Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/175/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816202214.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a členiek Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnom spore žalobcu: E. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., ul. Y. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Petrom Vevurkom,
advokátom so sídlom X., ul. H. č. XXX/XX, proti žalovanej: E. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom L., ul. Y.
č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so
sídlom Dolný Kubín, ul. Radlinského č. 1735/29, IČO: 50 120 000, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
10C/89/2016-150 zo dňa 11. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že súd z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcu a žalovanej prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej tieto veci : - kompresor
vzduchový, - práčka BEKO, - umývačka riadu BEKO, - mraziaci pult 200 l BEKO, - chladnička s
mrazničkou CALEX, - FTVB OVP Orava, - domáce kino Orava, - záhradný nábytok, - jedálenský stôl +
6 ks stoličiek - masív, - lyže zn. Elán, - pracovné náradie, - motorová kosačka, - cirkulár stolový.
Žalobca sa stáva výlučne zaviazaným zo zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere,
ktorú uzatvorili žalobca a žalovaná ako dlžníci s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bratislava,
Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 ako veriteľom č. zmluvy 2553396 7 02.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 37.844,12 eur do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie.
Súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 2.261,50 eur sú
p ovinní zaplatiť žalobca a žalovaná každý po 1.130,75 eur na účet Slovenskej pošty, a.s., so sídlom
Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 10C/89/2016-150 zo dňa 11.12.2017 súd z vecí, patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej tieto veci: - kompresor vzduchový, - práčka BEKO, - umývačka riadu BEKO, - mraziaci pult
200 l BEKO, - chladnička s mrazničkou CALEX, - FTVP OVP ORAVA, - domáce kino ORAVA, - záhradný
nábytok, - jedálenský stôl + 6 ks stoličiek - masív, - lyže zn. ELAN, - pracovné náradie, - motorová
kosačka, - cirkulár stolový (výrok I.). Žalobca sa stáva výlučne zaviazaným zo zmluvy o medziúvere a
stavebnom - spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaná ako dlžníci s Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 ako veriteľom, č. zmluvy: 2553396 7
02 (výrok II.). Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 38.379,12 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania
(výrok IV.). Žalobcu a žalovanú zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 2.261,50 eur na účet Slovenskej pošty, a.s., so
sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok V.).
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 143, § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobca sa domáha vyporiadania BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva
so žalovanou dňa 31.07.2013. Medzi stranami nebolo sporné, že do BSM nadobudli nehnuteľnosti,
evidované na LV č. XXX pre obec a k.ú. L. (rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. 147/2
a hospodárska budova na pozemku parc. č. 147/3 a pozemky - parcely registra C, evidované na
katastrálnej mape, ako parcela č. 141/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 124 m2, č. 141/5
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 33 m2, č. 147/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
315 m2, č. 147/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 122 m2, č. 147/3 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 37 m2, č. 147/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 33 m2, č. 148/1 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 207 m2, č. 148/3 - záhrady vo výmere 153 m2 a č. 732/7
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 140 m2). Zo znaleckého posudku č. 382/2014 znalca Ing.
Mariána Pilku predloženého žalobcom súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sporové
strany nadobudli do BSM, je 74.500 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že v dôsledku exekučnej
dražby, ktorá sa konala po zániku BSM, v rámci exekúcie, vedenej proti žalovanej ako povinnej, boli
tieto nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva inej osoby (vydražiteľa). Nebolo sporné, že táto exekúcia
sa uskutočnila na základe exekučného titulu - uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou, ktoré žalovaná
uskutočnila formou notárskej zápisnice, kde uznala svoj dlh voči E. Y. z titulu zmluvy o pôžičky zo
dňa 30.04.2012. Žalovaná tvrdila, že žalobca mal vedomosť o tejto pôžičke a súhlasil s ňou; žalobca
toto jej tvrdenie popieral, tvrdil, že o pôžičke nevedel, nesúhlasil s ňou a zmluvu o pôžičke označil za
fingovanú. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia okresného súdu č.k. 8Er/1649/2013-81, ktorým
súd zamietol jeho návrh na odklad exekúcie zo dňa 01.12.2014. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
exekúcia, v rámci ktorej boli prevedené nehnuteľnosti bývalých manželov na tretiu osobu, sa uskutočnila
na základe exekučného titulu, ktorý má základ v zmluve o pôžičke, v ktorej vystupuje výlučne žalovaná
ako dlžníčka. Dôsledkom toho je, že zmluva o pôžičke je síce platná, ale zaviazaná (aj oprávnená) z
nej je výlučne žalovaná ako dlžníčka (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30.08.2005 sp. zn.
29Odo 162/2005, rozhodnutie NS ČSSR z 31.07.1986 sp. zn. 3Cz 27/86). Keďže exekučná dražba
nehnuteľností, ktoré sporové strany nadobudli do BSM, sa uskutočnila za účelom vymoženia výlučného
záväzku žalovanej z uvedenej zmluvy o pôžičke, táto je povinná do BSM nahradiť hodnotu spoločných
nehnuteľností. Keďže hodnota nehnuteľností, zistená znaleckým posudkom, ktorý nerozporovala ani
žalovaná, je 74.500 eur, z čoho na každého z bývalých manželov pripadá 1-ica, čo činí 37.250 eur, súd
žalovanú zaviazal, aby za účelom vyrovnania podielov oboch bývalých manželov zaplatila žalobcovi
33.590,93 eur, čo je rozdiel medzi sumou 37.500 eur a 3.659,07 eur. Sumu 3.659,07 eur totiž žalobca
už obdržal ako podiel z výťažku exekučnej dražby, čo uviedol na pojednávaní dňa 26.06.2017, pričom
žalovaná toto jeho tvrdenie nespochybnila.
Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré bývalí manželia nadobudli do BSM, opäť medzi nimi nebolo sporné, že
nadobudli veci, ktoré žalobca špecifikoval v žalobe. Z týchto vecí však obe motorové vozidlá žalovaná
previedla na iné osoby. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vozidlo zn. Ford Mondeo dala zlikvidovať
na žiadosť žalobcu a vozidlo zn. Fiat Stilo previedla darovaním na J. F., pretože so žalobcom sa dohodli,
že auto darujú ich dcére, tá však v čase darovania nebola plnoletá, preto sa dohodli, že auto prepíšu na
jej priateľa. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že dal súhlas na darovanie vozidla zn. Fiat Stilo J. F., aj to,
že by žiadal žalovanú o likvidáciu vozidla zn. Ford Mondeo. Súd konštatoval, že žalovaná svoje tvrdenia
ohľadne motorových vozidiel nepreukázala. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalovaná bola preto povinná nahradiť
do BSM hodnotu týchto motorových vozidiel. Ani ohľadne ďalších hnuteľných vecí, ktoré žalobca označil
v žalobe, nebolo sporné, že ich nadobudli bývalí manželia do BSM. O tieto hnuteľné veci neprejavila
záujem žiadna zo strán, s výnimkou umývačky riadu, o ktorú prejavila záujem žalovaná. Súd však všetky
hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá ich mala naposledy v držbe a teda
u nej došlo k ich amortizácii (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 02.12.2003 sp. zn. 22Cdo
980 /2003). Žalobca súhlasil so zostatkovou hodnotou hnuteľných vecí (vrátane motorových vozidiel,
ktorých hodnotu je žalovaná povinná nahradiť) tak, ako ju uviedla žalovaná vo svojom podaní zo dňa
14.10.2016, teda so sumou 890 eur, z čoho na každého z bývalých manželov pripadá 1-ica, teda 445 eur.
Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné, že bývalí manželia uzatvorili ako dlžníci s Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 ako veriteľom zmluvu o medziúvere
a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 2553396 7 02. Túto zmluvu po rozvode manželstva spláca

