Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200563
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7218200563.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci manželov: N. X., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom H. XX, O., zast. JUDr. Roland Kovács, advokát so sídlom Mäsiarska 30, Košice a P.. H. X.,
nar. XX.X.R., trvale bytom H. XX, O., zast.: JUDr. Dana Danišová, advokátka so sídlom Svätoplukova
15, Košice, v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom na čas po rozvode: X. X., nar. X.X.XXXX, a X. X., nar. XX.X.XXXX, zast. Kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. 9, Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev P. úradu O.
IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, rozvádza.

II. Maloletú X. X., nar. X.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti otca.

III. Maloletého X. X., nar. XX.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky.

IV. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

V. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej X. mesačným výživným vo výške 100 € vždy do 15.
dňa vopred, k rukám otca.

VI. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého X. mesačným výživným vo výške 150 € vždy do 15.
dňa vopred, k rukám matky.

VII. Styk matky s maloletou X. neupravuje.

VIII. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým X. každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý
párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny rok v období od
24.12. v čase od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny rok počas školských
letných prázdnin prvý júlový a prvý augustový týždeň. Otec si maloletého prevezme v mieste bydliska
maloletého.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

X. Návrh kolíznej opatrovníčky na nariadenie výchovné opatrenia vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2018 manželka navrhla manželstvo rozviesť. Uviedla že v
manželstve pretrvávali konflikty počas trvania celého manželstva, vyplývajúce z manželovej chorobnej

žiarlivosti, ktorá sa prejavovala počas trvania celého manželstva, z toho dôvodu sa manželstvo zmenilo
na tichú domácnosť. Manžel ju neustále podozrieva, že má mimomanželský vzťah s kolegami z práce,
nahráva ju na mobil. Manželovu žiarlivosť už nedokáže strpieť, obmedzuje ju, sleduje ju, kontroluje
telefón, SMS správy apod., prezerá jej aj kabelku. Veľakrát jej vynadal pred deťmi a kvôli jeho chovaniu
nežije žiadnym spoločenským životom. Z uvedených dôvodov už neudržiavajú intímny kontakt, dlhšiu
dobu manžel spí v obývačke. Manžel je jej v dôsledku uvedeného citovo ľahostajný, manželstvo je
nefunkčné, nechce žiť s manželom v spoločnej domácnosti. Z manželstva pochádzajú dve maloleté
deti. Manželka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti W. ako referentka s mesačným príjmom 650 €
v čistom. Manžel je zamestnaný na C., s výškou mzdy približne 1500 € v hrubom. Na čas po rozvode
navrhla zveriť obe malé deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich
majetok. Manžela žiadal zaviazať na výživu maloletej X. sumou 200 € mesačne a maloletého X. sumou
200 € mesačne. Styk otca s maloletými navrhuje neupraviť. Zároveň navrhla rozhodnúť aj o trovách
konania tak, že nikto z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Manžel sa k návrhu vyjadril písomne dňa 29.3.2018. Uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí,
nesúhlasí s manželkou uvedenými skutočnosťami. Po uzavretí manželstva sa začali prejavovať
názorové nezhody, a to z dôvodu, že manželka bola a stále je veľmi citovo naviazaná na svoju matku.
Po narodení druhého dieťaťa sa domnieval, že sa vzťahy upravia, čo sa však nestalo. Manželka naďalej
uprednostňuje chorobne úzky vzťah so svojou matkou pred vzťahom s manželom a deťmi. Po materskej
dovolenke a nástupe manželky do zamestnania v roku 2016 nezhody vyústili do každodenných
konfliktov, manželka prestala javiť záujem o rodinu a domácnosť. Stále menej a menej sa zdržiavala v
spoločnej domácnosti, začala častejšie chodiť večer do mesta a manžel ostáva s deťmi doma. Začala
mu klamať o tom, ako trávi voľný čas. Citovo k manželovi ochladla. Začala si blokovať telefón, zistil že
navštevuje P. saunu, čo v ňom vzbudilo nedôveru. Toto správanie odsudzuje aj s dcéra X., s ktorou trávi
stále viac času a víkendy on. Veľa sa rozprávajú, zdôveruje sa mu so svojimi problémami, keď manželka
je zavretá v spálni. Majú veľmi pekný citový vzťah, pozná jej potreby, a preto žiada, aby mu bola X.
zverená do osobnej starostlivosti. Navrhol manželstvo rozviesť, na čas po rozvode maloletú X. zveriť
do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený zastupovať a spravovať jej majetok. Maloletého
X. navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená zastupovať a spravovať jeho
majetok. Styk matky so X. navrhol po dohode rodičov, styk otca s maloletým X. navrhol upraviť každú
stredu od 15:00 hod do 18:00 hod a každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku 17:00 hod do nedele
18:00 hod s tým, že si ho prevezme v mieste ich bydliska. Matku navrhol zaviazať na výživné pre X. 100
€ mesačne, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého X. 70 € mesačne..

