosti geodeta, ktorého si na tento účel objednala
žalovaná strana. S obsahom tohto znaleckého posudku bol oboznámený aj krajský súd, ktorý vo veci
rozhodoval potom, čo žalovaná podala odvolanie voči rozsudku, ktorým súd prvého stupňa podanej
žalobe vyhovel. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že tento sa v podstate v merite veci
stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, kedy všetky námietky podané druhou stranou odmietol;

námietku týkajúcu sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu, námietku, ktorá spočíva v údajnej
nespornosti hranice pozemkov. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vytkol, že súd prvého stupňa náležite
právne neodôvodnil svoje rozhodnutie z hľadiska toho, prečo a kedy bola žalobkyňa nútená pristúpiť k
ochrane svojho vlastníckeho práva, ktoré je zo strany
žalovanej fakticky ohrozované.

50. Žalovaná uviedla, že nemožno argumentovať znaleckým posudkom ako tzv. absolútnym dôkazom;
znalec nie je žiadny sudca a súd je oprávnený preverovať aj znalecký posudok, ale len podľa princípov
logiky. Musí vziať do úvahy, čo je tam preukázané z hľadiska hodnovernosti posudku a z hľadiskavšetkýchtechnickýchpodkladov.Záverovlastníckejhranicimusískúmaťzhľadiskapodkladov,zktorých
vychádza tento znalecký posudok a logicky ho hodnotiť; pokiaľ sú niektoré veci nelogické alebo pokiaľ
niektoré veci sú také, že sa nedajú z preveriť, posudok je nedostatočný. Žalovaná poukázala na potrebu

preverenia kontinuity vývoja spornej hranice, pretože ak z relevantných podkladov katastra vyplýva, že
odklon bol urobený fotogrametrickou mapou v roku 1985 a fotogrametrická mapa sa robí tým spôsobom,
že sa zabili tzv. terčíky na tie jednotlivé bodové zlomy hraníc a podľa toho sa to nafotilo a tam bol prvýkrát
zistený odklon v r. 1985, kým predtým v roku 1979 žiadny odklon nebol, tak je namieste otázka, aká
skutočnosť spôsobila zmenu tohto odklonu. Problém je v tom, že jeden geometrický plán, ten prvý podľa

práva priority, ktorý v odvolaní zdôraznila a druhý geometrický plán, sú v tejto časti priebehu hranice
zásadne odlišné. Keďže žalovaná nesúhlasí s priebehom hranice tak, ako je vyznačená v znaleckom
posudku, navrhla predvolať znalca za účelom jeho výsluchu po tom, čo si preštuduje všetky mapové
podklady ňou predložené a na základe toho mu bude klásť otázky, aby znalec povedal, či naďalej trvá
na záveroch tohto znaleckého posudku.

51. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2017 žalovaná predložila súdu otázky pre znalca, ktoré súd
zaslal znalcovi.

52. Podaním doručeným súdu dňa 17.02.2017 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniam žalovanej. Z
dokladov predložených žalovanou vyplýva, že k záveru o spornosti hranice dospela výhradne na

základe mapových podkladov, ktoré súdu predložila, s čím žalobkyňa nesúhlasí, keďže len samotné
mapové podklady nemôžu slúžiť na to, aby bolo možné jednoznačne, objektívne a pravdivo určiť spornú
hranicu medzi susediacimi pozemkami. Na určenie spornej hranice je potrebné vychádzať zo všetkých
podkladov, tak ako to urobil súdny znalec v rámci posudku č. XX/XXXX.

53. Súd vytýčil termín pojednávania na 27.03.2017, na ktorý predvolal účastníkov konania a X.. N. J.
ako svedka, keďže medzičasom bol vyradený z evidencie znalcov. Na pojednávaní svedok uviedol,
že základnou vecou pre spracovanie znaleckého posudku boli platné údaje v katastri nehnuteľností.
Ako uviedol aj v znaleckom posudku, súčasný platný stav k tomu dátumu, kedy bol vyhotovovaný
vytyčovací náčrt a znalecký posudok, je znázornený ako sporná hranica plnou zosilenou čiarou. Potvrdil,

že skutočnosť odklonu hranice od priamej čiary vznikla alebo prvýkrát bola zameraná pri THN. Všetky
podklady zmapovania THN sú uložené na katastri, v súčasnosti už nemôže chodiť do dokumentácie,
takže nevie zistiť niektoré veci, či napr. existujú vyšetrovacie náčrty a podobne, alebo či tam bolo
reklamačné konanie. Na túto otázku by vedel zodpovedať kataster. Pokiaľ ide o ostatné podklady v
otázke, ktorou sa žalovaná pýta, či bolo možné pracovať s inými podkladmi, treba povedať, že stále

musíme vychádzať z existujúcich platných podkladov v katastri nehnuteľnosti a na základe týchto bol
spracovaný aj znalecký posudok a vytyčovací náčrt. Svedok zotrval v plnom rozsahu na záveroch
uvedených v znaleckom posudku. Na otázku žalovanej, že či bol na katastri a či sú mu prístupné
podklady, ktoré sú v prílohovej obálke uvedené na čl. 379a, ktoré tak ako sudca konštatuje, boli
zaslané na vedomie v prefotenej verzii aj znalcovi; znalec uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého

posudku vychádzal v roku 2010 z podkladov z katastra nehnuteľností; v tej dobe (keďže vypracovával
znalecký posudok) mohol reálne ísť nahliadnuť do katastra do mapových podkladov uvedených v
katastri. Pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal aj z mapových podkladov uvedených v
katastri nehnuteľností, teda konkrétne do roku 2010. Od tej doby v katastri nehnuteľností nebol a v
súčasnej dobe vzhľadom na to, že už nefiguruje v zozname znalcov vedenom MS SR, nemá ani reálne

možnosť ísť nahliadnuť do katastra. Všetky mapy predložené žalovanou sú súčasťou informačnej alebo
dokumentačnej sústavy katastra nehnuteľností. Na otázku žalovanej, či fotogrametrická mapa, čiže
letecký snímok, z roku 1985, je podkladom, ktorým bol prvýkrát zistený odklon hranice svedok uviedol,
áno, pri tomto fotogrametrickom leteckom snímku bol prvýkrát znázornený odklon bodom č. 171. Na
ďalšiuotázkužalovanej,čivychádzajúczdruhéhogeometrickéhoplánu,bolzistenýodklon,tedačitotoje

ten platný stav, ktorý svedok uviedol a z ktorého vychádzal pri formulovaní znaleckého posudku, svedok
uviedol, že jednoznačne v tej dobe platil stav podľa katastra nehnuteľností tak, že hranica prebiehala v
odklone v bode 171. Ďalej uviedol, že musí prebrať jednoznačne podklady z katastra nehnuteľností a
tak, ako platia, tak ich aj prebral. Ostatné podklady, ktoré mu aj boli zaslané, sú to mapy pôvodné; tie v
súčasnosti neplatia, takže ich mal k dispozícii pri spracovaní znaleckého posudku len ako informatívne

na to, aby sa na ne pozrel, že či tá hranica predtým bola rovná alebo zalomená, a podobne. Záverom
uviedol, že aj na mieste samom bolo zjavné, že tá hranica lomená je zalomená na základe toho, že
existujú tam aj pôvodné základy stavby, ktorá kopírovala zalomenú hranicu. V prípade, že by mala platiť
hranica rovná, tak v tom prípade by táto rovná hranica pretínala tú pôvodnú stavbu, ktorá tam bola. Jemožno zaujímavé skúmať, od ktorého roku tam bola postavená a vlastne od toho roku sa tá hranica v
skutočnostirešpektovalaakozalomená.Ktostavaltústavbu(stajňu)alebočotoužbolo,aktenkopíroval
jednoznačne hranicu a sused musel alebo súhlasil s tým, alebo rešpektoval ten stav.

54. Žalovaná následne uviedla, že na pojednávaní bol dokazovaním zistený jeden závažný predpoklad
pre posudzovanie celej veci a tým predpokladom bola skutočnosť, že k odklonu došlo v r. 1985 po
chybnomfotogramaterickommapovaní.Atotosapremietlonáslednedoroku1989,kedybolazakreslená
rovná hranica, čiže zmenila pôvodný odklon na predchádzajúcu rovnú hranicu a následne neskoršie

konaním žalobkyne bola hranica znova lomená. Toto sú skutočnosti, ktoré majú objektívny charakter.
Žalovaná v priebehu konania predložila podklady, že k odklonu došlo v r. 1985 oproti rovnej hranici.
Nebolo tvrdené a ani preukázané zo strany žalobkyne, že existovala akákoľvek právna skutočnosť,
ktorá by zakladala právo oprávnenej držby na tento odklon. Pýta sa preto, na základe akej skutočnosti,
keďže o vydržanie nešlo ani nebolo tvrdené zo strany žalobkyne, došlo k zmene tejto hranice. Ak takáto
skutočnosť neexistuje, tak potom tento nárok nemá právny podklad. Avšak za tejto situácie je potrebné

dostať sa z tohto marazmu, ktorý je spôsobený týmito mapovými podkladmi, pretože nemožno hovoriť
v týchto mapových podkladoch o platných alebo neplatných mapových podkladoch, ale o mapových
podkladoch objektívne existujúcich, ktoré majú dokumentačnú povahu. Tvoria súčasť informačného
systému katastra a z týchto sa musia zobrať tie skutkové závery, ktoré sú tam objektívne dané a im
prispôsobiť právne posudzovanie. V právnom posudzovaní žalovaná nenachádza relevantný dôvod

na nadobudnutie vlastníckeho práva, a preto sa domnieva, že tento stav môže byť odstránený len
kontrolným znaleckým posudkom, ktorý uvedie presne skutkové okolnosti priebehu hranice
v podkladoch katastra a za tohto stavu bude konštatované, či existujúca hranica, ktorá je rovná, je
rovná len preto, lebo to bolo konštatované v druhom geometrickom pláne v konaní žalobkyne, ktorého
účastníkmi žalovaná alebo jej právna predchodkyňa nebola, a preto tam neplatí tá vzájomná záväznosť.