len žalobca, ktorý prejavil záujem úver splácať aj v budúcnosti ako výlučne zaviazaný z tejto úverovej
zmluvy. Súd preto rozhodol v súlade s jeho návrhom, pretože žalovaná neprejavila záujem o splácanie
úveru a nerozporovala tvrdenie žalobcu, že úver spláca po rozvode výlučne sám. Z potvrdenia Prvej
stavebnej sporiteľne, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 súd zistil, že na splatenie
úveru na základe uvedenej zmluvy vznikol sporovým stranám záväzok zaplatiť v čase od zániku BSM
31.07.2013 do skončenia úverového vzťahu (za predpokladu pravidelného splácania) 7.616,37 eur.
Na každú sporovú stranu teda pripadá z tohto záväzku suma 3.808,18 eur. Keďže úver po rozvode
manželstva spláca výlučne žalobca a ten sa stáva aj výlučne zaviazaným z tohto úveru, žalovaná je
povinná v rámci vyporiadania vyplatiť žalobcovi svoj podiel na záväzku z úveru.
Výpočet sumy, ktorú je žalovaná na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobcovi, je teda nasledovný: - hodnota
nehnuteľností, ktoré sporové strany nadobudli do BSM: 74.500 eur, - hodnota hnuteľných vecí, ktoré
sporové strany nadobudli do BSM: 890 eur, spolu: 75.390 eur, z toho na každého z bývalých manželov
pripadá polovica, t.j. 37.695 eur. Žalovaná nadobúda hnuteľné veci a je povinná nahradiť do BSM
hodnotu nehnuteľností a motorových vozidiel, ktoré boli z BSM prevedené na úhradu jej výlučného
záväzku, darovaním výlučne žalovanou a likvidáciou vozidla na základe rozhodnutia žalovanej. Je preto
povinná žalobcovi zaplatiť na vyrovnanie podielov 1-icu hodnoty týchto vecí, t.j. 37.695 eur. K tejto
sume bolo potrebné pripočítať 3.808,18 eur, čo je podiel žalovanej na spoločnom záväzku z úveru, ktorý
preberá žalobca ako výlučne zaviazaný z úverovej zmluvy, teda 3.808,18 eur + 37.695 eur = 41.503,18
eur. Od sumy 41.503,18 eur je potrebné odpočítať 3.659,07 eur, ktorú sumu už žalobca obdržal za
nehnuteľnosti v rámci rozvrhu výťažku exekučnej dražby. Suma, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi na vyporiadanie podielov, teda činí 38.379,12 eur.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“ tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane, a to z dôvodu, že
ide o konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom nemožno konštatovať výlučný úspech žiadnej strany a
vzhľadom na špecifiká tohto konania, ktoré možno začať na návrh ktorejkoľvek strany. Súčasne rozhodol
o povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, pričom základom na výpočet tohto
poplatku je hodnota vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania, t.j. poplatok vo výške 3 % zo základu 75.390
eur ( položka 6b sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb.).

