Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/289/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213192
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116213192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Ingrid

Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava,
29. augusta 8, IČO: 308 07 484, proti žalovanému: H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., U. XXXX/
XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Vráble, Levická 579, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie sumy 3 398,91 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného a o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 23. februára 2017, č. k. 18C/245/2016-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému a voči intervenientovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23. 02. 2017, č. k. 18C/245/2016-97, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2 549,19 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu

zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 3, § 5 ods. 1
písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“)
a § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 19. 05. 2016
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 398,91 eura titulom vyplatených dávok
dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku poškodenému M. U., za obdobie od 18. 12. 2014
do 17. 01. 2016. Súd vydal dňa 25. 05. 2016 platobný rozkaz č. k. 18C/245/2016-9, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, súd zrušil platobný rozkaz a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Žalovaný dňa 14. 06. 2016 navrhol, aby na strane žalovaného pristúpil do konania vedľajší účastník

Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group (návrh podaný za účinnosti OSP, do 30. 06. 2016).
Dňa 11. 01.2017 Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group oznámila vstup do konania ako
intervenient na strane žalovaného.4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby s tým,
že niekoľko konaní v obdobných veciach je už právoplatne skončených. Je potrebné sa zaoberať iba
mierou spoluzavinenia, pripúšťa mieru spoluzavinenia, avšak tak ako výška bola určená v písomnom

podaní intervenienta je prehnaná a za primeranú považoval zohľadniť výšku v rozsahu 25 %. Žiadal, aby
súd spravodlivo zohľadnil mieru spoluzavinenia, tvrdenia právneho zástupcu žalovaného a intervenienta
boli zohľadnené znalcom, znalec určil za hlavného vinníka žalovaného.

5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Žalovaný bol v konaní sp. zn.

5T/7/03 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, pričom konajúcim súdom
bolo uznesením toto konanie zastavené. V rámci tohto konania si žalovaný neuvedomil ďalšie následky
v súvislosti s týmto rozhodnutí súdu v trestnej veci, keď poškodený jazdil na neosvetlenom bicykli
mimo zastaveného územia, bez vysvetliteľných dôvodov 1,2 m od okraja vozovky a pod vplyvom
alkoholu, ktorý bol zistený plynovou chromatografiou 0,65 promile. Poukázal na to, že podľa rozpravy
a záverov znalca pribratého v trestnom konaní L.. M. S., žalovaný bezpečne obišiel syna poškodeného

U., ktorý jazdil v súlade s predpismi po pravom okraji cesty. Znalec v závere uviedol, že priečna poloha
neosvetleného cyklistu na vozovke mimo obce z technického hľadiska nie je vysvetliteľná. V čase
stretu sa cyklista nachádzal na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od pravého okraja vozovky resp., čiary
pravej krajnice. Z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody je
jazda neosvetleného cyklistu za zvýšenej viditeľnosti od 1,2 m od pravého okraja, pričom v jazde po

pravej strane vozovky poškodenému nič nebránilo, vodič (žalovaný) sa ani teoreticky nemal možnosť
vyhnúť, takto jazdiacemu cyklistovi vľavo tak, že by s vozidlom neprešiel do protismeru. K dopravnej
nehode medzi týmto účastníkmi by s veľkou pravdepodobnosťou až hraničiacou istotou nebolo došlo,
keby poškodený U. jazdil po pravom okraji vozovky tak, ako jeho syn a nie takmer v strede tohto
jazdného pruhu, pričom vodič (žalovaný), by bol oboch cyklistov bezpečne obišiel bez ohľadu na to, akou

rýchlosťou v danom mieste a čase išiel. Poukázal na obsah Znaleckého posudku č. 098/2002 znalca
L.. M. S., ktorý ním bol pre účely trestného konania vypracovaný, pričom na strane 16 tohto posudku
doslovne uviedol, že z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody
je jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého
okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 8Co/500/1963, podľa ktorého s ustálením viny v trestnom konaní vedenom proti
obžalovanému nie je občianskoprávny súd viazaný, pokiaľ má určiť účasť na spôsobení vzniknutej škody
súd v občianskoprávnom konaní, lebo podľa § 92 OSP (teraz § 135 ods. l OSP) je takýto súd viazaný
právoplatnýmodcudzujúcimrozsudkomtrestnéhosúdulenvtomsmere,čibolspáchanýtrestnýčinakto
ho spáchal. Ak súd v trestnom konaní vysloví aj spoluvinu poškodeného, občianskoprávny súd tým nie

je viazaný. S poukázaním na uvedené by pri výške vyplácaného invalidného dôchodku poškodenému
M. U. mal súd postupovať podľa ustanovenia § 111 ods. 1 Zákona o Sociálnom poistení, pretože
je zrejmá priama príčinná súvislosti so vznikom dopravnej nehody a konaním, porušením pravidiel
cestnej premávky zo strany poškodeného M. U.. Do budúcna by mal žalobca pri priznávaní čiastočného
invalidného dôchodku poškodenému U. zohľadňovať ust. § 111 ods. 1 cit. zákona.

6. Intervenient na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, výšku miery krátenia tak,
ako uviedol v písomnom podaní, považuje za oprávnenú a opodstatnenú. Poškodený U. riadil bicykel
pod vplyvom alkoholu. V čase keď bol pod vplyvom alkoholu nemal vstupovať na vozovku ako účastník
cestnej premávky. Poukázal na nesprávny spôsob jazdy pána U.. Navrhol žalobu zamietnuť a v prípade

ak bude mať súd za to, že je žaloba podaná dôvodne, navrhol, aby súd rozhodol spravodlivo a prihliadol
na spoluúčasť poškodeného.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný dňa 17. 03. 2002 o
19.30 hod. na ceste prvej triedy č. XX medzi obcami G. - S., viedol osobné motorové vozidlo O. XXX, D.