3. Uznesením zo dňa 5.3.2018 súd maloletým deťom ustanovil kolízneho opatrovníka, ktorý dňa
11.4.2018 doručil súdu správu o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí. Uviedol, že rodina býva
spoločne v trojizbovom byte, ktorý je v BSM manželov. Matka je zamestnaná ako referent, s príjmom
720 € mesačne brutto. Uhrádza poplatok za škôlku 15 €, ZRPŠ 16 €, stravu v škôlke v závislosti od
počtu návštev, 160 € mesačne vreckové pre X., Antik 20 €, MHD 20 €, mobil 12 €, komunálny odpad
38,66 € kvartálne, poistenie bytu 12,61 € a 17,92 € ročne. Otec je zamestnaný na C. Uhrádza všetky
poplatky za domácnosť, prispieva deťom na oblečenie, uhrádza všetko, čo rodina potrebuje, pohonné
hmoty v sume 100 €, spotrebný úver sume 48 €. Maloletý X. navštevuje predškolské zariadenie na P.
ulici v O., v poslednej dobe je častejšie chorý, má problém s dýchacími cestami. Maloletá X. navštevuje
športové gymnázium na triede X. v O., 3. ročník. Obe maloleté deti navštevujú kardiológa, nakoľko mali
šelest, lieky neužívajú. X. má záľubu v posilňovaní a v rámci školy sa venuje atletike. Dňa 5.4.2018
bolo vykonané sociálne zisťovanie v domácnosti, ktoré bolo neúspešné. Následne sa na úrad dostavila
matka a uviedla, že na podanom návrhu trvá. Nie je možné obnoviť manželské spolunažívanie ani
za predpokladu, že rodina bude odoslaná na referát poradensko-psychologických služieb. V rovnaký
deň sa na úrad dostavil otec, ktorý uviedol, že podľa neho nie je iná možnosť ako rozvod manželstva,
manželské spolužitie nie je možné obnoviť ani za predpokladu odoslania rodiny na referát poradensko-
psychologických služieb. Otec sa snažil s matkou dohodnúť, aby urobili kompromisy a žili ako rodina,
matka sa mala vyjadriť, že si to musím premyslieť. Dňa 10.4.2018 úrad vykonal pohovor s maloletou
X. bez prítomnosti zákonného zástupcu. X. sa vyjadrila, že chce ostať bývať s otcom. Momentálne si
viac rozumie s otcom, chodia spolu na výlety, brat s nimi nechodieva, pretože mama ho nechce pustiť.
S bratom má X. dobrý vzťah, v prípade, že má čas, venuje sa mu a hrá sa s ním. Mamu má rada, ale
lepší vzťah má s otcom. S mamou by som chcela stretávať podľa dohody, nechce aby to bolo upravené
súdom. Mama je stále u babky, prípadne, keď jej zavolá, aj niekoľkokrát za sebou nedvíha dcére telefón.
Táto situácia trvá asi jeden rok. V domácnosti sú časté hádky, a to aj za prítomnosti detí. Má pocit,

že mama je ovplyvnená jej matkou, navštevovala ju aj v minulosti, ale toho času je to oveľa častejšie.
Na záver sa vyjadrila, že chce povedať na súdnom pojednávaní, avšak bez prítomnosti rodičov. Úrad
odporúčal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca, a to vzhľadom na jej prejavenú vôľu, s ohľadom
na jej rozumové schopnosti a vek. Maloletého X. navrhol úrad zveriť do osobnej starostlivosti matky.
Styk v oboch prípadoch navrhol neupraviť.