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
a to do výroku III., ktorý žiadala zmeniť tak, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.253,18 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec na rozhodnutie súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu považovala za nesprávne v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.
(súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože
rozhodol na základe tvrdení žalobcu, ktoré boli v rozpore s jej výpoveďami) ako aj za nesprávne v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď ju zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 38.379,12 eur s príslušenstvom).
Žalovaná vytýkala súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ona počas manželstva uzavrela
zmluvu o pôžičke, a to len z toho dôvodu, že v manželstve boli dlhy z predchádzajúcich pôžičiek, ktoré
bolo treba vyrovnať, pretože hrozili sankcie z nevyplatenia týchto pôžičiek. Peniaze z pôžičiek boli vždy
použité v manželstve na hradenie spoločných potrieb manželov, t.j. peniaze z pôžičky boli použité pre
potreby domácnosti. Okrem uvedeného žalobca mal úplnú vedomosť o pôžičke, ktorú brala, pretože
bola použitá na pokrytie dlhov, vzniknutých za trvania manželstva, za ktoré boli zodpovední obidvaja
manželia. Zároveň zdôraznila, že počas trvania manželstva boli spoločné transakcie vždy robené na jej
meno, ako aj všetky predchádzajúce pôžičky, ktoré slúžili obidvom manželom boli brané na jej meno
a taktiež účty v banke boli vedené na jej meno, aj keď boli využívané obidvomi z manželov. O tejto
skutočnosti priložila ako dôkaz aj prílohy, z ktorých vyplýva, že majiteľkou účtov bola ona.
Ďalej žalovaná poukázala, že na základe ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone
rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto
ustanovenie upravuje spôsob uspokojenia pohľadávky pri výkone rozhodnutia, a to tak, že sa pripúšťa jej
uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Občiansky zákonník
vychádza zo zásady, že so vznikom manželstva je spojený vznik majetkového spoločenstva manželov -
manželia vstupujú do majetkových vzťahov nielen medzi sebou navzájom, ale aj do majetkových vzťahov
voči tretím osobám. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú
napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973
sp. zn. 3Cz 57/73, publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov 74Cdo 234/2010 a
súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT

Praha 1986). Ak si teda jeden z manželov požičia peniaze bez toho, aby mal na uzavretie zmluvy o
pôžičke súhlas druhého manžela, právny úkon (zmluva o pôžičke) je platný. Právny úkon manžela ho
teda zaväzuje a v prípade, že by manžel neplnil v rámci výkonu rozhodnutia, môže dôjsť k uspokojeniu
pohľadávky veriteľa aj z majetku patriaceho do BSM (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom
na uvedené je žalovaná presvedčená, že vykonanie dražby týkajúcej sa majetku manželov zaväzuje
oboch manželov, a preto je žalobcovi potrebné vyplatiť už len sumu 3.808,18 eur, čo je podiel žalovanej
na spoločnom záväzku z úveru, ktorý prebral žalobca ako výlučne zaviazaný z úverovej zmluvy a
súčasne 1-icu z hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktoré
predstavujú sumu 445 eur.

3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovanú
nahradiť mu trovy odvolacieho konania v plnej výške.
Nestotožňoval sa s tvrdeniami žalovanej, ktorými napáda rozhodnutie súdu v časti jej prikázania vyplatiť
mu náhradovú pohľadávku z hodnoty nehnuteľností pôvodne patriacich do masy BSM účastníkov
konania, ktoré nehnuteľnosti boli po zániku BSM v rámci exekúcie predané na dražbe pri výkone
exekúcie vedenej súdnym exekútorom sp. zn. EX 43/2013 na uspokojenie záväzku žalovanej voči
E. Y.. Exekučné konanie sa viedlo na spoločný majetok účastníkov konania na základe notárskej
zápisnice, ktorej súčasťou bolo prehlásenie žalovanej ako dlžníčky do ktorej uznala dlh zo zmluvy
o pôžičke a súhlasom s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom. Žalobca uviedol, že už v iných
konaniach napádal uzavretú pôžičku žalovanou tesne pred skončením konania o rozvod manželstva
ako fingovanú, preukázal, že o tejto nevedel, preukázal, že žalovaná túto zmluvu o pôžičke uzatvorila
účelovo v úmysle „pripraviť“ jeho o spoločné nehnuteľnosti. Z dikcie § 147 Občianskeho zákonníka
však vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov (ktorá vznikla za trvania manželstva)
sa najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku. Len ak tento individuálny majetok jedného z
manželov na uspokojenie pohľadávky nestačí, pri výkone rozhodnutia (exekúcie) možno pohľadávku
uspokojiť aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Možno povedať, že tento majetok
vlastne tvorí akúsi majetkovú zábezpeku. Predpokladom na postup podľa tohto ustanovenia je, aby išlo
o pohľadávku vzniknutú len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a aby
sa výkon rozhodnutia (exekúcia) viedol aj na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Vo vzťahu k veriteľovi u druhého manžela, ktorý nie je dlžníkom, nejde o jeho osobný záväzok.
Tento manžel je však povinný strpieť, aby veriteľovi pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (exekúcie)
uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa na základe
tohto ustanovenia osobné dlhy jedného z manželov uhrádzajú z bezpodielového spoluvlastníctva
(spoločného majetku) vzniká tak opäť pohľadávka sui generis, ktorú možno zhodnotiť a zrealizovať
až v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150). Podľa žalobcu je nesporne
preukázané, že predmetná pôžička bola žalovanou uzatvorená bez jeho vedomia, s ktorou skutočnosťou
sa súd v rámci dokazovania náležite vyporiadal a je nesporne preukázané, že tieto prostriedky neboli
použité na obstaranie vecí patriacich do masy BSM. Žalovaná ani nenavrhla žiadne dôkazy, o čom
svedčí vyjadrenie jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.12.2017. Správne súd vyhodnotil, že
sa jedná o výlučný záväzok žalovanej a v rámci svojho odôvodnenia rozsudku sa vyporiadal náležite aj
s právnym vyhodnotením veci v zmysle ustálenej judikatúry súdov. Potom správne zaviazal žalovanú
nahradiť mu 1-icu sumy z hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom po odpočítaní čiastky
prijatej ním ako výťažok z exekúcie.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ C. s. p.
v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380 C. s. p.) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť (§ 388 C. s. p.).

6. Predmetom sporu bolo v danom prípade vyporiadanie BSM strán sporu po ich rozvode.

7. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka
(viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa

vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržiavanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na
obstarávanie spoločnej domácnosti. Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva
jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM,
jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov.
Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že
do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich
spoločného hospodárenia.