XXX N., neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti
rozhľadu, prekročil povolenú rýchlosť a narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol M.
U.. Poškodený M. U. následkom zrážky utrpel tržno - zmliaždenú ranu v oblasti temena hlavy, vnútro
- lebečné krvácanie v ľavej čelovo - spánkovo - temennej oblasti hlavy pod tvrdým obalom mozgu,
krvácanie pod jemný obal mozgu, pomliaždenie mozgu, nestabilnú zlomeninu druhého krčného stavca,

zasahujúcu do oboch oblúkov stavca, zlomeninu prvého driekového stavca chrbtice, pomliaždenie
hrudníka a brucha, s dobou liečenia a PN najmenej 6 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
5T/7/2003 zo dňa 22. 10. 2003, právoplatným dňa 18. 11. 2003, bolo trestné stíhanie voči žalovanému
podmienečne zastavené a bola mu uložená skúšobná doba v trvaní jeden rok. Žalovaný ako obžalovanýsa k spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal, trestnú činnosť oľutoval, jeho zavinenie bolo dostatočne
preukázané,urobilvšetkyopatreniasmerujúcektomu,abypoškodenémuM.U.bolauhradenávzniknutá
škoda, na základe čoho súd mohol postupovať podľa § 307 ods. 1 Trestného poriadku. V čase vzniku

poistnej udalosti bolo k motorovému vozidlu O. XXX, EVČ: D. XXX N. uzatvorené v Komunálnej
poisťovni, a. s., povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, a to poistníkom otcom žalovaného S. T., nar. XX. XX. XXXX. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne
bol vzhľadom na následky, ktoré poškodený M. U. utrpel pri dopravnej nehode, priznaný invalidný
dôchodok. Žalobca vyplatil poškodenému M. U. za obdobie od 18. 12. 2014 do 17. 01. 2016 dávky

dôchodkového poistenia v celkovej výške 3 398,91 eura, čo vyplýva z potvrdenia o vyplatených dávkach.

8.Prvoinštančnýsúdkonštatoval,ženárokžalobcu podľaust.§238ods.1Zákonaosociálnompoistené
je jeho samostatným regresným nárokom, vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade
škody má táto úprava povahu špecifického ustanovenia. Povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj
na škodu spôsobenú samotným vodičom a aj v prípade zodpovednosti vodiča za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná zodpovednosť prevádzateľa za škodu podľa zásad
uvedených v § 427 Občianskeho zákonníka. Poškodený má tak možnosť uplatniť nárok na náhradu
škody voči vodičovi aj voči prevádzateľovi vozidla. S poukazom na uvedené je daná pasívna legitimácia
žalovaného. Pri posudzovaní nároku žalobcu treba skúmať prípadné spolu zavinenie poškodeného,
ktorá má za následok obmedzenie zodpovednosti žalovaného.

9. V konaní nebolo sporné, že v čase vzniku nehody a poistnej udalosti mal prevádzkovateľ vozidla,
otec žalovaného S. T. uzavretú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na motorové vozidlo zn. O. XXX I.: D. XXXN. u poisťovateľa
(intervenienta). Bolo preukázané, že poškodený M. U. jazdil na vozovke 1,2 m od čiary pravej krajnice a

znalec v rámci trestného konania uviedol, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody
bola rýchlosť jazdy vozidla 100 až 106 km/h. Z technického hľadiska v priamej príčinnej súvislosti so
vznikom dopravnej nehody bola jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozidle vo
vzdialenosti 1,2 m od jej pravého okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. K vzniku
škody prispel aj samotný poškodený M. U. tým, že jazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu, čo spôsobilo

jeho nestabilnú jazdu na vozovke, keď tesne pred nehodou jazdil v strede jazdného pruhu a nie na
okraji vozovky. Táto skutočnosť nepochybne mala príčinu súvislosť so vznikom dopravnej nehody, čo
dokazuje aj to, že rovnakým smerom jazdil aj syn poškodeného, ktorý jazdil pri bielej čiare označujúcej
kraj vozovky. Žalovaný ho svojim motorovým vozidlom obišiel bez toho, aby došlo ku kolízii, pričom išiel
rovnakou rýchlosťou, akou išiel v čase, kedy obchádzal jeho otca (pred brzdením). Z uvedeného vyplýva,

že pokiaľ by bol jazdil M. U. spôsobom, ako jeho syn O., nebolo by s najväčšou pravdepodobnosťou
došlo k dopravnej nehode, pretože pri jej šetrení nebolo zistené, že by žalovaný zišiel z cesty, resp. by
zachytil cyklistov na krajnici.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi vznikla vyplatením dávok z dôchodkového

zabezpečenia majetková škoda, ktorá je odškodniteľná pri splnení zákonných predpokladov. Taktiež
bolo preukázané, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok
dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku poškodenému za obdobie od 18. 12. 2014 do
17. 01. 2016. Po zohľadnení všetkých príčin, ktoré sa podieľali na vzniku dopravnej nehody, ako aj s
poukazom na obdobné veci, ktoré boli právoplatne skončené, súd dospel k záveru, že na vzniknutej

nehode, v dôsledku ktorej došlo k poistnej udalosti a poškodeniu zdravia M. U. sa podieľal aj samotný
poškodený. Z týchto dôvodov súd považoval za primeraný rozsah spolu zavinenia poškodeného na
dopravnej nehode v rozsahu 25 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3 398,91 eura, 25 %
predstavuje sumu 849,72 eura, ktorú súd odpočítal od uplatneného nároku žalobcu a priznal mu rozdiel
týchto súm, t. j. 2 549,19 eura a vo zvyšku žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 3 398,91 eura (100 %), úspešný bol v časti zaplatenia sumy 2 549,19 eura
(75 %), úspech žalovaného bol 25 %. Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 50 %. V konaní úspešnému
žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, avšak keďže mu žiadne trovy konania

nevznikli, rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súdny úradník a bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, preto v záujme, aby bolavec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi sa náhrada
trov konania nepriznáva.

12. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

13. Žalovaný uviedol, že z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi dňa 17. 03.
2002 bolo preukázané, že poškodený M. U. podľa ošetrujúceho lekára O.. A. P. javil príznaky použitia
alkoholu a oznámením zo dňa 26. 03. 2002 mu bol plynovou chromatografiou zistený alkohol 0,65
promile. Zároveň jazdil na neosvetlenom bicykli za zníženej viditeľnosti mimo zastavaného územia.
Poukázal na znenie § 56 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Súd prvej

inštancievodôvodnenísvojhorozsudkunastr.5uviedol,žebypravdepodobnenebolodošlokdopravnej
nehode, ak by M. U. jazdil na vozovke podľa pravidiel cestnej premávky. Na uvedené skutočnosti mal
súd prvej inštancie prihliadnuť a nárok žalobcu mal znížiť o 50 % v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka
a zároveň mu mal priznať aj náhradu trov konania. Žalobca uplatňuje svoj nárok v zmysle § 238 Zákona
o sociálnom poistení, avšak už neprihliada na § 111 ods. 1 cit. zákona, resp. § 113 ods. 2 tohto zákona.

Prvoinštančný súd mal na uvedené skutočnosti prihliadnuť, pretože poškodený M. U. sa stal invalidným
okrem iného aj v dôsledku stavu, ktorý si sám privodil požitím alkoholu, pričom je zrejmá príčinná
súvislosť so vznikom škody aj konaním poškodeného. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 7C/130/2009-364, zo dňa 13. 11. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 9Co/106/2015-412, zo dňa 10. 09. 2015, ktorý rozhodoval na základe v rovnakej veci

a za účasti tých istých účastníkov, len v inej výške uplatňovaného plnenia zo strany žalobcu, pričom
rozhodol o znížení uplatňovanej sumy o 50 %. Ďalej poukázal na to, že v predmetnej veci súd na
Okresnom súde Nitra vedené aj ďalšie konania, a to ohľadom plnenia za iné roky už vyplatených dávok
zo strany žalobcu poškodenému M. U., z čoho vyplýva, že v prípade poberania dávok z dôchodkového
poistenia formou invalidného dôchodku zo strany poškodeného M. U. bude povinný tieto nahradiť za

každé obdobie, ktoré môže trvať až do jeho starobného dôchodku, a to za podmienok, kedy bola s
intervenientom riadne uzatvorená poistná zmluva a nikdy neexistovali dôvody, ktoré by zakladali výluku z
poistenia v zmysle § 5 ods. 1 písm. f/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Tvrdenia intervenienta, že
mu neprináleží povinnosť plnenia voči žalobcovi z dôvodu, že k nehode došlo dňa 17. 03. 2002 popiera
zmysel poistenia zodpovednosti, pretože podľa všeobecne akceptovateľnej myšlienky ten, kto má úžitky

a výhody z určitých dovolených (rizikových) činností, musí niesť aj zvýšené nebezpečenstvo (riziko) zo
závažných škôd z týchto činností.

14. Proti tomu rozsudku vo vyhovujúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie aj intervenient
na strane žalovaného, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na porušenie povinnosti ako účastníka
cestnej premávky zo strany poškodeného, v dôsledku čoho sa javí spoluzavinenie vo výške 25 % ani
neprimerane nízke. V tomto smere vychádzal z § 56 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Skutočnosť, že
poškodený pod vplyvom alkoholu jazdil na vozovke neosvetlený a navyše takmer v jej strede výrazne
prispeli k vzniku dopravnej nehody, ktorá by sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nestala.

Intervenient je častým účastníkom súdnych konaní, v ktorých voči nemu alebo voči škodcom, ktorí
spôsobili škodu a mali uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom postení, v ktorom si uplatňujú poškodení
nároky na náhradu škody, a preto dáva do pozornosti odvolaciemu súdu judikatúru ohľadom tejto
problematiky,kdesúdyvprípadeprítomnostialkoholuupoškodenýchuplatnilispoluzavinenieminimálne
v rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie mal z tohto dôvodu krátiť nárok žalobcu o 50 % a o ďalších 25

% za nesprávny spôsob jazdy za neosvetlený bicykel. Súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný
ustálenímvinyvtrestnomkonaníprotiobžalovanémupokiaľideourčenieúčastinaspôsobenívzniknutej
škody. Súdy sú viazané odsudzujúcim rozsudkom len v rozsahu toho, či bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal. Taktiež nemožno od vodiča motorového vozidla vyžadovať, aby predpokladal, že sa stretne
so situáciou, kedy cyklista nerešpektuje svoje zákonné povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú a jazdí po

nesprávnej strane vozovky, a preto sa môže kedykoľvek objaviť pred jeho motorovým vozidlom.