4. Manželka v replike rozsiahlym a podrobným spôsobom opísala priebeh predmanželského vzťahu
s manželom, začiatky manželstva, ako aj majetkové pomery rodiny po uzavretí manželstva, ako aj
starostlivosť o deti v čase, keď bola X. malá. Zdôraznila že manžel mal pravdepodobne mimomanželský
pomer v čase, keď mal X. 8 mesiacov. Je presvedčená, že manžel sústavne nahovára a ovplyvňuje X.,
aby po rozvode ostala s ním v jeho osobnej starostlivosti. Manžel sa začal venovať dcére až potom,
ako zistil, že podala návrh na rozvod. Zásadne nesúhlasí so zverejnením X. do osobnej starostlivosti
otca vzhľadom k tomu, že tento pracuje na zmeny denné, nočné. Myslí si, že X. je značne ovplyvnená
otcom, ktorý ju začal po nezhodách značne materiálne podporovať. Maloletá X. v tomto stave nie je
schopná posúdiť následky svojho rozhodnutia, ktoré prezentovala pred kolíznym opatrovníkom. Má za
to, že obe deti by mali vyrastať spolu, aj vzhľadom na ich nízky vek, pretože X. potrebuje sestru každý
deň. Otec podľa nej sleduje svoju finančnú situáciu a svoj prospech, pretože v prípade zverenia detí
do starostlivosti matky by musel platiť výživné. Je presvedčená, že X. si neuvedomuje dôsledky svojej
prejavenej vôle bývať s otcom, a preto navrhla jej vypočutie pred súdom. Uviedla, že jej čistý mesačný
príjem sa pohybuje v rozmedzí 570 až 580 €, poberá prídavky na deti vo výške 47,36 €. Výdavky tvorí
suma 10,99 € na mobil, 16 € obedy v škôlke pre X., mesačný poplatok v MŠ 15, ZRPŠ kvartálne 16€,
MHD 15 až 20 €, potraviny, drogéria a iné potreby v domácnosti 230 až 260 €, oblečenie pre matku a
deti 50 €, vreckové X. 150 až 160 €, internet Antik 19 €, iné príležitostné výdavky 50 €, poistenie Allianz
na byt 17,92 € ročne, poistenie domácnosti 12,61 € ročne.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania ako aj listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

6. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev P.
úradu O. IV, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Spoločné bydlisko majú
manželia na adrese H. XX, O..

7. Na pojednávaní dňa 22.5.2018 manželka zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. Hlavné
príčiny rozvratu vidí v nadmernej a mimoriadne obťažujúcej žiarlivosti zo strany manžela, ktorá trvá v
podstate od uzavretia manželstva. V dôsledku toho došlo k odcudzeniu a vzájomnému ochladnutiu citov
medzi manželmi. Manželka sa cíti byť pod psychickým tlakom, detí sú neustále vystavované takýmto
vyjadreniam zo strany manžela a viac ona ďalej nechce žiť v takomto manželstve, a nevládze. Toto
správanie zo strany manžela bola opakovane celé roky príčinou hádok, čo spôsobovalo negatívne
prostredie v rodine. Situácia sa zhoršila po tom, čo manželka podala návrh na rozvod manželstva, kedy
má za to, že manžel výrazným spôsobom ovplyvnil dcéru voči nej a takúto situáciu odmieta akceptovať.
Odmietla poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Navrhla obe
maloleté deti zveriť na čas po rozvode do svojej starostlivosti a manžela zaviazať na platenie výživného
200€ na každé dieťa. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého X., poplatky za škôlku sú 15 € mesačne, 8 €
za ZRPŠ mesačne, do 30 € mesačne strava. Pokiaľ ide o výživné na maloletú X., rovnako žiadala 200
€, výdavky tvorí 100 € - 150 € mesačne vreckové, MHD a prípadné ďalšie.