8. Žalovaná v odvolaní napádala výrok III., rozsudku okresného súdu, ktorý žiadala zmeniť tak, že je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.253,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne zrušiť
napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

9. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom,
čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému
na úplné vyrovnanie) treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne
vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník
konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo
niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C. s. p. viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda
oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C. s. p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie
súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) (porovnaj uznesenie NS SR
sp. zn. 3Cdo/343/2014). Z uvedeného dôvodu, aj keď žalovaná podala odvolanie len proti výroku III.
rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiacom výroku o trovách konania, odvolací súd musel napadnutý
rozsudok preskúmať v celom rozsahu a o veci aj v celom rozsahu rozhodnúť.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu mal aj odvolací súd zistené, že manželstvo strán sporu bolo
právoplatne rozvedené a to dňa 31.07.2013. Bolo nesporné, že počas trvania manželstva manželia
nadobudli označené nehnuteľnosti, ktorých všeobecná hodnota bola 74.500 eur, nerozporovaná
stranami sporu, pričom tieto boli po zániku BSM predmetom dražby na základe exekučného titulu -
uznania dlhu a súhlase s vykonateľnosťou majúceho základ v zmluve o pôžičke uzavretej len žalovanou.
Sumu 3.659,07 eur obdržal žalobca ako podiel z výťažku exekučnej dražby pričom žalovaná toto jeho
tvrdenie nespochybnila. Manželia nadobudli počas manželstva aj uvádzané hnuteľné veci, pričom okrem
osobných motorových vozidiel nebolo sporné, že ich nadobudli bývalí manželia do BSM. Strany sporu
sa zhodli na sume 890 eur ohľadom hnuteľných vecí vrátane motorových vozidiel, ktorých hodnotu
bola žalovaná povinná nahradiť. Súd všetky hnuteľné veci s ohľadom na nezáujem strán sporu o ne
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá ich mala naposledy v držbe a teda u nej došlo k ich
amortizácii. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné, že bývalí manželia uzatvorili ako dlžníci s
Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 ako veriteľom
zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 2553396 7 02, ktorý úver po rozvode
manželstva spláca len žalobca a prejavil záujem úver splácať aj v budúcnosti ako výlučne zaviazaný
z tejto úverovej zmluvy, pričom žalovaná nerozporovala tvrdenie žalobcu, že úver spláca po rozvode
výlučne sám. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO:
31 335 004 súd zistil, že na splatenie úveru na základe uvedenej zmluvy vznikol sporovým stranám
záväzok zaplatiť v čase od zániku BSM 31.07.2013 do skončenia úverového vzťahu (za predpokladu
pravidelného splácania) sumu 7.616,37 eur.

11. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť vykonané vyporiadanie ohľadom všetkých
vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Nemožno preto ponechať mimo ani pohľadávky
a dlhy, ktoré vznikli manželom za trvania manželstva. Ak však za trvania manželstva vznikol dlh, z
ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr. uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke,
a ak takto získané peniaze boli použité na zakúpenie určitej veci, t.j. bola za ne za trvania manželstva
získaná určitá majetková hodnota, potom i táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených
v § 143 Občianskeho zákonníka a bez ohľadu na to, či zmluva o pôžičke bola platne uzavretá - patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Občiansky zákonník ďalej stanovuje, že pohľadávka
jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť v prípade výkonu rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Druhý manžel je tak povinný strpieť, v prípade nesplnenia
záväzku zaviazaný manželom, uspokojenie pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM.

12. Žalovaná v odvolaní vytýkala súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ona počas manželstva
uzavrela zmluvu o pôžičke, a to len z toho dôvodu, že v manželstve boli dlhy z predchádzajúcich
pôžičiek, ktoré bolo treba vyrovnať, pretože hrozili sankcie z nevyplatenia týchto pôžičiek. Peniaze z
pôžičiek boli vždy použité v manželstve na hradenie spoločných potrieb manželov, t.j. peniaze z pôžičky
boli použité pre potreby domácnosti. Okrem uvedeného žalobca mal úplnú vedomosť o pôžičke, ktorú
brala žalovaná, pretože bola použitá na pokrytie dlhov vzniknutých za trvania manželstva, za ktoré
boli zodpovední obidvaja manželia. Zároveň zdôraznila, že počas trvania manželstva boli spoločné
transakcie vždy robené na jej meno, ako aj všetky predchádzajúce pôžičky, ktoré slúžili obidvom
manželom boli brané na jej meno a taktiež účty v banke boli vedené na jej meno, aj keď boli využívané
obidvoma manželmi. O tejto skutočnosti priložila ako dôkaz aj prílohy, z ktorých vyplýva, že majiteľkou
účtov bola ona.