15. Z odôvodnenia rozsudku možno nadobudnúť dojem, ako keby nárok žalobcu bol krytý poistnou
zmluvou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla č. XXXXXXXXXX, ktorú intervenient uzavrel so žalovaným a ktorá bola platná v čase vzniku
dopravnej nehody. Do pozornosti odvolacieho súdu dal právnu úpravu v čase vzniku dopravnej nehody
a poukázal na znenie § 4 ods. 1, § 4 ods.2 písm. a/ a § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom

poistení. V čase, kedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda poškodenému z dikcie § 4
ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení explicitne nevyplýva zákonná povinnosť intervenienta
nahradiť za škodu (žalovaného) aj nároky uplatnené žalobcom. Táto povinnosť nevyplýva ani z obsahu
Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným.
Keďže medzi intervenientom a žalovaným nedošlo k dojednaniu, že by intervenient za žalovaného nad

rámec svojich zákonných povinnosti uhrádzal nároky oprávnených subjektov, intervenient je povinný
uhrádzať len tie nároky poškodeného, úhrada ktorých mu ako zákonná povinnosť vyplývala zo znenia
Zákonaopovinnomzmluvnompoisteníúčinnéhok17.03.2002. Napodporusvojichtvrdenípoukázalna
právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k.24C/49/2011-139zodňa21.06.2012.Povinnosť
uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla aj dávky dôchodkového poistenia vyplýva pre intervenienta až odo dňa 01. 11. 2003,

teda od účinnosti zákona č. 430/2003 Z. z. s tým, že uvedená povinnosť bola intervenientovi stanovená
iba vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom k uvedenému sa má žalobca
právo domáhať od žalovaného náhrady vyplatených dávok dôchodkového poistenia poškodenému od
intervenienta podľa § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení až pri poistných udalostiach
zakladajúcich právny vzťah z poistenia zodpovednosti vzniknutých po 01. 04. 2007. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie poukazoval na právnu úpravu zákona č.
381/2001 Z. z. účinnú od 01. 11. 2003 a zároveň aj na právnu úpravu účinnú od 01. 04. 2007, čím akoby
stanovil, že právny vzťah medzi prevádzateľom motorového vozidla a intervenientom vznikol po 01. 04.
2007, čo nie je pravda, alebo či subsumoval právny vzťah existujúci medzi nimi v období od 01. 01. 2002
do 31. 12. 2005 po právnu úpravu účinnú po jeho zániku. V dôsledku uvedeného považuje rozhodnutie

súdu prvej inštancie za zjavne arbitrárne a nepreskúmateľné.

16. K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že sa s ním stotožňuje ohľadom
argumentácie súvisiacej s určením rozsahu spoluzavinenia poškodeného a zníženia nároku žalobcu.
Nestotožnil sa s odvolaním v časti, v ktorej intervenient uvádza, že nárok žalobcu nie je a nemôže

byť krytý z poistnej zmluvy uzavretej medzi intervenientom a žalovaným. Domnieva sa, že tvrdenia
intervenienta popierajú význam a zmysel poistenia zodpovednosti tak, ako to mal na mysli zákonodarca,
pretože ten, kto má úžitky a výhody z určitých dovolených (rizikových) činností, musí niesť aj zvýšené
nebezpečenstvo (riziko) zo závažných škôd z týchto činností.

17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril intervenient, v ktorom uviedol, že aj naďalej zotrváva
na svojich vyjadreniach tak, ako boli prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a pridržiava sa
podaného odvolania. Nesúhlasí so závermi súdu v rozsahu určenia miery spoluzavinenia poškodeného
M. U. za vzniknutú škodu a nestotožňuje sa ani s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie mal
pri svojom rozhodnutí prihliadnuť na to, že poškodený M. U. sa sal invalidným v dôsledku stavu, ktorý

si privodil požitím alkoholu, čím spoluzavinil dopravnú nehodu. Rozhodnutie súdu, ktorým rozhodol o
spoluzavinení poškodeného v rozsahu 25 %, považuje za nesprávne, a to s poukazom na skutočnosti,
ktoré súd uviedol pri posudzovaní miery spoluzavinenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
poškodený bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu a zároveň jazdil po strede vozovky a
nie na jej okraji. S poukazom na uvedené skutočnosti sa stanovenie miery spoluzavinenia vo výške 25

% javí ako neprimerané. Poškodený bol v čase jazdy na vozovke povinný dodržiavať povinného, ktoré
mu vyplývajú zo Zákona o cestnej premávke. Poukázal na znenie § 56 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. b/
Zákona o cestnej premávke. Skutočnosť, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu a zároveň jazdil v
strede vozovky s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou prispeli k vzniku dopravnej nehody a keby
tomu tak nebolo, k dopravnej nehody by nedošlo a žalovaný by poškodené obišiel rovnako tak, ako

jeho syna. Tieto dve podstatné skutočnosti výraznou mierou prispeli k vzniku škody a obe boli vyvolané
nezodpovedným konaním poškodeného. Stanovenie miery spoluzavinenia je s ohľadom na uvedené
neprimerane nízke.

18. Poznamenal, že nárok žalobcu nie je krytý poistnou zmluvou povinného zmluvného postenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, ktorú
intervenient uzatvoril s prevádzateľom motorového vozidla a ktorá bola platná v čase vzniku dopravnej
nehody. V tomto smere poukázal na právnu úpravu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase, kedy došlo k dopravnej nehode. V čase,kedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda poškodenému M. U., t. j. dňa 17. 03. 2002,
z dikcie § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení explicitne nevyplýva zákonná povinnosť
intervenienta nahradiť za škodu (žalovaného) aj nároky uplatnené žalobcom. Táto povinnosť nevyplýva

ani z obsahu Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej
so žalovaným. Keďže medzi intervenientom a žalovaným nedošlo k dojednaniu, že by intervenient
za žalovaného nad rámec svojich zákonných povinnosti uhrádzal nároky oprávnených subjektov,
intervenient je povinný uhrádzať len tie nároky poškodeného, úhrada ktorých mu ako zákonná povinnosť
vyplývala zo znenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení účinného k 17. 03. 2002. Povinnosť

uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla aj dávky dôchodkového poistenia vyplýva pre intervenienta až odo dňa 01. 11.
2003, teda od účinnosti zákona č. 430/2003 Z. z. s tým, že uvedená povinnosť bola intervenientovi
stanovená iba vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nemá a nemôže mať
status poškodeného v zmysle Zákona o cestnej premávke. Žalobca však má právo domáhať sa voči
žalovanému regresu v zmysle § 31 ods. 1 Zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 01. 01.