8. Manžel na pojednávaní súhlasil s rozvodom manželstva, zotrval na písomnom vyjadrení. Hlavné
príčiny rozvratu vidí v závislosti svojej manželky na svojej matke. Od roku 2016 sa situácia podstatne
zhoršila. Myslel si, že narodením druhého dieťaťa sa zlepší, ale nestalo sa tak. Zotrval na zverení X.
do svojej starostlivosti. Výdavky vyčíslil mesačne na stravu zhruba 100 €, nafta je 100 €, v prípade že
vozí dcéru na rôzne výlety alebo mimoškolské aktivity, tak je to aj vyššia suma, mesačne platí paušál na
mobil 25 €, X. platí mobil 15 €, za bývanie platí 230 €. Pokiaľ ide o výdavky, ktoré uvádza matka ohľadom
výšky vreckového pre X., tak je preňho novota a v postate aj pre X.. Uvádza, že takúto sumu zaplatila
len vo februári a v marci. Pred tým nikdy takéto pravidelné vreckové dcére nedávala. Dávala jej podľa
potreby 15 € - 20 €, prípadne vždy keď potrebovala. On dcére posiela peniaze na účet podľa potreby
sporadicky tak, ako dcéra žiada podľa toho, či potrebuje ísť niekde na kávu, do kina alebo pod., 80 €
ročne platí pre dcéru športový klub. Zároveň zdôrazňuje, že všetky výdavky spojené s bývaním včetne
internetu, telefónu manželky a pod., dlhodobo platil on. Manželka prvýkrát zaplatila daň z nehnuteľnosti

tento rok, takisto internet, ročnú splátku za odvoz smetí, za daň z nehnuteľnosti zaplatila manželka tento
rok prvýkrát.

9. Manželka doplnila svoje písomné vyjadrenie dňa 6.6.2018. Predložila výpisy z bankového účtu za
obdobie, marec, apríl a máj 2018, prehľad výdavkov za obdobie od 22.3.2018 do 23.4.2018 potvrdenie
o platení za služby spoločnosti Antik a faktúru ohľadne kozmetiky. Opäť sa veľmi podrobne vyjadrila
k tvrdeniam manžela uvedených na pojednávaní s tým, že väčšinu manželových tvrdí negovala. Vo
svojom vyjadrení sa podrobne venovala negovaniu tvrdenia manžela o starostlivosti o rodinu, opísala
rozdielne názory na výchovu maloletých detí a zároveň opísala, ako ju dcéra pod vplyvom otca odmieta,
v poslednej dobe jej nadáva, vyčíta jej, že sa o ňu nestará a s matkou komunikuje len vtedy, keď je chorá,
má strach, alebo keď chce peniaze. Zdôraznila že odmietla výhodnú prácu v Bratislave, a to kvôli deťom.