Za tohto stavu súd musí dospieť k záveru, či sa skutočne jedná o hranicu domnelú, alebo hranicu
skutočne právnu.

55. Súd návrh žalovanej na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol.

56. Žalobkyňa v záverečnom vyjadrení uviedla, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa
náležitým hodnoverným spôsobom preukázala, že zo strany žalovanej došlo k ohrozeniu, obmedzeniu
jej vlastníckeho práva a k posunutiu hranice susediacich pozemkov o čom nepochybne svedčí vykonané
znalecké dokazovanie, ktorého prítomný bol aj bývalý súdny znalec p. X.. D. a ktorý uvedené skutočnosti
vpredchádzajúcomsvojomgeometrickomplánedefactopotvrdil.Potvrdiltotožnéskutočnosti,kuktorým

dospel aj znalec. Má za to, že neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že hranica medzi susediacimi
pozemkami vo vlastníctve p. žalovanej a p. žalobkyne je taká, ako ju určil súdny znalec. Preto žiadala,
aby súd vydal rozsudok podľa pôvodného petitu tak, ako tomu bolo v prípade prvého rozhodnutia súdu
kuktorémudospel.Myslísi,žebolivšetkyskutočnostinaktoréupozornilodvolacísúdvyjasnenéakeďže
nedošlo po rozhodnutí odvolacieho súdu zo strany žalovanej k preukázaniu opaku alebo k spochybneniu

vlastníckych vzťahov a k spochybneniu priebehu hranice medzi susednými pozemkami, nie je žiadny
dôvod na to, aby súd podanú žalobu zamietol.

57. Žalovaná v záverečnom vyjadrení uviedla, že hranica do roku 1985 bola nepochybná ako hranica
rovná. Od roku 1985 žalobkyňa nepreukázala žiadny právny dôvod odklonu hranice okrem technického

dôvodu, ktorým bolo fotogrametrické zameranie. Ak teda neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by bol
podkladom k takémuto odklonu, tak podklad ktorý vypracoval znalec v znaleckom posudku je založený
na základe neexistujúcich dôvodov. Súd pri posudzovaní musí vziať do úvahy inú skutočnosť, že pokiaľ
by priznal túto hranicu žalobkyni, musel by konštatovať vydržanie. Aj bez toho, aby bolo vykonané
kontrolné znalecké dokazovanie z podkladov, ktoré boli predložené a ktoré majú objektívny charakter,

možnovyvodiťlentenzáver,žetakátožalobaniejeoprávnená.Žalovanápretonavrhlažalobuzamietnuť
a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

58. Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2017 si svedok X.. N. J. uplatnil svedočné vo výške 92,24 Eur.

59. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej, oboznámením listinných dokladov
priložených k žalobe, a to geometrického plánu vypracovaného O. D. zo dňa XX.XX.XXXX, písomného
podania adresovaného Komisii pre výstavbu, bývanie, životné prostredie, poľnohospodárstvo, lesné
a vodné hospodárstvo pri Obecnom zastupiteľstve v Závadke nad Hronom zo dňa 06.09.2006,listu vlastníctva č. XXX, písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.12.2008, písomného vyjadrenia
Správy katastra Brezno zo dňa 17.04.2009, geometrického plánu na majetkovoprávne usporiadanie
parciel XXX, XXX a XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisu zo dňa 14.09.1989, fotokópie rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C 180/89 - 14, fotokópie rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 16C 194/93 - 67 zo dňa 30.11.1994, listu vlastníctva č. XXX a XXX, písomného
podania žalovanej zo dňa 29.04.2009, oznámenia Správy katastra D. o vybavení sťažnosti zo dňa
10.08.2007, ďalej oboznámením znaleckého posudku vypracovaného Ing. Pavlom Krišpinským č. XX/
XXXX a vytyčovacieho náčrtu vypracovaného Ing. Pavlom Krišpinským na vytýčenie hraníc medzi

parcelami č. XXX, XXX, XXX a XXX, XXX a XXX, vyjadrenia žalovanej zo dňa 09.09.2010 ku záverom
znaleckého dokazovania, vyjadrenia Obecného úradu Závadka nad Hronom zo dňa 05.05.2011, ďalej
výsluchom znalca Ing. Pavla Krišpinského a svedka Ing. X. D., oboznámením písomného vyjadrenia
žalobkyne zo dňa 24.01.2012 a písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 03.02.2012 a listinných
dokladov k nemu priložených, oboznámením písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 02.07.2012 a
listinných dokladov k nemu priložených, písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 03.08.2012 a listinných

dokladov k nemu priložených, písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 03.09.2012, písomného
vyjadrenia žalovanej zo dňa 26.10.2012 a 08.11.2012, písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa
27.03.2013, písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 25.03.2013, písomného vyjadrenia žalovanej
zo dňa 09.04.2013 a 11.04.2013, písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 03.05.2013, oboznámením
výpisu z LV č. XXX, ktorý bol vyhotovený dňa 10.05.2013, darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,

písomného plnomocenstva zo dňa 26.07.2013, ako aj oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 16C/194/93, rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/180/89-14
zo dňa 15.09.1989, katastrálnych máp doložených žalovanou v rámci podania doručeného súdu
dňa 18.10.2016, výsluchom svedka Ing. Jána Krišpinského, oboznámením pís. vyjadrenia žalovanej
doručeného súdu dňa 03.02.2017 a písomného vyjadrenia žalobkyne doručeného súdu dňa 17.02.2017.

60. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:

61. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. území U. nad H., zapísaných na LV
č. XXX a to P. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN č. XXX,

druh pozemku- záhrady o výmere XXX m2 a CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2.
Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č.
XXX,atoCKNč.XXX,druhpozemku-záhradyovýmereXXXm2,CKNč.XXX,druhpozemku-záhrady
o výmere XXX m2 a CKN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

62. Z listov vlastníctva vedených Správou katastra Brezno č. XXX a č. XXX vyplýva, že hranica medzi
parcelami CKN č. XXX, XXX, XXX a parcelami CKN č. XXX, XXX, XXX je sporná. Z výpisu z LV č. XXX
ďalejvyplýva,žepôvodnážalobkyňaK.A.,nar.XX.XX.XXXXnadobudlanehnuteľnostízapísanénaLVč.
XXX, ktoré sú uvedené vyššie, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/194/93 zo dňa
28.06.1993. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaná O. F., rod. D., nar. XX.XX.XXXX nadobudla

nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva, ktoré sú uvedené vyššie, rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica, sp.zn. 9C/180/1989 zo dňa 15.09.1989. Žalobkyňa, ako aj žalovaná sú vlastníkmi
vyššie uvedenej nehnuteľnosti, v podiele X/X, čo rovnako platí aj o novej žalobkyni X. I., ktorej boli
vyššie špecifikované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX darované darovacou zmluvou od pôvodnej
žalobkyne K. A..

63. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha, by súd určil, že priebeh
hranice pozemkov medzi parcelami registra P. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a CKN č. XXX, druh pozemku
- záhrady o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území U. nad H. a sú zapísané na LV č. XXX

ako jej vlastníctvo a medzi parcelami registra CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2,
CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a CKN č. XXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území U. nad H. a sú zapísané na
LV č. XXX ako vlastníctvo žalovanej, prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej bodmi 12
- 516 a 12 - 496, ktoré sú zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec Ing. Pavol Krišpinský.

64. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasí. Domáha sa, aby súd určil priebeh hranice medzi jej
pozemkami, ktoré sú uvedené vyššie a pozemkami žalobkyne vyššie uvedenými tak, ako je hranicavyznačená v geometrickom náčrte hrubou prerušovanou čiarkovanou čiarou z bodu 12 - 170 do bodu
12 - 174 a ďalej z bodu 12 - 516 do bodu 12 - 496, resp. sa domáha, aby súd dal vypracovať nový
geometrický plán na určenie priebehu hranice medzi jej pozemkami a pozemkami žalobkyne.

65. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/194/93 a z rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 9C/180/89-14 zo dňa 15.09.1989, ako aj z oznámenia Správy katastra D. zo
dňa 10.08.2007 súd zistil, že parcely kat. nehnuteľností registra C č. XXX, záhrada o výmere XXX m2,
č. XXX, záhrada o výmere XXX m2 a č. 272, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, boli v roku

1990 vpísané záznamom do LV č. XXX v kat. území U. nad H. v prospech žalovanej v celosti na podklade
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/180/89-14 zo dňa 15.09.1989,
uloženého v zbierke listín Závadka nad Hronom pod zmenou č. XX/XX, ktorého technickým podkladom
bol geometrický plán vyhotovený Geodéziou, štátny podnik Žilina, oddiel EN 2013 Banská Bystrica dňa
09.08.1989 pod zák. č. 244-201-885-89, ktorý bol opravený dňa 14.09.1989. Parcely KN - C č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX, záhrada o výmere XXX m2 a č. XXX, záhrada

o výmere XXX m2, boli v roku 1995 vpísané záznamom do LV č. XXX v kat. území U. nad H. v prospech
pôvodnej žalobkyne K. A. v celosti na podklade právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 16C 194/93 - 67 zo dňa 30.11.1994, uloženého v Zbierke listín Závadka nad Hronom, pod
zmenou č. XX/XX, ktorého technickým podkladom bol geometrický plán vyhotovený geodetom O. D.
dňa XX.XX.XXXX pod zák. č. XX-Bg-XX. Po zápise právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská

Bystrica č.k. 16C/194/93-67 zo dňa 30.11.1994 do katastra v roku 1995 boli zmenené dovtedy evidované
výmery parciel KN - C vedené na LV č. XXX v kat. území U. nad H. v prospech žalovanej v celosti na
podklade údajov nového stavu výkazu výmer vo vyššie uvedenom geometrickom pláne zák. č. XX-Bg-
XX, a to nasledovne: dovtedy evidovaná výmera XXX m2 pri parcele KN - C č. XXX bola zmenená na
výmeru XXX m2, dovtedy evidovaná výmere XXX m2 pri parcele KN - C č. XXX bola zmenená na výmeru

XXX m 2 a dovtedy evidovaná výmera XXX m2 pri parcele KN - C č. XXX bola zmenená na výmeru XXX
m2. Zápis právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C 194/93 - 67 zo dňa
30.11.1994 bol v roku 1995 do katastra vykonaný neoprávnene aj napriek tomu, že údaje doterajšieho
stavu výkazu výmer v geometrickom pláne zák. č. XX-Bg-XX vychádzali z platných údajov katastra
zodpovedajúcich údajom nového stavu výkazu výmer v už skôr zapísanom geometrickom pláne zák. č.