2004 náhrady škody podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pričom toto jeho právo nie
je dotknuté. Až novelou Zákona o cestnej premávke zákonom č. 110/2007 Z. z. účinným od 01. 04.
2007 bola povinnosť intervenienta uhradiť na základe poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnené a preukázané náklady
zdravotného poistenia, nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia upravená vo vzťahu

k príslušným subjektom vrátane žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa má žalobca právo domáhať od
žalovaného náhrady vyplatených dávok dôchodkového poistenia poškodenému od intervenienta podľa
§ 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení až pri poistných udalostiach zakladajúcich právny
vzťah z poistenia zodpovednosti vzniknutých po 01. 04. 2007.

19. K odvolaniu žalovaného a odvolaniu intervenienta sa písomne vyjadril žalobca uvádzajúc, že
žalovaný bol v trestnom konaní uznaný vinným, pretože v mieste s maximálnou povolenou rýchlosťou
90 km/hod. jazdil pri zníženej viditeľnosti až rýchlosťou 100 - 106 km/hod. Stanovenie maximálnej
povolenej rýchlosti neznamená, že ju musí vodič za každú cenu dodržiavať, ale mal by zodpovedne
zvážiť svoje možnosti a schopnosti, ako aj stav vozovky a ďalšie okolnosti skôr, ako ju prekročí. V

danom prípade nielenže žalovaný využil maximálnu povolenú rýchlosť, ale ju aj nezodpovedne prekročil,
v dôsledku čoho nemal čas včas sa vyhnúť cyklistovi - poškodenému M. U.. Vzhľadom k uvedenému
práve žalovaný svojim protiprávnym konaní zavinil, že došlo k výplate dávok sociálneho poistenia
žalobcom. Znalec p. S. uviedol ako hlavnú príčinu vzniku dopravnej nehody rýchlosť vozidla, ktoré viedol
žalovaný a k rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Nitra v trestnom konaní. Žalobca nepopiera, že aj

poškodený porušil svojim konaním pravidlá cestnej premávky, keďže jazdil neosvetlený takmer po strede
vozovky a pod vplyvom alkoholu. Tieto skutočnosti boli podľa znalca len v príčinnej súvislosti s nehodou.
Vzhľadom k tomu nepovažuje za spravodlivé, aby bola miera zavinenia poškodeného 50 %. Pokiaľ ide o
rozhodnutia v obdobnej veci, na ktorú žalovaný poukazoval v odvolaní, kde bola miera spoluzavinenia 50
%, žalobca poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/12/2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/2/2014, sp. zn. 10C/289/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 8Co/180/2015 a sp. zn. 10C/97/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 7Co/192/2013, kde bola miera spoluzavinenia určená v rozpätí 25 % až 30 %.

20. V súvislosti s odvolaním intervenienta uviedol, že pokiaľ ide o jeho návrh na stanovenie miery

spoluzavinenia v rozsahu 75 %, poukazuje na skutočnosti vyššie uvedené a nebude ich opakovať.
V časti, v ktorej sa intervenient vyjadroval k dôvodom, pre ktoré odmieta uhradiť vzniknutú škodu
žalobcovi, pričom poukazuje na to, že právna úprava platná v čase dopravnej nehody mu túto povinnosť
neukladala konštatuje, že tvrdenia intervenienta sú absurdné ako aj jeho výklad zákona, ktorý je účelový
a intervenient mal ako poisťovateľ povinnosť poistnú udalosť riadne zlikvidovať tak, ako to aj v minulosti

robil, avšak náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dôchodkových dávok poškodenému môžu
žiadať v súdnom konaní výlučne od žalovaného (§ 238 Zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správny
a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil.

21. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že trvá na podanom odvolaní a v
celom rozsahu naň odkazuje. Pokiaľ ide o vyjadrenie intervenienta, stotožňuje sa s ním s výnimkou
výkladu Zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože tento je značne zúžený a nemá oporu v platnom
práve. Navyše je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o povinnom zmluvnompoistení. Tvrdenia intervenienta, že nárok žalobcu nie je krytý poistnou zmluvou povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 5000276819, ktorú
uzatvoril intervenient s prevádzateľom motorového vozidla, popiera zmysel poistenia zodpovednosti tak,

ako to mal na mysli zákonodarca.

22. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu intervenienta a vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril
intervenient, uvádzajúc, že zotrváva na svojich predchádzajúcich podaniach doručených súdu prvej
inštancie. Opätovne uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom určenia

miery spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 25 %, keďže bolo preukázané viacnásobné porušenie
zákonnýchpovinnostípoškodenéhoakoúčastníkacestnejpremávky.Poukázalnato,žezníženienároku
žalobcu v uvedenom rozsahu je neprimerane nízke vo vzťahu k závažnému porušeniu povinností
poškodeným. Taktiež zdôraznil, že nárok žalobcu nie je krytý poistnou zmluvou povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, ktorú
mal intervenient uzavretý so žalovaným v čase vzniku dopravnej nehody poukazujúc pritom na právnu

úpravu platnú a účinnú v čase vzniku dopravnej nehody. Keďže takáto povinnosť nebola osobitne so
žalovaným dojednaná a nevyplýva mu ani z obsahu Všeobecných poistných podmienok, nemožno
dospieť k záveru, že by bol intervenient povinný uhrádzať nároky poškodeného. Záverom na podporu
svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 12C/244/2015-127 zo dňa 21.
04. 2017.