10. Na pojednávaní dňa 8.6.2018 maloletá X. uviedla, že veľmi silne, emotívne prežíva situáciu v
rodine vzhľadom k tomu, že obaja rodičia na ňu tlačia, a to obzvlášť intenzívne po podaní návrhu
a ešte viac po poslednom pojednávaní sa začal stupňovať tlak zo strany obidvoch rodičov. Obaja
ju presviedčajú, aby uviedla, že chce ostať s ním. Mama sa v poslednom období prestala starať o
domácnosť, nezabezpečuje ani pravidelné varenie. Spravidla vyberie brata zo škôlky a ide s ním k svojej
mame, a domov prichádza až večer okolo ôsmej, a to takmer denne. Pokiaľ ide o zabezpečovanie
osobnej starostlivosti v rozsahu stravovania sa teplou stravou a pokiaľ ide o také základné úkony
ako je pranie, žehlenie a zabezpečovanie osobnej hygieny, zabezpečuje si ju maloletá sama, ktorá si
svoje veci perie, v prípade potreby aj žehlí. Otec si svoje veci perie sám, ak perie X., vyperie všetko.
Nevie, prečo sa mama takýmto spôsobom správa, o týchto veciach sa nerozprávajú. O niektorých
veciach, najmä ženských sa dokáže lepšie porozprávať s mamou ako s otcom. Obidvaja rodičia ju
negatívnym spôsobom ovplyvňujú aj vo vzťahu k ostatným príbuzným. Mama nechce, aby chodila k
otcovým príbuzným a naopak otec nechce, aby chodila k matkiným príbuzným. Rodičia sa neustále
hádajú, dôvody nevedela uviesť, hádajú sa kvôli všetkému. Hádajú sa a nadávajú si vulgárne obaja.
Otec je na mamu žiarlivý, vadí mu, keď mama ide von. Z nevery sa obviňujú obaja navzájom. Rodičia sa
hádali už aj pred rokom, ale od Vianoc, od začiatku tohto roka, sa situácia výrazne zhoršila a hádky sú
pravidelné. Hádajú sa aj pred ňou a pred malým bratom. Brat vtedy plače. Niekedy, keď za ňou príde,
tak ho zoberie k sebe a hrajú sa, aby ho rozptýlila. Keď hádka skončí, tak spravidla mama brata zoberie
a ide s ním spať. S malým bratom má X. dobrý vzťah, má ho veľmi rada, ale je oveľa mladší a ona
nemá naňho veľa času. Aj keď má čas a chce ho napr. vziať von, mama jej to nedovolí, nedovolí to
ani otcovi. Nikdy jej mama nevysvetlila, prečo jej nedovolí brata vziať von, proste jej to zakáže. Brat je
potom smutný a plače. X. v zásade trávi doma málo času vzhľadom k tomu, že celý deň je buď v škole
alebo na tréningu, popoludní chodí von s kamarátkami. Pretože mama nevarí, alebo varí len pre seba a
brata tak sa chodí s kamarátkami najesť, na čo jej spravidla dáva peniaze otec. Pokiaľ je X. doma, tak
čas s ňou trávi otec, ktorý s ňou chodí na rôzne výlety, rôzne aktivity, chodí pre ňu na tréningy a pod.
Mama sa jej v poslednej dobe už vôbec nevenuje. Keď bola mladšia, tak sa v tomto smere jej venovala
aj mama, v poslednej dobe už vôbec nie. Mama chodí iba s bratom k babke a domov prichádza až vo
večerných hodinách. Volá k babke aj ju, ale ona tam chodiť nechce, nemá tam čo robiť, radšej pôjde
s otcom na výlet alebo s kamarátkami von. Otec s ňou chodí na výlety vtedy, keď ona chce a otec
nemusí byť v práci, pričom miesta výletov, hrady, múzeá alebo nejaké iné turistické aktivity vyberá X. na
internete podľa toho, čo ju zaujíma. Brata so sebou neberú, pretože mama ho s nimi nechce pustiť, v
podstate bez odôvodnenia alebo povie, že je chorý. Ako rodina spoločne netrávia čas. Brat s mamou
trávia voľné chvíle a chodia na výlety väčšinou s maminou rodinou. Mama brata nikdy nepustí s otcom a
so sestrou. X. vopred nevie, že brat pôjde s niekým na výlet, dozvie sa to až dodatočne, keď jej rozpráva,
že niekde bol a bolo tam dobre. Ju mam volá len k babke. Pokiaľ ide o peniaze, pravidelné vreckové
väčšinou nedostáva. Posledné dva mesiace jej mama poslala na účet 100 € s odôvodnením, aby mala
na mesiac, predtým to nikdy neurobia. Väčšinou dostane peniaze vtedy, keď si vypýta, že ich potrebuje,
pretože chce ísť vonku s kamarátkami alebo sa najesť, alebo si potrebuje niečo kúpiť a tieto peniaze jej
dáva spravidla otec, mama odôvodňuje, že nemá. Pokiaľ ide o náklady na tréningy a s tým súvisiace
výdavky, tak tieto zabezpečuje otec. Potvrdila, že pred kolíznou opatrovníčkou sa vyjadrila, že chce byť
zverená otcovi, ale teraz už nevie. Obaja na ňu tlačia, hovoria jej, že ten druhý ju chce len aby nemusel
platiť výživné, jeden na druhého hovoria škaredé veci. Mama ju upozornila, že ak chce ísť bývať k otcovi,
nebude k nej môcť chodiť kedykoľvek. Na otázku, či nebude môcť prísť nikdy jej mama neodpovedala.
Mam jej hovorí, že otec klame, ale nevysvetlila jej v čom, povedala jej, že na to príde až bude staršia.
Otec si občas dá pivo večer, keď nejde na druhý deň ráno do práce. Mama si občas dá víno. Nikdy ich
nevidela opitých. Otec si na výletoch nedá ani pivo, opitého ho nevidela. Večer, keď príde domov a vidí