XXX-XXX-XXX-XX, opravenom dňa 14.09.1989. V zmysle § 8 v tom čase platného zákona 265/1992 Zb.
o evidencii nehnuteľností, mala byť listina - právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
č.k.16C194/93-67zodňa30.11.1994vrátenáspäťsúdu,pretožetýmtozápisomboloporušenédovtedy
právoplatne evidované vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. území U.
nad H. v prospech žalovanej v celosti.

66. Z oznámenia Správy katastra D. ďalej vyplýva, že zápis pôvodných výmer XXX m2 pri parcele KN -
C č. XXX, 286 m2 pri parcele KN - C č. XXX a XXX m2 pri parcele KN - C č. XXX bude obnovený na LV č.
XXX v kat. území U. nad H. vedenom v prospech žalovanej v celosti v zmysle právoplatného rozhodnutia
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C 180/89-14 zo dňa 15.09.1989. Obnovením zápisu pôvodných

výmer citovaných parciel tak vznikne duplicitné evidovanie vlastníctva k častiam parciel zapísaných na
LV č. XXX v kat. území U. nad H. vedenom v prospech žalovanej v celosti a v LV č. XXX v kat. území
U. nad H. vedenom v prospech pôvodnej žalobkyne K. A. v celosti.

67. Na základe tejto skutočnosti Správa katastra na vyššie uvedených listoch vlastníctva do doby

vzájomnej dohody vlastníkov, alebo do doby právoplatného rozhodnutia súdu o určení priebehu hranice
a určení komu sporná plocha patrí, zapísala obmedzujúcu poznámku - duplicitné alebo viacnásobné
vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti, alebo k jej časti.

68. Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto žalobkyňa podanou žalobou po jej úprave

domáha určenia priebehu hranice medzi pozemkami vo svojom vlastníctve a pozemkami vo vlastníctve
žalovanej.

69. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom súdom ustanovený znalec Ing. Pavol Krišpinský
podal znalecký posudok č. XX/XXXX, súčasťou ktorého je aj vytyčovací náčrt vypracovaný znalcom na

vytýčenie hraníc medzi parcelami č. XXX, XXX, XXX a XXX, XXX a XXX.

70. Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona a z
príslušnej judikatúry:71. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

72. Podľa § 124 O.z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

73. Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

74. Podľa § 129 ods. 1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

75. Podľa § 130 ods. 1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

76. Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

77. Podľa § 134 ods. 1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

78. Podľa § 134 ods. 3 O.z., do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

79. Podľa § 872 ods. 6 O.z., ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

80. § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

81. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/11/97 vyplýva, že určenia priebehu hraníc sa
v administratívnom konaní podľa § 48 a nasl. zákona č. 162/95 Z. z. v znení neskorších predpisov

možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu
medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva,
vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi
jeho pozemkom a susediacim pozemkom; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov
susediacich pozemkov patrí sporná plocha (rozsudok NS SR z 26.08.1997, sp. zn. 1Cdo/11/97). Z

citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neoprávnene zadržuje (§ 126 ods. 1 Obč. zákonníka). Vlastník sa môže domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov
do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení

naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť
ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné
vymedzeniepredmetudvochvlastníckychprávaslová„určeniehranice“trebapovažovaťza„vyjadrovací
spôsob“, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode,
ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.

82. V súlade so závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
17Co/1080/2013-266 zo dňa 31.03.2015 titulom nadobudnutia vlastníckeho práva ako podľa rozsudku
č.k. 9C/180/1989-14 zo dňa 15.09.1989 (kde žalobkyňou bola O. F., nar. XX.XX.XXXX) a rozsudku
č.k. 16C/194/1993-67 zo dňa 30.11.1994 (kde žalobkyňou bola K. A., nar. XX.XX.XXXX, právna

predchodkyňa žalobkyne v rámci predmetného konania), bolo vydržanie. Vzhľadom na skutočnosť, že
ani v jednom z vyššie uvedených rozsudkov neboli súčasne účastníkmi konania žalobkyňa a žalovaná,
resp ich právni predchodcovia, súd nemohol bez ďalšieho vykonaného dokazovania odvodiť vlastnícke
právo či už pre žalobkyňu, alebo žalovanú.83. Oprávnenie vec držať, ktoré zásadne prislúcha vlastníkovi a tvorí dôležitý predpoklad na výkon
ostatných oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, môže patriť aj inej osobe, ktorá sa

označuje ako držiteľ. Táto osoba fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou
ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho
práva. Držiteľ môže byť - podľa konkrétnych skutkových okolností - oprávnený alebo neoprávnený. Vždy
ho však treba odlišovať od tzv. detentora, t. j. osoby, ktorá síce vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s
vedomím, že ide o cudziu vec (napr. vypožičanú vec alebo prenajatý nebytový priestor). Držba je faktický

stav,priktorommádržiteľvecvosvojejmoci,užívatútovecapožívaplodyaúžitkyztejtoveci.Disponuje
ňou, príp. vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon.

84. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa,
že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o
oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v

psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Je teda
potrebnérozlišovaťoprávnenéhodržiteľaaneoprávnenéhodržiteľa.Oprávnenýdržiteľjeten,ktomávec
vosvojejmociavykonávaknejoprávneniainakpatriacedoobsahuvlastníckehoprávavopodstatnenom
presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec.

85. Oprávnená, a teda chránená držba, je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne
splnené obidva pojmové znaky, a síce :

a) dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec

by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenieadržiteľnatonemápotrebnéodbornépredpoklady,apod.Ztohovyplýva,žedobromyseľnosť
je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu
niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo (tzv. výprosa),

b) ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu
vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým
bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so
svojou vlastnou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že

držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal
kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako tak, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.

86. Z analýzy týchto dvoch pojmových znakov oprávnenej držby vyplýva, že v každom prípade nemožno
úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne

rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle
držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym

spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva
dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť
hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto
predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku, priechod, a pod.).

87. K zákonným predpokladom vydržania patria :

a) skutočnosť, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas

zákonom stanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou; ac) spôsobilosť predmetu vydržania.

88. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, ktorý s vecou nakladá ako so svojou a
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť vyhodnotené objektívne.
Preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať iba na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

89. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha,
aby súd určil, že priebeh hranice pozemkov medzi parcelami registra P. č. XXX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX
m2 a CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území U. nad
H. a sú zapísané na LV č. XXX ako jej vlastníctvo a medzi parcelami registra CKN č. XXX, druh pozemku
- záhrady o výmere XXX m2, CKN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a CKN č. XXX,

druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území U.
nad H. a sú zapísané na LV č. XXX ako vlastníctvo žalovanej, prechádza bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 -
174 a ďalej bodmi 12 - 516 a 12 - 496, ktoré sú zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku
č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec Ing. Pavol Krišpinský,
je opodstatnená. Vychádzal pritom zo skutočností zistených v priebehu dokazovania, ktoré sú opísané

vyššie, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Krišpinským, ako aj zo
skutočností, ktoré tento znalec uviedol súdu pri výsluchu.

90. Súd sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku. Z podaného posudku a z výsluchu znalca
vyplýva, že znalec určil a vyznačil pôvodnú pozemno-knižnú hranicu, ktorá bola pôvodne vyznačená

tak, ako prebiehala v prírode podľa pozemno-knižných zápisov a ktorá brala ohľad na to, že žalobkyňa
mala postavenú hospodársku budovu, ktorá je v katastri nehnuteľností stále vyznačená, ako uviedol aj
znalec v posudku. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe geometrických plánov z roku 1989 a
z roku 1993 a bol vypracovaný po prešetrení veci na mieste samom.

91. Súd poukazuje na závery znaleckého posudku, predložený vytyčovací náčrt a najmä na skutočnosti,
ktoré znalec vysvetlil na pojednávaní. Z nich vyplýva, že na vytyčovacom náčrte je hranica medzi
spornýmipozemkaminazákladegeometrickéhoplánuvypracovanéhovroku1989vyznačenázosilenou
čiernou čiarkovanou čiarou. Hranica vypracovaná na základe geometrického plánu z roku 1993 je
na náčrte vyznačená zosilenou čiernou čiarou. Tenkými čiernymi čiarami je na vytyčovacom náčrte

znázornený stav v katastri nehnuteľností. Tenká čierna čiara, ktorá je prečiarknutá na troch miestach
červenými úvodzovkami, je prečiarknutá z dôvodu, že tento stav je chybne vyznačený v katastri a má
prebiehať podľa vyznačenej červenej bodkočiarkovanej čiary. Červená tenká bodkočiarkovaná čiara
zodpovedá skutočnému stavu bývalej stavby - betónovému základu na parcele č. XXX.

92. V súčasnosti v katastri nehnuteľností hranica medzi pozemkami žalobkyne a žalovanej prebieha
tak, ako ju znalec znázornil na vytyčovacom náčrte zosilenou čiernou čiarou, čiže bodmi 12 - 170, 12 -
171, 12 - 174, následne za potokom bodmi 12 - 516 a 12 - 496. Bodkočiarkovaná červená čiara je iba
základ pôvodnej stavby, ktorý je od tejto hranice vzdialený približne pol metra tak, ako kedysi existoval,
pričom v súčasnej dobe sú to už iba základy pôvodne existujúcej hospodárskej budovy. Prerušovaná