13. Oboznámiac sa s obsahom spisu mal aj odvolací súd preukázané, že zmluvu o pôžičke počas
trvania manželstva uzavrela len žalovaná. Z tejto zmluvy bola preto zaviazaná len žalovaná, ktorá ju ako
dlžník uzavrela. Tvrdenie žalovanej, že zmluvu uzavrela z dôvodu dlhov z predchádzajúcich pôžičiek
táto nepreukázala nakoľko z jej obsahu nevyplýva účel na aký bola pôžička poskytnutá. Okrem toho
nepreukázala, že peniaze boli použité na obstaranie vecí patriacich do BSM. V tomto smere návrhy na
dokazovanie nepredložila. Na jej tvrdenie, že počas trvania manželstva boli spoločné transakcie vždy
robené na jej meno, ako aj všetky predchádzajúc pôžičky, ktoré slúžili obidvom manželom boli brané na
jej meno a taktiež účty v banke boli vedené na jej meno, aj keď boli využívané obidvoma manželmi a
predložený dôkaz, odvolací súd neprihliadol. V konaní bola žalovaná poučená o možnosti predkladania
dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa a to podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (poučenie nachádzajúce sa na čl. 9 spisu prevzala dňa 16.06.2016). Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 366 C. s. p., v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich dovolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. O žiaden z týchto prípadov v prejednávanom spore. Napriek uvedenému
odvolací súd poukazuje aj na to, že predmetom sporu je aj úver, pri uzavretí ktorého bol prítomný žalobca
ako dlžník, tak aj preto vyššie uvedené tvrdenie žalovanej nemôže byť pravdivé.

14. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý
posúdil tiež správne po právnej stránke. Napadnutý rozsudok vo veci samej treba považovať zásadne za
vecne správny. Vytknúť bolo potrebné to, že sa dopustil chyby pri výpočte výplaty na vyrovnanie a to len
v nesprávnom odpočítaní (rozdiel medzi sumou 41.503,18 eur a sumou 3.659,07 eur predstavuje suma
37.844,11 eur a nie suma 38.379,12 eur). Žalovaná má preto žalobcovi vyplatiť sumu 37.844,12 eur. Pri
výpočte odvolací súd postupoval nasledovne: hodnota hnuteľných vecí 890 eur + hodnota nehnuteľnosti
74.500 eur + záväzok z úveru 7.616,37 eur = 83.006,37 eur - výťažok z exekučnej dražby 3.659,07
eur : 2 predstavuje 37.844,112 zaokrúhlene 37.844,12 eur). Zmenu rozsudku okresného súdu si preto
vyžiadala len potreba nápravy tohto pochybenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 37.844,12 eur odvolací súd s prihliadnutím na ust. §
232 ods. 3 C. s. p. (lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku pričom súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu) uložil žalovanej povinnosť splniť do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Dôvodom bola výška dlžnej sumy a preto uložená lehota jej má umožniť
zabezpečenie prostriedkov na jej zaplatenie (pôžičkou, iným úverom a pod.).

15. V dôsledku podaného odvolania odvolací súd preskúmaval aj závislý výrok o trovách konania a
poplatkovej povinnosti. V konaní o vyporiadanie BSM je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci
výsledok konania. Z hľadiska výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne úspešná žiadna
zo strán, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
keď prihliadol aj na charakter konania, ktorého predmetom bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo

zaniknutého BSM a najmä na skutočnosť, že vzhľadom na určené podiely strán a spoločnom majetku
je pomer úspechu strán približne rovnaký (rovnaký úspech strán v spore nastáva v prípade rovnosti
podielov na spoločnom majetku).

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne o výške súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle položky 6 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“, ktorý je vo výške 2.261,50 eur, pričom
však poplatková povinnosť nevznikla účastníkom spoločne ale každému z nich samostatne. Nebolo
správne rozhodnuté, že sú obaja povinní zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne. Pri rozhodnutí
vychádzal z ust. 2 ods. 1 písm. b/, § 5 ods. 1 písm. g/, § 7 ods. 1, § 7a zákona o súdnych poplatkoch.
Každému z nich preto vznikla samostatná poplatková povinnosť vo výške 1.130,75 eur. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o súdnom poplatku za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods.
2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.