fľašu od piva, tak preto vie, že si dal pivo. U mamy vidí pohár od vína. V otázke zverenia do osobnej
starostlivosti sa sama už kvôli tomu všetkému čo jej rodičia hovoria nedokáže rozhodnúť, nechce ublížiť
ani jednému rodičovi, nevie už čo si má myslieť, komu na nej naozaj záleží, bojí sa, že by ju mama už
sebe nepustila, keby si vybrala otca. Nevie sa rozhodnúť s kým chcela byť, komu by chcela byť zverená
do osobnej starostlivosti. Ponechá to na rozhodnutí súdu.

11. Manželka uviedla, že spolu s manželom nekomunikuje, lebo ona nemá čas, musí variť alebo
upratovať. Varí zhruba každý druhý deň, keď nevarí, tak upratuje. Musí variť niekoľko druhov jedál,
pretože obe deti sú vyberavé a nezjedia čokoľvek. Nemá dôveru, nijakým spôsobom sa s ním nesnaží
vyriešiť komunikáciou nedorozumenia, pretože má za to, že mu nemôže veriť a že sa s ním ani nedá o
ničom rozprávať, čiže sa o tom ani nepokúša. Zároveň negovala, že by bránila manželovi v stretávaní
sa so synom. Bývajú v spoločnej domácnosti, nič mu nebráni, aby išiel pre syna do škôlky, a aby s ním
potom strávil čas. Takisto nebráni ani manželovi, aby bral syna na výlety. Režim, ktorý má otec a dcéra,
nekorešponduje s režimom maloletého, oni cez víkendy spia aj do 11.00 hod. alebo do obeda a ona je so
synom hore už od 6.00 hod, a preto je potrebné mu zabezpečiť nejaký program a nie je ochotná čakať,
či si otec zmyslí, že ho na nejaký výlet berie alebo nie. Pokiaľ ide o trávenie voľno-časových aktivít so
X., nedisponuje autom, nešoféruje, preto je limitovaná len na oblasť Košíc. Nie je si vedomá toho, že
by robili nejaké výlety tak, ako robí otec s dcérou.

12. Manžel uviedol, že manželka v podstate len očierňuje jeho osobu, čo všetko urobil zle ale to, čo urobil
dobre, žiadnym spôsobom neuvádza. Do podania návrhu na rozvod vyberal syna zo škôlky on, pokiaľ
nemal službu. Následne manželka v marci po podaní návrhu, začala manžela ako kedy predbiehať vo
vyberaní. Manžel išiel pre syna do škôlky okolo 15-tej, kde mu oznámili, že už ho manželka vybrala skôr.
Na ďalší deň išiel v skoršej hodine, manželka ho opäť predbehla o 12-tej. Následne, keď sa to opakovala
viackrát, prestal chodiť, pretože sa tam nechcel hanbiť. Nemal problém syna vyberať zo škôlky, vyberal
tak aj X.. Manželka ho nosí ráno, lebo jej to umožňuje práca. Väčšinu týždňa príde manželka aj so synom
až večer o 20. tej, raz, max. 2x prídu okolo 17-tej. Večer už otec nemá priestor byť s malým, nespí s ním,
lebo manželka si to neželá, že to nie je dobre. Stalo sa, že keď prišiel domov po nočnej v sobotu ráno o
6,15 hod, už manželka so synom doma neboli, už boli na ceste k babke, prišli večer o 20-tej. V nedeľu to
isté, odišla s ním už o 6,15 hod. prišli o 20-tej. Myslí si, že boli u babky. Nerozprávajú sa spolu, myslí si,
že mu to robí úmyselne, aby nemohol byť so synom. Keď manželka počula, že sa so synom dohodol, že
ho vezme cez víkend na ihrisko, tak ho predbehla a vzala syna zase skôr a odišla s ním. Robí to stále,
necháva ich doma, nenavarí. Odmieta mu nechať X. aby ho niekam vzal. Manželkina nevlastná sestra
berie X. na výlety, napr. do ZOO, čo manželke nevadí, ale keď chce vziať malého on, alebo X., tak to
matka nedovolí. Manželovi to odôvodňuje tým, že by sa mu mohlo niečo stať, pričom jediný úraz mal,
keď bol s manželkou. Nevidí problém v tom, že nemajú rovnaký režim vstávania, môže malého zabaviť
kým vstanú ostatní a neraz volal na výlety aby išli všetci spolu, čo manželka odmietla. vezme sama a
ide s ním preč. Otec zdôraznil. že X. sa nevenuje len posledné 2-3 mesiace, ale dlhodobo. chodieval
s ňou na preteky po celom Slovensku, manželka odmietala chodiť, bola možno 2-3x. X. bol v škôlke
na deň matiek on.