čiara v rovnom priebehu vyjadruje stav, ktorý bol pred rokom 1993 a platil od rozhodnutia súdu do
doby, kým nebol vyhotovený geometrický plán v roku 1993. Pred tým rokom pri technicko-hospodárskom
mapovaní platila stále tá istá čiara, ako je znázornená vo vytyčovacom nákrese zosilenou čiernou plnou
čiarou v tých bodoch, ktoré sú uvedené vyššie. Zosilená čierna čiara teda zodpovedá pôvodnému
stavu, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností ešte pred r. 1989. Súčasne platný stav v katastri

nehnuteľností je preto totožný s hranicou, ktorá je vo vytyčovacom náčrte vyjadrená zosilenou (plnou)
čiernou čiarou. Z vyjadrení znalca teda vyplýva, že hranica medzi spornými pozemkami prebieha podľa
čiernej neprerušovanej (plnej) čiary vedúcej od bodu 12 - 170 cez bod 12 - 171, 12 - 174, 12 - 516 až
po bod 12 - 496.

93. Žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia priebehu spornej hranice medzi svojimi pozemkami
a pozemkami žalovanej tak, aby táto hranica prebiehala bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej
za potokom bodmi 12 - 516 a 12 - 496, body ktoré sú na vytyčovacom náčrte vyznačené plnou
(zosilenou) čiernou čiarou, zodpovedá stavu v katastri nehnuteľností. Náčrt bol vypracovaný na základegeometrického plánu z roku 1993 a zodpovedá stavu v katastri nehnuteľností spred roka 1989. Výmery
jednotlivých parciel, či už vo vlastníctve žalobkyne alebo vo vlastníctve žalovanej zostávajú zachované
tak, ako sú uvedené na listoch vlastníctva. Novú hranicu medzi parcelami vedenými vo vlastníctve

žalobkyne a vo vlastníctve žalovanej je možné určiť iba na základe geometrického plánu, avšak v takom
prípade by došlo aj k zmene výmery jednotlivých parciel, či už vo vlastníctve žalobkyne alebo žalovanej.
Pokiaľ sa žalovaná domáha, aby priebeh spornej hranice bol určený v zmysle priebehu prerušovanej
zosilenej čiernej čiary vedúcej z bodu 12 - 170 do bodu 12 - 174 a ďalej za potokom z bodu 12 - 516 do
bodu 12 - 496, takto zakreslený priebeh hranice bol určený na základe rozhodnutia súdu z roku 1989,

ktoré však tak ako vyplýva z vyjadrení znalca, nerešpektovalo stav v katastri nehnuteľností spred r. 1989.

94. V súlade so závermi uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/1080/2013-266
zo dňa 31.03.2015 bolo potrebné konštatovať, že žalovaná v priebehu celého doterajšieho konania
nijako nepreukázala, že zmena spornej hranice v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX vykonaná dňa 14.09.1989 na žiadosť žalovanej, bola v súlade so záverom o vydržaní

vlastníckeho práva aj k častiam pozemkov, ktoré vyrovnaním pôvodnej hranice získala. Súd má
danom prípade vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná a jej právni predchodcovia nesplnili
zákonom predpísané náležitosti pre vydržanie nehnuteľnosti vyžadované ust. § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Predmet vydržania, časť parciel reg. C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a C KN č. XXX,

druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území U. nad H. a sú zapísané
na LV č. XXX vo vlastníctve žalobkyne, sú síce v zmysle výpisu z LV č. XXX spôsobilým predmetom
vydržania,avšakžalovanáaanijejprávnipredchodcoviaspornúčasťvyššieuvedenýchpozemkovnikdy
neužívali, a preto ich ani nemohli s poukazom na § 134, XXX ods. 6 O.z. vydržať.

95. Žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
- časť parciel reg. C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a P. č. XXX, druh pozemku - záhrady o
výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území U. nad H. a sú zapísané na LV č. XXX, ako to
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/194/1993-67 zo dňa 30.11.1994 (ktorého

podkladom bol geometrický plán vyhotovený O. D. č. XX/Bg-XX zo dňa XX.XX.XXXX a ktorý sa zhoduje
s vytyčovacím náčrtom znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom
Ing. Krišpinským) na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX od K. Q. a S. Q., ktoré boli aj
reálne vyčlenené. Súd má danom prípade vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa splnila
zákonom predpísané náležitosti pre vydržanie nehnuteľnosti vyžadované ust. § 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Predmet vydržania ako je uvedený vyššie, je spôsobilým predmetom vydržania. Súd v
danom prípade nezistil skutočnosti v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré by vylučovali
vydržaniepredmetnejnehnuteľnosti.Právnipredchodcoviažalobkynenepretržiteužívalivyššieuvedené
nehnuteľnosti od roku 1944. V danom prípade teda súd konštatuje, že už právni predchodcovia
žalobkyne splnili podmienku vyžadovanú ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže do doby

oprávnenej držby žalobkyne sa započítava aj doba držby jej právnych predchodcov, žalobkyňa s
poukazom na § 134, 872 ods. 6 O. z. splnila podmienku pre vydržanie časti sporných nehnuteľností.
96. Súd považuje za potrebné konštatovať, že len samotné mapové podklady nemôžu slúžiť k tomu, aby
bolo možné jednoznačne, objektívne a pravdivo určiť spornú hranicu medzi susediacimi pozemkami.
Vzhľadom na skutočnosť, že bežný človek nemá v oku jednotlivé záchytné body tak, ako sú vyznačené v