23.Kvyjadreniužalovanéhozodňa07.05.2017sapísomnevyjadrilintervenient,uvádzajúc,žezotrváva
nasvojichvyjadreniachtak,akobolisúduprvejinštancieazároveňsavcelomrozsahupridržiavaobsahu
podaného odvolania. Vo vyjadrení uviedol rovnaké skutočnosti, ako v predchádzajúcich podaniach, a to
týkajúce sa porušenia povinností poškodeného ako účastníka cestnej premávky, nesúhlasu s rozsahom

zníženianárokužalobcuvrozsahu25%aprávnejúpravyvčasevznikudopravnejnehody,ktorávylučuje
povinnosť intervenienta pokryť zmluvou o povinnom zmluvnom poistení uzavretou so žalovaným nárok
žalobcu uplatnený v predmetnom konaní.

24. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poznamenal, že v

ďalšom odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 02. 05. 2017 a 12. 06. 2017, na ktorých trvá. V súvislosti
s predložením fotokópie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 01. 2017 poznamenal, že
nie je zrejmé, či je rozsudok právoplatný, a preto sa k nemu nebude vyjadrovať, pretože to považuje
za predčasné.

25. K vyjadreniu intervenienta sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že sa s týmto vyjadrením
stotožňuje iba v jeho prvej časti. Pokiaľ ide o druhú časť týkajúcu sa výkladu Zákona o povinnom
zmluvnom poistení v nadväznosti na argumentáciu intervenienta, že nie je v zmysle právnej úpravy
platnej a účinnej v čase vzniku dopravnej nehody povinný pokryť nárok žalobcu s poukazom na
uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným, s týmto sa nestotožňuje. V súvislosti s

predloženým rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 12C/244/2015-127 zo dňa 21. 04. 2017 uviedol,
že podľa logiky intervenienta a právneho názoru súdu prvej inštancie možno vyvodiť, že intervenientovi
nevyplývala ani povinnosť na uhradenie nákladov zdravotnej poisťovni, resp. dávok nemocenského
poistenia,pretožetakátonáhradav§4ods.2Zákonaopovinnomzmluvnompoisteníúčinnéhokdátumu
vzniku dopravnej nehody upravená nebola. Konštatoval, že tieto náklady za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť s predmetnou dopravnou nehodou boli zdravotnej poisťovni vyplatené, rovnako tak ako
aj náhrada počas trvania práceneschopnosti poškodeného. Predložený rozsudok Okresného súdu
Bratislava I bol v zákonom stanovenej lehote napadnutý odvolaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie
zaslané dňa 15. 06. 2017.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods.
1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol
dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrário s verejným vyhlásením rozhodnutia pri
splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného ani
odvolanie intervenienta nie sú dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej

časti ako aj v časti výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

27. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nováprávna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

28. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z., sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na

náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania (§ 31 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov účinného do 01. 01. 2004).
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/1994 Z. z., sociálna poisťovňa rozhoduje o dávkach
dôchodkového zabezpečenia, zabezpečuje výplatu v rozsahu podľa osobitných predpisov. Medzi tieto

predpisy patril do 31. decembra 2003 predovšetkým zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších zmien a doplnkov. Povinnosť sociálnej poisťovni poskytovať dávky dôchodkového
zabezpečenia vznikla pri splnení stanovených podmienok a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo
k vzniku nároku na tieto dávky. V prípade dávky poskytnutej vo forme invalidného dôchodku vznikla
teda táto povinnosť bez ohľadu na to, či poškodenie zdravia odôvodňujúce jej priznanie bolo spôsobené

zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, alebo následkom inej udalosti.
V zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledkuichzavinenéhoprotiprávnehokonania;výškuškodypreukazujesociálnapoisťovňapotvrdením
príslušnej organizačnej zložky sociálnej poisťovne a výške vyplatených dávok (v znení účinnom od 01.

01. 2004).
Podľa§4ods.1zákonač.381/2001Z.z.účinnéhood01.04.2007,poisteniezodpovednostisavzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného
dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
29. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej

inštancie dňa 19. 05. 2016 domáhal zaplatenia sumy 3 398,91 eura od žalovaného, titulom regresného
nároku v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalovaný svojim protiprávnym
konaním spôsobil škodu na zdraví M. U., nar. XX. XX. XXXX (poškodený). Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne - ústredie č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 03. 2003 bol poškodenému priznaný invalidnýdôchodok v dôsledku vzniku následkov ublíženia na zdraví, ktoré utrpel pri autonehode spôsobenej
žalovaným dňa 17. 03. 2002. Trestné stíhanie proti žalovanému bolo Uznesením Okresného súdu Nitra
zo dňa 22.10.2003 č. k. 5T 7/03 podmienečne zastavené a žalovanému ako obžalovanému v trestnom

konaní bola stanovená skúšobná doba v trvaní jedného roka.. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa
udáva, že na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný sa v plnom rozsahu doznal
k spáchaniu skutku, trestnú činnosť oľutoval, jeho zavinenie bolo preukázané aj výpoveďami svedkov
M. U., O. U., W. Z. a R. O.. Zo znaleckých posudkov bolo taktiež preukázané, že predmetnú dopravnú
nehodu zavinil žalovaný a v dôsledku tejto dopravnej nehody u poškodeného došlo k ťažkej ujme na

zdraví. Sociálna poisťovňa - ústredie v dôsledku uvedených skutočností vyplatila poškodenému za
obdobie od 18. 12. 2014 do 17. 01. 2016 invalidný dôchodok v celkovej výške 3 398,91 eura, ktorého
náhrady sa v tomto konaní v postavení žalobcu domáha.

30. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného, ako aj odvolania
intervenienta dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe

ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne podriadil pod právny režim správnych
právnych predpisov a vec následne správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v
súlade s § 220 ods. 2 CSP, preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom a
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje v súlade s § 387
ods. 2 a ktoré nebude nadbytočne opakovať.

31. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poznamenáva, že zákon č. 381/2001 Z.
z. upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. V prípade, že daný vzťah nebude upravený týmto osobitným právnym predpisom, subsidiárne
sa na poistenie zodpovednosti vzťahujú osobitné právne predpisy, medzi inými aj Občiansky zákonník

(§ 1 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení). Zákon o povinnom zmluvnom poistení vymedzuje
pojem poškodeného, ktorým sa rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má
nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Pri určení koho považovať za poškodeného je nutné
vychádzať z vymedzenia predpokladov všeobecnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb za
škodu. Predpokladom vzniku zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, prípadne vznik určitej

škodnej udalosti (pre vznik ktorej nie je predpoklad porušenie nejakej povinnosti v prípade objektívnej
zodpovednosti), vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti,
prípadne určitej škodnej udalosti a vznikom škody. V prípade Zákona o povinnom zmluvnom poistení sa
poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu. Teda vznik zodpovednosti
je spájaný so škodovou udalosťou - prevádzkou motorového vozidla, ktorú upravuje § 427 Občianskeho

zákonníka a vznikom škody v príčinnej súvislosti s touto prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnou škodovou udalosťou sa zisťuje príčinná súvislosť.
Vždy musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú) príčinu. Ako už ustálila aj súdna prax, príčinnú súvislosť
nemožno vyvodzovať z niečoho, čo samé je už následkom škodnej udalosti, za ktorú škodca zodpovedá.
Príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu spôsobila.

32. Poškodeným pre účely Zákona o povinnom zmluvnom poistení v zmysle vyššie chápaného vzniku
práva na náhradu škody voči osobe, ktorá je za túto škodu zodpovedná, tak môže byť len ten, kto priamo
v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla utrpel škodu. V prejednávanej veci prevádzkou osobného
motorového vozidla O. bola spôsobená škoda na zdraví poškodenému M. U., nar. XX. XX. XXXX.

Sociálna poisťovňa má právo na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledkuichzavinenéhoprotiprávnehokonania.Vtomtoprípadejeuvedenýnárokpoisťovneregresným
nárokom, tzn. ide o špecifickú formu postihu, ktorú možno označiť ako zvláštny spôsob náhrady škody,
nie je tu však priama príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou, dopravnou nehodou a výplatou
dávok Sociálnou poisťovňou poškodenému. Dopravná nehoda bola sprostredkovanou príčinou vzniku

škody Sociálnej poisťovne, ktorej ujma vznikla nie z dôvodu predmetnej škodnej udalosti, ale z dôvodu
poškodenia zdravia M. U., nar. XX. XX. XXXX, ktorý si v súvislosti s ňou uplatňoval nároky zo Zákona
o sociálnom poistení.

33. Sociálna poisťovňa preto nie je poškodeným v zmysle pojmu poškodeného ako je vymedzený v

Zákone o povinnom zmluvnom poistení. Tomuto záveru podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá
aj znenie ust. § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý hovorí o tom, aké nároky za
poisteného hradí poisťovateľ poškodenému. Ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla priamo v
súvislosti so škodnou udalosťou, prevádzkou motorového vozidla. Do tohto nie je zahrnutý nárok nanáhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
ktoré sú špecifikované osobitne v ods. 3 § 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Už z tohto
systematického znenia právneho predpisu možno ustáliť, že subjekty, ktoré sú nositeľmi práva postihu,

regresného nároku, ktorý nevznikol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ale majú
charakter zvláštnej náhrady škody, nie sú subsumované pod pojem poškodeného.

34. Regresná náhrada, ktorá vyplýva zo zákona č. 461/2003 Z. z. ako normy verejného práva, má iný
charakter ako škoda, ktorá je spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorá je súkromno-právnou

kategóriou. V tomto prípade platí aj odlišný prístup k uvedeným inštitútom. Nárok Sociálnej poisťovne
na regresnú náhradu je daný vždy na posúdenie súdu. Keďže úlohou regresnej náhrady je jednak
výchova k zvyšovaniu zodpovednosti fyzických a právnických osôb za to, že sa budú správať tak, aby
nedochádzalo k poškodzovaniu zdravia a telesnej nedotknuteľnosti a až v druhom rade ide aspoň o
čiastočnú úhradu nákladov, ktoré vznikli tým, že bolo niekomu spôsobené poškodenie na zdraví alebo
smrť. Preto aj dôvodnosť tohto nároku je posudzovaná odlišne, prísnejšie.

35. Ďalej možno konštatovať, že je nesporné, že ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
zakladá regresný nárok sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady
v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z nemocenského poistenia alebo z dôchodkového zabezpečenia,
na ktoré vznikol oprávnený nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vznikla

sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených
predpokladov, preto, ak uvedený regresný nárok, a to aj keď nie je nárokom na náhradu škody na
zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom na
náhradu škody vyplývajúcim z § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. (predtým z ust. § 31 ods. 1 zák. č.
274/1994 Z. z.), majúceho z toho dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje občianskoprávny nárok) povahu

špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer
špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa
uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú nimi upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o náhrade škody.

36. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a v nadväznosti na to aj odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne konštatoval dôvodnosť regresného nároku
žalobcu od žalovaného ako osoby spoluzodpovednej za poškodenie zdravia M. U., nar. XX. XX.
XXXX (poškodeného), ktorému žalobca v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody, ktorej účastníkmi
boli prevádzkovateľ motorového vozidla (žalovaný) a M. U. (poškodený) vypláca dávky invalidného

dôchodku. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poznamenal, že rozhodnutím
z trestného konania je viazaný súd v občianskoprávnom konaní, v ktorom rozhoduje o regresnom
nároku žalobcu, len v rozsahu, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Vzhľadom k uvedenému
je predmetom konania je len určenie výšku spoluzavinenia poškodeného, ktorý taktiež porušil svojich
zákonné povinnosti ako účastník cestnej premávky, keď v čase zníženej viditeľnosti jazdil po vozovke

neosvetlený a vo vzdialenosti 1,2 m od pravého okraja vozovky. Navyše bol pod vplyvom alkoholu, keď
mu bola zistená jeho prítomnosť vo výške 0,65 promile. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu
dôsledne zaoberal tým, či mal poškodený na vzniku dopravnej nehody podiel a ak áno, tak v akom
rozsahu, teda správne posudzoval mieru zavinenia oboch účastníkov dopravnej nehody.

37. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie dospel k
rovnakému záveru ako súd prvej inštancie ohľadom miery spoluzavinenia poškodeného vo výške 25
%, zohľadniac pritom nielen porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany žalovaného ako vodiča
motorového vozidla, ale aj poškodeného, ktorý bol rovnako tak ako žalovaný účastníkom cestnej
premávky a bol povinný dodržiavať povinnosti vyplývajúce mu zo zákona 315/1996 Z. z. o premávke

na pozemných komunikáciách. Súd prvej inštancie vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku
Ing. M. S. č. XXX/XXXX zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré sa podieľali na vzniku dopravnej nehody a
to aj v závislosti od závažnosti ich porušenia vo vzťahu k spôsobeniu predmetnej dopravnej nehody. Zo
záverov znaleckého posúdenia jednoznačne vyplýva (ako to už konštatoval súdu prvej inštancie), že
z technického hľadiska možno ako príčinu vzniku dopravnej nehody považovať rýchlosť jazdy vozidla

žalovaného 100 až 106 km/hod., čo je rýchlosť vyššia ako rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu
vodiča 66 až 71 km/hod. Znalec taktiež uviedol, že z technického hľadiska je v priamej príčinnej súvislosti
aj jazda neosvetleného cyklistu za zníženej viditeľnosti na vozovke vo vzdialenosti 1,2 m od jej pravého
okraja, pričom v jazde po okraji vozovky mu nič nebránilo. Spôsob poškodenia zadného kolesa bicyklaa konečné polohy cyklistu na pravom okraji vozovky a bicykla v priekope vpravo od vozovky nasvedčujú
súbežnému smeru jazdy cyklistu a ich súbežným polohám v čase stretu. Vodič na cyklistu na vozovke
reagoval neskôr, ako mal možnosť cyklistu vidieť a ako z technického hľadiska mohol reagovať.

38. Poukazujúc na vyššie uvedené závery znalcov je nad mieru všetkých pochybností hlavnou
príčinou vzniku dopravnej nehody prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti jazdy vodiča, ktorá nebola
primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča a neskoršia reakcia vodiča v dôsledku jazdy v rýchlosti 100 až
106 km/hod. Bolo však potrebné zohľadniť to, že na dopravnej nehode sa spolupodieľal aj poškodený,

ktorý ako cyklista jazdil na neosvetlenom bicykli vo vzdialenosti 1,2 m od pravého okraja vozovky a
pod vplyvom alkoholu v krvi (0,65 promile). Znalec jednoznačne skonštatoval, že pri rýchlosti jazdy
65 až 70 km/hod., čo bola rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča, by aj napriek oneskorenej
reakcii vodiča, zhodnej ako počas nehodového deja, vozidlo bolo zbrzdilo na rýchlosť jazdy cyklistu pred
nárazom do cyklistu.

39. Súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že hoci spôsob jazdy cyklistu, ktorý bol v čase
dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, táto okolnosť ako uviedol znalec v znaleckom posudku, nebola
hlavnou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody, preto s poukazom len na uvedené nemožno
dospieť k záveru, že by bol dôvodný návrh na zníženie nároku žalobcu na 50 % a viac ako žiadal
žalovaný v podanom odvolaní, resp. 75 % tak ako žiadal v odvolaní intervenient. Vzhľadom k tomu, že

hlavné príčiny vzniku dopravnej nehody znalec určil na ťarchu žalovaného, odvolací súd sa stotožňuje s
rozhodnutímsúduprvejinštancie,ktorýnárokžalobcukrátilvovýške25%.Odvolacísúdsanestotožňuje
s odvolacími námietkami žalovaného, resp. intervenienta, že takéto zníženie je neprimerane nízke,
ale práve naopak, odvolaciemu súdu sa javí ako spravodlivé a v súlade so skutkovým a právnym
stavom danej veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o krátení nároku žalobcu o 25 % sa nevymyká z

doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v tejto veci, keď Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 10.apríla
2014, č. k. 9Co/2/2014-175 potvrdil v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok Okresného súdu Nitra zo
dňa 25.septembra 2013 č.k. 19C/12/2011-145, ktorým bolo spoluzavinenie poškodeného stanovené v
rozsahu 25%; rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.marca 2015, č. k. 7Co/192/2013-24 bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 6.marca 2013 č. k. 10C/97/2012-201, ktorým bolo

spoluzavinenie poškodeného stanovené v rozsahu 30 %.

40. Konštatovanie intervenienta ohľadom skutočností, že predmetný nárok žalobcu nemôže
byť následne predmetom plnenia zo strany intervenienta ako poisťovateľa titulom zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

č. XXXXXXXXXX, ktorú mal intervenient uzavretú so žalovaným v čase vzniku dopravnej nehody,
odvolací súd uvádza, že uvedené je predmetom samostatného konania. Posudzovanie uvedeného
nároku prekračuje právomoc súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu v tomto konaní, preto sa
odvolací súd k uvedenými námietkami ďalej nezaoberal.

41. Poukazujúc na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s určením rozsahu spoluzavinenia
poškodeného na dopravnej nehode v rozsahu 25 % súdom prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom
konaní nevzhliadol dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného a taktiež ani intervenienta, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku, ako aj v časti výroku o trovách ako
vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

42. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní voči procesne
neúspešnému žalovanému a intervenientovi nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).