13. Kolízna opatrovníčka podala na pojednávaní návrh na uloženie výchovného opatrenia nielen
rodičom ale aj za interakcie detí, a to vzhľadom k tomu, že má to, že aj po vypočutí maloletej
X. je nevyhnutné nariadiť výchovné opatrenie za poskytnutia súčinnosti pri sanácii rodiny referátu
poradenskopsychologických služieb, nakoľko je evidentné, že ani na strane jedného rodičia nie sú
dostatočné rodičovské kompetencie na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti.

14. Na základe skutočného stavu zisteného súdom vykonaným dokazovaním súd právne posúdil vec
nasledovne:

15. Podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP) na konanie
o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné
bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný
súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný
súd navrhovateľa.

16. Podľa ust. § 93 CMP konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

17. Podľa ust. § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

18. Podľa ust. § 96 CMP (1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich
zmierenie. (2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať,
aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

19. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy,
ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení
podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

20. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

21. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

22. Podľa ust. § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

23. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

24. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4.) Súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

25. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

26. Podľa ust. § 25 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa 1.Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných
jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.

28. Podľa čl.7 Dohovoru 1. každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo
na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť.

29. Podľa ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

32. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené
zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo
je trvalo a vážne rozvrátené. Návrh na rozvod podala manželka, avšak manžel sa k návrhu pripojil.
Manželia nemali záujem o odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva, aj keď
vidia príčiny rozpadu manželstva rozdielne, obaja sa zhodli na skutočnosti, že od nich nemožno očakávať
obnovu manželského spolužitia.

33. Právna úprava rodičovských práv a povinností je v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa ako aj
v zmysle zákona o rodine zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu
korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných
zásahov. Pri akomkoľvek rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí byť prvoradý
záujem maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o otázku právneho posúdenia. Záujem
maloletého dieťaťa v žiadnom prípade nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o
realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

Záujmom maloletého dieťaťa nepochybne vždy je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, a len ak
to nie je možné, bolo zverené do starostlivosti tomu rodičovi, ktorý má na to lepšie predpoklady.
Rodiča môžu zo starostlivosti o maloleté dieťa vylúčiť len okolnosť, ktorá spôsobuje ohrozenie stability
výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti
je potrebné dať do pozornosti napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2017, sp.zn.
8CoP/227/2017 v ktorom konštatoval, že „nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho
zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím, alebo stavom
neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča atď“. Je potrebné
zdôrazniť, že ani jednému rodičovi nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča,
ak o tom nerozhodne súd.

34. V danom prípade obaja rodičia zhodne navrhli zveriť maloletého X. do osobnej starostlivosti matky,
matka argumentujúc rozsahom starostlivosti, ktorú mu poskytuje a otec s ohľadom na vek maloletého a
svoju prácu v zmenovej prevádzke. Spornou bola otázka zverenia maloletej X., frekvencia styku otca
s maloletým X. a výška výživného.

35. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že matka bráni otcovi a aj X. v rozvíjaní
vzájomného vzťahu so X. a otcovi v riadnej starostlivosti o X. najmä tým, že odchádza s maloletým z
domu počas víkendov v skorých ranných hodinách a celý deň s ním trávi u svojej matky bez ohľadu
na názor otca, čím bráni otcovi v realizácii jeho rodičovských práv, ale predovšetkým maloletému
bráni v jeho práve na starostlivosť zo strany otca. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nevyhnutné
autoritatívne upraviť styk otca s maloletým. Vzhľadom k veku maloletého v spojení so skutočnosťou, že
otec pracuje na zmeny považuje súd za dostatočný rozsah styku tak, ako je uvedený vo výroku tohto
rozsudku.