katastrálnych mapách, je možné a v danom konaní je aj preukázané, že hranica tak, ako bola vyznačená
v katastrálnych mapách v období od roku 1979 (prvá z katastrálnych máp predložených žalovanou,
ktorú je možné identifikovať podľa dátumu jej vyhotovenia, na starších katastrálnych mapách ako
uvádza žalovaná absentujú akékoľvek identifikačné údaje a na katastrálnych mapách z 19.-teho storočia
z ohľadom na použitú mierku nie je možné spoľahlivo identifikovať sporné nehnuteľnosti a priebeh

hranice medzi nimi) až do vykonania leteckého zamerania v roku 1984, nezodpovedala skutočnému
stavu v teréne, kedy betónový základ stavby na parcele C-KN č. XXX (pôvodne hospodárska budova
postavená na hranici s pozemkom C-KN č. XXX, ktorá - ako to znalec konštatoval vo svojom posudku
ako aj v priebehu konania, bola nesprávne vyznačená na katastrálnych mapách s ohľadom na jej
neprirodzený tvar a zachovalé betónové základy), reálne rozhraničenie nehnuteľností, ako aj zápis

na č. l. 23 spisu, kde bol vypracovaný geodetický plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
zmenený na žiadosť žalovanej, ktorá požiadala o „vyrovnanie lomenej hranice“ medzi parcelami C-KN
č. XXX, XXX a C-KN č. XXX, XXX, preukazujú, že pôvodná, ako aj skutočná hranica medzi vyššie
uvedenými pozemkami prebiehala bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej bodmi 12 - 516 a 12 - 496tak, ako sú zakreslené vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vypracovaného znalcom Ing. Krišpinským a ktorá zodpovedá stavu, aký bol v katastri zapísaný pred
rokom 1989, pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

9C/180/1989-14 zo dňa 15.09.1989.

97. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona, súd žalobe vyhovel
a rozhodol v súlade so závermi znaleckého dokazovania tak, že určil priebeh hranice pozemkov medzi
parcelami registra C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C

KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o
výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č. XXX vo vlastníctve
žalobkyne a medzi parcelami registra C KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2, C
KN č. XXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a C KN č. XXX, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v kat. území U. nad H., zapísaných na LV č.
XXX vo vlastníctve žalovanej, bodmi 12 - 170, 12 - 171, 12 - 174 a ďalej bodmi 12 - 516 a 12 - 496

zakreslenými vo vytyčovacom náčrte znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Krišpinským.
Súd nemal pochybnosti o správnosti postupu znalca pri vypracovávaní posudku, pričom správnosť
metód použitých pri jeho vypracovaní a jeho záverov nevyvrátila ani žalovaná, a ani na základe jej
návrhu vypočutý svedok Ing. D.. Súd súčasne v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Banskej
Bystrici vyslovenom v uznesení č.k. 17Co/1080/2013-266 zo dňa 31.03.2015, pre potreby zabezpečenia

vykonateľnosti predmetného rozsudku vo výroku II. rozhodol, že vytyčovací náčrt znaleckého posudku
č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Krišpinským, tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku.

98. Súd v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 C.s.p. zamietol návrh žalovanej na vykonanie kontrolného

znaleckého dokazovania, v ktorom by mali byť uvedené presné skutkové okolnosti priebehu hranice v
podkladoch katastra a malo byť konštatované, či existujúca hranica, ktorá je rovná len preto, lebo to bolo
konštatované v druhom geometrickom pláne v konaní, ktorého účastníkmi žalovaná nebola, a preto tam
neplatí vzájomná záväznosť. Návrh na nariadenie predmetného znaleckého dokazovania je s ohľadom
na jednoznačne zistený skutkový a právny stav predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania

bezpredmetný, nehospodárny a neslúžiaci žiadnemu účelu.

99. V rámci žaloby si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania voči žalovanej.

100. Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2017 si svedok Ing. Krišpinský uplatnil nárok na svedočné.

101. V priebehu konania Slovenská republika uhradila trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške
162,24 Eur v zmysle uznesení č.k. 4C/179/2008-84 zo 07.09.2010.

102. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

103. Podľa § 253 ods. 1 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

104. Podľa § 253 ods. 2 C.s.p., ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od
súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

105. Podľa § 253 ods. 3 C.s.p., ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý
dôkaz nevykoná.

106.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

107. Podľa § 258 ods. 1 C.s.p., svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.108. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

109. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

110. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej, o výške ktorých rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

111. O uplatnenom svedočnom svedka Ing. Jána Krišpinského súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 1, § 255

ods. 1, § 258 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore neúspešnú žalovanú zaviazal k povinnosti úhrady
svedočného, o výške ktorého rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
súdny úradník.

112. O trovách znaleckého dokazovania uhradeného v priebehu konania Slovenskou republikou súd

rozhodol podľa čl. 4 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore neúspešnú žalovanú
zaviazal na úhradu týchto trov, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu,

ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.