36. Obaja rodiča navrhli zveriť maloletú X. do svojej osobnej starostlivosti. Zatiaľ čo otec argumentoval
predovšetkým vzťahom, ktorý zo X. majú, prejavenou vôľou X. a neochotou matky postarať sa o ňu,
matka argumentovala tým, že otec X. ovplyvňuje proti nej, stará sa o ňu len účelovo a o manželskom
spolužití klame. Matka potvrdila negatívny vzťah s dcérou, uviedla, že dcéra ju odmieta, podľa jej názoru
pod vplyvom otca. Z výpovede X. má súd za preukázané, že obaja rodičia sa ju snažia manipulovať
proti druhému rodičovi a jeho rodine, a to až do takej miery, že X. je zmätená, psychicky vyčerpaná,
už nedokáže vyhodnotiť, aký má ktorý rodič ku nej reálne vzťah. Obaja rodičia vystavujú obe maloleté
deti pravidelným intenzívnym hádkam. Matka X. vystavuje konfliktu lojality až v takej miere, že X. sa
bála vyjadriť svoj názor, pretože matka jej dala najavo, že ak si vyberie otca, nebude k matke už môcť
prísť. Matka X. za posledné dva mesiace poskytla vreckové v sume 150 €, čo sa javí byť vzhľadom k
predchádzajúcemu obdobiu a k príjmom matky rovnako ako účelová snaha maloletú ovplyvniť. Napriek
uvedenému zabezpečuje starostlivosť o X. predovšetkým otec, a to s ohľadom na vek najmä v rozsahu
voľnočasových aktivít, pričom je schopný zabezpečiť aj riadnu osobnú starostlivosť. Matkine vyjadrenie,
že nemá čas sa dcére venovať a dôvody, ktoré uviedla nemôže súd vyhodnotiť ako konanie rodiča
v prospech maloletého dieťaťa. X. napriek veku je maloleté dieťa, a je zodpovednosťou rodičov, aby
ju previedli cez rodinnú situáciu, ktorú zavinili oni sami. Aj keď je evidentné, že matka z domácnosti
odchádza v snahe vyhnúť sa konfliktným situáciám, svojím konaním a prístupom nerešpektuje potreby
dcéry, izoluje maloletého X. nielen od otca, ale aj od sestry, čím sa javí byť jej vyjadrenie o nevyhnutnosti
zachovania súrodeneckých väzieb účelové. Medzi súrodencami je 12 ročný vekový rozdiel, z čoho je
evidentné, že majú rozdielne potreby. Všetci účastníci konania zhodne potvrdili, že súrodenci spolu
trávia počas pracovných dní minimum času, matka X. neumožňuje mať spoločný program s bratom ani
počas víkendov, pretože v dôsledku tlaku, ktorý na X. vyvíja jej stará mama, X. odmieta u nej tráviť
čas. Z uvedených dôvodov má súd za to, že pre zachovanie súrodeneckej väzby v tomto prípade nie
je nevyhnutné zveriť deti do starostlivosti jednému rodičovi spoločne, naopak, s ohľadom na všetky
uvedené skutočnosti je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti otca.

37. Právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok súd ponechal obom rodičom,
neboli zistené ani uvádzané žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali obmedzenie niektorého z rodičov
v tomto smere.

38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd.

39. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je rozhodujúca životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa
premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa.

40. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení
konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

41. Výšku výživného, súd určil s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých a možnosti a schopnosti
oboch rodičov. Je nepochybné, že vzhľadom k veku detí nemôžu byť uspokojené ich potreby rovnakou
výškou výživného, na uspokojenie potrieb X. je potrebná vyššia suma. Súd však musel zohľadniť
možnosti a schopnosti povinného rodiča, kde otec má príjem takmer dvojnásobný oproti príjmu matky.
Z uvedeného dôvodu zaviazal súd otca na platenie výživného pre maloletého X. sumou 150,- € a matku
na platenie výživného na maloletú X. sumou 100 €.

42. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Kolízna opatrovníčka sa podľa ust. § 368 CSP vzala odvolania, preto jej toto právo nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.